Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ingrid Vallová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/111/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409206259
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4409206259.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1. AMADEUS MP, spol. s r. o. so sídlom Komenského
66, Šurany, IČO: 36 518 808, zast. JUDr. Máriou Ančinovou, advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch,
Podzámska 29, 2. C.. V. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., L. 2, zast. JUDr. Karolom Janečekom,
advokátom so sídlom v Šuranoch, Poznanova 34, proti odporcom: 1. U.. F. F., N.., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X., F. XX, 2. U.. X. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., F. XX, obaja zast. JUDr. Ivanou Starzykovou,

advokátkou so sídlom v Šuranoch, M. R. Štefánika 14, o zrušenie vecného bremena, o odvolaní
navrhovateľov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. februára 2012,
č. k. 16C/116/2009-346, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľov, doručený mu dňa 21. 05. 2009, ktorým
savočiodporcomv1.a2.radedomáhalizrušeniavecnéhobremena-právaprechoducezparc.č.20/1v
prospech vlastníkov parc. č. 20/3 a 20/4 bez primeranej náhrady, ako nedôvodný zamietol. Rozhodnúť o
trováchkonaniasisúdvymienildo30dníodprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.Svojerozhodnutie
odôvodnil poukazom na ustanovenia § 37 ods. 2, § 39 a § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka a zistený
skutkový stav. Vykonaným dokazovaním zistil, že odporcovia kúpnou zmluvou zo dňa 13. 10. 1994

(vklad ktorej bol povolený pod V 1704/94) nadobudli nehnuteľnosti na parc. č. 20/3 - videopožičovňu,
v kat. úz. X. zapísané na LV č. XXXX, do ktorej bol vchod cez parc. č. 20/1 a ktorá už v tomto období
bola zaťažovaná prechodom zákazníkov do budovy na parc. č. 20/3, ako aj k toaletám v zadnej časti
nehnuteľnosti. Následne potom odkúpili aj ďalšie nehnuteľnosti - parc. č. 20/4, ktorú vybudovali ako
parkovisko k nehnuteľnostiam na parc. č. 20/3, 18/2 a 17, ktoré boli včlenené pod jedno súpisné číslo,
kde sa nachádza zdravotnícke zariadenie. Súd tiež zistil, že prístup do zdravotníckeho zariadenia je cez

prednúčasťnehnuteľnosti,atocezparc.č.18/5,akoajcezparc.č.20/4,kdesanachádzaibezbariérový
vstup, no do ktorej sa je možné dostať iba cez parc. č. 20/1 autom. Iný prístup autom na parc. č. 20/4
- parkovisko nie je možný. Navrhovateľ v 1. rade nadobudol nehnuteľnosť v kat. úz. X. na LV č. XXXX
ako parc. č. 20/1 a parc. č. 484/7 kúpnou zmluvou so zriadením vecného bremena zo dňa 07. 06. 2005
a dodatku ku zmluve, pričom v čase nadobudnutia predmetných nehnuteľností vecné bremeno na parc.
č. 20/1 v prospech vlastníkov parc. č. 20/4, 20/3 a 20/2 už existovalo a rovnako bolo zriadené i vecné

bremeno v tomto rozsahu podľa geometrického plánu č. 5/2005 v prospech vlastníkov parc. č. 20/7,
20/3 a 20/4 cez parc. č. 484/7. Dňa 10. 02. 2005 bol vypracovaný vytyčovací náčrt, ktorého cieľom bolo
v teréne vyznačiť vecné bremeno cez parc. č. 20/1, ktoré bolo zriadené súdom tak, aby sa prenieslo
i na katastrálnu mapu. Uznesením OS Nové Zámky, č. k. 5C/120/94-117 zo dňa 31. 10. 1996
bol totiž súdom schválený súdny zmier, ktorým sa zrušilo podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. úz. X. na LV č. XXXX a zriadilo sa vecné bremeno na parc. č. 20/1 v prospech

odporcov, spočívajúce v prechode pešo i vozom v šírke 3m tak, ako toto bolo vyznačené v znaleckom
posudku znalca C.. X. V. č. 147/95. Na základe týchto zistení súd konštatoval, že ak je vecné bremenovymedzené v listine o právnom úkone celkom určito, nemôže byť dôvodom neplatnosti právneho úkonu
v zmysle § 37 OZ sama skutočnosť, že nebol vyhotovený GP (R 28/1986) a to s poukazom aj
na to, že práva zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj vydržaním. Súd mal za to,

