Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717209999
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717209999.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/ T.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., ul. A. A. č. XXXX/XX, 2/ Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., ul. A. A. č.
XXXX/XX, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Čadca,
ul. Fraňa Kráľa č. 2080, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516, o
zaplatenie sumy 611,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Martin č. k. 5Csp/131/2017-49 zo dňa 20. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 5Csp/131/2017-49 zo dňa 20.12.2017 žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcom celkom 611,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 611,38
eur od 06.07.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok I.).

Žalobcom súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 06.07.2017 sa žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej
„žalobcovia“) domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť im
celkom 611,38 eur s príslušenstvom. Mal zistené, že medzi žalobcom 1/ ako dlžníkom a žalobcom 2/
ako spoludlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 17.12.2010 uzatvorená Zmluva o revolvingovom
úvere č. 8200033433 (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere“), ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnúť
žalobcom úver vo výške schváleného úverového limitu 1.320 eur, ktorý sa žalobcovia zaviazali

žalovanému vrátiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 70,72 eur. Súčasťou uzatvorenej
zmluvy o úvere je v bode 8 Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorej sa veriteľ (žalovaný) zaväzuje na žiadosť dlžníka (žalobcu) poskytnúť mu
službu spočívajúcu v možnosti odkladu max. troch akýchkoľvek splátok úveru, za čo sa dlžník (žalobca)
zaväzuje veriteľovi (žalovanému) zaplatiť dohodnutú odplatu. Sumu dohodnutej odplaty si žalovaný
odpočítal od sumy schváleného úverového limitu, ktorý mal byť žalobcom poskytnutý, už pri podpise
zmluvy a žalobcom bol poskytnutý úver znížený o túto sumu. Žalovaný tak žalobcom na základe zmluvy

o revolvingovom úvere poskytol úver vo výške 1.130,12 eur (výška schváleného úverového limitu -
dohodnutá odplata). Následne súd citoval ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákona o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v časeuzavretia zmluvy, § 13, § 19 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C. s. p.“), § 145 Občianskeho zákonníka. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou aktívnej vecnej
legitimácie žalobcov v konaní ohľadom ktorej poukázal na ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

z ktorého jednoznačne vyplýva, že v prípade právnych úkonov oboch manželov, ktorí v tomto prípade
vystupujú v uzavretej zmluve ako dlžník a spoludlžník, sú oprávnení a rovnako aj povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne. Súd sa preto v zmysle uvedeného v tejto časti v plnom rozsahu stotožnil s
okruhom strán sporu tak, ako boli označení v podanej žalobe. Z vykonaného dokazovania súd zistil,
že pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovali žalobcovia ako fyzické osoby - spotrebitelia, nakoľko

úver nežiadali v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako právnická
osoba, ktorá ponúka úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na základe uzavretej zmluvy žalovaný
poskytol žalobcom úver, znížený o odplatu za poskytnutie služby, ktorý sa tento zaviazal vrátiť formou
pravidelných mesačných splátok. Uzavreté zmluvy sú v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka,
nakoľko ide o štandardné formulárové zmluvy uzavreté medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom
ako dlžníkom zmluvami spotrebiteľskými. V zmysle uvedeného súd uzavreté zmluvy posudzoval podľa

príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd po preskúmaní veci zistil, že zmluva o
revolvingovom úvere neobsahuje všetky náležitosti, ktoré v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať musí, a to údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov (ďalej len „RPMN“) a údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na
základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o úvere (§ 9 ods. 2 písm. j/) a údaj o výške, počte

a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/). Uzatvorená zmluva síce
obsahuje údaj o výške spotrebiteľského úveru, a to 2.970,24 eur, avšak súčasťou tejto sumy nie je
suma vo výške 189,88 Eur spočívajúca v poplatku za možnosť odkladu splátok, ktorá bola dohodnutá
v bode 8 uzavretej zmluvy o úvere. Suma 189,88 eur bola žalobcom odpočítaná automaticky zo
sumy poskytnutého úveru, preto mala byť nepochybne započítaná aj do celkovej čiastky, ktorú boli

