Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/330/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517208940
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1517208940.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: C. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom MosC. XX, K., zastúpená: JUDr. Norou Víglaskou, advokátkou, so sídlom
Laurinská 18, Bratislava, proti žalovanému: O. K.N., G.. X.XX.XXXX, bytom P. XX, K., o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V

zo dňa 12.6.2017, č. k. 15C/22/2017-30, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia sa z a m i e t a.

Žalovanému sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo
a) na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného - rodinný dom s garážou, súpisné číslo XXXX,
ležiacom na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX/XXX vo výmere 158 m2, zastavané plochy a
nádvoria, evidovaný katastrálnym úradom na LV č. XXXX, okres A., obec T. O. V., C..Ú.. Y.,
b) na spoluvlastnícky podiel žalovaného vo výške 1/3 k celku na nehnuteľnosti - byt č. XX na X. poschodí
bytového domu súpisné č. XXXX na P. F.. Č.. XX Z. K., ležiacom na parcele registra “C“ parc. č. XXXX,

okres Bratislava, obec BA - m.č. Petržalka, k.ú. Petržalka, zapísanom na LV č. XXXX
v prospech žalobkyne, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky vo výške 23 000 eur s prísl.
priznanej rozsudkom Okresného súdu v Pezinku č. 4C 272/2013-157 zo dňa 27.9.2016 a peňažnej
pohľadávky vo výške 11 875 eur, priznanej rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 59P
235/2012-791 zo dňa 22.3.2017.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia vyhovel, právne odôvodnil ust. § 326 ods.1, § 329 ods. 1,2, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1,2,
§ 343 ods. 1, § 344 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým,
že žalobkyňa kvalifikovaným návrhom a listinami k nemu pripojenými preukázala potrebu nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia. Mal za preukázanú existenciu pohľadávok žalobkyne voči žalovanému,
priznaných právoplatnými a vykonateľnými rozsudkami súdov a skutočností, že žalovaný si napriek

vykonateľnému rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok svoju povinnosť voči žalobkyni neplnil a ponúka
na predaj rodinný dom v Ivanke pri Dunaji. Vzhľadom k uvedenému považoval obavu žalobkyne, že
žalovaný nehnuteľnosti predá skôr, ako bude uhradená jej pohľadávka a že jej pohľadávka bude v
exekúcii ohrozená, resp. nevymožiteľná, za dôvodnú.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol,
že žalobkyňou uvádzané tvrdenia v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú účelové,nepreukázané,zaúčelompoškodiťho.Nesporovalskutočnosť,žežalobkyňamávočijehoosobesplatnú
pohľadávku v sume 23 000 eur s príslušenstvom, avšak pohľadávka titulom zročného výživného nie je
splatnou, nakoľko vo veci podal odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté. Uviedol, že nie je pravdou, že

žalobkyňu informoval o tom, že si svoje záväzky odmieta plniť a začal predávať svoj dom, v ktorom býva
a má ho zaťažený v prospech hypotekárnej banky. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu
zamietne.

4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.7.2017 odvolateľ upresnil obsah podaného
odvolania zo dňa 3.7.2017. Poukázal na to, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie musia byť
splnené tri podmienky, pričom v danom prípade žalobkyňa osvedčila splnila len prvé dve (existenciu
peňažnej pohľadávky, existenciu spôsobilého predmetu záložného práva), avšak neosvedčila splnenie
tretej podmienky - obavu, že exekúcia bude ohrozená. Mal za to, že len tvrdenia žalobkyne nie sú
spôsobilé na zriadenie záložného práva a k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva. Na nehnuteľnosti

vedenej na LV č. XXXX, ktorú vlastní v podiele 1/3, je zriadené vecné bremeno doživotného užívania v
prospechQ.Č.,rod.M.,nar.XX.X.XXXX.NanehnuteľnostizapísanejnaLVč.XXXXjezapísanézáložné
právo v prospech Oberbank AG. Vzhľadom k uvedenému predmetné nehnuteľnosti nemožno s ohľadom
na nich viaznuce ťarchy predať. Uviedol, že žalobkyňa súd prvej inštancie zavádzala predložením
ponuky na predaj nehnuteľnosti, nakoľko sa nejedná o nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a ani nemá v

úmysle ich predať. Nehrozí tak akékoľvek zmarenie exekúcie, či jeho úmysel zmenšovať svoj majetok.

5. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
11.9.2017 v ktorom uviedla, že žalovaný odo dňa právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Pezinok
zo dňa 27.9.2016, sp. zn. 4C/272/2013 dlh ani v časti neuhradil. Poukázala na nadštandardné príjmy

žalovaného v rokoch 2011-2017, ktorý napriek tomu svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. N. K. plnil
len vo výške 100 eur mesačne. Aktuálne náklady na mal. N. K. prevyšujú podstatne uvedenú sumu,
žalovaný však od rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci na výživu maloletej už prestal prispievať,
preto bola nútená podať trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy. Vzhľadom k neplneniu si
povinností zo strany žalovaného podala návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom však žalovaný žiadal o

povolenie splátok vo výške 150 eur mesačne. Pri výške celkovej pohľadávky vymáhanej v exekučnom
konaní (cca 45 000 eur) mala za to, že jej vymoženie je ohrozené a z dôvodu jej ochrany ako veriteľa
je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôvodným, nakoľko existuje oprávnené obava, že exekúcia
bude ohrozená.

6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1
zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

7. V prvom rade považuje odvolací súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne

vymedzenýodvolacímidôvodmiformulovanýmivpodanomopravnomprostriedkuaďalšiaargumentácia
vo vyjadreniach žalovaného nebola pre rozhodovanie odvolacieho súdu relevantná. V danom prípade je
totiž nevyhnutné vychádzať z ust. § 365 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalovaný mal teda
v druhoinštančnom konaní zachované právo reagovať na podania žalobkyne, avšak odvolací prieskum

musel byť obmedzený len na rámec určený odvolaním. Okrem toho z ust. § 329 ods. 2 C.s.p. v spojení
s § 344 C.s.p. vyplýva, že pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie, t. j. v danom prípade ku dňu 12.6.2017.

8. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra (§ 343 ods. 2 C.s.p.).

10.Vzmysleust.§343ods.3C.s.p.výkonzáložnéhoprávamôženastaťažpotom,akobolapohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.11. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie (§ 344
C.s.p.).

12. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Ako prvoradé odvolací súd zdôrazňuje, že v tretej časti Civilného sporového poriadku sú
upravené tzv. osobitné procesné postupy. Už zo samotného začlenenia neodkladného opatrenia

a zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že nie je vhodné ho považovať za nástupcu inštitútu
predbežného opatrenia, ktorý upravoval Občiansky súdny poriadok. Jedná sa v danom prípade o
osobitný druh konania so špecifickým procesným postupom, ktorý sám o sebe nie je naviazaný na
osobitné konanie vo veci samej. Cieľom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je dočasne upraviť
pomery medzi účastníkmi alebo zabezpečiť, aby nedošlo k prípadnému zmareniu vynútiteľnosti
rozhodnutia. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením

záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla
byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva
na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek

existencii skoršieho záložného práva.

14. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a/ návrh na jeho
nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové
hodnoty, c/ okolnosť, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude

zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

15. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia doručeného súdu prvej inštancie dňa 17.5.2017 domáhala zriadenia
záložného práva na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to rodinný dom s garážou,

súpisné číslo 1683, ležiaci na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX/XXX vo výmere 158 m2,
zastavané plochy a nádvoria, evidovaný katastrálnym úradom na LV č. XXXX, okres A., obec T. O. V.,
k.ú. Y. a na spoluvlastnícky podiel žalovaného vo výške 1/3 k celku na nehnuteľnosti - byt č. XX na
X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX na P. F.. Č.. XX Z. K., ležiacom na parcele registra “C“
parc. č. XXXX, okres Bratislava, obec BA - m.č. O., k.ú. O., zapísanom na LV č. XXXX. Zároveň súdu

prvej inštancie predložila právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu v Pezinku č.k. 4C
272/2013-157 zo dňa 27.9.2016, na základe ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 23 000
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 27.4.2012 do zaplatenie a rozsudok Okresného
súdu Bratislava II č.k. 59P 235/2012-791 zo dňa 22.3.2017, ktorým súd prvej inštancie uložil jedným
z výrokov žalovanému zaplatiť k rukám žalovanej zročné výživné v sume 11 875 eur do 30.9.2017

(uvedené rozhodnutie nenadobudlo vykonateľnosť).

16. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o takýchto návrhoch.
Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 C.s.p.. Súd

sa v rámci konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré
vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým,
že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam
toho, že pre rozhodnutie súdu o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúci stav v čase
vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa

rozhodlo o takomto návrhu . Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a
právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na
zmeny právneho stavu veci.

17. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd

zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobkyňou
navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okremexistencie nároku musí však žalobkyňa osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by
bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená,
musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť
ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Skutočnosťou, ktorá osvedčuje, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také
konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom
exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové

pomery.

18. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení
sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí
v návrhu na jeho nariadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči
odporcovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. To znamená, že

základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je jednak existencia peňažnej
(sumy)pohľadávky,ďalejexistenciaspôsobiléhopredmetuzáložnéhoprávaanakoniecexistenciaobavy
z budúceho zmarenia exekúcie. Všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne. Žalobkyňa v návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia jednoznačne vymedzila predmet, vo vzťahu ktorému žiada
zriadiť záložné právo. Jednoznačne špecifikovala peňažný nárok vo vzťahu k žalovanému, pričom vo

vzťahu k nároku priznanom právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu v Pezinku č.k.
4C 272/2013-157 zo dňa 27.9.2016 i jednoznačne preukázala jeho dôvodnosť a trvanie. Rovnaký záver
však nemožno konštatovať i vo vzťahu k nároku vyplývajúceho z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava
II č.k. 59P/235/2012-791 zo dňa 22.3.2017, nakoľko uvedené rozhodnutie v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Odvolací súd však konštatuje, že žalobkyňa

v podanom návrhu neosvedčila obavu, že exekúcia bude ohrozená. Obavu zo zmarenia exekúcie
žalobkyňa vidí v tom, že žalovaný podal, i keď oneskorene, odvolanie proti rozhodnutiu Okresného
súdu Pezinok č.k. 4C/272/2013-157 zo dňa 27.9.2016, tým, že ju žalovaný informoval, že svoje záväzky
voči nej si nebude plniť a obavou o to, kedy Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp.zn.
4C/272/2013 rozhodne o výške trov konania, keďže o jej plnom nároku na trovy konania už bolo

právoplatne rozhodnuté. Iné okolnosti okrem konštatovania, že sa žalovaný cielene zbavuje majetku a
svojim konaním/nekonaním marí vykonateľnosť súdnych rozhodnutí, netvrdila. Odvolací súd poukazuje
nato,žeikeďpripreukazovaníúmysluzmenšovaťmajetokzaúčelomzmareniauspokojeniapohľadávky
veriteľa súdna prax dospela k názoru, že nemožno požadovať preukázanie bezprostredného úmyslu
dlžníka zmenšiť svoj majetok a tým ohroziť prípadnú exekúciu pohľadávky, až v prípade aktívneho

konania dlžníka je zrejmé, že dochádza k znižovaniu majetku a efektívnosť ochrany pred takýmto
konaním by bola zmarená. Preto je podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v spojení
s § 326 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v konkrétnej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek
tvrdenej skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Žalobkyňa túto povinnosť v predmetnej veci

nesplnila, pretože v návrhu nevysvetlila, prečo by mala byť exekúcia ohrozená a neposkytla žiadne
tvrdenie o nedostatku majetku žalovaného.

19. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že v návrhu žalobkyňa neosvedčila ani len
predpokladaný zámer žalovaného v súvislosti s predajom predmetných nehnuteľností. Nemožno

opomenúť ani skutočnosť, že žalobkyňa svoj nárok titulom právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/272/2013-157 zo dňa 27.9.2016 vymáha v exekučnom konaní (tak
ako to vyplynulo z jej vyjadrenia k odvolaniu žalovaného), pričom ust. § 167 zákona č. 233/1995 Z.z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) umožňuje zriadenie exekučného
záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
388 C.s.p. zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu
zamietol.

21. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 a
2 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia proti neúspešnej žalobkyni s tým, že o výške náhrady trovkonania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).