Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. marec 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 2C/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114205096
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114205096.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnej veci žalobcu: D. KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, proti žalovanému: 1. X. P., v konaní o zaplatenie 3206,70 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a odporca v 3. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi
sumu vo výške 2.290,50 Eur, spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.3.2011 do
20.8.2013 vo výške 234,34 Eur a ročný úrok z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 2.290,50 Eur od
21.8.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovia v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a odporca v 3. rade sú povinní nahradiť navrhovateľovi
trovy konania, a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to súdny poplatok vo výške 82,20 Eur a
trovy konania vo výške 132,72 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručenom súdu dňa 24.02.2014 sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1., 2. rade spoločne
a nerozdielne a voči žalovanému v 3. rade zaplatenia sumy 3206,70 € spolu s úrokom z omeškania
zo splátok za obdobie od 21.03.2010 do 20.08.2013 vo výške 465,30 € a ročný úrok z omeškania

vo výške 8,5 % zo sumy 3206,70 € od 21.08.2013 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania a to
titulom vrátenia zostatku úveru, ktorý právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa,
a.s., poskytla žalovaným v 1. a 2. rade na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 445195808 (ďalej len
„zmluva“) zo dňa 21.08.2003.

Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovaným v 1. a 2. rade
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných

prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinní a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo
Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný v 3. Rade prevzal na seba ručiteľský záväzok.

Spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa
27.06.2013 postúpila pohľadávku na žalobcu. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky predstavovala sumu 4.716,59 €, ktorá pozostávala z istiny 3.583,69 €, riadneho úroku 582
€, úroku z omeškania 490,60 € a ostatného príslušenstva 59,80,-€ v súlade s prílohou k zmluve o

postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Sumu 59,80 € predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 490,60 € predstavujúcu úrok z
omeškania si žalobca neuplatňuje.Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 5808,94 €, ktorý mal byť
splácaný v mesačných splátkach vo výške 76,35 € vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje

splátky úveru splatné od 20.03.2010 do 20.08.2013 v počte 42 a celkovej výške 3.206,70 €. Splátky
pôvodne splatné od 20.08.2013 do 20.08.2013 sa stali splatnými dňa 21.08.2013, kedy žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru

Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalovaní odo dňa postúpenia pohľadávky

neuhradili na uplatňované splátky žiadnu sumu. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z
omeškania z každej jednotlivej splátky samostatne, t.j. z každej jednej žalovanej splátky, a to počnúc
dňom splatnosti prvej žalovanej splátky - 21.03.2010 do 20.08.2013, t.j. do splatnosti poslednej splátky.
Úroky z omeškania za uvedené obdobie činia 465,30 €. Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania v
sadzbe 8,5 % zo sumy 3206,70 €, t.j. z celkovej sumy neuhradených splátok, počnúc dňom nasledujúcim
po dni splatnosti poslednej splátky, t.j. počnúc 21.08.2013, do zaplatenia.

Žalovaná v 2. rade sa k žalobe a jej prílohám, ktoré jej boli doručené dňa 29.12.2015, písomne
nevyjadrila.

V rámci prípravy pojednávania súd vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovaného v 1. a 3. rade

prostredníctvom Registra obyvateľov SR, registra Sociálnej poisťovne, Mestskej evidencie obyvateľstva,
Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR a príslušného OO PZ SR. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu
nepodarilo zistiť pobyt žalovaných v 1. a 3. rade, preto im bol v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 O.s.p.
ustanovený opatrovník na zastupovanie v tomto konaní, ktorý sa k žalobnému návrhu nevyjadril.

