Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Sýkorová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/266/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114220297
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114220297.6
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci žalobcu: PRIVATdebt
s.r.o., IČO 45 322 571, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: C. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. B. XXX, o zaplatenie 12.929,31 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Konanie sa, v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 3.146,- €, zastavuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.783,31 €, pozostávajúcu z výšky istiny 6.673,82 € a z
úroku z omeškania od 05.02.2011 do 31.05.2014 vo výške 3.109,49 €, 7,99 % ročné úroky a 5 % ročné
úroky z omeškania od 01.06.2014 do 30.11.2014 vo výške 639,16 €, 7,99 % ročné úroky a 5 % ročné
úroky z omeškania od 01.12.2014 do 25.05.2017 vo výške 2.681,13 €, 7,99 % ročné úroky zo sumy
6.673,82 € od 26.05.2017 do zaplatenia a 5 % ročné úroky zo sumy 6.673,82 € od 26.05.2017 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1.Pôvodný žalobca Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO 31 335 004 sa žalobou doručenou dňa
12.06.2014 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy
13.230,67 eur s 7,79 % p.a. úrokom zo sumy 10.495,82 eur od 01.06.2014 do zaplatenia, a 5% úrokom
z omeškania zo sumy 10.495,28 eur od 01.06.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2.Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2344419801 bola s dlžníkmi C. T.
a X. T. a žalovaným uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 2434419502 a stavebnom úvere
č. 2434419801 zo dňa 13.04.2005, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol dlžníkom mimoriadny
medziúver vo výške 13.277,56 eur. Dlžníci sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky
mimoriadneho medziúveru 7,79% ročne a pravidelnými mesačnými splátkami 86,20 eur a do nasporenia
40%cieľovejsumyvkladaťnaúčetstavebnéhosporeniamesačnévklady66,39eur.Popridelenícieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžníci zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške
4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami 116,18 eur. Žalovaný prevzal na seba ručením povinnosť
uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja dlžníci. Dlžníci prestali medziúver splácať riadne a včas. Listom
zo dňa 03.12.2010 pôvodný žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a dlžníkov vyzval, aby v lehote 7 dní
vrátili zostatok úveru. O odstúpení od zmluvy bol upovedomený aj žalovaný. Pohľadávka voči dlžníkom
je vymáhaná v exekúcii, no nebola doposiaľ uhradená. Žalovaná suma 13.230,67 eur pozostávala z
istiny 10.495,28 eur, nezaplatených úrokov 7,79% ročne a nezaplatených úrokov z omeškania 5% ročne
od 05.02.2011 do 31.05.2014 v sume 2.734,85 eur.
3. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby a návrhu na zmenu žaloby súd uznesením č.k.
4C/266/2014-49 zo dňa 04.06.2015 súd konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny 287,- eur a pripustil
zmenu žaloby tak, že predmetom konania zostala suma 12.929,31 eur, 7,79 % ročné úroky a 5 % ročnéúroky z omeškania od 01.06.2014 do 30.11.2014 vo výške 639,16 eur, 7,79 % ročné úroky zo sumy
9.819,82 eur od 01.12.2014 do zaplatenia a 5 % ročné úroky z omeškania zo sumy 9.819,82 eur od
01.12.2014 do zaplatenia.
4. Uznesením č.k. 4C/266/2014-63 zo dňa 29.04.2016 súd pripustil zmenu žalobcu tak, že do konania
namiesto pôvodného žalobcu vstúpil žalobca, nakoľko po začatí konania došlo k postúpeniu pohľadávky,
ktorá je predmetom konania.
5. Podaním doručeným súdu dňa 23.12.2016 a dňa 06.06.2017 žalobca zobral žalobu čiastočne späť
a to v časti istiny 2.047,- eur a 1.099,- eur, spolu v časti istiny vo výške 3.146,- eur a v tejto časti
konanie žiadal zastaviť, nakoľko dlžníci vykonávali priebežné čiastočné platby, ktoré boli započítavané
na istinu. Súčasne v týchto podaniach upravil petit v časti požadovaných úrokov a úrokov z omeškania
zo žalovanej sumy tak, aby reflektoval vykonané opakované čiastočné úhrady dlhu. S poukazom na
čiastočné späťvzatia žaloby súd rozhodol najskôr o tomto procesnom návrhu.
