Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Baláž

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/684/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214205667
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214205667.2

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.ŠtefanaBalážaasudcovJUDr.
Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná ako advokát a konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, proti
žalovaným 1/ X. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX O. XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým,

advokátom, Advokátska kancelária vo Veľkom Krtíši, Mierová 1, 2/ B. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX
XX K., J. S. XXX/XX, o zaplatenie 8 386,36 € istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/313/2014-72 zo dňa 05. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresným súd vo zvyšku žalobcu zamietol a rozhodol, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
z r u š u j e a v tomto rozsahu v e c v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4
217,58 €, 8,15 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3 306,84 € od
21. 07. 2014 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 120 € splatných k rukám žalobcu, vždy do
každého 15. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a splnením povinnosti jedným zo žalovaných
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a
rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Okresný súd o žalobe rozhodol po vykonaní dokazovania, z ktorého mal za nesporne preukázané,
že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovaní 1/ a 2/ dňa 06. 11. 2009 uzatvorili

Zmluvu o splátkovom úvere č. 0403897270, na základe ktorej bol žalovaným 1/, 2/ poskytnutý úver vo
výške 7 000 €. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 06555/2013/CE zo dňa 27. 06. 2013
pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o., teda, žalobcovi, pričom z
prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že zostatok pohľadávky predstavoval 9 137,87
€, a to istina 7 557,21 € a úroky 1 580,66 €, z toho zmluvný úrok 1 499,15 € a úrok z omeškania 81,51
€. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovaným podaním zo dňa 09. 07. 2013 a podaním z toho

istého dňa bolo oznámené žalovaným aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pričom žalobca vyzval
žalovaných 1/ a 2/ o okamžité uhradenie dlžnej čiastky. V podaní zo dňa 12. 12. 2014 žalobca uviedol,
že v konaní si uplatňuje splátky úveru splatné od
15. 07. 2011 do 15. 09. 2016 v počte 63 a v celkovej výške 9 056,36 €, splátky pôvodne splatné od
15. 08. 2013 do 15. 09. 2016 sa stali splatnými dňa 11. 08. 2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru s tým, že zvyšné splátky si v tomto konaní neuplatňuje.

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 90 OSP,§ 100 ods. 1, § 101, § 103, § 3 ods. 1, § 54 ods. 1 OZ, ako aj podľa ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 3 ods. 1 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. Na zistený skutkový stav veci okresný súd aplikoval aj ust. §

92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a dospel k právnemu záveru, že spôsobilým predmetom
postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť,
ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo
bol klient banky nepretržite dlhšie, viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Podľa názoru súdu prvej inštancie

vo veci žalobca nepreukázal, že by zo strany jeho právneho predchodcu došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti predmetného úveru. Na základe uvedeného Slovenská sporiteľňa, a. s., v čase postúpenia
mohla postúpiť na žalobcu iba splátky splatné ku dňu postúpenia pohľadávky, t. j. ku dňu 27. 06. 2013.
Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná na súde dňa 21. 07. 2014, súd v zmysle § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. prihliadol aj na premlčanie s tým, že došlo k premlčaniu splátok za obdobie od 01. 02.
2011 do 27. 06. 2013 v sume 870,72 €. Je teda nesporné, že od poskytnutia úveru mali žalovaní zaplatiť

na splátkach ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 6 322,84 €, na úrokoch sumu 1 499,15 €, úrokoch
z omeškania sumu
81,51 €, teda celkom 7 903,50 €. Z tejto sumy je premlčaná časť splátok vo výške 870,72 €, teda zostáva
zaplatiť suma 7 032,78 € s tým, že ku dňu postúpenia pohľadávky žalovaní 1/, 2/ z tejto sumy zaplatili
sumu 2 145,20 €, po postúpení pohľadávky sumu 320 € dňa

22. 11. 2013, 150 € dňa 21. 02. 2014 a 200 € dňa 18. 06. 2014, a teda zostáva zaplatiť suma 4 217,58
€. Preto súd uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť túto sumu a v zmysle § 160 ods.
1 OSP žalovanú sumu im povolil splácať v mesačných splátkach. Zároveň súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania zo sumy 3 306,84 € (istina) odo dňa podania žaloby na súd, teda od 21. 07. 2014. Pokiaľ
sa žalobca domáhal zaplatenia splátok splatných po postúpení pohľadávky, t. j. po 27. 06. 2013, v tejto

časti žalobca nemá aktívnu legitimáciu v dôsledku nesplnenia podmienok stanovených ust. § 92 ods. 8
Zákona o bankách, a preto v tejto časti súd návrh zamietol.

4. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP podľa zásady čiastočného
úspechu vo veci.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku,
ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci
a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Podľa jeho názoru ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného

ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového
tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

Doručeniepísomnejvýzvybankydlžníkovivzmysle§92ods.8Zákonaobankáchniejepodmienkoupre
platné postúpenie pohľadávky. Napriek tomu žalobca poukazuje na výzvu zo dňa 22. 12. 2010 doručenú
žalovanému 1/ zo strany právneho predchodcu žalobcu, ktorá spĺňa náležitosti písomnej výzvy banky
predpokladanej v uvedenom ustanovení. Odporcovia boli v omeškaní dlžnej sumy, resp. v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku a boli v mene banky vyzvaní na úhradu dlžnej sumy.

Právny predchodca žalobcu, teda, splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92
ods. 2 Zákona o bankách ukladá. Pritom z uvedeného ustanovenia zároveň nevyplýva, že predmetom
postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Poukázal na gramatický výklad
tohto ustanovenia, v ktorom zákonodarca rozlišuje dva pojmy, a to pojem peňažný záväzok ako celok
a pojem časť peňažného záväzku. Toto ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v

omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku
zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Taktiež
žalobca namietal, že pre daný prípad okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda, absolútny obchodno-záväzkový vzťah bez ohľadu na to,
že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a žalobe vyhovieť,

alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu
trov konania.

6. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP bez nariadenia pojednávania

na prejednanie odvolania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP v napadnutom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania
zrušil a v tomto rozsahu podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že spôsobilým
predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy
potom, čo bol klient banky nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní).

9. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa

osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky

presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

10. Z gramatického výkladu vety prvej § 92 ods. 8 Zákona o bankách je jasné, že za splnenia
podmienky písomnej výzvy banky, ako aj ďalšej podmienky, že klient banky je v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky dlhšie ako 90
kalendárnychdní,môžebankaalebopobočkazahraničnejbankypostúpiťpísomnouzmluvouinejosobe,

a to aj osobe, ktorá nie je bankou, svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku a nie
svoju pohľadávku zodpovedajúcu len časti peňažného záväzku. Zo slov ,,...pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku...“ vyplýva, že banka za splnenia ďalších podmienok môže postúpiť celú
pohľadávku aj inej osobe, ktorá nie je bankou, v prípade, že klient je v omeškaní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky. Právny záver súdu prvej

inštancie, v zmysle ktorého právny predchodca žalobcu mohol v čase postúpenia pohľadávky postúpiť
na žalobcu iba splátky splatné ku dňu postúpenia pohľadávky, t. j. ku dňu 27. 06. 2013, preto nie je
správny. Keďže od uvedeného právneho záveru sa odvíjajú aj ďalšie právne závery okresného súdu
týkajúce sa premlčania splátok a úrokov z omeškania a taktiež aj otázky aktívnej legitimácie žalobcu v
konaní, odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade

trov konania (§ 367 ods. 2 CSP) zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Úlohou súdu prvej inštancie bude o návrhu žalobcu znovu rozhodnúť pri rešpektovaní právneho

názoru odvolacieho súdu, pričom súd prvej inštancie sa bude zároveň zaoberať aj námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní týkajúcimi sa nesprávnej aplikácie Občianskeho zákonníka na posudzovanú vec.

13. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci
(§ 396 ods. 3 CSP).

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.

Toto uznesenie je vykonateľné len čo bolo vyhotovené. Na výkon neodkladného opatrenia je miestne

príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne
príslušný súd prvej inštancie. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená,
súd môže povinnému uložiť pokutu do 1 000 €, zastaviť výplatu rodičovského príspevku povinnému a
prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa
rozhodnutia nemá byť a odovzdať ho tomu, komu bolo maloleté dieťa podľa rozhodnutia zverené, a to

aj bez návrhu (§ 367 ods. 3, § 376 ods.3, § 383 ods. 1, § 386 ods. 1 CMP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.