Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. marec 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13T/122/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817010541
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817010541.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti

obžalovaným O. S.M., J.. XX.X.XXXX M. K. S., J.. X.X.XXXX pre prečin ohrozovania mravnej výchovy
mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.
marca 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1. O. S., J.. XX.X.XXXX I. Y., Y. G. I., X. XXX/XX, Q.. I. J. Y., nezamestnaná,

2. K. S., J.. X.X.XXXX I. I. J. Y.Q., Y. G. I., K. XXX/X, Q.. I. J. Y., nezamestnaný

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý ch , ž e

v období od 02.09.2016 do 30.06.2017 v obci I., Q.. I. J. Y., ako zákonní rodičia maloletého dieťaťa K.
S., J.. XX.XX.XXXX, ktorým zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa sústavne a dôsledne o

všestranný vývoj a rozvoj svojho dieťaťa, úmyselne nezabezpečili riadnu dochádzku svojho maloletého
syna K. S.M. do Základnej školy I., Q.. I. J. Y. tým, že nedostatočne vplývali na svojho syna, aby si riadne
plnil školskú dochádzku a so školou nespolupracovali, čím spôsobili, že ich maloletý syn K. S. vymeškal
117 neospravedlnených vyučovacích hodín,

t e d a

vydali úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že umožnili jej
viesť záhaľčivý život

t ý m s p á c h a l i

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona

z a t o i m u k l a d á

obom obžalovaným

podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 300
(tristo) hodín.Podľa§55ods.1Trestnéhozákonavspojenís§51ods.4Trestnéhozákonaukladáobomobžalovaným
na dobu jedného roka od nariadenia výkonu trestu povinnej práce povinnosť zabezpečovať povinnú
školskú dochádzku maloletých detí K. S., X. S. a O. S..

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaných obžalobu pre skutok
uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.2.2018 po prednesení obžaloby prokurátorom súd pred

výsluchom obžalovaných podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku poučil o ich práve urobiť niektoré z
vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku a zároveň ich poučil podľa § 257 ods. 2 Trestného
poriadku. Obžalovaní po riadnom poučení urobili na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku, že každý z nich je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaných o spáchaní skutku
uvedeného v obžalobe prijal a súčasne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu priznania nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, správami Základnej školy I., Základnej školy H.,

správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, potvrdenia o poberaní dávok,
odpismi z registra trestov, výpismi z evidencie priestupkov, správami Obce I. a spismi tunajšieho súdu
sp. zn. 12T/185/2013, 12T/8/2015 a 12T/174/2016 a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaná O. S. uviedla, že má štyri deti, tri chodia do školy, ona robí na aktivačných prácach. Dcéra

O. S., chodí do školy v Č. do 5.teho ročníka a nemá vymeškané žiadne hodiny. X. S. chodí do 3.B do
Základnej školy I., taktiež nemá vymeškané žiadne hodiny. Syn K. chodí do 2. ročníka vo I.. V tomto
školskom roku ho chváli aj riaditeľka aj učiteľka. Syna každý deň, keďže chodí na aktivačné práce, vodí
do školy, nemá teraz žiadne nevymeškané hodiny. Prišiel im aj domov papier, že do školy riadne chodí.
Obžalovaná predložila súdu rozhodnutie ÚPSVR Vranov z 8.1.2018, o zvýšení pomoci v hmotnej núdzi,

s tým, že v tomto rozhodnutí uvádzajú, že už bol uvoľnený osobitný príjemca prídavku na dieťa X. S.,
keďže prídavky na X. chodili na Obecný úrad, ale teraz chodí riadne do školy a budú poberať prídavky
oni ako rodičia. Je to rovnaké aj s K., kde z Obecného úradu vie, že Obec už dostala oznámenie, že chodí
riadne do školy a že obec už nebude poberateľom prídavkov. S manželom chodievajú aj na rodičovské
združenia.AjdcéraO.,ktoráchodídoČ.doškoly,kdedochádza,niejetamproblém,žemusídochádzať,

nemusia platiť žiadne cestovné, majú takú preukážku a do školy jej dávajú len stravu. Syn K. už teraz
chce chodiť do školy, dohodla sa s učiteľkou tak, že keď pre neho nepríde, tak ona jej musí podpísať,
či bol celý deň v škole, takže takto ho teraz kontroluje.

