Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. marec 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15Csp/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117221699
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117221699.2

Rozhodnutie

OkresnýsúdTrenčín,vkonanípredsudkyňouMgr.GabrielouChudovskouvprávnejvecižalobcu:KRUK
Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká
republika, IČO: 247 85 199, práv. zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického
30, Martin, proti žalovanej: U.., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom P. XXXX/XX, Y. nad X., o zaplatenie
343,40 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2017 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal
žalovanú zaplatiť mu sumu 343,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od

17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že jeho právny predchodca - spol. Provident Financial, s.r.o., IČO:
35 805 731 uzatvoril so žalovanou dňa 21.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na
základe ktorej poskytol žalovanej hotovostne pôžičku vo výške 500,- eur. Žalovaná sa zaviazala splácať
ju v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 12,62 eur. Posledná predpísaná

splátka sa stala splatnou dňa 15.01.2015. Ďalej dňa 21.11.2013 uzatvorili aj zmluvu o zabezpečení
splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanej poskytnúť službu
špecifikovanú v čl. I zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala poskytnúť mu odmenu vo výške 257,50
eur. Odmenu bola žalovaná povinná splácať v 60 týždenných splátkach v sume 2,88 eur. Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpila spol. Provident Financial, s.r.o. ako postupca
pohľadávku voči žalovanej vrátane príslušenstva na žalobcu ako na postupníka, o čom bola žalovaná

upovedomená. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať záväzky z uvedených zmlúv, pričom riadne
a včas uhradila iba splátky v celkovej sume 586,60 eur. Žalovaná suma 343,40 eur predstavuje dlh zo
zmluvy o úvere 500,- eur + dlh zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru 257,50 eur + zmluvný úrok a
poplatok za garantovanú službu 172,50 eur - úhrady 586,60 eur. Z dlžnej sumy si žalobca uplatnil aj
úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky na žalobcu.

3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

4. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP), súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1 000 eur.5.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil
verejne rozsudok dňa 19.03.2017, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 08.03.2018.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa
v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Zo zmluvy označenej ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
vyplýva, že túto zmluvu uzatvorila spol. Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731 ako veriteľ a

žalovaná ako dlžníčka. Obsahom záväzku veriteľa bolo poskytnúť v prospech žalovanej spotrebiteľský
úver bez určenia účelu vo výške 500,- eur. Obsahom záväzku žalovanej bola povinnosť poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť v 60 týždenných splátkach vo výške 11,21 eur od prvej po predposlednú
splátku a vo výške poslednej splátky 11,11 eur. Celkové náklady boli uvedené ako súčet úroku a poplatku
za garantovanú službu, pričom úrok vyjadrený úrokovou sadzbou vo výške 22,38% ročne zo sumy

úveru predstavoval sumu 72,- eur a poplatok za garantovanú službu bol vyčíslený na sumu 100,50 eur.
Poplatokzagarantovanúslužbupodľabodu4uvedenéhonarubovejstranezmluvypredstavujepoplatok
za službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/
alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa zmluvy, ďalej poplatok
za podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier na pobočkách veriteľa,

poplatok za vyhotovenie duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich strany alebo
zničenia, poplatok za službu poskytnutia karty splátok ako pomôcky na vedenie záznamov o platbách
podľa zmluvy, poplatok za to, že veriteľ bude na základe písomnej žiadosti dlžníka v omeškaní s úhradou
splatnéhozáväzkupodľazmluvynajmenej4týždne,akceptovaťsplácanieomeškanejsumyvosobitných
splátkach a zároveň, že veriteľ si v týchto prípadoch neuplatní vo vzťahu k omeškanej sume právo na

odstúpenie od zmluvy alebo právo na úroky z omeškania. V zmluve bol ďalej uvedený údaj o RPMN
vo výške 70,38%, celková čiastka k zaplateniu bola vyčíslená na sumu 672,50 eur, priemerná hodnota
RPMN bola uvedená vo výške 45,94 %. Úver sa poskytol na dobu 60 týždňov a termínom splatnosti
poslednej splátky, a teda konečnou splatnosťou úveru, bol siedmy deň 60.týždňa po uzatvorení zmluvy.
Splatnosť splátok bola určená tak, že splatnosť prvej splátky nastáva 7.kalendárny deň po uzavretí

zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7.kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky.
9. Súd mal ďalej zistené, že dňa 21.11.2013 bola súčasne medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorej predmetom bol záväzok veriteľa,
že žalovanej ako dlžníkovi za dohodnutú odmenu vo výške 257,50 eur bude počas platnosti zmluvy

poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského
úveru poskytnutého na základe zmluvy č. XXXXXXXXX. zo dňa 21.11.2013. Zmluvnú odmenu vo výške
257,50 eur sa žalovaná zaviazala splácať v 60 týždenných splátkach, a to v 59 splátkach vo výške 4,29
eur a poslednej splátke vo výške 4,39 eur.
10. Žalobca ďalej predložil súdu výpis splátok a úhrad pre zmluvu č. XXXXXXXXXX, z ktorej

vyplýva, že na zmluvu s týmto evidenčným číslom bola uhradená celkovo suma vo výške 586,60
eur. Z predloženého oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, súd zistil, že touto
písomnosťou spol. Provident Financial, s.r.o. ako postupca oznámil žalovanej, že pohľadávka zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2013 vyčíslená v sume 248,- eur a
pohľadávka zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 21.11.2013 v sume 95-, eur boli na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpené na žalobcu. Predmetné oznámenie bolo
podľa priloženého poštového podacieho hárku žalovanej doručované dňa 29.12.2016. Žalobca vyzval
žalovanú na úhradu dlžnej sumy aj predžalobnou výzvou zo dňa 12.01.2017.
11. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutiepeňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 2 písm. g) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
sospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za

ponúkaných podmienok,
Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 7 zákona, Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi
návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie

sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení
vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. t/, v/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa; požadujú
od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne
informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté

protiplnenie,
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.11.2013 možno ustáliť, že niet
pochýb o tom, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzatvorili zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60 týždenných splátkach, a to splátky 1 až 59 vo
výške po 11,21 eur a 60.splátku vo výške 11,11 eur. Výška poskytnutého spotrebiteľského úveru medzi
stranamispornánebola.Právnypredchodcažalobcupriuzatváranízmluvykonalvrámcipredmetusvojej

podnikateľskej činnosti. Žalovaná túto zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú
osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania.
Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona
č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou na základe zmluvy uzavretej dňa 21.11.2013 je vzťahom občianskoprávnym a

na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. V konaní nebolo sporné ani to,
že medzi sporovými stranami bola dňa 21.11.2013 uzatvorená zmluva o zabezpečení splátok úveru,
na základe ktorej žalovanej za dohodnutú odmenu vo výške 257,50 eur právny predchodca žalobcu
počas platnosti zmluvy poskytoval službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu
splátky spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2013,
ktorú odmenu mala žalovaná splácať tiež v 60 týždenných splátkach. Rovnako tak súd mal preukázané

aj riadne postúpenie pohľadávky z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení
splátok úveru na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, o ktorej
skutočnosti bola žalovaná postupcom riadne písomne upovedomená, preto žalobca je legitímnym
právnym nástupcom pôvodného veriteľa.

13. Keďže súd ustálil, že úverová zmluva uzatvorená so žalovanou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere
má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 uvedeného zákona. Po preskúmaní spotrebiteľskej
zmluvy v časti týkajúcej sa dojednaných splátok a ich splatnosti, ako aj v časti dojednania termínu
splatnostiposlednejsplátkysúdkonštatuje,ževtejtočastimožnozmluvuhodnotiťakoneurčitú.Zmluvne

bolo dojednané, že splátky je povinná žalovaná uhrádzať v týždenných splátkach, a to 1. až 59.
splátku v sume 11,21 eur a 60. splátku vo výške 11,11 eur. Splatnosť prvej splátky mala nastať 7.
kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Splatnosť poslednej splátky bola určená 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia
zmluvy. Súd musí konštatovať, že takýto spôsob určenia splatnosti jednotlivých splátok ako aj termínu

konečnej splatnosti úveru, je neurčitý a neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru ako aj deň, kedy nastáva konečná splatnosť úveru. Takto
určená splatnosť jednotlivých splátok aj konečnej splatnosti úveru je podľa názoru súdu neurčitá, v
dôsledku čoho spotrebiteľ len s ťažkosťou môže určiť skutočný deň splatnosti splátky, ktorú má plniť.
Toto ustanovenie o vymedzení termínov splatnosti splátok je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné

a zmätočné, pretože nejednoznačne a zložito určuje termíny splatnosti jednotlivých splátok, keďže na
základe takéhoto ustanovenia je bežný spotrebiteľ odkázaný sám si vypočítavať splatnosti jednotlivých
splátok odpočtom jednotlivých dní a týždňov. Čím zložitejšie je ustanovená splatnosť každej jednej
splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať včas, navyše, keď zákon vyslovene
vyžaduje, aby boli určito a presne vymedzené jednotlivé termíny splatnosti splátok. Preto súd vyvodil,

