Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314211970
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8314211970.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. Z. XXXX/XX, L., zastúpený JUDr. Milanom Sedlákom, MBA, advokátom, Kukučínova 19, Košice, o
zaplatenie 1.245,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 12C 176/2014-140 zo dňa 12.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Priznal žalovanému náhradu trov
konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
1.245,34 eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania od 4.12.2013 do zaplatenia z dôvodu, že uvedenú
sumu vyplatil ako škodu príslušníkovi polície Y. F.. Dňa 23.2.2013 W. Y. F. ako príslušník ORPZ Humenné

vykonal zásah voči žalovanému, ktorý neuposlúchol jeho výzvu pri služobnom zákroku a dal sa na útek.
Nadpráporčík Y. F. začal žalovaného prenasledovať, snažil sa ho dobehnúť, pri behu pravdepodobne
vstúpil do jamy, resp. inej nerovnosti terénu, spôsobil si poškodenie pravej nohy. Následne žalovaného
zadržal nadstrážmajster M. N. ako ďalší člen hliadky. Poškodenému policajtovi bola vyplatená suma
403 eur z titulu bolestného dňa 12.9.2013. Žalobca si ďalej uplatňuje aj náhradu za vyplatený služobný
plat v nemoci pri dočasnej práceneschopnosti nadpráporčíka Y. F. vo výške 412,09 eur, odvody za
zamestnávateľa vo výške 136,81 eur a náhradu príjmu počas služobného úrazu 293,44 eur. Celková

škoda predstavuje 1.245,34 eur.
Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní zistil skutkové okolnosti vyplývajúce zo žaloby. Vec
posúdil podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Skonštatoval, že základnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Žalovaný v priebehu prvoinštančného konania nepoprel skutočnosť, že dňa 23.2.2013 v čase okolo 4:30
hod.bolkontrolovanýpríslušníkmipolícieatýmtouviedolnesprávnemeno,následnežalovanýspanikáril

a začal utekať preč, von z mesta Q.. Bol prenasledovaný príslušníkmi polície. Žalovaný však namietal
príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a vznikom škody, resp. úrazom, ktorý utrpel príslušník polície,
nadpráporčík F., ktorý prenasledoval žalovaného.Prvoinštančný súd skúmal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody na strane
žalobcu a dospel k záveru po teoretických úvahách, že v danom prípade neexistuje príčinná súvislosť
medzi správaním sa žalovaného, ktorý neuposlúchol výzvu príslušníkov polície a zutekal preč a úrazom,

ktorý utrpel príslušník polície, ktorý potom prenasledoval žalovaného. Úraz, ktorý utrpel príslušník
polície, teda poškodený zamestnanec žalobcu, nebol priamym následkom správania sa žalovaného.
Medzi škodou, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku služobného úrazu jeho zamestnanca dňa 23.2.2013
a správaním sa žalovaného neexistuje príčinná súvislosť, a preto nie sú splnené všetky základné
predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu. Preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 262 CSP s
tým, že náhradu trov konania priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal rozhodnutie
prvoinštančnéhosúdu,ktorýnazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzáverom.
Namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu ohľadom neexistencie príčinnej súvislosti. Žalobca je aj

naďalej presvedčený o tom, že medzi škodou, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku služobného úrazu jeho
zamestnancadňa23.2.2013akonanímžalovaného,existujepríčinnásúvislosť.Jenutnéprihliadaťnato,
žepoškodenýpolicajtbolpovinnývykonaťslužobnýzákrok,pretoženesplnenímsizákonnýchpovinností
zo strany policajta vzniká riziko a následok prinajmenšom disciplinárnej zodpovednosti. Naviac, každý
je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení.

Žalovaný od začiatku stretnutia s policajnou hliadkou konal úmyselne protiprávne a v tomto úmyselnom
protiprávnom konaní pokračoval aj pri úteku. Aj v momente, kedy došlo k poškodeniu zdravia policajta,
konal protiprávne. Prenasledujúci policajt bol v danom momente vzniku škody v stave, kedy si plnil
zákonné povinnosti. Medzi konaním žalovaného a konaním policajta bola príčinná súvislosť ich konania.
Aj keď na vzniku jeho zranenia má podiel skutočnosť, že na nerovnom teréne si podvrtol členok

pravej nohy, za danej konkrétnej situácie, za existujúcich podmienok nočnej doby ide o skutočnosť,
ktorú policajt v danom prípade nemohol ovplyvniť. V danom prípade a za situácie, ku ktorej došlo
dňa 23.2.2013, okrem prvku náhody nie je ďalší prvok iného konania alebo neprimeraného konania
poškodeného policajta a v skutkovom deji medzi konaním žalovaného a zo zákona povinným konaním
poškodeného policajta neexistuje žiadny iný prvok príčinnej súvislosti. Je logické a nespochybniteľné,