že v danom konaní nebola preukázaná zmena pomerov, ktorá by spôsobovala hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného. Uviedol, že navrhovateľ v 1. rade nadobudol nehnuteľnosť
na základe kúpnej zmluvy z r. 2005, ktorou predávajúci predával nehnuteľnosť - parc. č. 20/1, ktorá
bola zaťažená ťarchou - vecným bremenom spočívajúcim v práve vstupu a prechodu cez pozemok na
parc. č. 20/1 v prospech vlastníkov parc. č. 20/2, 20/4, 20/3 tak, ako je to zapísané na LV č. X v

časti C ťarchy. Okrem tohto existujúceho vecného bremena sa účastníci kúpnej zmluvy dohodli aj na
zriadení ďalšieho, spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok parc. č. 484/7 v prospech vlastníka
parc. č. 20/7, 20/3 a 20/4 v rozsahu vyznačenom GP č. 5/2005 zo dňa 25. 01. 2005. Tým obe zmluvné
strany jasne a zrozumiteľne vyjadrili svoju vôľu predať nehnuteľnosť s podmienkou vecného bremena,
čo kupujúci bez výhrad akceptoval. Navrhovateľ v 2. rade nadobudol nehnuteľnosť kúpnou zmluvou zo
dňa 23. 07. 2010 (vklad ktorej bol povolený pod č. V 2393/10). Skúmaním spôsobu výkonu

práva zodpovedajúcu vecnému bremenu odporcami súd zistil, že od jeho zriadenia do súčasnosti sa
nič nezmenilo, keď je nepochybné, že k parc. č. 20/4 - parkovisko pre zdravotnícke zariadenie sa iným
spôsobom autom dostať nie je možné. Tvrdenia navrhovateľov o tom, že odporcovia si mali možnosť
zabezpečiť vstup na parc. č. 20/4 cez parc. č. 18/2 považoval za irelevantné, poukazujúc na skutočnosť,
že v čase nadobudnutia nehnuteľnosti navrhovateľmi, už uvedená nehnuteľnosť bola dokončená a tým

pádom iným spôsobom prechod autom k parc. č. 20/4 nie je možný a naviac, okrem vlastníkov parc. č.
20/3 a 20/4 cez parc. č. 20/1 musia prechádzať aj vlastníci zadných nehnuteľností, minimálne na parc.
č. 20/2 a následne i na parc. č. 20/7. Uviedol, že právne významný je len ten hrubý nepomer, ktorý
vznikol v dôsledku zmeny pomerov a ako zmena pomerov nemôže byť posudzovaná tá osobná situácia,
ktorou nový vlastník zaťaženej veci nahrádzal pôvodného vlastníka. Dodal, že skutočnosti uvádzané

navrhovateľmi ako výrazná zmena pomerov od zriadenia vecného bremena do rozhodovania súdu, a
to možnosť prístupu odporcov k parc. č. 20/4 cez ďalšie ich parcely a zvýšený pohyb cez parc. č. 20/1
klientmi odporcov nie sú zmenami, ktoré by spôsobovali hrubý nepomer medzi výhodou oprávneného a
povinnosťou vlastníka. K námietkam navrhovateľov o zvýšenom pohybe klientov odporcov
súd len uviedol, že to vyplýva z ich podnikateľskej činnosti, čo bolo známe navrhovateľom aj v čase

nadobudnutia nehnuteľnosti. V závere svojho rozhodnutia súd ešte uviedol, že s poukazom na to, že
navrhovatelia sa domáhajú zrušenia vecného bremena len voči odporcom, hoci vecné bremeno cez
parc. č. 20/1 je zriadené aj v prospech vlastníka parc. č. 20/2 a cez ktorú parcelu sú nútení prechádzať aj
ďalší vlastníci nehnuteľností za parc. č. 20/2, ich postavenie by sa rozhodnutím súdu nezmenilo, pretože
by zostalo vecné bremeno v prospech odporcov zriadené GP č. 5/2005 cez parc. č. 484/2007, ktorá