že v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ a f/ zákona č. 129/2010 Z.z. Uvedené
nedostatky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z. v zmysle § 11 ods. 1 písm.
b/ sankcionuje tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedený
výklad o nedostatku presného údaju o termínoch splatnosti splátok a konečnej splatnosti úveru je aj v
súlade s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15, Podľa výroku č. II a III

tohto rozsudku čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úveresamávykladaťvtomzmysle,ženiejenevyhnutné,abyzmluvaoúvereuvádzalasplatnosťsplátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Teda síce zmluva nemusí obsahovať dátumy
splatnosti každej zo 60 splátok, ale je potrebné, aby inak nepochybne vymedzovala údaj, kedy sa

splátky stávajú splatné a dokedy má spotrebiteľ povinnosť platiť. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere však spotrebiteľ nemôže nepochybne identifikovať dátumy splatnosti splátok, keďže sa vyžaduje
komplikovaný odpočet dní a týždňov na seba nadväzujúcich splátok a inak než s pomocou kalendára
jednoducho splatnosť splátok určiť nemožno a už vôbec nie je možné, aby to spotrebiteľ vedel určiť už
pri podpise zmluvy, keďže uvedené je pracné a časovo náročnejšie si vôbec vyvodiť.

14. Pokiaľ ide o poplatok za garantovanú službu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v sume 100,50 eur,
ktorý bol stanovený pevnou sumou, tento bol jednorazovým poplatkom, ktorého splácanie sa realizovalo
v splátkach spolu so splácaním úroku, pričom je deklarovaný ako poplatok za úkony uvedené v bode4 zmluvných dojednaní. Po posúdení jeho výšky súd konštatuje, že výška tohto poplatku predstavuje
20,1 % z poskytnutej istiny úveru. V zmysle zmluvy mala žalovaná úver splácať 60 týždňov, teda
týždenne mala zaplatiť z celkovej sumy poplatku 100,50 eur sumu cca 1,68 eur. Ako to vyplýva zo

zmluvy, úrok, ktorý mala žalovaná z poskytnutej istiny uhradiť, predstavoval sumu 72,- eur, tento úrok
mal predstavovať odplatu za poskytnutie úveru 500,- eur, žalobcom tvrdené úkony a služby súvisiace
s poskytovaním úveru už stáli 100,50 eur, čo znamená že obslužné úkony súvisiace s poskytnutím
úveru, komunikáciou so zákazníkom, či evidovaním platieb na karte splátok stoja žalovaného viac,
než je samotná odplata za poskytnutú úverovú istinu. Navyše ide o také úkony a služby, ktoré veriteľ

ani reálne svojmu klientovi nemusí po dobu splácania úveru poskytnúť, teda pri uzatváraní zmluvy
nie je vôbec možné predpokladať, či tieto služby aj veriteľ dlžníkovi reálne poskytne, keďže v čase
uzavretia zmluvy nemôže veriteľ vedieť, či sa dlžníkovi budú kumulovať nezaplatené splátky a bude
treba ho upomínať, či využije dlžník klientskú podporu či poradenstvo, či bude dlžník žiadať vyhotovenie
duplikátov dokumentov, či sa dlžník dostane do omeškania. Ešte predtým, než je vôbec zrejmé, či dlžník
takto vymedzené služby využije, veriteľ požaduje paušálny poplatok za tieto služby, a teda poplatkuje