že ak by žalovaný protiprávne neutekal, tak by policajt nebol povinný zo zákona ho prenasledovať
behom. Protiprávne konanie žalovaného a povinné konanie policajta (nie svojvoľné a dobrovoľné) sú
neoddeliteľne spojené a nie je možné ich konanie z hľadiska skutkového deja posudzovať oddelene. To
je podľa názoru žalobcu prípadom objektívneho skutkového stavu a tým aj zodpovednosti žalovaného.
Medzi konaním žalovaného a konaním poškodeného policajta je priama, bezprostredná časová príčinná

súvislosť, kde práve vzájomné konanie oboch zúčastnených je pokladané za vecnú príčinu, ktorej
následkom je vznik škody aj s prvkom náhody, ktorá kauzálny nexus skutkovo neprerušila, preto za danej
konkrétnej situácie zodpovedá žalovaný za vznik škody. Preto žalobca žiadal, aby rozsudok bol zrušený
a vec vrátená prvoinštančnému súdu alebo rozsudok bol zmenený a žalobe bolo vyhovené.

3.Kodvolaniužalobcuzaslalpísomnéstanoviskožalovaný,ktorýuviedol,žeprvoinštančnýsúdrozhodol
v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, keď žalobu zamietol. Žalobca počas
konania pre posúdenie príčinnej súvislosti, ktorá okolnosť je otázkou skutkovou, nie právnou, nenavrhol
vykonať žiadne ďalšie dôkazy. Z predložených listín a dôkazov nie je možné ustáliť elementárne zložky
náhrady škody a tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Preto prvoinštančný súd správne žalobu

zamietol.
Žiadal preto, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok potvrdil. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nie je v danom prípade namieste
konštatovanie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto bola žaloba zamietnutá, pretože súd

zamietol žalobu z tohto dôvodu, že nezistil existenciu príčinnej súvislosti v skutku. Žiadal, aby odvolací
súd rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu, alebo aby sám s poukazom na vykonané
dokazovanie žalobe vyhovel.

5. K vyjadreniu žalobcu zaslal emailovou poštou bez zaručeného elektronického podpisu vyjadrenie

žalovaný, ktorý na svojich predchádzajúcich stanoviskách trval.6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

7. Predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému vo výške
1.245,34 eur s prísl. Žalobca odvodzuje svoj nárok od situácie, keď žalovaný bol dňa 23.2.2013
kontrolovaný hliadkou polície, v ktorej bol nadpráporčík Y. F., príslušník ORPZ Humenné a ďalší
hliadkujúci policajt. Žalovaný bol vyzvaný, aby predložil preukaz totožnosti. Žalovaný o sebe uviedol, že

je Y. S., W.. XX.X.XXXX, bytom L., T. XX. Bolo zistené, že takáto osoba sa v lustračných systémoch
nenachádza. Žalovaný sa dal na útek. Žalovaného začal prenasledovať nadpráporčík Y. F.. Žalovaný
bežal pozdĺž železničnej trate smerom na L., asi po 200 metroch prenasledovania sa zamotal do
nízkeho kríkového, resp. tŕňového porastu. Podľa žalobcu nadpráporčík Y. F. počas toho, ako sa snažil
žalovaného dobehnúť, pravdepodobne stúpil do jamy, resp. na inú nerovnosť terénu, počul prasknutie v
členkovej oblasti pravej nohy, následne spadol na zem a už nemohol ďalej v prenasledovaní pokračovať.

Žalovaného zadržal ďalší člen hliadky. Následne bolo zistené, že žalovaný bol pod vplyvom alkoholu.
Žalobca vyplatil poškodenému bolestné vo výške 403 eur. Žalobcovi vznikli výdavky aj v súvislosti s
výplatou služobného platu počas práceneschopnosti pre služobný úraz vo výške 412,09 eur, odvody
zamestnávateľa vo výške 136,81 eur a náhrada príjmu počas služobného úrazu 293,44 eur. Spolu išlo
o sumu 1.245,34 eur.

8.Vpriebehuprvoinštančnéhokonaniažiadnazosporovýchstránnerozporovalaokolnosťprotiprávneho
konaniažalobcu,ktorýtým,ženeuposlúcholpokynpolicajta,dalsanaútek,vdôsledkučohohonásledne
policajt bol povinný prenasledovať, aby overil jeho totožnosť a aby ukončil služobný zákrok. Sporové
strany nerozporovali ani výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla pri poškodení zdravia nadpráporčíka Y. F..