6 Podľa ustanovenia § 145 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), (1) Ak je žaloba vzatá späť
celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. (3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti
pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v
tejto časti.
7. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny
3.146,- eur a vzhľadom na to, že súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby sa nevyžaduje
(nakoľko išlo o čiastočné späťvzatie žaloby pred prvým pojednávaním vo veci a na jeho nesúhlas by
v tomto štádiu konania súd neprihliadal), súd pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku týkajúcom sa čiastočného zastavenia konania. Po čiastočnom späťvzatí
žaloby tak predmetom konania zostala suma 9.783,31 eur (pozostávajúca z výšky istiny 6.673,82 eur
a kapitalizovaného príslušenstva od 05.02.2011 do 31.05.2014 vo výške 3.109,49 eur), 7,99 % ročné
úroky a 5 % ročné úroky z omeškania od 01.06.2014 do 30.11.2014 vo výške 639,16 eur, 7,99 % ročné
úroky a 5 % ročné úroky z omeškania od 01.12.2014 do 25.05.2017 vo výške 2.681,13 eur, 7,99 %
ročné úroky zo sumy 6.673,82 eur od 26.05.2017 do zaplatenia a 5 % ročné úroky zo sumy 6.673,82
eur od 26.05.2017 do zaplatenia.
9. Na pojednávanie dňa 23.06.2017 sa dostavil žalovaný. Žalobca sa z neúčasti na pojednávaní
ospravedlnil podaním doručeným dňa 06.06.2017 a požiadal súd o konanie v jeho neprítomnosti.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je v postavení ručiteľa, poukázal na splátkový kalendár medzi
dlžníkmi a veriteľom. Uviedol, že dlžníci dlh postupne splácajú a teda nevie, prečo by mal splácať niečo,
čo spláca dlžník, keď on ako ručiteľ neporušil žiadne povinnosti. Nárok preto nepovažoval za dôvodný.
10. Súd po dokazovaní oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa
v spise, najmä žalobou, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, odstúpením od
zmluvy zo dňa 03.12.2010, adresovaným C. T., odstúpením od zmluvy adresovaným X. T., odstúpením
od zmluvy adresovaným žalovanému zo dňa 03.12.2010, všeobecnými podmienkami pre stavebné
sporenie pre fyzické osoby, uznesením o zastavení konania v časti uplatneného nároku na zaplatenie
sumy 287,- €, pripustením zmeny žaloby, zmluvou o postúpení pohľadávok, uznesením o pripustení
zmeny účastníka na strane žalobcu, späťvzatím žaloby v časti 2.047,- eur a späťvzatím v časti
uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1.099,-eur, zistil nasledovný skutkový stav:
11. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 13.04.2005 uzatvorenou medzi
veriteľom - pôvodným žalobcom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a dlžníkom a spoludlžníkom C. T. a X.
T. a žalovaným ako ručiteľom súd zistil, že pôvodný žalobca poskytol dlžníkom mimoriadny medziúver
č. 2434419502 v sume 400.000,- Sk (13.277,57 eur), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o
stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver
mal zmeniť na stavebný úver č. 2434419801 vo výške cca 240.000,- Sk (7.966,54 eur), pričom presnávýška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení. Dlžníci sa zaviazali poukazovať mesačne na účet stavebného sporenia
vklad 66,39 eur a súčasne zaviazali sa splatiť mimoriadny medziúver vrátane úrokov 7,79% ročne. Do
pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžníci zaviazali splácať úroky mimoriadneho
medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 86,20 eur. Každá splátka mala byť uhradená
do 1ť.dňa príslušného mesiaca. Žalovaný písomným prehlásením na zmluve prebral záväzok ručenia.
