Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoPr/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314225434
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314225434.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: N.. X. I., B.. XX.XX.XXXX, X. X.
D.. Č.. X/A, X., proti žalovanej: Ľubica Podolcová ĽUBICA, Vajnorská ul. č. 131/A, Bratislava, IČO: 22
649 778, zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského ul. č. 2, Bratislava, IČO:
35 955 341, o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 15. februára 2017, č. k. 44Cpr/5/2014- 131, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba
o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo 17.09.2014.

Vo zvyšku sa odvolanie o d m i e t a.

Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
dohoda o skončení pracovného pomeru zo 17.08.2014 je neplatná.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 06.05.2013 uzavreli sporové strany
pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca pracoval u žalovanej ako C. T. - P. s miestom výkonu
práce v sídle žalovanej. Pracovný pomer vznikol na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace
s nástupom do práce 06.05.2013. Mzdové podmienky boli upravené v mzdovom liste, ktorý tvorí
prílohu pracovnej zmluvy ako jej neoddeliteľná súčasť. Dňa 17.09.2014 uzatvorili strany sporu dohodu
o skončení pracovného pomeru. Podľa čl. I. tejto dohody pracovný pomer žalobcu založený pracovnou

zmluvou zo dňa 06.05.2013 sa skončí dohodou ku dňu 30.09.2014. Podľa č. II. dohoda o skončení
pracovného pomeru bola uzavretá na návrh zamestnanca a zamestnávateľa a to bez uvedenia dôvodu.
Podľa čl. III. sa zamestnávateľ zaväzuje zamestnancovi vysporiadať všetky záväzky vyplývajúce zo
Zákonníkapráce.Podľačl.IV.dohodanadobúdaplatnosťaúčinnosťdňomjejpodpisuobomazmluvnými
stranami.Zmluvnéstranyprehlásili,žeuvedenúdohoduuzatvorilinazákladevážnejaslobodnejvôle,ich
zmluvná voľnosť nebola obmedzená, ustanovenia zmluvy sú pre nich zrozumiteľné a určité, neuzavreli ju
v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok alebo v omyle. Zmluvu si prečítali, aj jej obsahu porozumeli

a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Žalobca e-mailovým podaním zo 07.10.2014 požiadal
žalovanú o vyplatenie zákonných nárokovateľných položiek v najbližšom výplatnom termíne 10.10.2014
a to mzdy za odpracovanie dní 04.01. a 06.01.2014 vrátane príplatkov za prácu vo sviatok, stravné
za roky 2013 a 2014 podľa priložených tabuliek, doplatenie neoprávnene krátenej mzdy za mesiace 6,8/2014, doplatiť rozdiel náhrady za dovolenku vypočítaný z celej mzdy, vyplatiť celú mzdu za 9/2014,
náhradu za nevyčerpanú dovolenku, vyplatiť dohodnuté dvojmesačné odstupné. Listom z 28.10.2014
žalobca oznámil žalovanej, že odstupuje od dohody o skončení pracovného pomeru zo 17.09.2014. Ako

dôvododstúpeniaodtejtodohodyuviedolnesplneniezáväzkovzamestnávateľavzmyslečl.III.dohodya
súčasne žalovanú požiadal o vyplatenie 0,5 hodiny nadčasov za každý odpracovaný týždeň. Z osobného
spisu žalobcu vyplýva, že z dôvodu neuspokojivej pracovnej výkonnosti a nesplnenia obchodného plánu
na mesiac júl 2014 žalobcovi v mzde za mesiac august 2014 nebude vyplatené osobné ohodnotenie.

