Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/464/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106212737
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3106212737.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu VB LEASING SK, spol. s r.o.
so sídlom Košická 49, 821 08 Bratislava, IČO 31 378 528, právne zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. Daniel Juhás s.r.o. so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO 36 869 970, proti žalovanému
Teodorovi Koyšovi - STA PROGRAM s miestom podnikania Pod Sokolice 34, 911 01 Trenčín, IČO 14
051 036, právne zastúpenému JUDr. Y. W., advokátom, ul. D. XX/XX, XXX XX W. A., o zaplatenie 1
228,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č.k. 36Cb/7/2010-309 zo dňa 9. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku II., ktorým v časti o
zaplatenie 284,45 eur s 0,1 % denným úrokom z omeškania od 23.9.2005 do zaplatenia žalobu zamietol
a vo výroku IV., ktorým v zastavenej časti konania o zaplatenie sumy 140,48 eur s 0,1 % denným úrokom
z omeškania od 23.9.2005 do zaplatenia uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 100 % trov
potrebných na účelné uplatňovanie práva, o d m i e t a.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 943,91 eur s 0,1% denným úrokom z omeškania od 23.9.2005 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. v časti o zaplatenie sumy 284,45 eur s 0,1% denným úrokom
z omeškania od 23.9.2005 do zaplatenia žalobu zamietol, vo výroku III. v konaní o zaplatenie sumy
1 228,36 eur s 0,1% denným úrokom z omeškania od 23.9.2005 do zaplatenia uložil žalovanému
povinnosťzaplatiťžalobcovi54%trovpotrebnýchnaúčelnéuplatneniepráva,vovýroku IV.vzastavenej

časti konania o zaplatenie sumy 140,48 eur s 0,1% denným úrokom z omeškania od 23.9.2005 do
zaplatenia uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 100 % trov potrebných na účelné uplatnenie
práva.

O odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 1 368,84 eur (41 237,70 Sk) s 0,1% denným úrokom z omeškania
od 14.9.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca uplatnený peňažný nárok odôvodnil

rozhodujúcimi skutočnosťami o tom, že ako leasingový prenajímateľ uzavrel dňa 4.12.2003 so
žalovanýmakoleasingovýmnájomcomleasingovúzmluvuč.LZF/03/30526,ktorousažalovanýzaviazal
uhrádzať riadne a včas jednotlivé leasingové splátky, ako aj plniť ďalšie svoje záväzky, vyplývajúce alebo
vzniknuté z leasingovej zmluvy a jej príloh. V súlade s leasingovou zmluvou žalovanýneuhradil riadne a včas v plnej výške leasingové splátky splatné 10.3.2004 až 10.5.2004. Listom zo
dňa 13.5.2004 žalobca ukončil leasingovú zmluvu č. LZF/03/30526 predčasne v zmysle bodu 9.1 písm.
a), bodu 6.1 písm. a) všeobecných leasingových podmienok (ďalej len VLP). Po zhodnotení predmetu

leasingu formou jeho odpredaja tretej osobe, veriteľ listom zo dňa 24.8.2005 zaslal dlžníkovi záverečné
finančné vysporiadanie s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy 41 237,70 Sk, splatnej 13.9.2005. Dlžník
túto pohľadávku veriteľa v stanovenom termíne neuhradil. V zmysle bodu 6.3 VLP vznikla žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy.

Okresný súd Trenčín vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 56Rob/387/2006-34 zo dňa 30.11.2006, proti
ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/7/2010-287 zo dňa 14.5.2014 bolo konanie v časti o
zaplatenie sumy 140,48 eur s 0,1% denným úrokom z omeškania od 23.9.2005 do zaplatenia zastavené
v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. a zároveň súd pripustil zmenu žaloby tak, aby bol žalovaný zaviazaný na

zaplatenie sumy 1 228,36 eur s 0,1% denným úrokom z omeškania od 23.9.2005 do zaplatenia a na
náhradu trov konania.

Z výsluchu účastníkov a z listinných dôkazov mal súd prvého stupňa preukázaný tento skutkový stav :
dňa 4.12.2003 uzavrel žalobca ako predávajúci s obchodnou spoločnosťou AUTO VMV spol. s r.o.,

Smižany, IČO 31 681 743 ako kupujúcim v zmysle § 409 ods. 1 Obch. zák. kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bol predaj vozidla Citroen Berlingo 1,8 ev. č. TN-XXXAT za kúpnu cenu 288
000 Sk. Obchodná spoločnosť AUTO VMV, spol. s r.o. predmetné vozidlo dňa 4.12.2003 v zmysle §
409 ods. 1 Obch. zák. predala žalobcovi. Žalobca ako leasingový prenajímateľ dňa 4.12.2003 uzavrel
so žalovaným ako leasingovým nájomcom leasingovú zmluvu č. R./XX/XXXXX, ktorej predmetom

bol leasing predmetného vozidla. Žalobca sa touto zmluvou zaviazal poskytnúť žalovanému leasing
predmetného úžitkového vozidla v trvaní 36 mesiacov a žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi dohodnuté
leasingové splátky podľa splátkového kalendára. Na preukázaný skutkový stav aplikoval súd prvého
stupňa § 269 ods. 2, § 502 ods. 1, § 349 ods. 1, § 373, § 379, § 380 Obchodného zákonníka (ďalej
len Obch. zák.), § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 41a ods. 1, 2, § 43a ods. 1, § 44 ods. 1, § 151a,

§ 151b ods. 2, § 451 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2 a § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.),
zmluvné dojednania a za použitia týchto zákonných ustanovení hmotného práva a zmluvných dojednaní
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná čiastočne, vo výške 943,91 eur s 0,1 % denným úrokom
z omeškania od 23.9.2005 do zaplatenia a vo zvyšku, v časti o zaplatenie 284,45 eur s 0,1 % denným
úrokom z omeškania od 23.9.2005 do zaplatenia súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Po právnej stránke posúdil súd prvého stupňa leasingovú zmluvu č. R./XX/XXXXX ako nepomenovanú
zmluvu uzavretú podľa § 269 ods. 2 Obch. zák., ktorou si zmluvné strany riadne určili predmet svojich
záväzkov. Podľa názoru súdu prvého stupňa v danom prípade išlo o osobitný druh leasingu, tzv.
spätný leasing, ktorý využívajú najmä podnikatelia na získanie finančných prostriedkov z hnuteľného
majetku, ktorý vlastnia. Predstavuje obchodný záväzkový vzťah založený na dohode o predaji a

spätnom prenájme spravidla formou finančného leasingu, ktorého podstatou je predaj veci vo vlastníctve
leasingového nájomcu leasingovému prenajímateľovi priamo, resp. cez dodávateľa a následne spätný
prenájom formou finančného leasingu poskytnutého zo strany prenajímateľa, na základe ktorého
nájomca získa voľné finančné prostriedky. Ide o alternatívnu formu získania voľných finančných
prostriedkov podnikateľom, keď leasingový nájomca dostane hotové peniaze za svoj majetok, pričom

ho ďalej používa. Súd prvého stupňa konštatoval, že nejde o nedovolený právny úkon, ktorý by bol
v zmysle § 39 Obč. zák. absolútne neplatný. V konaní nebolo preukázané, že by leasingová zmluva
alebo ostatné označené zmluvné vzťahy s ňou súvisiace svojím obsahom alebo účelom odporovali
zákonu alebo zákon obchádzali. Žalovaný potvrdil záujem získať voľné finančné prostriedky, a bol si
vedomý toho, že tieto v tomto prípade získa použitím, resp. konkrétne predajom a následným leasingom