Navrhovateľ i jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť však riadne
ospravedlnili, pojednávanie nežiadali odročiť, súhlasili, aby súd pojednával a rozhodol v ich
neprítomnosti podľa návrhu, doručenie predvolania mal súd riadne preukázané. Opatrovník odporcu v
1. a 3. rade sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, doručenie predvolania mal súd
riadne preukázané, preto v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., pojednával v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 2. rade a oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov (zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení
pohľadávky a jej prílohou, oznámením SLSP, a.s. o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier, dohodou
o ručení, výpisom z úverového účtu, výzvou SLSP, a.s. na zaplatenie zo dňa 15.06.2010 adresovanou

žalovanému v 1. rade) a zistil tento stav:

Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade
uzavreli dňa 21.08.2003 zmluvu o splátkovom úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka,
na základe ktorej spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným úver vo výške 175.000,-

Sk (5.808,94 €), ktorý sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splatiť mesačnými splátkami po 2.300,-Sk
vždy k 20. dňu príslušného mesiaca so splatnosťou prvej splátky dňa 20.09.2003 a poslednej splátky
dňa 20.8.2013. Úroková sadzba bola dohodnutá ako premenlivá, pričom v čase podpisu zmluvy o
úvere činila 9,30 % p.a.. Ročná percentuálna miera nákladov činila 10,77% (článok IV. bod 5 zmluvy
o splátkovom úvere). Účastníci zmluvy si ďalej v zmluve dohodli aj poplatok za správu úveru vo výške

100,-Sk/štvrťročne a jednorazový poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2% z výšky úveru splatný pri
podpise zmluvy.

V čl. VI. bod 2. zmluvy o splátkovom úvere sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné
právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení

Obchodného zákonníka.

Z článku V. (predmetnej zmluvy) označenej ako Zabezpečenie pohľadávky z úveru súd zistil, že zmluvné
strany sa dohodli na zabezpečení pohľadávky, a to dohodou o ručení zo dňa 21.08.2003, ktorá bola
uzavretá podľa § 303 OBZ medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako veriteľom a žalovaným v 3. rade ako

ručiteľom. V čl. I Dohody o ručení, ručiteľ uviedol, že berie na vedomie, že veriteľ uzavrel dňa 21.08.2003
s dlžníkom - žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade zmluvu o splátkovom úvere č. 0445195808 v
sume175.000,-Sk,avčl.IIručiteľvyhlásil,žeuspokojípohľadávkyveriteľašpecifikovanévpredmetnom
článku.Súčasťou úverovej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky veriteľa. V článku 7 označenom
názvom Úvery, sú obsiahnuté ustanovenia upravujúce záväzkovo právne vzťahy medzi bankou a

klientom - fyzickou osobou, nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka
ako veriteľ zaväzuje, že na požiadanie klienta - fyzickej osoby, nepodnikateľa ako dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a klient - fyzická osoba, nepodnikateľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle bodu 7.6.1 písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany Klienta alebo ďalších skutočností uvedených v tomto bode (napr. podľa písm. a)
ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní) je
banka oprávnená (písm. a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky
zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú Banka určí
v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

Z doloženého výpisu z úverového účtu vedeného na meno žalovaného v 1. rade súd zistil, že žalovaní
v 1. a 2. rade čerpali úver bezhotovostným čerpaním dňa 21.08.2003 vo výške 175.000 Sk. Žalovaní v
1. a 2. rade úver riadne a včas nesplácali, posledná úhrada bola žalovanými v 1. a 2. rade uhradená
dňa 21.1.2010 a to vo výške 76,35 €.

Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 15.06.2010 oznámil žalovanému v 1. rade že je k 31.05.2010
v omeškaní vo výške 331,23 € (9.978,63, Sk) a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10 dní
od doručenia výzvy, pričom v prípade neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej lehote pristúpi k zvereniu
vymáhania pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe. (Doručenie uvedenej výzvy žalovanému

nebolo žalobcom preukázané)

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.06.2013 súd zistil, že Slovenská
sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpil pohľadávky špecifikované v Prílohe č. 1 k Zmluve na postupníka
EOSKSISlovensko,s.r.o.apredmetompostúpeniabolaajpohľadávkavočižalovanýmv1.,2.,a3.rade.

Právny predchodca žalobcu listom - Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2013 oznámil
žalovaným v 1. až 3. rade postúpenie pohľadávky vo výške 4716,59 Eur s príslušenstvom spoločnosti
EOS KSI Slovensko, s.r.o.