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Dohoda o
skončení pracovného pomeru obsahuje podľa súdu prvej inštancie všetky podstatné náležitosti tohto
právneho úkonu, bola uzavretá písomne a žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie včas - pred
uplynutím lehoty uvedenej v § 77 Zák. práce. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, že list žalovaného z 28.10.2014 označený ako odstúpenie od dohody o skončení
pracovného pomeru považoval za úkon, ktorým sa žalobca dovolal neplatnosti tejto dohody, pretože

odstúpenie od dohody o skončení pracovného pomeru nie je možné. Zákonník práce totiž takýto
inštitút neupravuje, keď umožňuje iba odvolanie výpovede. Okrem toho, v zmysle Občianskeho
zákonníka od zmluvy možno odstúpiť len ak to je v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
V dohode o skončení pracovného pomeru možnosť odstúpenia od nej nebola dojednaná a preto od
nej žalobca nemohol platne odstúpiť. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku

doslova uviedol (ods. 35, 36): „V tomto smere vychádzajúc z písomnosti žalobcu zo dňa 28.10.2014
označenej ako odstúpenie od dohody možno konštatovať, že žalobca explicitne vyjadril ako dôvod
odstúpenia od dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej dňa 17.08.2014 nesplnenie si
záväzkov zamestnávateľa podľa článku III. tejto dohody. Žalobca teda uviedol ako dôvod, pre ktorý
považuje predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru za neplatnú nesplnenie nárokov, ktoré

špecifikoval ako nevyplatenie a svojvoľné krátenie mzdy, nevyplatenie odstupného, nevyplatenie a
nevyplácanie stravného. Pokiaľ žalobca uviedol že pri uzatváraní dohody o skončení pracovného
pomeru bol žalovanou uvedený do omylu čo sa týka skutočností vyplatenia mzdových nárokov v zmysle
Zákonníka práce, tak súd v tomto smere dospel k záveru, že takýto omyl vo vzťahu k dohode o skončení
pracovného pomeru nemožno považovať za podstatný, nakoľko sa netýka podstatných náležitostí tohto

právneho úkonu. Ako bolo uvedené vyššie, pri dohode o skončení pracovného pomeru sú podstatnými
náležitosťami vôľa účastníkov skončiť pracovný pomer k určitému konkrétnemu dňu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobca mal vôľu skončiť pracovný pomer s tým, že najskôr predloženú
dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.11.2014 neakceptoval, ku konsenzu medzi stranami
sporu došlo dňa 17.09.2014, keď podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru a to ku dňu

30.09.2014. Pokiaľ žalobca predpokladal, že žalovaná mu v súvislosti so skončením pracovného
pomeru vyplatí mzdové nároky v inom rozsahu, než sa tak skutočne stalo, tak tento omyl nemá vplyv
na platnosť dohody o skončení pracovného pomeru. Pokiaľ žalobca považuje za oprávnené aj iné
nároky než, ktoré mu žalovaná v súvislosti so skončením pracovného pomeru vyplatila, tak sa ich môže
domáhať aj po skončení pracovného pomeru bez toho, aby spochybňoval platnosť dohody o skončení

pracovného pomeru. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného
pomeru pristúpil na základe toho, že mu bolo cielene bránené plniť si pracovné povinnosti tým, že
mu bol odobratý kľúč od budovy a používanie služobného auta a bolo mu uložené kárne opatrenie.
Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že žalobca mal vôľu skončiť pracovný pomer, čo uviedol svedok
L. vo svojej výpovedi, že žalobca sa vyjadril, že práca ho nenapĺňa a zvažuje skončenie pracovného

pomeru. Vôľa žalobcu skončiť pracovný pomer u žalovanej vyplýva aj z emailu zo dňa 09.09.2014,
ktorý súdu predložil žalobca a v ktorom okrem iného uviedol, že jeho návrh na spôsob ukončenia
pracovného pomeru nebol akceptovaný. Odobratie kľúčov od budovy a od motorového vozidla svedok
L. odôvodňoval neuspokojivou pracovnou morálkou žalobcu, písaním emailov zákazníkom žalobcom. Z
výsluchu zamestnancov žalovanej (terajších aj bývalého) nebol preukázaný tlak zo strany žalovanej na