vozidla, ktoré mal vo vlastníctve. Podľa súdu prvého stupňa žalovaný v konaní nevymedzil konkrétne
zákonné ustanovenie, ktorému by predmetná leasingová zmluva, záväzky alebo konania osôb v rámci
označených zmluvných vzťahov odporovali, alebo ho obchádzali. Podľa názoru súdu prvého stupňa
v konaní neboli preukázané ani dôvody neplatnosti leasingovej zmluvy č.
LZF/XX/XXXXX v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. pri posudzovaní obsahu zmluvy súd prvého stupňa

uzavrel, že zmluva je zrozumiteľná, určitá, práva a povinnosti zmluvných strán sú upravené riadne, v
konaní nezistil nedostatok vôle pri jej uzatváraní na strane žalovaného, bola uzavretá vážne, keďže
žalovaný predmetné zmluvy uzavrel s cieľom získať finančné prostriedky. Súd prvého stupňa ďalej
konštatoval, že v konaní nebola preukázaná ani neplatnosť leasingovej zmluvy č. R./XX/XXXXX vzmysle § 41a ods. 2 Obč. zák., nakoľko nebolo preukázané, že by bola uzavretá predstierane, tzv.
naoko (simulovane), teda, že by zmluvné strany predstierali jej uzavretie, hoci v skutočnosti nechceli
uzavrieť žiadnu zmluvu. Samotný žalovaný potvrdil, že chcel vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalobcom

s cieľom získať pôžičku 150 000 Sk. Podľa vyjadrenia žalovaného, účastníci konania predmetnou
leasingovou zmluvou ako simulovaným právnym úkonom mali zastierať iné právne úkony - zmluvu o
pôžičke a záložnú zmluvu, ktoré mali byť v skutočnosti medzi nimi uzavreté ako tzv. právne úkony
dissimulované (zastreté). Podľa § 657 Obč. zák. podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda
o predmete pôžičky a o čase jej vrátenia. Zabezpečenie pohľadávky záložným právom v zmysle § 151a

Obč. zák. spočíva v tom, že od počiatku, t.j. od vzniku záložného práva až po jeho konečnú
realizáciu núti dlžníka splniť dlh (tzv. zabezpečovacia funkcia) a následne, ak zročná pohľadávka nie je
riadne a včas splnená, má záložný veriteľ právo domáhať sa uspokojenia zo zálohu (tzv. uhradzovacia
funkcia). Podľa § 151b Obč. zák. v záložnej zmluve sa musí určiť predmet záložného práva a
zabezpečená pohľadávka, inak je záložná zmluva neplatná. Predmetná leasingová zmluva neobsahuje
podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, ani záložnej zmluvy, jej účelom nebolo zabezpečiť splnenie

záväzku. Jej predmetom bol leasing vozidla. Žalobca ako leasingový prenajímateľ sa uvedenou zmluvou
nezaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky. Okrem toho, zmluva o pôžičke je reálnym
kontraktom, pričom na základe leasingovej zmluvy neboli žalovanému poskytnuté žiadne finančné
prostriedky. V konaní nebola preukázaná vôľa žalobcu uzavrieť so žalovaným zmluvu o pôžičke ani
záložnú zmluvu. Žalobca takýto prejav vôle z jeho strany v konaní poprel. V konaní nebola preukázaná

žiadna právne významná skutočnosť, ktorá by spochybňovala vôľu účastníkov konania vyvolať právne
následky spojené s uzavretím leasingovej zmluvy. Účastníkmi konania uzavretá leasingová zmluva
vo faktickej rovine predstavovala poskytnutie pôžičky tým, že žalobca ňou mal získať voľné finančné
prostriedkyobdržanímčastikúpnejceny(pozaplateníakontácie),ktorúnáslednemal„splácať“vpodobe
leasingových splátok; takéto získanie finančných prostriedkov prostredníctvom tzv. spätného leasingu

predstavuje legálny finančný nástroj, ktorým nedochádza k zastretiu zmluvy o pôžičke. Leasingová
zmluva č. R./XX/XXXXX neobsahuje povinnosť žalobcu ako leasingového prenajímateľa poskytnúť
žalovanému finančné prostriedky. Žalobca potvrdil, že žalovanému na základe označenej leasingovej
zmluvy žiadne finančné prostriedky neposkytol. Taktiež potvrdil, že akontácia v zmysle leasingovej
zmluvy zo strany žalovaného nebola uhradená. Uvedené skutočnosti však nie sú v rozpore so zákonom

ani s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zák., nakoľko došlo k započítaniu vzájomných záväzkov
a pohľadávok medzi žalovaným, ktorý mal obdržať kúpnu cenu od kupujúceho AUTO VMV, spol. s
r.o., ktorá mala zaplatiť kúpnu cenu žalovanému ako predávajúcemu a zároveň obdržať kúpnu cenu
od žalobcu ako od kupujúceho, ktorému mal zasa žalovaný zaplatiť akontáciu. Uvedené potvrdil v
konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I aj svedok X. T., ktorý vypovedal, že akontáciu nikto

neplatí, keďže sa vykoná zápočet k cene auta a to sa odráta predávajúcemu. Zistenie, že fakticky
nedošlo k zaplateniu akontácie, nenasvedčuje ani tomu, že by účastníci konania chceli uzavretím
leasingovej zmluvy zastrieť iný právny úkon. Skutočnosť, že žalovaný nedostal časť kúpnej ceny po
započítaní akontácie od kupujúceho AUTO VMV, spol, s.r.o. nemá žiadny právny význam vo vzťahu
k platnosti predmetnej leasingovej zmluvy. Žalovaný si bol vedomý toho, že so žalobcom uzatvára

leasingovú zmluvu, na základe ktorej je povinný platiť leasingové splátky, musel si byť vedomý aj
dôsledkov spojených s jej porušením, a keďže je nesporné, že už predtým mal so žalobcom uzavretú
leasingovú zmluvu na totožný predmet leasingu, ktorá bola riadne ukončená, nemohlo ísť o pôžičku. V
konaní bolo preukázané, že žalobca zaplatil kúpnu cenu predávajúcemu AUTO VMV, spol. s r.o., keď
časť kúpnej ceny bola zaplatená započítaním zálohy v sume 138 167 Sk dňa 4.12.2003 a zvyšok v sume

150 233 Sk bankovým prevodom dňa 16.5.2006. Preto podľa názoru súdu prvého stupňa neobstojí
námietka žalovaného týkajúca sa fiktívnosti účtovných dokladov a prevodov. Vzhľadom k tomu, že
žalovanému ako predávajúcemu vznikla pohľadávka na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny voči kupujúcemu
AUTO VMV, spol. s r.o. z kúpnej zmluvy, keďže započítaná mu bola len suma 138 167 Sk, žalovaný sa
nedôvodne dovolával povinnosti žalobcu zaplatiť mu sumu 150 000 Sk. Vzhľadom k tomu súd považoval

za bezpredmetné aj tvrdenie žalovaného o zneužití situácie zo strany žalobcu, podľa ktorého
žalobca požadoval od žalovaného, aby splácal leasingové splátky napriek tomu, že žalobca mu žiadne
plnenie neposkytol. Na strane žalobcu nemohlo dôjsť ani k bezdôvodnému obohateniu, keďže nebol
naplnený žiaden z dôvodov uvedených v § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. Vzhľadom k tomu, že
svedok X. T. vypovedal v konaní pred Okresným súdom A. I vedenom pod sp.