vopred paušálne úkony, ktoré dlžník reálne ani nemusí využiť, a teda reálne veriteľ ani nebude nútený
takto vopred spoplatnené úkony vykonať, a teda mu nikdy v súvislosti s týmito úkonmi žiadne náklady
ani nevzniknú. Nič nebránilo veriteľovi spoplatniť jednotlivé nadštandardné úkony pre dlžníka, ktoré si
dlžník osobitne vyžiada, každý samostatne, uviesť odplatu (poplatky) za takto individuálne vymedzené
služby do zmluvy a protiplnenie v podobe poplatku uplatňovať až vtedy, keď dlžník službu skutočne

využije, a to s prihliadnutím na náklady, ktoré s takýmto úkonom navyše bude veriteľ nútený aj skutočne
vynaložiť. Namiesto toho veriteľ zvolil pre spotrebiteľa podstatne menej výhodný spôsob, keď poplatkuje
úkony paušálne bez ohľadu na to, či ich dlžník využije, či takéto služby bude vôbec dlžník potrebovať
a bez ohľadu na to, či ich veriteľ bude vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi vôbec musieť vykonať. Už
toto vyznieva úplne jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže tento je nútený vopred si „predplatiť“

služby, ktoré mu ani nikdy nemusia byť reálne poskytnuté. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak,
ako je táto koncipovaná, pritom vôbec nevyplýva, či dlžník má možnosť v prípade, ak nemá záujem o
takto definované nadštandardné služby, uzavrieť zmluvu aj bez nutnosti pristúpiť na tento poplatok za
služby, o ktoré reálne záujem nemá alebo ak napríklad dopredu vie, že ich určite využívať nebude,
alebo či každý dlžník bez výnimky v podstate nemá inú možnosť, ako len vziať úver aj s povinnosťou

platby poplatku za uvedené garantované služby. Zo zmluvy teda nevyplýva dobrovoľnosť pristúpenia na
spoplatnené „garantované služby“ a možnosť takéto služby odmietnuť.

15. Okrem toho obsahom týchto služieb je platenie poplatku za vydanie karty splátok, teda dokladu, v
ktorej sú zhrnuté údaje o úvere a do ktorej sa písomne potvrdzujú prijaté platby dlžníka a zostatok úveru

k úhrade po jednotlivých platbách. Súd pritom poukazuje na § 9 ods. 2 písm. l/ zák.č 129/2010 Z.z., v
zmysle ktorého má spotrebiteľ právo na bezplatné vyžiadanie si amortizačnej tabuľky od veriteľa a na §
569 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie
písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splatený. Teda poplatkovať vydanie karty,
kde sa eviduje, že dlžník dlh postupne spláca, je v priamom rozpore s § 569 OZ, kde povinnosť vydať

potvrdenie o splácaní dlhu má veriteľ vždy zo zákona, ako ho o to dlžník požiada a nie až vtedy, keď
dlžník za takýto úkon veriteľovi zaplatí. Rovnako tak, pokiaľ do karty klienta veriteľ zapisuje amortizáciu
úveru, jeho postupné ponižovanie vzhľadom na platby dlžníka, potom právo na jej vydanie má dlžník na
požiadanie a bezplatne v zmysle zák.č. 129/2010 Z.z. a zákon vylučuje, aby šlo o spoplatnený úkon a
už vôbec s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia v danom prípade nejde o nijaký nadštandardný

úkon, ktorý by mal byť osobitne spoplatňovaný. Okrem toho spoplatňovať ako nadštandardnú službu
skutočnosť, že dlžník môže kontaktovať veriteľa na telefonickej zákazníckej linke (ktorý telefonický hovor
zákazník celkom zrejme osobitne zaplatí) alebo v prevádzkarni veriteľa, sa súdu javí ako absurdné
v dobe, keď takéto služby v záujme spokojnosti klientov sú u dodávateľov úplne bežným štandardom
bez toho, aby si takúto vymoženosť klient osobitne predplácal. Rovnako tak súd konštatuje, že žalobca

nepreukázal, že by v zmluve stanovená suma poplatku za tieto služby (aj keby hypoteticky dlžník využil
každú z garantovaných služieb) odrážala skutočné náklady, ktoré veriteľ musí vynaložiť v súvislosti s
poskytovaním služby, keďže s vyhotovením duplikátu listiny (napr. zmluvy či karty splátok) či so zaslaním
upomienky dlžníkovi celkom objektívne nemôžu veriteľovi vzniknúť náklady vo výške dosahujúcej 20%
istiny úveru. Okrem toho z vlastnej činnosti súdu je známe ( z iných konaní, kde vystupuje totožný veriteľ,