žalobcu k podpisu dohody. Súd pri hodnotení dôkazov vo vzťahu ku skutočnosti o žalobcom tvrdenom
nátlaku zo strany žalovanej na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru vychádzal aj z
prejavov vôle, ktoré žalobca urobil emailovým podaním zo dňa 07.10.2014 a odstúpením od dohody zo
dňa28.10.2014,vktorýchneuvádza,žepriuzatváranídohody konalvomyle,resp.žebolknejdonútený
ale ako dôvod uvádza výlučne nesplnenie jeho zákonných mzdových nárokov, pre ktoré odstupuje

od dohody o skončení pracovného pomeru. Samotné znenie dohody obsahuje článok, v ktorom obe
strany zhodne prehlásili, že uvedenú dohodu uzatvorili na základe vážnej a slobodnej vôle, ich zmluvná
voľnosť nebola obmedzená, ustanovenia zmluvy sú pre nich zrozumiteľné a určité, neuzavreli ju v tiesni
za nápadne nevýhodných podmienok alebo v omyle. Následné tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe okonaní v omyle, resp. pod tlakom žalovanej súd považuje za nepreukázané a preto zrejme účelové.“
S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa §
255 ods. 1 C.s.p.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Vytkol súdu prvej inštancie nesprávny procesný
postup vo veci a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Ďalej namietol, že súd prvej
inštancie nerozhodol o jeho peňažných nárokoch, ktoré si uplatnil na pojednávaní dňa 26.09.2016.
Dohodu o skončení pracovného pomeru uzavrel so žalovanou pod nátlakom.

5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

6. Žalobca v žalobe neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru odôvodnil tým, že žalovaná

neuhradila peňažné dlhy, ktoré voči nemu mala, vyplývajúce z pracovného pomeru a ktoré sa v dohode
o skončení pracovného pomeru zaviazala uhradiť. Vo vyjadrení z 20.05.2015 (č.l. 43) žalobca uviedol,
že žalovaná už pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru rátala s jej neplnením a teda
ho uviedla vedome do omylu. V podstate to isté ohľadom neplatnosti dohody o skončení pracovného
pomeru žalobca uviedol aj v podaní z 27.07.2015 (č.l. 57) a na pojednávaní dňa 16.01.2017, na

ktorom uviedol „ja som bol uvedený do omylu sľubmi, ktoré nemienil žalovaný plniť“. Právne účinky
konania v omyle upravuje ust. § 19 ods. 1 Zák. práce, podľa ktorého účastník, ktorý konal v omyle,
ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej
okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo. Treba zdôrazniť, že právne relevantný omyl pri uzatváraní
právneho úkonu zakladá v zmysle § 19 ods. 1 Zák. práce právo odstúpiť od pracovnoprávnej zmluvy,

nespôsobuje však jej neplatnosť. V prejednávanej veci sa žalobca v konaní domáhal určenia neplatnosti
dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu omylu pri jej uzatváraní. Ako je to však uvedené
vyššie, ani prípadný omyl žalobcu pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru by nespôsobil
neplatnosť tejto dohody, ale mal by za následok vznik práva žalobcu od tejto dohody odstúpiť. Už len
z tohto dôvodu žalobe o neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru nebolo možné vyhovieť.

Inými slovami, v konaní vzhľadom jeho predmet nebolo potrebné skúmať, či žalobca pri uzatváraní
dohody o skončení pracovného pomeru konal v omyle. Žalobca sa totiž svojou žalobou domáhal určenia
neplatnosti uvedenej dohody a ani keby konal pri jej uzatváraní v preukázateľnom omyle, na jej platnosť
by to nemalo vplyv. Ak by odstúpenie žalobcu od dohody o skončení pracovného pomeru listom z
28.10.2014 bolo platným právnym úkonom, malo by to za následok zrušenie tejto dohody od počiatku

a táto dohoda by teda ako právna skutočnosť prestala existovať (§ 48 ods. 2 Obč. zák., v spojení s §
1 ods. 4 Zák. práce). V takom prípade by však logicky nebolo možné uvažovať o neplatnosti dohody o
skončení pracovného pomeru, pretože neplatnosťou môže trpieť iba existujúci právny úkon.