žalobcovia v súvislosti s poskytnutým úverom povinní zaplatiť žalovanému. S tým následne súvisí aj
nesprávny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov, pri výpočte ktorej taktiež nebol zahrnutý
poplatok za možnosť odkladu splátok. K absencii údajov o výške, počte a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov súd uviedol, že zmluva síce obsahuje údaj o výške splátky a ich počte,
avšak neobsahuje údaj o tom, akým spôsobom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nezaplateným

zostatkom. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 písm.
b/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovia sčasti
plnili žalovanému bez právneho dôvodu, čím došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu,
a to v rozsahu sumy zaplatenej žalovanému nad rámec poskytnutej istiny úveru. K úhrade istiny
poskytnutého úveru došlo s prihliadnutím na úhrady žalobcov, ktorých rozpis bol súdu predložený s

podanou žalobou dňa 01.10.2012. K tomuto dátumu bola žalovanému zo strany žalobcov uhradená
suma celkom vo výške 1.131,52 eur. Odo dňa nasledujúcej splátky žalobcovia plnili žalovanému nad
rámec poskytnutej istiny úveru. Žalobcovia plnili žalovanému nad rámec poskytnutej istiny úveru celkom
1.854,52 eur. Nárok žalobcov na vrátenie plnenia bezdôvodného obohatenia spočívajúci v úhradách
žalobcov, uskutočnených v období od 04.10.2012 do 19.05.2014, súd považoval s prihliadnutím na

dvojročnú subjektívnu a trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu na uplatnenie práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia, za premlčaný. Súd preto priznal žalobcom voči žalovaným nárok na vrátenie
plnenia z bezdôvodného obohatenia celkom vo výške 611,38 Eur, spočívajúci v úhradách žalobcov
uskutočnených v období od 07.11.2014 do 09.11.2015. Súd spolu s nárokom na zaplatenie žalovanej
sumy priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania, a to odo dňa 06.07.2017, t.j. odo dňa podania

žaloby do zaplatenia (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka). O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C. s. p. a žalobcom, ktorí
mali v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
z dôvodu nesprávnych skutkových a právnych záverov uvedených v rozsudku.
Napádalzáverysúdutýkajúcesaspoločnejaktívnejlegitimáciežalobcovvovzťahukžalovanémunároku
pre ich nesprávnosť. Výklad § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka a jeho použitie v prejednávanej veci
považoval za nesprávne, pretože zmluva o revolvingovom úvere nebola uzavretá v rámci spoločných

vecižalobcov.Takátoskutočnosť,ktorábypreukazovalasplneniezákonnejpodmienkypodľauvedeného
zákonného ustanovenia, nebola v konaní ani tvrdená ani preukázaná. Len zo samotnej skutočnosti,
že žalobcovia sú manželia a že v zmluvnom vzťahu má jeden postavenie dlžníka a druhý postavenie
spoludlžníka, nie je dôvod pre použitie § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovanéhozmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá len jedným z manželov, a to žalobcom 1/. Žalobca 2/ túto
zmluvu neuzavrel, svojím podpisom prevzal spoludlžnícky záväzok podľa § 533 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Zároveň počas konania ani nebolo tvrdené, že zmluva o revolvingovom úvere sa týkala

spoločných vecí žalobcov ako manželov, nebolo to ani preukázané počas konania. Podľa žalovaného
súd nesprávne ustálil postavenie žalobcu 2/ bez opory v akejkoľvek preukázanej skutočnosti. Na to,
aby súd mohol vyhovieť žalobe žalobcu 2/, neboli v konaní dokázané žiadne skutočnosti, a teda
žalobca 2/ neuniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach svedčiacich o jeho aktívnej legitimácii. Z
dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia považoval za nesprávny