12. Dlžníci prestali úver splácať a listom zo dňa 03 .12.2010 preto pôvodný žalobca dlžníkom oznámil,
že nakoľko splatné splátky neuhradili ani v poskytnutej dodatočnej lehote, sú v omeškaní na účte
stavebného sporenia s viac ako dvomi vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte mimoriadneho
medziúveru sú v omeškaní s viac ako dvomi splátkami. Z uvedeného dôvodu pôvodný žalobca odstúpil
týmto listom od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2434419502 a stavebnom úvere č. 2434419801
zo dňa 13.4.2005 a požadoval okamžité vrátanie poskytnutých peňažných prostriedkov v lehote 7 dní
od doručenia listu. Dlžníci odstúpenie od zmluvy prevzali do vlastných rúk, C. T. dňa 21.12.2010 a
X. T. dňa 16.12.2010. Listom zo dňa 03.12.2010 bolo odstúpenie od zmluvy oznámené aj žalovanému
ako ručiteľovi, pričom bol žalovaný upozornený, že ak dlžníci v určenej lehote dlh neuhradia, je povinný
žalovaný dlh splniť v primeranej lehote po uplynutí doby na plnenie poskytnutej dlžníkom. Oznámenie
si žalovaný na adrese, ktorá je totožná s adresou, na ktorú súd žalovanému doručoval písomnosti,
neprevzal v odbernej lehote. K odstúpeniu od zmluvy pôvodný žalobca ako veriteľ pristúpil podľa
čl. VII. bodu 2 zmluvy, podľa ktorého veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá
zo skutočností uvedených v čl. XIX všeobecných podmienok. Podľa čl. XIX bodu 2 všeobecných
podmienok, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany
stavebnéhosporiteľaa/aleboakjestavebnýsporiteľvomeškanísviacneždvomisplátkamialebojednou
splátkou dlhšie ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený podľa bodu 3 písm. b/ tohto článku jednostranne
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a písm. c/ tohto článku vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.
Právo na odstúpenie od zmluvy v prípade omeškania dlžníka vyplýva aj priamo z úverovej zmluvy čl.
VII bodu 2 písm. i/ zmluvy - v prípade, ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti vymedzené touto
zmluvou. Podmienky na odstúpenie od zmluvy a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru tak vzhľadom
na omeškanie dlžníkov so splácaním úveru boli dané, keďže splátky plnili nepravidelne, ako to vyplýva
z výpisu z úverového účtu na č.l. 34 (nepravidelné splácanie už v roku 2009 a za rok 2010 realizovali
len jednorazovú čiastočnú úhradu v mesiaci október 2010).
13. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 60/2015 zo dňa 01.10.2015 pôvodný žalobca ako postupca
postúpil pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom konania, na žalobcu ako na postupníka. Súd
preto pripustil uznesením zo dňa 29.4.2016 zmenu žalobcu, ktorý je tak legitímnym právnym nástupcom
svojho predchodcu.
14. Súd z predloženého výpisu z úverového účtu zistil, že dlžníkom bola vyplatená suma medziúveru
v celkovej výške 13.161,38 eur ( č.l. 33). Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy bola vyčíslená na
sumu 10.344,61 eur ( č.l. 34). Ku dňu 31.05.2014 (pred podaním žaloby) bola dlžná suma vyčíslená
na 10.106,82 eur titulom úverovej istiny, na 3.109,49 eur titulom kapitalizovaných úrokov v sadzbe
7,79% ročne a úrokov z omeškania v sadzbe 5% ročne, dlh teda celkovo predstavoval 13.216,31 eur
( č.l. 34, 43).
15. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka: Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.Podľa § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka: Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka: Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa§306ods.1Obchodnéhozákonníkaveriteľjeoprávnenýdomáhaťsasplneniazáväzkuodručiteľa
len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne
vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník
svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z.ú v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi pôvodným žalobcom ako veriteľom a C. a
X. T. ako dlžníkmi na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 13.04.2005
vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého veriteľ poskytol dlžníkom medziúver vo výške 13.277,57
eur, pričom im bol reálne vyplatený v sume 13.161,38 eur. Dlžníci sa zaviazali splácať ho s úrokmi
7,79% ročne mesačnými splátkami vo výške 86,20 eur. Predmetný úver bol zabezpečený ručením
žalovaného, ktorý na zmluve výslovne písomne prehlásil, že na seba berie voči veriteľovi povinnosť
uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja dlžníci. Uvedené skutočnosti v konaní sporné neboli. Dlžníci
svoj záväzok splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach nesplnili, splátky uhrádzali
nepravidelne, čím porušili zmluvnú povinnosť splácať úver riadne a včas, a preto pôvodný žalobca
odstúpil listom zo dňa 03.12.2010 od zmluvy a vyzval dlžníkov na okamžité vrátenie poskytnutých
úverových prostriedkov. Obom dlžníkom bolo odstúpenie od zmluvy riadne doručené, ani na základe
neho úver celkom nevrátili, keď realizovali len čiastočné úhrady. Preto pôvodný žalobca k zaplateniu
dlžnej sumy vyzval i žalovaného ako ručiteľa z predmetného záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý tiež
žalovanú dlžnú sumu neuhradil. Žalovanému bolo listom zo dňa 03.12.2010 oznámené, že pôvodný
žalobca odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Uvedenú zásielku si
žalovaný neprevzal v odbernej lehote, pričom mu bola doručovaná na adresu jeho trvalého pobytu
uvedenú v zmluve a ide o adresu, na ktorej si žalovaný preberá zásielky v tomto konaní. Pohľadávka
voči žalovanému bola postúpená na žalobcu počas konania, ktorý sa tak stal voči žalovanému novým
veriteľom.17. Žalovaný má vo vzťahu k veriteľovi postavenie ručiteľa, žalovaný prevzal ručiteľský záväzok, čo
v konaní nebolo sporné. Záväzok žalovaného ako ručiteľa voči veriteľovi je subsidiárny, to znamená,
že veriteľ v zásade (až na výnimky) nie je oprávnený požadovať plnenie od ručiteľa skôr, ako si právo
kvalifikovaným spôsobom uplatní u hlavného dlžníka. Po tom, ako sa záväzok hlavného dlžníka stane
splatným a dlžník neplní, má veriteľ písomne vyzvať hlavného dlžníka na plnenie a preukázateľne mu
ho doručiť, poskytnúť hlavnému dlžníkovi primeranú dobu od písomnej výzvy, a ak ani po uplynutí
tejto lehoty dlžník nesplní svoj splatný záväzok, je veriteľ oprávnený domáhať sa plnenia od ručiteľa.
Ak odmietne plniť aj ručiteľ, je veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky súdnou
cestou, a to ako voči hlavnému dlžníkovi, tak voči ručiteľovi, prípadne aj voči obidvom naraz. Veriteľ
sa preukázateľne najskôr domáhal plnenia od dlžníkov (T.), ktorí svoj splatný dlh (stal sa splatným
na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru) v celom rozsahu v určenej lehote neuhradili,
preto veriteľ bol oprávnený vyzvať ručiteľa, aby tento plnil dlh za dlžníkov. Veriteľ dodržal zákonným
postup, domáhal sa splnenia najskôr od dlžníkov (a to dokonca podľa tvrdení, ktoré neboli rozporované,
samostatnou žalobou podanou len voči dlžníkom) a až následne, keďže dlžníci neuhradili svoj dlh,
uplatnil si na súde pohľadávku voči ručiteľovi. Predpoklady pre uplatnenie pohľadávky voči ručiteľovi na
súde tak boli naplnené a žalovaný je preto povinný uspokojiť dosiaľ neuhradený splatný dlh veriteľa.