Obžalovaný K. S. uviedol, že o deti sa starájú spolu s manželkou. Všetky tri deti O., X. aj K. chodia

riadne do školy, keď pre neho prišli policajti, tak syn sa zľakol, lebo mu povedal, že keď nebude chodiť
do školy, tak on pôjde do basy a syn pôjde do ústavu. Manželka ho každé ráno vedie do školy. Aj sa
bol v škole na neho informovať. Učiteľka hovorila, že aj sa učí, pričom niekedy nechcel sa v škole učiť.
Už si robí aj doma domáce úlohy. Teda od septembra je to už lepšie ako to bolo predtým v školskom
roku, za čo sú teraz tu na súde.

Základná škola I. vo svojej správe podanej v priebehu prípravného konania oznámila, že správanie
mal. K. S. je v súlade so školským poriadkom, počas vyučovania je pokojný, nekonfliktný, pracuje
podľa pokynov učiteľa, je spoločenský, správa sa slušne k učiteľom a žiakom. Ďalej uviedli, že
pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia, chodí do školy špinavý, zanedbaný. Rodičia so

školou nespolupracujú, na písomné upozornenia a na predvolania na pohovor k škole nereagujú,
nespolupracujú a teda im nie sú známe rodinné pomery. Veľký počet vymeškaných hodín nastal kvôli
neprítomnosti maloletého na vyučovaní bez udania dôvodu alebo nezmyselným často opakovaným
dôvodom.Škola podala správu aj k maloletej X. S. s tým, že táto je tichá, pokojná, nekonfliktná, na vyučovaní
pracujepodľapokynovvyučujúcich,jejvýchovno-vzdelávacievýsledkysúnadostatočnejúrovni.Rodičia
sa nezúčastňovali rodičovských združení ani neprichádzali na pohovory ohľadom nedbalej dochádzky,

pričomvškolskomroku2016/2017vymeškalamaloletáspolu74neospravedlnenýchvyučovacíchhodín.

Základná škola H. vo I. J. Y.Ľ. podala správu ohľadom mal. O. S., ktorá mala v školskom roku 2016/2017
len 6 neospravedlnených vyučovacích hodín, že na je tichá, pokojná, nosí si pomôcky, kvôli častým
absenciám jej unikla učebná látka.

Obec I. oznámila, že obžalovaní vychovávajú štyri deti, bývajú v obytnej unimobunke, obaja sú
nezamestnaní, na verejnosti sa správajú slušne, komisiou verejného poriadku prejednávaní neboli.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou oznámil, že z manželstva obžalovaných
pochádzajú štyri maloleté deti, tri školopovinné. Obaja obžalovaní sú nezamestnaní, poberajú dávky v

hmotnej núdzi. Rodina býva v obecnej maringotke, podmienky sú stiesnené, ale domácnosť je čistá.
Obžalovaným ako rodičom bolo uložené výchovné opatrenie, no toto bolo dňa 26.6.2014 zrušené.

Taktiež Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou oznámil, že obžalovaný K. S. je
poberateľom dávky v hmotnej núdzi a spoločne posudzovanou osobou je obžalovaná O. S. a ich štyri

maloleté deti.

Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou uviedla, že obžalovaní neboli poberateľmi dávky v
nezamestnanosti, dôchodku, nemocenskej alebo inej dávky.