sa nachádza pred parc. č. 20/1. Pre nezistenie zmeny pomerov spôsobujúcej hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja navrhovatelia. Navrhovateľ v 1. rade žiadal, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a

rozhodnutie, tvrdiac, že súd napriek vykonanému rozsiahlemu dokazovaniu a zisteným skutočnostiam
dôkazy nesprávne vyhodnotil a z toho dôvodu vydal nezákonné rozhodnutie. Vytýkal súdu, že pri
svojom rozhodovaní nebral do úvahy ním uvádzané skutočnosti, ale len tvrdenia odporcov. Uviedol, že v
minulostibolnájomcomnehnuteľnosti-pivárne,nachádzajúcejsavedľavideopožičovneamávedomosť
o tom, že vchod do videopožičovne bol len z ulice, čoho dôkazom je aj listinný dôkaz - list riaditeľa

Mestského bytového podniku, kde sa píše, že vchod do videopožičovne nebol cez parc. č. 20/1, ale
z ulice. Za nepravdivé označil tvrdenie odporcov, že parc. č. 20/3 nadobudli v r. 1994, keď zo Správy
katastra Nové Zámky z 22. 02. 2012 je jednoznačné, že odporcovia v roku 1994 nadobudli parc. č. 17
- zastavanú plochu s výmerou 339 m2, vklad ktorej bol povolený 13. 10. 1994 a ktorej súčasťou bol
GP č. 62/93 zo dňa 30. augusta 1993, v ktorom bolo vyznačené právo prechodu vlastníkov parc. č. 18

cez parc. č. 17 s tým, že účastníci zmluvy existenciu vecného bremena v zmluve uvádzajú a zároveň aj
navrhujú jeho zápis do operátu katastra. Následne v r. 1997 nadobudli odporcovia parc. č. 20/3, pričom
súčasťou zmluvy bol GP č. 140871338-2/97, ktorým bola parc. č. 20/3 vytvorená z časti parc. č. 20/1.
Z GP č. 8/99 zasa vyplýva, že parc. č. 20/3 je susediaca parcela s parc. č. 17 a obe patria do BSM
odporcov, z ktorého dôvodu potom nebolo potrebné riešiť právo prechodu cez parc. č. 20/1. Zdôraznil,

že parc. č. 20/3 hraničí s mestskou komunikáciou a vchod na túto parcelu je možný priamo od ulice.
Napriek tomu, odporcovia listom z 02. 05. 1998 žiadali Mesto Šurany o odkúpenie ďalej časti parcely
č. 20/1 a to aj s ťarchou práva prejazdu. Kúpnou zmluvou zo 14. 09. 1998 nadobudli odporcovia od
Mesta Šurany časť parc. č. 20/1 a to parc. č. 20/4 - zastavanú plochu o výmere 87 m2, súčasťou ktorejzmluvy bol GP č. 55/98 zo dňa 09. 11. 1998, ktorým bola parc. č. 20/4 oddelená z parc. č. 20/1, ale
týmto plánom sa nerieši ťarcha - vecné bremeno právo prejazdu, o ktoré odporcovia písomne žiadali.
Z geometrického plánu jednoznačne vyplýva, že parc. č. 20/4 bola vytvorená hneď za parc. č. 20/3 a

odporcovia k nej mali zabezpečený prístup cez vlastnú parc. č. 17. Z predložených listinných dôkazov,
ako aj svedeckej výpovede L. M. vyplýva, že odporcovia v minulosti, asi pred 8 až 9 rokmi, odkúpili od
E. M. starý rodinný dom, postavený na parc. č. 18/2, ktorý zbúrali a postavili nový. Nová stavba je podľa
svedka, ale aj vyjadrenia Správy katastra, o niečo väčšia ako pôvodná stavba. Poukázal na to, že podľa
geometrických plánov parc. č. 18/2 sa nachádza za parc. č. 17 a priamo susedí s parc. č. 20/4, ku ktorej