zn. 24C/24/2005 a jeho výpoveď je zhrnutá v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
24C/24/2005-102 zo dňa 13.11.2009, súd prvého stupňa v konaní jeho opätovný výsluch nevykonal.
Žalovaný v čl. 8 leasingovej zmluvy súhlasil s tým, aby v prípade predčasného ukončenia
leasingovej zmluvy žalobca vykonal na príslušnom dopravnom inšpektoráte zmenu držiteľa predmetuleasingu - dopravného prostriedku na inú osobu namiesto nájomcu. Podľa čl. 11 bodu 11.4 všeobecných
leasingovýchpodmienokvprípade,aknastalpodľaleasingovejzmluvyalebovšeobecnýchleasingových
podmienok dôvod na vrátenie predmetu leasingu, bol žalobca ako prenajímateľ oprávnený ujať sa

držby predmetu leasingu, a to i proti vôli nájomcu. Žalovanému v zmysle čl. 11 bodu 11.4 všeobecných
leasingových podmienok vznikla povinnosť vrátiť predmet leasingu v dôsledku predčasného ukončenia
leasingovejzmluvy,atobezohľadunatozakéhodôvodubolazmluvapredčasneukončená.Vzhľadomk
tomu súd prvého stupňa nepovažoval odobratie predmetu leasingu a prepis jeho držiteľa, resp. vlastníka
na dopravnom inšpektoráte po predčasnom ukončení zmluvy za nezákonné.

Vo vzťahu k právnemu posúdeniu leasingovej zmluvy č. LZF/XX/XXXXX a jej platnosti sa súd prvého
stupňa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom a závermi vyslovenými v odôvodnení
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 24C/24/2005-102 zo dňa 13.11.2009 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/102/2010-122 (8Co/103/2010) zo dňa 18.1.2011, ktoré nadobudli
právoplatnosť dňa 3.3.2011. Pokiaľ žalovaný poukazoval v konaní na rozsudok Okresného súdu v

Spišskej Novej Vsi č.k. 15Cb/34/2013-89 zo dňa 15.4.2014, súd prvého stupňa uviedol, že v zmysle
§ 159 ods. 2 O.s.p. by bol pre súd záväzný výrok označeného rozsudku, a to v prípade, ak by
rozsudok nadobudol právoplatnosť. Právoplatnosť rozsudku v konaní nebola preukázaná. Okrem toho,
predmetom výroku označeného rozsudku nie je otázka platnosti leasingovej zmluvy č. LZF/XX/XXXXX,
a preto vo vzťahu k posúdeniu platnosti leasingovej zmluvy nie je pre súd záväzný. Z odôvodnenia

označeného rozsudku vyplýva, že za podstatnú okolnosť pre rozhodnutie vo veci Okresný súd Spišská
Nová Ves považoval premlčanie žalobou uplatneného práva, v dôsledku čoho sa zrejme podrobnejšie
dôvodmi neplatnosti leasingovej zmluvy nezaoberal. Taktiež v predmetných veciach bolo
vykonané odlišné dokazovanie. Súd prvého poukázal aj na skutočnosť, že z rozsudku nie je zrejmé, či
bol žalobca účastníkom označeného konania (podľa úvodnej časti rozsudku nebol), čo je predpokladom

toho, aby súd mohol posúdiť otázku platnosti leasingovej zmluvy vo vzťahu k žalobcovi. Podľa čl. VI
kúpnej zmluvy zo dňa 4.12.2003, uzavretej medzi žalovaným a kupujúcim AUTO VMV, spol. s r.o. táto
zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpísania zmluvnými stranami. Z obsahu písomného
vyhotovenia tejto kúpnej zmluvy nevyplýva dohoda jej zmluvných strán o tom, že by jej účinnosť, príp.
účinnosť leasingovej zmluvy č. LZF/XX/XXXXX bola podmienená prepisom vlastníckeho práva k autu na

kupujúceho na dopravnom inšpektoráte. Žalovaný takúto dohodu zmluvných strán nepreukázal. Taktiež
dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy nie je sama osebe skutočnosť, že kupujúci neuhradil zmluvne
dohodnutú kúpnu cenu.

Posúdením obsahu listu žalovaného zo dňa 20.4.2005 súd prvého stupňa ustálil, že tento list obsahoval

v zmysle § 43a ods. 1 Obč. zák. návrh žalovaného na zrušenie predmetnej leasingovej zmluvy, keďže
žalovaný výslovne navrhol zrušiť zmluvu, a to na základe konsenzu (zhody) jej zmluvných strán. Dohoda
účastníkov konania o zrušení leasingovej zmluvy na základe návrhu žalovaného zo dňa 20.4.2005 v
konaní nebola preukázaná, nakoľko nebolo preukázané prijatie označeného návrhu žalobcom v zmysle
§ 43c ods. 1 Obč. zák. Mlčanie alebo nečinnosť žalobcu ako adresáta v zmysle § 44 ods. 1 Obč.

zák. nemožno považovať za prijatie návrhu na zrušenie zmluvy, a to i napriek tomu, že žalovaný v
návrhu uviedol, že mlčanie žalobcu bude považovať za prijatie návrhu na zrušenie leasingovej zmluvy.
Takýto záver potvrdzuje aj správanie sa žalobcu v leasingovom zmluvnom vzťahu po tom, ako mu bol
list z 20.4.2005 doručený. Vzhľadom k uvedenému súd prvého stupňa mal za to, že na základe listu
žalovaného zo dňa 20.4.2005 nedošlo k zrušeniu leasingovej zmluvy ani k ukončeniu zmluvného vzťahu

účastníkov konania založeného touto zmluvou.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný na základe leasingovej zmluvy uhradil žalobcovi
iba dve leasingové splátky, pričom ďalšie dohodnuté leasingové splátky, počínajúc splátkou splatnou
10.3.2004,neuhradil.Listomzodňa13.5.2004,doručenýmžalovanémuzmluvnedohodnutýmpostupom

podľa čl. 12 bodu 12.5 VLP dňa 8.6.2004, žalobca odstúpil od leasingovej zmluvy v súlade s čl. 9 bodom
9.1 písm. a) a čl. 6 bodom 6.1 VLP. Doručením odstúpenia od zmluvy leasingová zmluva v zmysle § 349
ods. 1 Obch. zák. zanikla a žalobcovi vznikol nárok na úhradu pohľadávky v zmysle čl. 9 bodu 9.4 a čl.
11 bodu 11.1 VLP. Leasingová zmluva č. R./03/30526 bola predčasne ukončená ku dňu X.X.XXXX. V
zmysle čl. 9 bodu 9.4 písm. a) VLP vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie dlžných leasingových splátok