Spornou otázkou tak, ako to bolo nakoniec konštatované aj v pôvodnom rozhodnutí odvolacieho súdu
č.k. 17Co 214/2015-111 zo dňa 10.12.2015 bola otázka zistenia príčinnej súvislosti medzi vzniknutou
škodou a protiprávnym konaním žalovaného. Už v tom čase odvolací súd uviedol, že otázka posúdenia
príčinnej súvislosti je jednoznačne skutkovou otázkou, nie právnou.
V priebehu prvoinštančného konania skutkové okolnosti prípadu preukazuje žalobca. Žalobca v rámci

skutkových okolností je povinný preukázať priamu príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním
žalovaného a škodou, ktorá žalobcovi vznikla. Pokiaľ žalobca tieto okolnosti len tvrdí, tvrdenia ostávajú
nepreukázané a pokiaľ žalovaný tieto tvrdenia rozporuje, musí okolnosť priamej príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou preukazovať žalobca. Je pravdou, že
žalobca priamu príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou nepreukázal, teda

neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ďalšej podmienky zodpovednosti za vzniknutú škodu podľa
§ 420 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ táto okolnosť nebola preukázaná, nemohol prvoinštančný súd
žalobe vyhovieť.
Zdôkazov,ktorémalkdispozíciiprvoinštančnýsúdaktorébymohlinasvedčovaťokolnostiamopríčinnej
súvislosti medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou, prvoinštančný súd vyhodnotil, že daná

príčinná súvislosť tu neexistuje.
Záver prvoinštančného súdu je správny. S týmto záverom sa stotožňuje aj odvolací súd. S poukazom
všaknaodvolacienámietkyžalobcujepotrebnéuviesť,žeotázkapríčinnejsúvislostimedziprotiprávnym
konaním žalobcu, ktorý neuposlúchol výzvu policajta a dal sa na útek a škodou, ktorá vznikla žalobcovi
a ktorú presne vyčíslil, je otázkou skutkovou. Skutkový záver o existencii príčinnej súvislosti robí súd,

ale dôkazné bremeno na preukázanie okolností, z ktorých súd vyvodzuje skutkové závery, je na strane
žalobcu. Preto námietka žalobcu o tom, že neuniesol dôkazné bremeno, je vzhľadom na uvedené
okolnosti nedôvodná.

9. Žalobca namietal, že preukázal časovú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného

a vzniknutou škodou. V danom prípade táto okolnosť žalovaným nebola namietaná. Bola namietaná
vecná príčinná súvislosť, vecný kauzálny nexus, kde vzťah vecnej súvislosti príčiny a následku musí
byť podporený na konkrétnych súvislostiach. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
žalovaného a vzniknutou škodou žalobcu v danom prípade nie je priama, pretože do deja, ktorý vyústil
k vzniku škody na strane žalobcu, vstúpila iná skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca. Ide o

skutočnosť tak, ako to uviedol žalobca v žalobe, že zasahujúci policajt „pravdepodobne pri vykonávaní
služobného zásahu stúpil do jamy, resp. inej nerovnosti terénu“, ktorá okolnosť bezprostredne bola tou,
ktorá vyvolala vznik škody žalobcu. To, že pri behu policajt pravdepodobne vstúpil do jamy, resp. na inú
terénnu nerovnosť, bola tá okolnosť, ktorá spôsobila poškodenie zdravia policajta a táto okolnosť nemávecný vzťah k porušeniu právnej povinnosti žalovaného pri neuposlúchnutí výzvy, resp. pokynu policajta.
Vstup policajta pri služobnom zákroku do jamy, resp. na inú terénnu nerovnosť bol podstatnou a jedinou
priamou príčinnou súvislosťou poškodenia jeho zdravia a tým aj vzniku škody žalobcu. O tom svedčí aj

tá skutočnosť, že ďalší policajt vykonávajúci hliadku s nadpráporčíkom Y. F., vykonal taký istý služobný
zákrok, pri ktorom ku škode nedošlo. Teda za obvyklého chodu veci by ku škode nedošlo a škoda by
bez toho, že by nadpráporčík Y. F. nevstúpil do jamy alebo na inú terénnu nerovnosť, ani nebola vznikla.

10. Preto prvoinštančný súd správne postupoval, keď žalobu žalobcu zamietol pre nedostatok

podmienok, ktoré by odôvodňovali jeho nárok.
Žalobca nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi škodou (poškodením zdravia policajta) a
protiprávnym konaním žalovaného.
Časová súvislosť je daná, avšak ide o súvislosť sledu jednotlivých dielčich udalostí od protiprávneho
konania žalobcu k vzniku škody, nejde o priamu príčinnú súvislosť konania a následku (nie je dané
neuposlúchnutievýzvypolicajtažalovanýmakodôvodpoškodeniazdraviapolicajta,aleneuposlúchnutie

výzvy policajta žalovaným, následne beh a stúpenie policajta na nerovnosť v teréne a až tak poškodenie
zdravia policajta).
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešným účastníkom konania,
preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v odvolacom konaní v plnom rozsahu. O tejto výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.