resp. jeho právny nástupca), že výška poplatku za garantované služby v úverových zmluvách totožného
veriteľa býva určovaná v rôznej výške, hoci rozsah takto spoplatnených služieb uvedených v bode 4
zmluvných dojednaní je v každej zmluve rovnaký. Uvedené rozdielne poplatkovanie totožných služieb
podľa názoru súdu nemá logické opodstatnenie, keďže tento poplatok (ak nemá ísť o poplatok za službyfiktívne) má byť protihodnotou za stále rovnaký okruh služieb, a teda celkom dôvodne sa súd domnieva,
že výšku jeho poplatku veriteľ určuje v závislosti na výške poskytovaného úveru, a teda to úplne dôvodne
nahráva už načrtnutému konštatovaniu, že jediným účelom tohto poplatku je zvyšovanie odplaty za

poskytnutú istinu úveru v závislosti na výške úveru a nie krytie reálnych nákladov za služby. Keby to
tak totiž bolo, za rovnaký okruh služieb by veriteľ nemal dôvod žiadať vždy rozdielnu výšku protiplnení.
S poukazom na to, čo súd vyššie uviedol, má súd za to, že podstatou poplatku za garantované služby
podľa súdu nie je nič iné, len pridanie ďalších nákladov nad rámec úroku. Zmluvná podmienka -
dojednanie poplatku z garantovanú službu vo výške 100,50 eur z vyššie uvedených dôvodov preto

podľa súdu nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, a preto je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neprijateľná.

16. Uvedenie tohto poplatku v zmluve osobitne (ako samostatný poplatok) okrem už uvedeného podľa
názoru súdu aj značne deformuje informáciu o cene poskytnutého úverového produktu, nakoľko jeho

cena v skutočnosti nepozostáva iba z úroku za poskytnutie úveru. Úroková sadzba je síce v spornej
spotrebiteľskej zmluve vyjadrená, avšak len formálne. Z ďalších ustanovení vyplýva, že cenou za
poskytnutú finančnú službu je totiž nielen úrok za poskytnutie úveru, ale aj poplatok za garantovanú
službu(nehovoriacoodmenezozmluvyozabezpečenísplátokúveru-otomviacvďalšomodôvodnení).
Ustanovenie spornej zmluvy o cene úveru obchádza kogentné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o tom, že zmluva musí obsahovať (reálnu, nie predstieranú)
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Jedná sa o základný údaj, na základe ktorého sa spotrebiteľ
rozhoduje, či si ponúkaný finančný produkt objedná alebo využije služby iného poskytovateľa úverov.
Obsah zmluvy sa snaží klamlivo spotrebiteľa presvedčiť, že cena finančnej služby vyjadrená úrokom
za poskytnutie úveru 22,38 % je veľmi výhodná, pričom veriteľovi je jasné, že dlžník pri uzatváraní

zmluvy nemá čas a priestor vykonávať matematické výpočty, aby si porovnal percentuálny údaj uvedený
v zmluve so skutočnou finálnou cenou finančného produktu. Tým, že cenu za úverový produkt veriteľ
rozdelí na úrok a poplatok, skutočnú cenu úveru tak znejasní a cena sa javí ako nižšia a produkt pre
spotrebiteľa ako výhodnejší a tým logicky lepšie predajný. Takéto uvedenie úrokovej sadzby v zmluve,
ktorá síce je uvedená formálne správne - percentom ročne, ale neodzrkadľuje skutočnú cenu služby,

lebo nezohľadňuje povinnosť uhradiť aj ďalší náklad - poplatok, nemôže napĺňať dikciu § 9 ods. 2 písm.
i) zákona č. 129/2010 Z. z.o povinnosti veriteľa uvádzať skutočnú pravdivú úrokovú sadzbu. Preto má
súd za to, že v zmluve nie je uvedená správne ani úroková sadzba, keďže táto zohľadňuje len úrok a nie
aj poplatok, ktorý s poukazom na to, čo súd uviedol vyššie, navodzuje úplne dôvodne dojem, že jeho
jediným účelom je navýšenie odplaty. Z dôvodu absencie všetkých vyššie uvedených náležitostí zmluvy