V pokuse o zmier zo dňa 24.01.2014 žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlhu v celkovej výške
5.686,03 € do 31.01.2014 s tým, že inak pristúpi k súdnemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Uvedená
pohľadávka pozostávala z neuhradeného úveru vo výške 4166,19 €, zmluvného/zákonného úroku vo
výške 969,44 €, úroku z omeškania vo výške 421,85 €, zmluvného úroku 1 68,75 € a nákladov klienta
vo výške 59,80,-€.

V priebehu súdneho konania nedošlo zo strany žalovaných ani k čiastočnej úhrade dlhu.

Výsluchom žalovanej v 2. rade mal súd preukázané, že žalovaná v 2. rade spolu so žalovaným v 1. rade
v čase trvania ich manželstva uzavreli predmetnú zmluvu o splátkovom úvere a úver bol poskytnutý.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že na splatenie úveru zasielal splátky žalovaný v 1. rade zo svojho účtu
v čase do ich rozvodu. Žalovaná v 2. rade so žalovaným v 1. rade nie je od rozvodu v kontakte, ani
nevie kde sa zdržuje. Žalovaná v 2. rade spláca aj iné úvery v Slovenskej sporiteľni, ktoré boli vzaté
tiež počas trvania manželstva so žalovaným v 1. rade, pričom celú ťarchu týchto splátok znáša sama.
Žalovaná v 2. rade je si vedomá, že bol takýto úver vzatý a že nebol celý splatený, avšak momentálne

nie je schopná túto sumu uhradiť.

Súd posúdil nárok žalobcu podľa ustanovení právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j.
ku dňu 21.08.2003.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom do
25.11.2004, na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú

spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby,

Podľa § 23a ods. 1,2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom do 25.11.2004,
typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,

ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi

Podľa § 23a ods. 1,2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom od 25.11.2004,
Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1, 2,3,4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa /účinného od 1. mája 2014/, orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 387, ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 305 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na
požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.

Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od

ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka, Pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva

z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.

Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi
práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné
na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

Podľa § 310 Obchodného zákonníka, právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva
voči dlžníkovi.

Podľa § 311 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie

zabezpečuje.

Ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný
ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.

Podľa us. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa§369ods.1až3Obchodnéhozákonníkaakjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžníkjepovinnýplatiťúrokyzomeškania
v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa,
a.s.,akoveriteľuzatvoriladňa21.08.2003sožalovanýmiv1.a2.radeakodĺžnikmizmluvuosplátkovom
úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 175.000 Sk, uvedenú sumu úveru

poskytol veriteľ na účet žalovaných v 1. a 2. rade dňa 21.08.2003. V uvedenej zmluve sa žalovaní v 1. a
2. rade ako dlžníci zaviazali, že splatia poskytnutý úver v dohodnutom čase a v stanovenom čase budú
platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve. Zmluvné strany sa dohodli na zabezpečení úveru Dohodou o
ručení zo dňa 21.08.2003, ktorú s veriteľom uzavrel žalovaný v 3. rade ako ručiteľ. Z výpisu úverového
účtu súd zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade si neplnili svoje povinnosti z úverovej zmluvy riadne a včas.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila na žalobcu

predmetnú pohľadávku, pričom v čase postúpenia počet dní omeškania dlžníkov bol 1221 dní.

Zmluva o úvere, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade
a žalovanou v 2. rade dňa 21.08. 2003 bola uzavretá za účinnosti zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa. V čase uzatvorenia uvedenej úverovej zmluvy úprava Občianskeho zákonníka

neobsahovala žiadne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, pričom úprava Občianskeho zákonníka
dotýkajúca sa spotrebiteľských zmlúv v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka bola zavedená do textu
právnej normy Občianskeho zákonníka až zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1. apríla 2004.

V tejto súvislosti však súd konštatuje, že zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 634/1992 Zb.,

pričom v tomto právnom vzťahu vystupujú žalovaní v 1. a 2. rade nepochybne ako spotrebitelia, ktorí
čerpaním uvedeného úveru uspokojujú svoje osobné potreby a právny predchodca žalobcu vystupoval
ako podnikateľ poskytujúci uvedené služby.