Z odpisu z registra trestov obžalovanej O. S. súd zistil, že táto bolo doposiaľ trikrát súdne trestaná,
pričom ohľadom odsúdenia pod sp. zn. 12T/185/2013 pre prečin podľa § 207 Trestného zákona sa na
ňu hľadí, akoby nebola odsúdená. Odsúdená bola ja trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 12T/8/2015 pre prečin podľa § 364 bol jej uložený peňažný trest vo výmere 200 eur a
náhradný trest 4 mesiace. Trestným rozkazom zo dňa 30.11.2016 Okresného súdu Vranov nad Topľou

sp. zn. 12T/174/2016 bola odsúdená pre prečin podľa § 211 Trestného zákona, za čo jej bolo uložený
trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený pri určení skúšobnej
doby 2 roky a povinnosť zabezpečovať školskú dochádzku maloletých.

Obžalovaný K. S. ako to vyplýva z odpisu registra trestov bol dvakrát súdne trestaný, ohľadom

odsúdenia pod sp. zn. 12T/185/2013 pre prečin podľa § 207 Trestného zákona sa na neho hľadí, akoby
nebol odsúdený. Trestným rozkazom zo dňa 30.11.2016 Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
12T/174/2016 bol rovnako ako obžalovaná odsúdený pre prečin podľa § 211 Trestného zákona, za čo
mu bolo uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený pri
určení skúšobnej doby 18 mesiacov a povinnosť zabezpečovať školskú dochádzku maloletých.

Z lustrácie z registra priestupkov súd zistil, že obžalovaná O. S. má jeden záznam za priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu zo dňa 23.9.2015 riešený blokovou pokutou 30 eur. Obžalovaný K. S.
záznam v registri priestupkov nemá.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12T/174/2016, že obžalovaní boli uznaní za vinných z prečinu
ohrozovania mravnej výchovy mládeže, ktoré sa dopustili tým, že nezabezpečili riadnu dochádzku
svojich maloletých detí K., X. M. O. do základnej školy a to v období od 2.9.2015 do 30.6.2016.

V priebehu konania pred súdom si súd opäť zabezpečil správy ohľadom školopovinných maloletých

detí obžalovaných. Základná škola I. oznámila, že v školskom roku 2017/2018 je mal. K. žiakom II. A
triedy, že jeho správanie je v súlade so školským poriadkom, počas vyučovanie je pokojný, nekonfliktný,
nemá nijaké výstredné správanie, snaží sa pracovať podľa pokynov učiteľa, výchovno-vzdelávacie
výsledky sú dobré, do školy chodí pripravený, v rámci rodinných možností primerane čistý a oblečený,
no rodičia so školou nespolupracujú. Za obdobie od septembra 2017 do februára 2018 vymeškal 9

neospravedlnených vyučovacích hodín. K maloletej X. uviedli, že v školskom roku 2017/2018 ku dňu
podania správy nemala vymeškané neospravedlnené hodiny, že maloletá je tichá, pokojná, nekonfliktná,
správa sa slušne, jej výchovno-vzdelávacie výsledky sú na dostatočnej úrovni, domáce úlohy si vždyvypracuje, s učebnicami zaobchádza zodpovedne a šetrne. Rodičom neboli v školskom roku 2017/2018
zasielané upozornenia na nedbalú školskú dochádzku.

K maloletej O. S. za školský rok 2017/2018 Základná škola H. uviedla, že táto je tichej povahy, na
hodinách nevyrušuje, správa sa slušne, pomôcky a prezuvky si nosí, v súvislosti s jej správaním
nebol riešený žiaden problém, ku dňu 16.2.2018 mala 2 neospravedlnené hodiny a rodičia so školu
spolupracujú.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 8.1.2018 súd zistil, že v
zmysle odôvodnenia tohto rozhodnutia bola zvýšená pomoc v hmotnej núdzi pre obžalovaného, nakoľko
iným rozhodnutím bol uvoľnený osobitný príjemca na výplatu prídavku na dieťa - X. S..

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie toho ktorého obžalovaného,
jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade

aj poľahčujúce okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a
teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie
účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj

voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa.

Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34

Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona.

U oboch obžalovaných súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože
obaja obžalovaní sa priznali k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutovali a jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, keďže obaja obžalovaní boli už za trestný čin odsúdení.