je nutné spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

17. Ďalej sa súd vysporiadal aj so zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 21.11.2013. Predmetom
zmluvy bola „služba“ poskytovaná zo strany veriteľa spočívajúca v hotovostnom prevzatí - inkasovaní

splátok úveru zo zmluvy zo dňa 21.11.2013 od dlžníka, a to za odmenu vo výške 257,50 eur, ktorú sa
žalovaná zaviazala splácať tiež v 60 týždenných splátkach, a to v 1.-59. splátke vo výške 4,29 eur a v
60.splátke vo výške 4,39 eur. Uvedená zmluva svojím režimom podlieha ustanoveniam Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. So zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola medzi stranami
sporu uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru. Táto zmluva súvisí so zmluvou o úvere.

Z obsahu zmluvy o zabezpečení splátok úveru je totiž zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti
s úverovou zmluvou, bez uzavretia zmluvy o úvere by zmluva o zabezpečení splátok úveru nemala
žiadne opodstatnenie. Jedná sa o závislú zmluvu na príslušnej úverovej zmluve, lebo nebyť úverovej
zmluvy, nebolo by splátok, ktoré by veriteľ hotovostne inkasoval na základe tejto zmluvy. Vo vzťahu k
danej „poskytnutej službe“ pritom súd nezistil žiadne finančné poradenstvo alebo podporu, prípadne

inú výhodu klienta, ktorému by bol v súvislosti s uzavretím zmluvy poskytovaný „nadštandardný servis“
od veriteľa. Dotknuté služby preberania úhrad v hotovosti sú úkonmi, ktoré slúžia v podstate výlučne
záujmom veriteľa a nie záujmom dlžníka a dlžník platí prakticky za to, že si veriteľ znižuje riziko
nezaplatenia splátok tým, že ich vyberá v hotovosti. Takéto konanie veriteľa je v rozpore s ust. § 9
ods. 7 zák. č. 129/2010Z.z., keď vymedzením takejto služby bola (rovnako ako v prípade poplatku

za garantovanú službu) zvýšená odplata spojená s poskytnutím úveru. Uvedenú zmluvu súd preto
považoval za výslovne účelovú, so snahou obchádzať zákon, ktorú je potrebné považovať za rovnajúcu
sa neprijateľnej podmienke v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. t/ a v/ Občianskeho zákonníka a z tohto
dôvodu (a to aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka) za neplatnú. Skutočnosť, či je alebo nie je takátozmluva podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, nemá na jej nesamostatný a nekalý charakter žiadny
vplyv. Už len samotná skutočnosť, že dodávateľ jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy (navyše
vopred naformulované výlučne ním) „vyňal“ zo štandardnej zmluvy o úvere a označil ich ako samostatné

zmluvy, za účelom zvýšenia odplaty vyžadovanej od spotrebiteľa, (minimálne) vykazuje znaky konania
rozporného s dobrými mravmi. Vytvorením akejsi druhej odplatnej zmluvy veriteľ jednoznačne sledoval
zvýšenie vlastného zisku z poskytnutia úveru. Podľa názoru súdu je pritom úplne jedno, aká terminológia
sa použije na označenie platby za zabezpečenie splátok úveru (či odmena, či poplatok). Dôležité je, že
ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou veriteľ prostredníctvom svojich zástupcov hotovostne inkasuje

splátky spotrebiteľského úveru. Z materiálneho hľadiska však ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru
a predstavuje poplatok. Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku, je i jeho netransparentnosť a
neprimeraná výška, ktorá navyše predstavuje viac než 50% istiny poskytnutého úveru (istina úveru 500,-
eur - odmena za službu 257,50 eur), výrazne presahujúca náklady na uvedenú doplnkovú službu a
obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková
výška by bola omnoho vyššia, ako bolo uvedené v zmluve. Výška tejto odmeny (poplatku) mala byť

podľa § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. V prípade, ak táto odmena zo Zmluvy o zabezpečení
splátok úveru by bola zahrnutá do nákladov úveru, a teda aj do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu
RPMN uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a preto možno konštatovať, že v zmysle § 11 ods.
1 písm. d/ zákona by sa úver aj z dôvodu nesprávne určenej RPMN považoval (nad rámec už vyššie