Jedná sa o typovú zmluvu, formulár textu zmluvy a jeho obsah vrátane Všeobecných obchodných

podmienok bol vopred zo strany právneho predchodcu žalobcu pripravený bez možnosti žalovaných v
1. a 2. rade meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Podmienky poskytnutého úveru, obsah zmluvy, aj keď
sa s nimi žalovaní mohli oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ako aj obsah úpravy sankcií už nemohli
reálne ovplyvniť. Zmluva a Všeobecné obchodné podmienky predložené a vypracované žalobcom boli
všeobecne používané aj pri uzatváraní ďalších obchodných zmlúv s inými osobami

Aj keď právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola zavedená do Občianskeho zákonníka až úpravou
účinnou od 1. apríla 2004 (zákonom č. 150/2004 Z.z.), a to so spätnou účinnosťou na spotrebiteľské
vzťahy skôr uzatvorené (čo vyplýva z ust. § 879f OZ) jej účelom bola harmonizácia Slovenského
zmluvného práva s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a to hlavne z dôvodu zosúladenia s

nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

Spoločným znakom novozavedenej úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku, bolo teda
faktické vyrovnanie uvedenej nerovnosti postavenia spotrebiteľa a podnikateľa ako profesionála, a to aj

za predpokladu obmedzenia autonómie vôle v zákonom predpokladanom dôsledku. Týchto podmienok,
to zn. faktického vyrovnania postavenia spotrebiteľa a podnikateľa je nutné dosiahnuť aj v prípade
„de facto“ v spotrebiteľských vzťahoch vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti uvedenej zmeny
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z., s účinnosťou od 1. apríla 2004, pretože materiálne
posudzovaná pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti uvedeného

zákona o zmene Občianskeho zákonníka sa žiadnym spôsobom nelíšila od spotrebiteľa uzatvárajúceho
zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1. apríla 2004 zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Zákonom č. 102/2014 Z.z., účinným od 13.6.2014, bolo doplnené ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vetou: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“Ustanovenie § 262 OBZ kladie dôraz na autonómnu vôľu strán pri vzniku obchodnoprávnych vzťahov,
avšak „fakultatívna“ pôsobnosť Obchodného zákonníka je eliminovaná ochranou spotrebiteľa.

Platí totiž zásada, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
To znamená, že aj keď zmluvné strany sa písomne dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným
zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to neplatí.

Súd v súlade s vyššie uvedeným a vzhľadom na nepriame účinky smerníc európskeho spoločenstva
týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
spotrebiteľskej zmluvy vzhľadom na jej predmet a povahu a preto posúdil predmetnú zmluvu podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, lebo ustanovenia Občianskeho zákonníka boli pre žalovaných ako
spotrebiteľov výhodnejšie (v prospech spotrebiteľa).

V zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súd prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva,
na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania aj keď by inak bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

S poukazom na vyššie citované ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, bolo potrebné
vysporiadať sa i s otázkou prípadného premlčania nároku žalobcu.

Pričom 4-ročná premlčacia lehota podľa Obchodného zákonníka je pre žalovaných - spotrebiteľov v
neprospech oproti všeobecnej premlčacej lehote podľa Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd na daný prípad aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka.

Z obsahu predmetnej zmluvy o úvere vyplýva, že účastníci zmluvy si dohodli splatenie úveru v
pravidelných mesačných splátkach, kde každá splátka mala dohodnutú samostatnú splatnosť a bola

aj dohodnutá konečná splatnosť úveru a to s dátumom 20.08.2013. Pred týmto dátumom právny
predchodca žalobcu od predmetnej zmluvy neodstúpil, túto nevypovedal, ani ju pred týmto dátumom
účinne nezosplatnil (žalobca nepreukázal, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, nedoložil
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti). Z tohto dôvodu je potrebné pri premlčaní posudzovať
premlčanie každej jednotlivej splátky samostatne, pričom berúc do úvahy, že dňa 24.02.2014 bola

podaná žaloba na tunajšom súde, z uvedeného vyplýva, že splátky, ktoré mali žalovaní v 1. a 2. rade
zaplatiť do 24.02.2011 sú premlčané.