7. Žalobca v priebehu prvoinštančného konania vyvodzoval neplatnosť dohody o skončení pracovného
pomeru z omylu pri jej uzatváraní (viď ods. 6), ale na pojednávaní dňa 26.09.2016 poukázal tiež na to, že
predmetnú dohodu podpísal pod tlakom zo strany žalovanej a v odvolaní poukázal na § 49 a na § 49a
Obč. zák. K tomu odvolací súd uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal, že by uzavrel so žalovanou
dohodu o skončení pracovného pomeru v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§ 49 Obč. zák.,

v spojení s § 1 ods. 4 Zák. práce) a v tomto ohľade teda neuniesol dôkazné bremeno. Okrem toho, ak
by aj tieseň a nápadne nevýhodné podmienky pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru
boli v konaní preukázané, nemalo by to vplyv na platnosť tejto dohody. Uzavretie zmluvy v tiesni za
nápadne nevýhodných podmienok totiž nespôsobuje jej neplatnosť, ale zakladá právo účastníka zmluvy
na odstúpenie od nej. Platí teda to, čo je uvedené v ods. 6 v súvislosti s konaním v omyle. Ust. § 49a

Obč. zák. je v prejednávanej veci nepoužiteľné, pretože Zákonník práce v § 19 ods. 1 obsahuje vlastnú
úpravu dôsledkov omylu pri uzatváraní pracovnoprávnej zmluvy.

8. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne vo výroku, ktorým bola zamietnutá
žaloba o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo 17.09.2014. Preto odvolací súd

napadnutý rozsudok v tomto výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

9. Žalobca sa okrem určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru domáhal aj mzdových
nárokov (doplatok mzdy za 6/2014, doplatok náhrady za dovolenku 7/2014, doplatok mzdy za 8,9/2014, mzda a príplatok za prácu vo sviatok 4, 6/2014, náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku
do 30.09.2014, stravné ), ktoré v podaní z 27.07.2015 (č.l. 57) vyčíslil sumou 1.948,82 eur.
Súd prvej inštancie ho vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu 116,50 eur a keďže žalobca

tento poplatok nezaplatil, súd prvej inštancie uznesením z 13.01.2016, č. k. 44Cpr 5/2014- 74 konanie
v tejto časti zastavil. Toto uznesenie žalobca napadol odvolaním a odvolací súd ho uznesením z
29.04.2016, č. k. 3CoPr/5/2016- 87 potvrdil. To znamená, že právoplatnosťou uznesenia súdu prvej
inštancie z 13.01.2016, č. k. 44Cpr/5/2014- 74 (14.07.2016) vyššie špecifikované mzdové nároky
žalobcu v celkovej výške 1.948,82 eur prestali byť predmetom konania. Vzhľadom na to súd prvej

inštancie napadnutým rozsudkom o tomto nároku žalobcu nerozhodol. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní
požaduje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť
zaplatiť žalobcovi 1.948,82 eur s prísl., odvolaním napadol neexistujúci výrok rozsudku súdu prvej
inštancie. Preto odvolaciemu súdu nezostalo iné, než odvolanie v tejto časti odmietnuť podľa § 386
písm. b/ C.s.p. Odvolací súd dodáva, že žalobca síce podaním z 25.09.2016 (č.l. 95) žalobu rozšíril o
mzdové nároky, ohľadom ktorých už bolo konanie právoplatne zastavené a o nárok na náhradu mzdy za

obdobie od 01.10.2014 do 15.10.2015, ale súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 26.09.2016 vyhlásil
uznesenie, ktorým uvedenú zmenu petitu žaloby nepripustil. Aj v prípade odvolania čo do náhrady mzdy
za obdobie od 01.10.2014 do 15.10.2015 teda žalobca odvolaním napadol neexistujúci výrok rozsudku
súdu prvej inštancie a preto odvolací súd aj v tejto časti odvolanie odmietol podľa § 386 písm. b/ C.s.p.
10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods.

1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

11. Žalobca podal sťažnosť proti uzneseniu súdu prvej inštancie z 23.10.2017, č. k. 44Cpr/5/2014- 165,

ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie 116,50 eur. Toto uznesenie vydal
vyšší súdny úradník a preto o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.).

12. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo svedkyni Elene Augustínovej priznané voči
žalobcovi svedočné, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).