aj záver súdu, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi žalobcom 1/ a žalovaným neobsahuje
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
v súlade so zákonom, a to tým, že pri výpočte a určení uvedených údajov nebola zohľadnená suma
189,88 eur ako platba podľa dohody o poskytnutí služieb. Žalovaný poukázal na ust. § 2 písm. g/
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 17.12.2010, z ktorého vyplýva, že nie všetky
náklady spotrebiteľa sú súčasťou celkových nákladov. Ak by tomu tak nebolo, potom by uvedené

ustanovenie nemalo žiadny význam, pretože by zjavne zbytočne určovalo prípady nákladov, ktoré sa
nezarátavajú do celkových nákladov spotrebiteľa. Konkrétne by časť za slovo „okrem“ nemala žiadny
význam. Toto ustanovenie zákona ale súd prvej inštancie pri rozhodovaní vôbec nepoužil, čiže jeho
posúdenie je predčasné a založené na nesprávnom a neúplnom právnom posúdení. Podľa § 2 písm. h/
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 17.12.2010 celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom. Náklad v podobe platby za službu, ktorá nebola podmienkou pre vznik úverovej
zmluvy, nie je podľa § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch súčasťou celkových nákladov a
preto nejde ani o súčasť celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť podľa § 2 písm. h/ zákona o
spotrebiteľských úveroch. V konaní pred súdom nebola preukázaná ani žiadna skutočnosť, ktorá by

oprávňovala zahrnutie nákladov vo výške 189,88 eur do celkových nákladov a ani do celkovej čiastky v
zmysle zákona. V nadväznosti na to preto žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania nemal ako dospieť k záveru o nesprávnej RPMN či celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ
uhradiť. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napádaný rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu
prvého stupňa.

3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
navrhli napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Nesúhlasili s námietkou žalovaného ohľadom aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko predmetnú zmluvu
uzatvárali obidvaja manželia spoločne, a teda ide o spoločný záväzok. Bez ohľadu na uvedené, teda

či predmetnú zmluvu uzatvoril len jeden z manželov alebo obidvaja súčasne, v danom prípade je
rozhodujúce to, že finančné prostriedky, ktorých vrátenia sa domáhajú a ktoré boli použité na splatenie
predmetného úveru, patrili do ich spoločného majetku a preto ust. § 145 Občianskeho zákonníka
zakladá ich aktívnu legitimáciu ohľadne právnych úkonov týkajúcich sa majetku v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve. Ďalej žalobcovia uviedli, že v predmetnej zmluve je celková čiastka, ktorú musí dlžník

zaplatiť uvedená vo výške 2.970,24 eur. Žalovaný pri uvádzaní celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť však nepostupoval správne, nakoľko do nej nezahrnul poplatok za možnosť odkladu splátok
úveru vo výške 189,88 eur (bod 8.1 zmluvy). Na základe uvedeného tak celková čiastka, ktorú museli
zaplatiť predstavuje až 3.160,12 eur. Podľa žalobcov žalovaný v predmetnej zmluve uviedol chybne aj
údaj o RPMN. V predmetnej zmluve sú uvedené dva údaje o RPMN, čo už samo o sebe nezodpovedá

zákonnej úprave a pôsobí pre spotrebiteľa zmätočne. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 70 % a
65,08 % pričom v skutočnosti RPMN predstavuje až 92,47 %. V tejto súvislosti zdôraznili, že pri ročnej
úrokovej sadzbe úrokov vo výške 70 % nie je možné, aby RPMN bola nižšia a to vo výške 65,08 %,
nakoľko v údaji o RPMN je premietnutá ročná úroková sadzba. Do výpočtu RPMN sa započítavajú
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, teda aj všetky poplatky spojené s

poskytnutým úverom. Žalovaný však do výpočtu RPMN nezahrnul poplatok za možnosť odkladu splátok
úveru vo výške 189,88 eur a poplatky skryl pod samotnú Dohodu o poskytnutí služby. Toto konanie je
nutné považovať za mimoriadne závažnú nekalú obchodnú praktiku, v rozpore s dobrými mravmi a bez
odbornej starostlivosti. Podľa žalobcov nemali tak zabezpečenú reálne objektívnu možnosť porovnania
úverov z hľadiska výšky RPMN a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Žalobcovia

tiež uviedli, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani rozčlenenie splátok úveru
na istinu, úroky a iné poplatky. Z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedenýchzložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom Účelom zákona o
spotrebiteľských úveroch je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má právo byť informovaný o výške
úrokov z úveru a rozhodne postačuje, ak úrok je zahrnutý do jednej splátky spolu s istinou a poplatkami.