splatných do doby predčasného ukončenia zmluvy, a to splátok splatných dňa 10.1.2004, 10.2.2004,
10.3.2004, 10.4.2004 a 10.5.2004. Žalovaný uhradil žalobcovi dve leasingové splátky v dňoch 3.4.2004
a 7.4.2004 v sume po 5 457 Sk. Splátky splatné dňa 10.3.2004, 10.4.2004 a 10.5.2004, každú v
sume 5 457 Sk, žalovaný žalobcovi doteraz neuhradil. Žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovititulom dlžných splátok splatných do dňa predčasného ukončenia leasingovej zmluvy sumu 543,45 eur
(16 371,90 Sk). Žalobcom uplatnený peňažný nárok predstavujúci zaplatenie zmluvných pokút podľa
čl. 9 bodu 9.4 písm. b/ VLP vo výške 790,02 eur (23 800 Sk) ako priamych nákladov súvisiacich s

predčasným ukončením leasingovej zmluvy (DT - Dušan C., faktúra č. 232052004 zo dňa
18.5.2004), podľa čl. 9 bod 9.4. písm. c/ VLP vo výške 3 793,66 eur (114 287,78 Sk) ako nedoplatku
z hodnoty predmetu leasing u ku dňu prvej neuhradenej leasingovej splátky pri zohľadnení skutočného
(degresívneho) priebehu leasingovej finančnej služby za dobu platnosti leasingovej zmluvy (leasingová
zmluva č. LZF/03/30526), podľa čl. 9 bod 9.4 písm. d/ VLP vo výške 76,84 eur (2 314,80 Sk) ako ušlý

zisk - rozdiel medzi hodnotou leasingovej a bankovej finančnej služby pri zohľadnení ich skutočného
(degresívneho) priebehu za obdobie od termínu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy do pôvodne
stanoveného termínu riadneho ukončenia leasingovej zmluvy (leasingová zmluva č. LZF/03/30526),
podľa čl. 9 bod 9.4. písm. b/ a čl. 11 bod 11.1 VLP vo výške 315,94 eur (9 518 Sk) ako „iné náklady“
súvisiace s predčasným ukončením leasingovej zmluvy (faktúra č. 132/2005 zo dňa 15.6.2005, dohoda o
spolupráci zo dňa 23.1.2001, cenník služieb od 1.1.2002, faktúra č. 134/2005 zo dňa 20.6.2005, faktúra

č. 400004 zo dňa 13.10.2004, mandátna zmluva zo dňa 6.10.2004, tabuľka odmien zo dňa 6.10.2004,
splnomocnenie zo dňa 24.8.2004), podľa čl. 9 bod 9.9. VLP v spojení s čl. 10 VLP vo výške 165,97
eur (5 000 Sk) ako minimálnu zmluvnú pokutu (leasingová zmluva č. LZF/03/30X26), spolu vo výške 5
685,88 eur po zohľadnením výnosu z predaja predmetu leasingu - vozidla tretej osobe za kúpnu cenu
4 741,97 eur (142 857,10 Sk) podľa čl. 9 bod 9.4. VLP (faktúra č. FRU/05/01953), celkom 943,91 eur

považoval súd prvého stupňa za dôvodný a v týchto častiach uplatneného nároku žalobe vyhovel spolu
s dohodnutým úrokom z omeškania podľa čl. 9 bod 9.5. a čl. 6 bod 6.3 VLP.

Súd prvého stupňa nemal za preukázanú opodstatnenosť fakturácie položky „10x zrušenie exekúcií“
v sume 5 000 Sk z faktúry č. 132/2005 zo dňa 15.6.2005 vystavenej v rámci zmluvného vzťahu

medzi žalobcom a spoločnosťou AUTO LUKREUS s.r.o. I keď žalovaný v priebehu
konania potvrdil vedenie exekúcie na predmet leasingu, v konaní nebolo preukázané, že AUTO
LUKREUS, s.r.o. poskytla žalobcovi služby spočívajúce v zrušení exekúcií, pretože nebolo
zrejmé, kým a akým spôsobom bola exekúcia/exekúcie zrušená/é. Žiadne iné konkrétne exekúcie
neboli v konaní označené ani preukázané. Špecifikáciu tejto položky v písomnom vyjadrení žalobcu

zo dňa 16.5.2013 nepovažoval súd prvého stupňa za postačujúcu na preukázanie opodstatnenosti
vyfakturovaných nákladov na 10 x zrušenie exekúcii v sume 5 000 Sk. Faktúrou č. 0400004 zo dňa
13.10.2004, ktorú žalobca uhradil dňa 21.10.2004, vyfakturovala spoločnosť LUBRA s.r.o., Havanská
2570/20, Košice, IČO 36 583 766 žalobcovi prevoz vozidla z Košíc do Bratislavy v sume 3 570 Sk
na základe mandátnej zmluvy zo dňa 6.10.2004 a tabuľky odmien zo dňa 6.10.2004, podľa ktorej v

špeciálnych prípadoch mala byť odmena dohodnutá osobitne v rámci splnomocnenia. Žalovaný túto
faktúru v konaní rozporoval ako nepreskúmateľnú. V písomnom vyjadrení zo dňa 16.5.2013 žalobca
potvrdil, že pri tejto faktúre išlo o špeciálny úkon zo strany mandatára LUBRA s.r.o., pričom vzhľadom
na vzdialenosť (Košice - Bratislava) považoval tieto náklady za primerané. Podľa písomného vyjadrenia
žalobcu zo dňa 3.4.2014 o skutočnosti, že predmet leasingu bol odstavený v Košiciach, svedčí aj

splnomocnenie udelené C. A., ktorý bol splnomocnený na zastupovanie žalobcu pri otváraní predmetu
leasingu v priestoroch spoločnosti SWAN s.r.o. Košice, pretože žalovaný predmet leasingu dobrovoľne
nevydal žalobcovi. Vozidlo bolo potrebné previesť do Bratislavy do sídla žalobcu a na vykonanie
príslušných administratívnych úkonov (Bratislava, Trenčín), pri ktorých je spravidla nevyhnutné pristaviť
vozidlo. Napriek uvedeným tvrdeniam žalobcu a označeným listinným dôkazom súd prvého stupňa

nemal preukázanú opodstatnenosť faktúry č. 0400004 v sume 3 570 Sk. Z vyjadrenia žalobcu je
zrejmé, že v tomto prípade išlo o špeciálny úkon zo strany LUBRA s.r.o., pričom odmena za tento úkon
mala byť určená na základe mandátnej zmluvy zo dňa 6.10.2004 a tabuľky odmien zo dňa 6.10.2004
osobitnou dohodou v rámci splnomocnenia. Splnomocnenie zo dňa 24.8.2004 dohodu o odmene v
sume 3 570 Sk neobsahuje. Iná dohodu o výške odmeny žalobca nepreukázal. Predložené listiny

dostatočne nepreukazujú, že plnenie fakturované faktúrou č. 0400004 bolo zo strany LUBRA s.r.o.
skutočne poskytnuté s uvedením konkretizácie tohto plnenia. Dôkazom uvedených skutočností nie je
ani úhrada faktúry č. 0400004 žalobcom.