Súd na premlčanie nároku musel prihliadnuť a teda nemohol žalobcovi premlčané právo na časť
uplatnenej pohľadávky s príslušenstvom (ako vedľajším záväzkom, ktorý čo do svojho trvania závisí od

trvania hlavného záväzku) priznať, preto žalobu v tejto časti premlčaných splátok zamietol.

Po zohľadnení premlčania časti žalovaných splátok (splatných od 20.03.2010 do 20.02.2011),
predmetom konania naďalej zostal nárok žalobcu na zaplatenie splátok úveru splatných odo dňa
20.03.2011 do dňa 20.08.2013, t.j. splátok splatných v rámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej

doby, počítanej pre každú splátku osobitne.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobný návrh bol v tej časti podaný
dôvodne. Súd mal v konaní preukázané, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako
veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade, ako dlžníci uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovaným

poskytnutý úver vo výške 175.000,- Sk (5808,94 eur). Žalovaní sa zaviazali vrátiť poskytnutý úver,
spolu s dojednaným úrokom, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 2.300,- Sk (76,35 eur) od
20.09.2003 do 20.08.2013.

Súd mal preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade si neplnili riadne a včas povinnosti vyplývajúce im zo

zmluvy o splátkovom úvere, čím im vznikol voči žalobcovi dlh. Súd preto priznal žalobcovi právo na
zaplatenie neuhradených splátok úveru splatných odo dňa 20.03.2011 do dňa 20.8.2013, ktoré v čase
podania žaloby na súd ešte neboli premlčané, t.j. spolu 30 splátok po 76,35 eur, čo činí 2290,50 eur.Nakoľko žalovaný v 3. rade pristúpil k záväzku žalovaných v 1. a 2. rade ako ručiteľ, súd ho tiež zaviazal
na plnenie.

Vzhľadom k tomu, že žalovaní sú naďalej v omeškaní s plnením peňažného dlhu, a to odo dňa
nasledujúceho po splatnosti tej - ktorej splátky, vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z
omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania z jednotlivých nezaplatených splátok úveru,
a to vo výške 8,5 % ročne tak, ako si uplatnil žalobca, ktorá nebola vyššia ako výška úrokov z omeškania
podľa občianskoprávnych predpisov, vždy počnúc od 21. dňa v príslušnom mesiaci do zaplatenia.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Úspech žalobcu z pôvodne žalovanej sumy 3206,70 € s príslušenstvom predstavuje v rozsudku priznaná
suma 2290,50 € s príslušenstvom, čo zodpovedá úspechu žalobcu v 71,44 % a jeho neúspech, ktorý
je úspechom žalovaných, je 28,56 %.

Pomer úspechu žalobcu je 71,44 % k úspechu žalovaných 28,56 %, z čoho vyplýva právo žalobcu na
náhradu trov konania proti žalovaným 42,80 % (71,44 % mínus 28,56 %).

Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je

základná sadzba tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci 3206,70 € v sume 121,17 € za jeden úkon
právnej služby.

Trovy právneho zastúpenia žalovaného právnym zástupcom sú:
1. odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 03.02.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky

č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov predstavuje 121,17 € zvýšený o 20% DPH, t.j. v sume
145,40 Eur + 9,65 Eur režijný paušál zvýšený o 20% DPH ,
2. odmena za písomné podanie žaloby na súd dňa 24.02.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov predstavuje 121,17 € zvýšený o 20% DPH, t.j. v sume
145,40 Eur + 9,65 Eur režijný paušál zvýšený o 20% DPH ,

Trovy právneho zastúpenia žalobcu sú spolu v sume 310,10 €.

Vychádzajúc z pomeru úspechu žalobcu v konaní súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. priznal žalobcovi
náhradu iných trov konania vo výške 82,20 € (t.j. 42,80 % zo žalobcom zaplateného súdneho poplatku
za žalobu v sume 192,- €) a náhradu trov právneho zastúpenia 132,72 € (t.j. 83,6 % z celkovej náhrady

trov právneho zastúpenia žalobcu právnym zástupcom v sume 310,10 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Košice I v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).