Je nepochybné, že obžalovaní spáchali skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/174/2016, ktorá plynie u obžalovanej O. S. od 13.1.2017 do
14.1.2019 a u obžalovaného K. S. od 19.1.2017 do 20.7.2018, pričom skutku sa dopustili v období od
2.9.2016 do 30.6.2017.

Teda súd u oboch obžalovaných ukladal trest pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona. Pri trestnom čine, zo spáchania ktorého boli obžalovaní uznaní za
vinného a teda prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona je
zákonom stanovená trestná sadzba v rozmedzí 0 - 2 roky.

Ako už súd konštatoval vyššie, obžalovaní sa dopustili konania v čase skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia, pričom oboch súd odsudzoval za úmyselný trestný čin, teda nebolo možné v zmysle ust. §
49 ods. 2 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody odložiť.

Ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona však nie je možné chápať ako príkaz na uloženie trestu

odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu namiesto iného prípustného druhu trestu
alebo popri inom prípustnom druhu trestu. Nie je v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 Trestného zákona,
ak súd uloží napr. trest povinnej práce ako samostatný trest, ak sú splnené podmienky uvedené v § 54
Trestného zákona a ak je taký trest primeraný.

V ďalšom preto bral súd do úvahy, že za trestný čin, z ktorého boli obžalovaní uznaní za vinných, je
možné uložiť trest odňatia slobody až na dva roky, takto v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona nebol
súd povinný ukladať trest odňatia slobody a na strane druhej sa jedná o trestný čin, za ktorý je možnéuložiťtrestpovinnejpráce,keďžesajednáoprečin,zaktorýzákonumožňujeuložiťtrestodňatiaslobody,
ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.

Súd v žiadnom prípade nechce znižovať závažnosť konania obžalovaných, no uloženie
nepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodybyzaokolnostíspáchaniaskutkunemuselpôsobiťspravodlivo
z titulu svojej neprimeranosti.

Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k

uloženiu zaslúženého trestu ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí napríklad
odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy,
nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť,
reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a
celou spoločnosťou). V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri
ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské

konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými
páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom
čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte.
Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení
Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo

zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre
zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a
základných zásad pre ukladanie trestov.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio

( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom
prípadevzhliadol,ženiektorýzdôsledkovýchúčelovtrestu-napr.odstrašeniepotenciálnychpáchateľov,
vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

Princípultimaratio,tedazásadasubsidiaritytrestnoprávnejrepresie,pôsobívtrestnomprávevcelejjeho

šírke a využíva sa teda aj pri ukladaní trestov a to v tom zmysle, že nepodmienečný trest odňatia slobody
by mal byť chápaný ako ultima ratio, teda mal by byť ukladaný len v prípadoch, keď iné tresty, nespojené
s výkonom trestu odňatia slobody nie sú dostatočné na naplnenie účelu trestného práva. Tento princíp
odmieta aj predstavu o všemocnosti trestnej represie, o tom, že všetky neduhy spoločnosti sa vyriešia
ich zaradením do trestného práva a že najlepšia prevencia je represia prostredníctvom trestného práva.

Tvrdosť trestu, sama o sebe, nezníži kriminalitu a ani ju neodhalí, tzv. preceňovanie trestnej represie.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj Dohovor o právach dieťaťa, ktorý nadobudol platnosť dňa 2.9.1990
a ktorého je Slovenská republika signatárom a to na článok 3, v zmysle ktorého pri všetkých akciách
týkajúcich sa detí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti,

súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.

Teda keď je uskutočňované rozhodnutie s dopadom na konkrétne dieťa, musí rozhodovací proces
zahrňovať aj posúdenie možného dopadu (negatívneho alebo pozitívneho) rozhodnutia na konkrétne
dieťaazodôvodneniarozhodnutiabymalobyťzrejmé,akobol„najlepšízáujemdieťaťa“branýdoúvahy.