K námietke žalovaného o neprimerane nízkej kúpnej cene predmetného vozidla, za ktorú bolo žalobcom

predané Štefanovi B., súd prvého stupňa uviedol, že táto nebola v konaní preukázaná. Predmet leasingu
bol 4.12.2003 predaný žalovaným ako predávajúcim obchodnej spoločnosti AUTO VMV, spol. s r.o. ako
kupujúcemu za kúpnu cenu v sume 288 000 Sk a následne v ten istý deň bolo AUTO VMV, spol. s
r.o. ako predávajúcim predané žalobcovi za kúpnu cenu 288 400 Sk. Žalobca v písomnom vyjadrenízo dňa 14.11.2011 uviedol, že cena auta v leasingovej zmluve bola určená len formálne. Faktúrou č.
FRU/05/01953 zo dňa 4.7.2005, splatnou 27.7.2005 vyfakturoval žalobca M. B. kúpnu cenu v sume
170 000 Sk. Podľa osvedčenia o evidencii vozidla je rok výroby predmetného vozidla 1999, pričom

prvá evidencia vozidla v SR bola 28.7.2000. V čase uzavretia predmetnej leasingovej zmluvy malo
vozidlo približne 4 roky, pričom v čase predaja vozidla M. B. malo vozidlo približne 6 rokov. V konaní
nebolo preukázané, že by žalobca zanedbal svoje povinnosti pri predaji predmetu leasingu po jeho
odobratí žalovanému. Nebolo preukázané, že by žalobca mal možnosť predať vozidlo tretej osobe
ihneď po jeho odobratí alebo že by vozidlo predal spriaznenej osobe. Taktiež žalovaný nepreukázal

tvrdenie o tom, že podľa situácie na trhu ojazdených vozidiel v danom čase by bola cena predmetného
vozidla podstatne vyššie ako cena, za ktorú bolo vozidlo predané tretej osobe. Predložená faktúra
č. 0200150170 vystavená Nova s.r.o., ako aj predložená internetová inzercia, svedčia o primeranosti
kúpnej ceny vozidla. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní dňa 4.4.2012 tvrdil, že mal na leasing rovnaké
auto, ako bol predmet leasingu a toto taktiež trojročné predal s omnoho chudobnejšou výbavou za 260
000 Sk, ani toto tvrdenie v konaní nepreukázal. Súd prvého stupňa zobral na zreteľ tiež skutočnosť,

že žalovaný predal predmetné vozidlo AUTO VMV spol. s r.o. ako trojročné, pričom žalobca ho tretej
osobe predal ako 6 ročné. V konaní nebola preukázaná zodpovednosť žalobcu za rozdiel medzi cenou
predmetuleasinguvčaseuzavretiapredmetnejleasingovejzmluvy,jejzániku,príp.predajavozidlatretej
osobe. V písomnom vyjadrení zo dňa 14.11.2011 žalovaný poukazoval na to, že dňa 13.5.2004 mu bol
predmet leasingu odobratý spolu s jeho osobným majetkom, ktorý sa v aute nachádzal, v hodnote 80

000 Sk. Existencia osobných vecí, ich odcudzenie, ani ich hodnota v konaní preukázané neboli, a preto
súd považoval uvedené tvrdenie žalovaného za nepreukázané.

Rozhodnutie o náhrade trov konania vrátane náhrady trov konania v zastavujúcej časti, odôvodnil
súd prvého stupňa aplikáciou § 142 ods. 2, § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p.,

podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov
prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. V konaní o
zaplatenie sumy 1 228,36 eur s 0,1% denným úrokom z omeškania od 14.9.2006 do zaplatenia
mal žalobca úspech približne 77%, žalovaný približne 23 %. Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa v

zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. náhradu trov tejto časti konania pomerne rozdelil a žalobcovi priznal v tejto
časti konania náhradu 54 % (77-23) trov potrebných na účelné uplatnenie práva. V zastavenej časti
konania o zaplatenie sumy 140,48 eur s 0,1% denným úrokom z omeškania od 23.09.2005
do zaplatenia súd prvého stupňa v zmysle § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. priznal žalovanému náhradu
100 % trov tejto časti konania, potrebných na účelné uplatnenie práva, nakoľko konanie bolo čiastočne

zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby. Po právoplatnosti rozsudku súd prvého stupňa rozhodne o
výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalobca
odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch II., III. a IV. Žalovaný odvolaním napadol

rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, t.j. aj vo výroku, v ktorej súd prvého stupňa žalobu
zamietol. Posúdením obsahu a rozsahu oboch odvolaní podaných žalobcom aj žalovaným odvolací súd
konštatuje,žetýmtoodvolaniamibolnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňavovšetkýchjehovýrokoch
I. - IV.

Žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd výrok II. rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým žalobu
o zaplatenie 284,45 eur s príslušenstvom zamietol, podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobe aj v
tejto časti uplatneného nároku vyhovie a aby o náhrade trov konania rozhodol odvolací súd tak, že
žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi 80 % trov prvostupňového konania potrebných na účelné
uplatňovanie práva. Zároveň žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Alternatívne žalobca

navrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňapodľa§221O.s.p.zrušilavecvrátilsúduprvého
stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie proti napadnutým výrokom súdu prvého stupňa žalobca odôvodnil
odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p. Podľa názoru žalobcu v konaní bolo
potvrdené, že proti žalovanému bolo vedené exekučné konanie a že žalovaný mal finančné problémy.
Nie je vylúčené, že voči žalovanému bolo v predmetnom čase vedených viac exekučných konaní

a tak zapísaných viacero blokácií, resp. iných obmedzení zo strany súdnych exekútorov. Podotkol,
že podľa výpisu z listu vlastníctva žalovaného vyplýva, že na byt v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalovaného bolo o.i. zriadené daňové záložné právo, čo môže poukazovať na to, že žalovaný mal
dlhy a viacerí veritelia voči nemu vymáhali svoje pohľadávky v exekučnom konaní. V tejto súvislostižalobca poukázal na zákon č. 73/2002 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 315/1996 Z.z. v § 90
ods. 9. Preto sa dá predpokladať, že na predmete leasingu boli tzv. žiadosti o blokáciu prepisu vozidla
zo strany súdnych exekútorov. Žalobca zdôraznil, že súdu prvého stupňa navrhol pre prípad, ak súd

prvého stupňa považuje vysvetlenie a preukázanie tejto položky vyúčtovania za nedostatočné, aby
sa súd obrátil na príslušný dopravný inšpektorát za účelom zistenia skutočnosti, či predmetné úkony
smerujúce k zrušeniu exekúcii boli alebo neboli vykonané, čím žalobca splnil povinnosť označiť dôkazné
prostriedky, ktoré navrhuje vykonať. Okrem faktúry dodávateľa služby nemal žalobca k dispozícii iný
dôkaz a k informáciám z príslušného dopravného inšpektorátu sa nemal ako dostať. I keď súd nie je

viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a súd nie je povinný vykonať všetky navrhované
dôkazy, podľa názoru žalobcu nevykonanie tohto dôkazu malo za následok nesprávneho rozhodnutie
súduvtejtočastižaloby.Pohľadávkažalobcuvovýške165,96eur(5000Sk)jedôvodnáaopodstatnená.
Za dôvodnú a opodstatnenú považoval žalobcu aj pohľadávku vo výške 3 570 Sk (118,49 eur) za prevoz
predmetu leasingu z Košíc do Bratislavy (cca 440 km), keďže len spotreba pohonných hmôt na túto
vzdialenosť by sa mohla pohybovať cca 50 - 60 eur. Z obsahu faktúry dodávateľa LUBRA s.r.o. je zrejmé,