Neobstojí preto námietka žalovaného, že dlžníci postupne plnia a nie je povinný preto plniť on, nakoľko
v konaní bolo zistené, že dlžníci plnili ku dňu vyhlásenia rozsudku dlh len čiastočne a zvyšok splatného
nezaplateného dlhu, ktorý je predmetom konania, ostal neuhradený a je právom veriteľa domáhať sa
jeho zaplatenia v druhom rade aj od ručiteľa.
18. Súd mal z predloženého výpisu z účtu medziúveru preukázané, že dlžníkom bol poskytnutý úver
vo výške 13.161,38 eur. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy bola vyčíslená na sumu 10.344,61
eur ( č.l. 34). Ku dňu 31.05.2014 (pred podaním žaloby) bola dlžná suma vyčíslená na 10.106,82
eur titulom úverovej istiny, na 3.109,49 eur titulom kapitalizovaných úrokov v sadzbe 7,79% ročne a
úrokov z omeškania v sadzbe 5% ročne, dlh teda celkovo predstavoval 13.216,31 eur ( č.l. 34). Obsah
tohto listinného dôkazu nebol v konaní namietaný. Po podaní žaloby dlžníci uhradili najskôr postupne
sumu 287,- eur ( č.l. 34), o ktorú sumu žalobca vzal žalobu späť ( v tejto časti bolo konanie zastavené
uznesením z 4.6. 2015 na č.l. 49). Dlžníci vykonávali aj ďalšie platby po podaní žaloby, tieto ďalšie
úhrady boli vykonané celkovo vo výške 3.146,- eur, a preto aj v tejto časti žalobca vzal žalobu späť a
súd prvým výrokom tohto rozsudku v tejto časti istiny konanie zastavil. Všetky platby boli započítané na
úhradu istiny. Počítajúc istina k 31.5.2014 vyčíslená na sumu 10.106,82 eur mínus úhrady vykonané po
tomto dni - po podaní žaloby, a to - 287,- eur - 3.146,- eur, dlh na istine bol žalobcom vyčíslený na sumu
6.673,82 eur, teda táto suma predstavuje neuhradenú úverovú istinu, ktorá matematicky bola vyčíslená
správne (dlh ku konkrétnemu dňu vyplývajúci z výpisu, ktorého obsah nebol namietaný, mínus všetky
úhrady dlžníkov vykonané po tomto dni). Keďže nebolo preukázané, že by dlžná úverová istina bola
uhradená čo i len čiastočne, súd v tejto časti žalobe ako dôvodnej vyhovel a zaviazal ručiteľa na úhradu
tohto dlhu.
19. Žalobca sa ďalej domáhal zaplatenia sumy 3.109,49 eur titulom kapitalizovaných úrokov v sadzbe
7,79% ročne a úrokov z omeškania v sadzbe 5% ročne, ktoré boli vyčíslené od 5.2.2011 do 31.05.2014
(tieto neboli ponižované, lebo úhrady dlžníkov sa započítavali iba na istinu, ich výška vyplýva z výpisu z
úverového účtu na č.l. 34). Ďalej žalobca požadoval zaplatenie kapitalizovaných úrokov v sadzbe 7,79%
ročne a úrokov z omeškania v sadzbe 5% ročne za bezprostredne nasledujúce obdobie od 01.06.2014
do 30.11.2014 v sume 639,16 eur (ich výška vyplýva z výpisu z úverového účtu na čl. 34), rovnako
za ďalšie nadväzujúce obdobie od 01.12.2014 do 25.5.2017 v sume 2.681,13 eur (ich výška vyplýva
z výpočtov dlžných úrokov a úrokov z omeškania na č.l. 85 a 93 spisu, ktoré výpočty zohľadňovali
vždy jednotlivé čiastočné úhrady dlžníkov vykonané po podaní žaloby a matematicky boli vykonané
správne). Právo veriteľa účtovať si riadne úroky z nevrátených peňažných prostriedkov vyplýva z § 502
Obchodného zákonníka, výška úrokov bola riadne dohodnutá v čl. II. zmluvy na 7,9 % ročne. Výška
úrokov z omeškania bola dohodnutá v čl. VII bode 8 zmluvy na 5 % ročne, pričom prvým dňom, od
ktorého si uplatňuje veriteľ úroky z omeškania bol deň 5.2.2011, kedy je zrejmé, že žalovaný bol už
v omeškaní s úhradou dlhu vzhľadom na zosplatnenie dlhu a odstúpenie od zmluvy listom zo dňa
3.12.2010, keďže oznámenie adresované ručiteľovi sa vrátilo ako neprevzaté v odbernej lehote dňa
4.2.2011. V tento deň už ručiteľovi uplynula primeraná lehota na plnenie dlhu po tom, čo uplynula
lehota na plnenie aj dlžníkom (dlžníkom určená lehota 7 dní uplynula dňa 23.12.2010 a 28.12.2010).