Ďalej podľa žalobcov súd nemohol posúdiť vec vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 z
09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere, na ktorý rozsudok sa žalovaný v podanom odvolaní odvoláva. Ak by aj súd v tejto veci postupoval
tak, že by použil výklad načrtnutý v predmetnom rozsudku Súdneho dvora EÚ došlo by k nedôvodnému
narušeniu ústavného princípu právnej istoty, nedôvodnému odklonu od ustálenej súdnej praxe a o

výklad contra legem. Na záver žalobcovia uviedli, že i keby absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona o spotrebiteľských úveroch (rozdelenie splátok na istinu, úroky, poplatky) a písm. f/ tohto
zákona (konečná splatnosť úveru) nemala spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, nesprávne
uvedenie výšky RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, by aj tak spôsobili bezúročnosť
a bezpoplaťkovosť úveru, a to aj podľa výkladu rozsudku súdneho dvora EÚ C-42/15 pretože tento v
bodoch 69, 70, 72 prakticky konštatoval to, že porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam

v kontexte Smernice 2008/48/ES, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom
nároku veriteľa na úroky a poplatky.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobcov písomne nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

6. Pre spotrebiteľský úver sa v zákone o spotrebiteľských úveroch z hľadiska formálnych náležitostí
vyžaduje písomná forma zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských prípadoch vymedzuje
prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. ide vlastne o špeciálnu právnu

úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových
náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutnými
podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo
vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy. Pokiaľ zmluva uzatvorená
medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch

neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu zákona o
spotrebiteľských úveroch.

7. Okresný súd vyhovel žalobe žalobcu vzhľadom na to, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa

07.08.2014 obsahovala nesprávny údaj o výške RPMN a údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť a absentovala výška, počet termín splátok istiny úrokov a poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. j/, k/
zákona o spotrebiteľských úveroch) v dôsledku čoho je dotknutý úver bezúročný a bez poplatkov v
zmysle § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Táto skutočnosť mala za následok
vznik bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) na strane žalovaného a to v

rozsahu sumy zaplatenej žalovanému nad rámec poskytnutej istiny úveru.

8. Žalovaný v odvolaní opätovne napádal závery súdu týkajúce sa spoločnej aktívnej legitimácie
žalobcov vo vzťahu k žalovanému nároku pre ich nesprávnosť.
Podľa odvolacieho súdu z obsahu spisu vyplýva, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podali

obaja žalobcovia a zmluva o revolvingovom úvere nebola uzavretá len so žalobcom 1/, ale aj žalobkyňou
2/ ako spoludlžníčkou, ktorá vstúpila spolu s hlavným dlžníkom - žalobcom 1/ do zmluvného vzťahu s
veriteľom a obaja boli rovnako zodpovední za splatenie celej dlžnej sumy. Solidarita žalobcov 1/ a 2/ na
uplatňovanie si nároku z titulu bezdôvodného obohatenia vyplýva priamo zo zákona. V zmysle ust. §
145 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobcovia ako manželia úver splácali zo spoločných prostriedkov,

patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z právnych úkonov týkajúcich s spoločných
vecí sú manželia oprávnení konať spoločne a nerozdielne. Odvolací súd preto námietku žalovaného
nepovažoval za dôvodnú.9. Údaje určujúce základné parametre poskytnutého spotrebiteľského úveru požadované kogentnými
ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť v zmluve definované jednoznačným
a nespochybniteľným spôsobom tak, aby mal spotrebiteľ možnosť jednoducho zistiť, aká je výška

úveru, prípadne aj dojednaného revolvingu, výška úrokovej sadby, odmeny, ročnej percentuálnej miery
nákladov atď. Výpočet RPMN upravuje ust. § 19 zákona o spotrebiteľských úveroch, kde je definované
na základe čoho sa vypočíta RPMN, aké údaje sa použijú na výpočet RPMN a z čoho sa vychádza
pri výpočte RPMN a príloha 2, v ktorej je stanovená rovnica na výpočet RPMN a poznámky k výpočte
RPMN.

10. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že uzatvorená zmluva síce obsahuje údaj o
výške spotrebiteľského úveru, a to 2.970,24 eur, avšak súčasťou tejto sumy nie je suma vo výške 189,88
eur spočívajúca v poplatku za možnosť odkladu splátok, ktorá bola dohodnutá v bode 8 uzavretej zmluvy
o úvere. Suma 189,88 eur bola žalobcom odpočítaná automaticky zo sumy poskytnutého úveru, preto
mala byť nepochybne započítaná aj do celkovej čiastky, ktorú boli žalobcovia v súvislosti s poskytnutým

úverompovinnízaplatiťžalovanému.StýmnáslednesúvisíajnesprávnyúdajovýškeRPMN,privýpočte
ktorej taktiež nebol zahrnutý poplatok za možnosť odkladu splátok.

11. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že z dojednanej výšky úveru
1.320 eur žalovaný žalobcom reálne poskytol iba sumu 1.130,12 eur, nakoľko sumu 189,88 eur si ako

poplatok uvedený v bode 8.1 zmluvy započítal na poskytnutú sumu úveru. V tejto súvislosti považoval
odvolací súd za potrebné na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu uviesť, že
pokiaľ ide Dohodu o poskytnutí služby bola zakomponovaná na tej istej listine ako samotná úverová
zmluva, to však ešte neznamená, že ide o individuálne dojednanú súčasť zmluvy. Napokon žalobcovia
možnosť odložiť 3 splátky podľa vyššie uvedenej dohody o poskytnutí služby ani nevyužili a žalovaný

im pri podpise zmluvy nedal žiadne vysvetlenie k predmetnej dohode. Za nekalú obchodnú praktiku
žalovaného je možné považovať absenciu možnosti vrátenia či započítania odplaty pre nevyužitie
predmetnejslužby,pritomnebolomožnépredmetnúslužbypodľanázoruodvolaciehosúduanizapočítať
do poskytnutého úveru, nakoľko o poskytnutie takejto služby žalobcovia nepožiadali a jednak v čase
poskytnutia úveru ani nebolo zrejmé, či žalobcovia takúto služby reálne využijú. Dohodu o poskytnutí

služby je potrebné považovať za neplatný právny úkon, za nekalú praktiku žalovaného, na podklade
čoho je potom nutné konštatovať, že RPMN ustálená žalovaným je uvedená v nesprávnej výške, čo v
zmysle zákona znamená, ako keby uvedená v zmluve ani nebola.

12. Ďalej súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že zmluva síce obsahuje údaj o výške

splátky a ich počte, avšak neobsahuje údaj o tom, akým spôsobom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nezaplateným zostatkom. Závery súdu ohľadom uvedeného žalovaný v odvolaní vyslovene
nenamietal. Preto sa vyriešením tejto otázky odvolací sud nezaoberal. Naviac dodáva, že už absencia
predchádzajúcej vyššie uvedenej podstatnej náležitosti robí spotrebiteľský úver za bezúročný a bez
poplatkov.

13. Napokon k námietkam uvedeným odvolateľom v podanom odvolaní je potrebné uviesť, že
bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru prvoinštančný súd vyvodil i z nedostatkov
kontraktačného procesu pri uzatváraní úverovej zmluvy s tým, že predmetná úverová zmluva
neobsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, keď podstatné náležitosti zmluvy boli doplnené

následne, v podobe Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi ako jednostranného právneho
úkonu.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vrátane výroku
o trovách konania, ktorý nebol napadnutý osobitne odvolaním.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).