akú službu a v akom rozsahu táto spoločnosť žalobcovi poskytla. Pokiaľ túto sumu rozporu žalovaný, tak
za týchto okolností prechádza dôkazné bremeno na žalovaného, aby preukázal, resp. vyvrátil, že prevoz
nebol potrebný, resp. že výdavok je neprimeraný. Vozidlo bolo potrebné previesť do Bratislavy, kde má
žalobca sídlo a taktiež bolo potrebné za účelom odhlásenia a prihlásenia v evidencii vozidiel vykonať
príslušné administratívne úkony (v Bratislave a v Trenčíne), pri ktorých je nevyhnutné pristaviť vozidlo

pred príslušný dopravný inšpektorát PZ. Pokiaľ by žalovaný splnil svoju povinnosť a po predčasnom
ukončení leasingu by jeho predmet odovzdal v sídle žalobcu, predmetná pohľadávka v tejto výške by
nevznikla. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vozidlo bolo a muselo byť premiestnené z Košíc do
Bratislavy. Predmetná položka vyúčtovania je v príčinnej súvislosti s predčasným ukončením leasingovej
zmluvy. V závere odvolania žalobca namietal rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výrokov o náhrade

trov konania vo veci samej a v zastavujúcej časti v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby. Žalobcom
žalovaná istina predstavovala sumu 1 368,84 eur. Podľa výroku súdu prvého stupňa mal žalobca úspech
v sume 943,91 eur, jeho úspech v konaní bol 69 % a jeho neúspech bol 31 %. Rozdiel týchto dvoch
čiastok predstavuje 38 %, čo vlastne predstavuje percentuálne vyjadrenie trov konania, ktoré mal súd
prvéhostupňapriznaťžalobcovizajehočiastočnýúspechvkonaní,pričomžalovanýnemalmaťpriznané

žiadne právo na náhradu trov konania ani v zastavenej časti, keďže išlo o jedno súdne konanie. Súd
prvého stupňa síce použil správne ustanovenia zákona, ale ich nesprávne aplikoval, v čom vidí žalobca
vadu konania. Podľa názoru žalobcu, v prípade čiastočného späťvzatia žaloby, nie je možné pri určovaní
nároku na náhradu trov postupovať tak, ako by išlo k dve samostatné konania, ale je potrebné túto
skutočnosť zohľadňovať komplexne v rámci celého konania a teda považovať späťvzatú časť iba ako

čiastočný neúspech žalobcu vo vzťahu k celému rozsahu žaloby. V prípade, ak odvolací súd dospeje
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, úspech žalobcu v konaní pred súdom prvého stupňa bude
90 % a žalovaného 10 %. Rozdiel týchto čiastok predstavuje 80 % ako percentuálne vyjadrenie trov
konania, na ktoré by mal žalobca nárok proti žalovanému za konanie pred súdom prvého stupňa, pričom
žalovaný by už nemal mať priznané právo na náhradu žiadnych trov.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Žalovaný v odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220
O.s.p. zmenil, žalobu zamietol v celom rozsahu a žalobcu zaviazal k náhrade všetkých trov konania a

trov právneho zastúpenia. Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., podľa
ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že
v celom rozsahu trvá na svojich písomných a ústnych prednesoch. Zopakoval, že žaloba je neoprávnená
a špekulatívna. Medzi ním a žalobcom vznikol celkom iný právny vzťah, ako bol navonok deklarovaný a
formálne uzavretý. Nešlo o leasingovú zmluvu, o nájom vozidla za účelom jeho používania, splácania a

zakúpenia do vlastníctva. Pred uzavretím leasingovej zmluvy bolo auto vlastníctvom žalovaného a nebol
nijaký dôvod, aby žalovaný prevádzal auto na žalobcu a znovu s ním uzatváral na to isté auto leasingovú
zmluvu. Ide o zjavný nezmysel. Jediným významom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bola pôžička
sumy 150 000 Sk, za ktorú mal žalovaný ručiť svojím autom. Žalobca žalovanému pôžičku nedal, hoci
mu žalovaný zaplatil už dve splátky vo výške cca 10 000 Sk. Preto žalovaný od zmluvy odstúpil a celú

vec so žalobcom ukončil. Žalobca situáciu riešil tak, že auto žalovanému odňal - ukradol a naviac si
voči nemu uplatňuje rôzne nároky. Žalobca na celom vzťahu so žalovaným zarobil, žalovanému nedal
nič. Žalovaný nároky žalobcu neuznáva a tvrdí, že tie sú protiprávne. Zdôraznil, že súdu prvého stupňa
predložil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 15.4.2014, sp.zn. 15Cb/34/2013, kde v konanísúd uznal oprávnenosť argumentácie žalovaného. Uznal, že všetky právne úkony medzi žalobcom a
žalovaným, i spoločnosťou Auto-VMV, spol. s r.o. Smižany sú úkony neplatné, pretože sú predstierané
- simulované.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného s poukazom na § 159 ods. 2 O.s.p. uviedol, že rozsudok
Okresného súdu Spišská Nová Ves predložený žalovaným nie je rozhodnutím, ktoré zaväzuje súd v
tomto konaní a súd by nemal na tento rozsudok prihliadať, pretože účastníkom konania pred týmto
súdom žalobca nebol, nie je zrejmé, či ide o právoplatne skončenú vec. Súd prvého stupňa je v

tomto konaní viazaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13.11.2009 č.k.
24C/24/2005-102 a rozsudkom krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.1.2011 č.k. 8Co/102/2010-122,
ktorými súdy zamietli žalobu žalovaného (v tom konaní žalobca) o zaplatenie 10 622,05 eur, pričom
v odôvodnení skonštatovali platnosť leasingovej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,
keďže túto otázku museli riešiť prejudiciálne. Žalobca sa so závermi týchto súdov plne stotožňuje. K
týmto záverom dospel aj súd prvého stupňa. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na judikát R 110/2003,

podľa ktorého právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania
prekážku veci rozsúdenej pre konanie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je, vychádzajúcej z
rovnakého skutkového základu (z rovnakého skutku). Podľa názoru žalobcu nie je možné v konaní o
zaplatenie pohľadávky z leasingovej zmluvy predbežne znovu posudzovať otázku, či leasingová zmluva
je platná alebo nie, pretože rozsudok Okresného súdu Bratislava I a krajského súdu v Bratislave tu tvorí

prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Záverom žalobca uviedol, že vo zvyšku sa pridržiava doterajších
písomných vyjadrení a ústnych prednesov. Žalobca vyčíslil trovy odvolacieho konania.

Odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku II., ktorým v časti o zaplatenie
284,45 eur s 0,1 % denným úrokom z omeškania od 23.9.2005 do zaplatenia žalobu zamietol a vo

výroku IV., ktorým v zastavenej časti konania o zaplatenie sumy 140,48 eur s 0,1 % denným úrokom
z omeškania od 23.9.2005 do zaplatenia uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 100 % trov
potrebných na účelné uplatňovanie práva, odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol.
Žalovaný bol v konaní vo výroku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku II. čiastočne zamietol a vo
výroku IV., ktorým súd prvého stupňa v zastavenej časti konania o zaplatenie sumy 140,48 eur s 0,1 %

denným úrokom z omeškania od 23.9.2005 do zaplatenia uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému
100 % trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, úspešný. Žalovanému ako účastníkovi konania
sa v súlade s § 201 O.s.p. priznáva právo na podanie odvolania. Aj napriek tomu, že Občiansky
súdny poriadok toto právo formuluje všeobecne bez akéhokoľvek obmedzenia, treba právo na podanie
odvolania vykladať zužujúco tak, že právo na podanie odvolania možno priznať len tomu účastníkovi

konania, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma na jeho právach. Pod ujmou sa rozumie ujma
formálna aj materiálna. Meradlom pri posúdení, či účastníkovi konania bola spôsobená formálna ujma,
je žaloba (návrh na začatie konania), ktorú urobil účastník konania na súde prvého stupňa a rozumie sa
ňou odchýlenie výroku rozhodnutie od posledného znenia žaloby vo veci samej, a to k jeho nevýhode,
pričomsanavzájomporovnávaichobsaharozsah.Materiálnaujmasaurčujetým,čivydanérozhodnutie

svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t.j. či právne účinky rozhodnutia
zhoršujú jej právne postavenie s či preto existuje možnosť, aby požadovala na súde vyššieho stupňa
odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Na práve žalovaného ako účastníka konania nebola spôsobená
ani formálna a ani materiálna ujma. Žalovaný nie je proti výroku II. a proti výroku IV. rozsudku súdu
prvého stupňa osobou oprávnenou na podanie odvolania.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti výrokom II. - IV. rozsudku súdu prvého stupňa a
odvolanie žalovaného proti výroku III. rozsudku súdu prvého stupňa, nie sú dôvodné a rozsudok súdu
prvého stupňa je potrebné vo všetkých jeho výrokoch ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p.

potvrdiť.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,

keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného a Občianskeho zákonníka vo veci samej
žalobu v časti o zaplatenie 284,45 eur s dohodnutým 0,1 % denným úrokom z omeškania od 23.9.2005
do zaplatenia zamietol. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa uvádza
tieto dôvody :Odvolanie žalobcu :

Predmetom preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu viazaného rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) žalobcu vo veci samej bolo posúdenie dôvodnosti peňažného nároku uplatneného
žalobcom proti žalovanému titulom zmluvnej pokuty podľa čl. 9 bod 9.4 písm. b/ a čl. 11 bod 11.1
všeobecných leasingových podmienok (ďalej len VLP) ako „iné náklady“ vo výške 284,45 eur, ktorý
pozostával z :

1. nároku vo výške 165,96 eur (5 000 Sk) za 10 x zrušenie exekúcii vyúčtované žalobcovi spoločnosťou
AUTO LUKREUS s.r.o. faktúrou č. 132/2005 zo dňa 15.6.2005, ktorú žalobca zaplatil tejto spoločnosti
dňa 11.7.2005
2. nároku vo výške 118,49 eur (3 570 Sk) za prevoz motorového vozidla z Košíc do Bratislavy vyúčtované
žalobcovi spoločnosťou LUBRA s.r.o. faktúrou č. 0400004 zo dňa 13.10.2004, ktorú žalobca zaplatil tejto
spoločnosti dňa 21.10.2004.

Žalobca v konaní na preukázanie iného nákladu vo výške 165,96 eur (5 000 Sk) predložil súdu prvého
stupňa faktúru č. 132/2005 zo dňa 15.6.2005 vystavenú spoločnosťou AUTO LUKREUS s.r.o. na
zmluvnomzákladežalobcovi.Zobsahutextutejtofaktúryvyplýva,žespoločnosť AUTOLUKREUSs.r.o.
vyúčtovala žalobcovi okrem iného sumu 5 000 Sk za 10 x zrušenie exekúcii pri vozidle Citroen Berlingo

EČ TN-XXXAT. Túto sumu žalobca zaplatil dňa 11.7.2005 bez toho, aby požadoval od spoločnosti AUTO
LUKREUS s.r.o. bližšiu špecifikáciu zrušených exekúcii v počte 10, ktoré mali byť vedené vo vzťahu
k vozidlu, ktoré bolo predmetom leasingu, a to ani za situácie, že sám žalovaný v priebehu konania
potvrdil vedenie exekúcie na predmet leasingu. Odvolací súd považuje sa správny názor súdu prvého
stupňa, ktorým pri posúdení skutkového stavu uzavrel, že z predloženej faktúry, dohody o spolupráci a

z cenníka služieb nie je zrejmé, kým a akým spôsobom bola zrušená exekúcia, ktorej vedenie potvrdil
v konaní žalovaný, a vedenie iných konkrétnych exekúcii nebolo v konaní preukázané. Vo vyjadrení,
ktoré došlo súdu prvého stupňa dňa 7.4.2014, žalobca navrhol pre prípad, že súd prvého stupňa nebude
zdôvodnenie tohto uplatneného nároku považovať za dostačujúce, aby súd prvého stupňa vyžiadal z
príslušných dopravných inšpektorátov potvrdenia o tom, že jednotlivé úkony (zrušenie 10x exekúcií)

boli vykonané. Z obsahu spisu a priebehu konania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že súd prvého
stupňa tento dôkaz nevykonal. Nevykonanie tohto dôkazu žalobca namietal aj v odvolaní. Odvolací
súd preto posudzoval, či nevykonanie tohto dôkazu v tom rozsahu ako ho navrhol žalobca, má vplyv
na zistenie a posúdenie skutkového stavu a následne na právne posúdenie uplatneného nároku. Po
posúdení žalobcom navrhnutého dôkazu dospel odvolací súd k názoru, že preukázanie špecifikácie

úkonov týkajúcich sa zrušenia 10 exekúcií vedených na vozidlo Citroen Berlingo zaťažuje v konaní
žalobcu. Náklady vo výške 5 000 Sk zaplatil žalobca v rámci zmluvného vzťahu s iným subjektom ako bol
žalovaný. Žalobca mohol a mal objektívnu možnosť žiadať od zmluvného partnera špecifikáciu všetkých
úkonov, ako aj konkretizáciu 10 zrušených exekúcií vedených na vozidlo, ktoré zmluvný partner žalobcu
pre žalobcu vykonal. Dodávateľom týchto úkonov a tejto služby bola iba spoločnosť AUTO LUKREUS

s.r.o. Potvrdenia príslušných dopravných inšpektorátov o tom, že jednotlivé úkony (zrušenie exekúcií)
boli vykonané nepreukazujú, že úkony boli vykonané práve spoločnosťou AUTO LUKREUS s.r.o. a tieto
náklady má následne zaplatiť žalovaný. Bolo v záujme žalobcu, aby v čase zaplatenia tohto nákladu
konal so starostlivosťou riadneho hospodára tak, aby odplatu platil len za skutočne vykonané, dodané, a
aj špecifikované služby, najmä za situácie, že následne tieto náklady uplatní voči žalovanému v príčinnej

súvislosti s porušením jeho povinností z leasingovej zmluvy.