Výška kapitalizovaných úrokov a úrokov z omeškania vyplýva z predloženého výpisu z úverového účtu
a rovnako tak zo špecifikácie úrokov a úrokov z omeškania predložených žalobcom dňa 23.12.2016a 06.06.2017, teda bol zrejmý spôsob výpočtu tohto kapitalizovaného príslušenstva a súčasne bolo
preukázané, že vždy výpočty jednotlivých úrokov a úrokov z omeškania zohľadňovali čiastočné úhrady
(tedavždysapočítalizpostupneponižovanejúverovejistiny).Anapokonsažalobcadomáhalzaplatenia
7,99 % ročných úrokov zo sumy istiny 6.673,82 eur od 26.05.2017 do zaplatenia a 5 % ročných úrokov
zo sumy istiny 6.673,82 eur od 26.05.2017 do zaplatenia, teda za obdobie bezprostredne nasledujúce
po poslednej čiastočnej úhrade vykonanej dlžníkmi až do zaplatenia. Aj tieto úroky a úroky z omeškania
boli uplatnené len z dlžnej úverovej istiny v správnej dohodnutej sadzbe, pričom právo veriteľa na
úroky z úveru trvá až do doby vrátenia dlžných peňažných prostriedkov, a právo veriteľa na úroky z
omeškania trvá po celú dobu omeškania s úhradou omeškaného dlhu, preto súd zaviazal žalovaného
na ich zaplatenie až do úplného zaplatenia dlhu, teda až do vrátenia dlžnej sumy. Súd tiež konštatuje, že
sadzba uplatnených úrokov z omeškania (5% ročne) nepresiahla najvyššiu prípustnú zákonom určenú
hranicu úrokov z omeškania, ktorá by s poukazom na § 10c a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. účinného do 31.1.2013 (keďže záväzok vznikol do 31.1.2013) predstavovala súčet 8% + základnú
úrokovú sadzbu ECB. Žalobca si teda po celú dobu omeškania uplatnil úroky z omeškania v nižšej
než zákonnej výške. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatuje dôvodnosť žaloby aj v časti
uplatneného príslušenstva, a preto žalobe aj v tejto časti ako dôvodnej vyhovel.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), podľa
ktoréhosúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Súčasnesúdaplikoval
§ 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
21. Žalobca bol v konaní plne úspešný, pričom jeho úspech spočíva jednak v úspechu v zastavenej
časti konania, nakoľko k zastaveniu konania v časti došlo vždy v dôsledku preukázateľne vykonaných
čiastočných úhrad vykonaných po podaní žaloby, a tak procesné zavinenie na zastavení konania nesie
žalovaný. Preto je žalovaný povinný nahradiť aj trovy zastavenej časti konania. Vždy totiž platí, že kto
procesne zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech
sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu, teda v tomto prípade
žalobcovi. Vo zvyšku, ktorá časť zostala predmetom konania po čiastočných späťvzatiach, bol žalobca
tiež úspešný, pretože tento zvyšok mu súd celý priznal. Zhrnúc uvedené, mal žalobca plný úspech, a
preto mu súd proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.