uvedeného) za bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru súdu, týmto spôsobom (nezahrnutím „odmeny“
za inkasovanie splátok ako doplnkovej služby do celkových nákladov a RPMN) dochádza k obchádzaniu
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
Súd tiež pre úplnosť poukazuje na to, že v prípade odmeny za takúto službu, nie je zrejmé, ako bola
daná suma určená a čo v konečnom dôsledku mala pokryť, uvedené zo zmluvy nevyplýva a veriteľ ani

nepreukázal, že by sa jej výška odvíjala od skutočných nákladov spojených s týždenným vyberaním
splátok, resp. či bola určovaná paušálne (napr. určitým percentom podľa výšky úverovej istiny, resp.
inak). Osobitne súd vyhodnotil ako okolnosť, ktorá je výrazne v neprospech spotrebiteľa, skutočnosť,
že v zmysle bodu 1.3 tejto zmluvy má veriteľ nárok na odmenu za hotovostný výber splátok v celom
dohodnutom rozsahu aj vtedy, ak službu nie je možné poskytnúť z dôvodov na strane dlžníka, napr.

pre to, že úver splatí predčasne. Čiže aj keď spotrebiteľ, ktorý splatí úver predčasne (čím len realizuje
svoje zákonné právo kedykoľvek predčasne splatiť úver), je povinný zaplatiť náklady aj za službu výberu
splátok, resp. tú jej časť, ktorú vôbec nevyužije, a ktorá pripadá na obdobie, za ktoré splatil splátky
predčasne, a teda zaplatí aj náklady pracovníka veriteľa vyberajúceho hotovosť, ktoré vôbec nevznikli,
keďže sa z dôvodu predčasného splatenia úveru pracovník k dlžníkovi za účelom výberu splátok

nemusí viac dostaviť. Uvedené je podľa názoru súdu aj v rozpore s § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou splatnosti. V takom
prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia
spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Zmluva o zabezpečení splátok úveru teda zaväzuje dlžníka

predčasne splatiaceho úver v rozpore so zákonom zaplatiť tie náklady spojené s úverom (odmenu za
výber splátok spojenú s úverom) aj za obdobie po jeho predčasnom splatení. Súd s poukazom na
všetko vyššie uvedené zmluvu o zabezpečení splátok úveru posúdil ako absolútnu neplatnú jednak ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku a jednak aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (pre obchádzanie
zákona č. 129/2010 Z.z.).

18. S poukazom na vyššie uvedené žalobca môže požadovať len sumu nesplatenej istiny bez
akýchkoľvek úrokov a poplatkov po odčítaní žalovanou realizovaných platieb. I všetky platby hradené
žalovanou titulom „odmeny“ ( poplatku) zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru preto súd vyhodnotil ako
platbynaposkytnutýúver,apretoichajzapočítal naúhraduistinyúveruarovnakotakajplatbavykonaná

na úhradu poplatku za garantovanú službu, ktorý súd vyhodnotil ako neplatný, musí byť započítaná na
úhradu úverovej istiny. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovanej bol poskytnutý a žalovaná
čerpala úver vo výške 500,- eur. Výška úhrad žalovanej vyplýva z výpisu splátok a úhrad, z ktorého súd
zistil, že žalovaná uhradila celkovo viacerými platbami sumu vo výške 586,60 eur. Nakoľko teda jediný
dôvodný nárok žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo

dňa 21.11.2013 je úverová istina vo výške 500,- eur, avšak táto bola žalovanou v celom rozsahu splatená
(a dokonca i preplatená), niet istiny úveru, ktorá by ostala dlžná. S poukazom na tieto skutočnosti súd
žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.19. Pre úplnosť súd konštatuje, že aj podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, ktorý
sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, nesprávne
uvedenie výšky RPMN a úrokovej sadzby spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pretože

súd konštatoval to, že porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice
2008/48, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na
úroky a poplatky. Takýto podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako
je ročná percentuálna miera nákladov, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej
náležitosti, ktorá svojou povahou môže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku

( a takou je nepochybne aj uvedenie správnej výšky úrokovej sadzby).

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

Žalovaná bola v konaní plne úspešná, keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto by žalovaná
mala voči žalobcovi ako neúspešnej strane sporu, nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Žalovanej však v konaní žiadne trovy nevznikli, z obsahu spisu jej nevyplývajú žiadne hotové výdavky
ani trovy právneho zastúpenia. S poukazom na to súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.