Na preukázanie nároku vo výške 118,49 eur (3 570 Sk) za prevoz motorového vozidla z Košíc do
Bratislavy vyúčtované žalobcovi spoločnosťou LUBRA s.r.o. faktúrou č. 0400004 zo dňa 13.10.2004,
ktorú žalobca zaplatil tejto spoločnosti dňa 21.10.2004, predložil v konaní okrem vyššie uvedenej faktúry

mandátnu zmluvu zo dňa 6.10.2004, tabuľku odmien zo dňa 6.10.2004 a splnomocnenie udelené C. A.
zo dňa 24.8.2004. Ako sám žalobca potvrdil vo vyjadrení zo dňa 3.4.2014 prevoz vozidla ako predmetu
leasingu z Košíc do Bratislavy predstavoval špeciálny úkon od spoločnosti LUBRA s.r.o., ktorý si podľa
zmluvných dojednaní vyžadoval osobitnú dohodu o odmene v rámci splnomocnenia. Splnomocnenie
zo dňa 24.8.2004 túto dohodu o odmene neobsahuje. Odvolací súd považuje sa správny názor súdu

prvého stupňa, ktorým pri posúdení skutkového stavu uzavrel nepreukázanie skutočného poskytnutia
plnenia fakturovaného faktúrou č. 0400004 zo dňa 13.10.2004 na zmluvnom základe medzi žalobcom
a spoločnosťou LUBRA s.r.o. s ich následným uplatnením voči žalovanému v príčinnej súvislosti s
porušením jeho povinností z leasingovej zmluvy.Žalobca v súvislosti s odvolacími námietkami, ktoré smerovali proti zamietnutiu žaloby v uvedených
častiach uplatneného nároku, neuviedol žiadne skutočnosti s vplyvom na iné posúdenie skutkového

stavupreukázanéhovkonanípredsúdomprvéhostupňaanáslednéprávneposúdeniepodľazákonných
ustanovení a zmluvných dojednaní obchodného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa v konaní dostatočne zaoberal a vysporiadal s
podstatnými skutočnosťami žalobcu uplatneného nároku proti žalovanému v časti o zaplatenie 284,45
eur s príslušenstvom.

Odvolanie žalovaného :

Predmetom preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu viazaného rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) žalovaného vo veci samej bolo posúdenie dôvodnosti peňažného nároku
uplatneného žalobcom proti žalovanému titulom :

1.dlžných leasingových splátok splatných do doby predčasného ukončenia leasingovej 2.zmluvy vo
výške 543,45 eur (16 371,90 Sk) podľa čl. 9 bod 9.4. písm. a/ VLP,
3.zmluvnej pokuty vo výške 3 793,66 eur (114 287,78 Sk) podľa čl. 9 bod 9.4. písm. c/ VLP, 4.zmluvnej
pokuty vo výške 76,84 eur (2 314,80 Sk) podľa čl. 9 bod 9.4 písm. d/ VLP
5.zmluvnej pokuty vo výške 165,97 eur (5 000 Sk) podľa čl. 9 bod 9.9. VLP v spojení s čl. 10

VLP
6.zmluvnej pokuty vo výške 790,02 eur (23 800 Sk) podľa čl. 9 bod 9.4. písm. b/ VLP ako
priame náklady súvisiace s predčasným ukončením leasingovej zmluvy
7.zmluvnej pokuty vo výške 315,94 eur (9 518 Sk) podľa čl. 9 bod 9.4. písm. b/ a čl. 11 bod 11.1 VLP
ako „iné náklady“ súvisiace s predčasným ukončením leasingovej zmluvy

so zohľadnením výnosu predaja predmetu leasingu - vozidla tretej osobe za kúpnu cenu 4 741,97 eur
(142 857,10 Sk) podľa čl. 9 bod 9.4. VLP.

Odvolací súd posúdil obsah odvolania žalovaného smerujúceho proti rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým vyhovel uplatnenému nároku žalobcu v časti o zaplatenie 934,91 eur s 0,1 % denným úrokom

z omeškania od 23.9.2005 do zaplatenia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., a dospel z záveru, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne skutočnosti
s vplyvom na iné posúdenie skutkového stavu preukázaného v konaní pred súdom prvého stupňa
a následné právne posúdenie podľa zákonných ustanovení a zmluvných dojednaní obchodného
záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa v

konaní dostatočne zaoberal a vysporiadal s podstatnými skutočnosťami žalovaného proti uplatnenému
nároku, najmä tých, ktoré smerovali proti neplatnosti leasingovej zmluvy podľa § 37 ods. 1, § 39 a
§ 41a ods. 2 Obč. zák. ako základu žalobcom uplatneného nároku. Leasingová zmluva uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným v postavení podnikateľov je platným právnym úkonom, konanie žalobcu a
žalovaného, ktoré predchádzalo uzavretiu tejto zmluvy, nemožno z vykonaného dokazovania posúdiť

ako konanie a právny úkon simulovaný, ktorého výsledkom malo byť uzavretie zmluvy o pôžičke
právny ako zastretého (disimulovaného) právneho úkonu. Tento záver súdu prvého stupňa, okrem
tvrdenia žalovaného, vyplýva z dokazovania. Za správne považuje odvolací súd aj hodnotenie súdu
prvého stupňa vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Spišská Nová ves č.k. 15Cb/34/2013-89 zo dňa
15.4.2014, ktorý by bol záväzný k predmetu tohto konania vo svojom výroku podľa § 159 ods. 2 O.s.p.

v spojení s § 135 ods. 2 O.s.p.

Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom o zaplatenie 140,48 eur s príslušenstvom, o ktorom rozhodol
súd prvého stupňa uznesením č.k. 36Cb/7/2010-287 zo dňa 14.5.2014, bol predmetom konania pred
súdom prvého stupňa nárok žalobcu o zaplatenie 1 228,36 eur s príslušenstvom ako vec sama.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania zodpovedá postupu podľa § 142 O.s.p. v
spojení s § 151 ods. 1, 7 a § 155 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania
vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) uplatňovanej v sporovom konaní,
akým daná vec nepochybne je. Mieru úspechu vo veci posudzoval súd prvého stupňa tak u žalobcu ako
aj u žalovaného a tento miere úspechu zodpovedá aplikácia § 142 ods. 2 O.s.p. ako aj priznaná náhrada

trov konania žalobcovi vyjadrená zlomkom ako pomeru úspechu a neúspechu žalobcu.

Rozhodnutie o trovách konania obsiahnuté vo výroku IV. rozsudku predstavuje rozhodnutie o náhrade
trov konania v zastavujúcej časti predmetu konania podľa uznesenia súdu prvého stupňa č.k.36Cb/7/2010-287 zo dňa 14.5.2014. Na rozhodnutie o trovách v zastavujúcej časti súd prvého stupňa
správne aplikoval § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., pretože z procesného hľadiska zastavenie konania v
tejtočastizavinilžalobca.Procesnýmposúdenímkonaniadospäťvzatiažalobyžalobcomsčastiodvolací

súd nezistil dôvody na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.

Odvolacie námietky žalobcu smerujúce proti výrokom III. a IV. rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade
trov konania vzhľadom na vyššie uvedeného dôvody, posúdil odvolací súd ako námietky bez opory v
aplikácii a výklade procesných ustanovení o náhrade trov konania a bez právneho významu.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch vo veci samej
a vo výrokoch o náhrade trov konania, ako celku, ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p.
potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd
prvého stupňa sa dôkladne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi konania, svoje
rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Napadnutému

rozsudku súdu prvého stupňa niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach
odkazuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení 142 ods.
1 O.s.p. Žalobca a ani žalovaný neboli v odvolacom konaní úspešní, preto odvolací súd náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.