V zmysle článku 9 bod 1. Dohovoru štáty - zmluvné strany musia zabezpečiť, aby dieťa nesmelo
byť oddelené od vlastných rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné orgány podliehajúce
súdnemu preskúmavaniu podľa platného práva a postupu rozhodnú, že oddelenie je nevyhnutné pre
najlepšie záujmy dieťaťa.

Výborpreprávadieťaťaprávesodkazomnauvedenýčl.9vydalodporučenieoprávachdetíuväznených
osôb, kde mimo iného uviedol, že pri ukladaní trestu rodičom a osobám zabezpečujúcim starostlivosť o
maloleté deti má byť všade, kde je to možné, zvážené uloženie trestu nezahrňujúceho odňatie slobody
namiesto trestu, ktorý odňatie slobody zahrňuje, vrátane predsúdnej a súdnej fázy konania. Alternatívy

k odňatiu slobody by mali byť dostupné a používané prípad od prípadu s plným zohľadnením možných
dopadov rôznych trestov na najlepší záujem dieťaťa.Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje, že súdy sa musia najlepším záujmom
dieťaťa zaoberať a posudzovať ho v konkrétnej situácii, pokiaľ rozhodujú s dopadom na dieťa.

Pri aplikácii kritérií pre ukladanie trestov, ktoré obsahuje Trestný zákon a hodnotenia rodinných pomerov
páchateľa ( § 34 ods. 3 Trestného zákona ) je preto nevyhnutné zohľadniť práve aj najlepší záujem
dieťaťa.

Potom súd pri rozhodovaní berúc do úvahy vyššie uvedené mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že

obžalovaní sú rodičmi štyroch maloletých detí, z toho troch školopovinných, že zabezpečujú všetkým
osobnú starostlivosť tak ako to vyplýva zo správ obce a úradu práce, pričom zo správ zabezpečených
po podaní obžaloby v priebehu konania pred súdom vyplýva, že starostlivosť nielen o maloletého K.
sa zlepšila, že v priebehu školského roka 2017/2018 ubehnutého ku dňu rozhodnutia súdu, mal len 9
neospravedlnených vyučovacích hodín, aj keď rodičia podľa vyjadrenia školy s touto nespolupracujú,
no ťažko súdu posúdiť, aká spolupráca zodpovedá predstave toho ktorého učiteľa, resp. školy, bližšie

nebolo nespolupráca špecifikovaná, naopak Základná škola H., ktorú navštevuje maloletá O., uviedla,
že rodičia - obžalovaní so školou spolupracujú. Všetky deti boli zo školy hodnotené ako nekonfliktné,
aj keď s malo uspokojivými výsledkami, na čom sa samozrejme podpisuje aj prostredie, v ktorom žijú
a vyrastajú, a ktoré možno ani pre najlepšej vôli obžalovaných ako rodičov možno len ťažko zmeniť,
keďže čo sa týka pomerov a prostredia v ktorom žijú, je možné hodnotiť aj ako spoločenský problém.

Takto súd uzatvára, že trestom, ktorý splní svoj účel a postihne jednak páchateľa ale za súčasného
zohľadnenia všetkých vyššie uvedených skutočností je trest povinnej práce a to v jeho maximálnej
výmere 300 hodín. Obžalovaní tak budú môcť zabezpečovať naďalej starostlivosť o maloleté a taktiež
súd bral do úvahy, že v prípade uloženia nepodmienečného trestu by obžalovaní na čas jeho výkonu
stratili možnosť zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloleté deti, tým aj citového vzťahu, ktorý je

dôležitý v každom veku dieťaťa.

V zmysle § 55 ods. 1 Trestného zákona súd súčasne za účelom vedenia riadneho života obžalovaných
ako aj berúc do úvahy, že sa opätovne dopustili prečinu, ktorého objektívna stránka bola naplnená
nezabezpečovaním riadnej dochádzky maloletého dieťaťa do základnej školy, uložil obžalovaným

aj povinnosť zabezpečovať povinnú školskú dochádzku nielen maloletého K. S., ale aj ostatných
maloletých školopovinných detí obžalovaných X. S. a O. S..

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení

rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.