mali prístup cez vlastné pozemky, nepoužívali parc. č. 20/1 a z tohto dôvodu nebolo potrebné pre nich
riešiť vecné bremeno. Prvostupňový súd vôbec nebral do úvahy tieto skutočnosti a ani skutočnosti o
tom, že kúpnou zmluvou, uzavretou 14. 09. 1998 medzi Mestom Šurany ako predávajúcim a odporcami
v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, nadobudli nehnuteľnosť - novovytvorenú parc. č. 20/4 do BSM. Táto bola
odčlenená GP č. 55/98 z parc. č. 20/1. Súd si pri svojom rozhodovaní osvojil len názory odporcov a podľa
ich neoverených tvrdení a predložených listín vo veci rozhodol, a to bez toho, aby sa vyporiadal s jeho

tvrdením uvedeným už návrhu, že vecné bremeno v prospech odporcov zriadené nebolo. Ďalej uviedol,
že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že uznesením OS Nové Zámky, sp. zn. 5C 120/94
z 31. 10. 1996 bol schválený súdny zmier o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX a zároveň zriadené v prospech vlastníka parc. č. 20/2 vecné bremeno,
spočívajúce v práve prechodu cez parc. č. 20/1 pešo i vozom v šírke 3m. Takto zriadené vecné bremeno

bolo vyznačené podľa ZP č. 147/95 znalcom C.. V., ktorú skutočnosť preukázali aj svedecké výpovede
svedkov B. H. a L. X.. Obaja potvrdili, že vecné bremeno bolo zriadené len súdnym rozhodnutím a
to bolo v prospech vlastníka parc. č. 20/2. Uviedol, že sústavne poukazoval na zákonné ustanovenie
§ 151o OZ - na spôsoby zriadenia vecného bremena, vymedzenie jeho rozsahu a obsahu za účelom
preukázania, že pre odporcov nikdy nebolo zriadené vecné bremeno zákonným spôsobom a žiadny

zo súdom spomínaných geometrických plánov nevymedzil pre odporcov určito vecné bremeno - právo
prechodu cez parc. č. 20/1. Odporcovia od r. 1998 - kúpy parc. č. 20/4 nemohli práva zodpovedajúce
vecnému bremenu nadobudnúť ani vydržaním, pretože od r. 2005, kedy oni kúpili parc. č. 20/1 sa s
odporcami súdia, pretože na Správe katastra je evidované vecné bremeno, ktoré nikdy nebolo zriadené.
Všetky tieto skutočnosti boli súdu preukázané nielen výpoveďami svedkov, ale aj predloženými listinnými

dôkazmi a napriek tomu sa nimi súd nezaoberal, neprihliadol na ich námietky a vôbec sa nezaoberal
posúdením správnosti listín, podľa ktorých malo byť podľa názoru súdu zriadené vecné bremeno v
prospech odporcov. Súd má v konaní preukázané len to, že vecné bremeno bolo zriadené súdnym
zmierom v prospech vlastníka parc. č. 20/2 - právo prechodu cez parc. č. 20/1, no odporcom nikdy
nebolo zriadené vecné bremeno žiadnym zákonom predpísaným spôsobom. Skutočnosť, že v minulosti

odporcovia používali mestskú nehnuteľnosť pre vlastné účely a vlastníkovi to neprekážalo, zmenou v
osobe vlastníka spôsobil zmenu pomerov. Nový vlastník zistil, že odporcovia nie sú oprávnení z vecného
bremena, a napriek tomu im vlastnícky patriacu nehnuteľnosť - parc. č. 20/1 nezákonne užívajú. Aj keby
bolo zriadené vecné bremeno zákonným spôsobom ako právo prechodu cez parc. č. 20/1 pešo i vozom
v šírke 3m v prospech odporcov, je jednoznačne preukázané (aj z výpovede odporcov, aj listinnými

dôkazmi), že dochádza k zneužívaniu oprávnenia z vecného bremena na úkor vlastníka, teda povinného
z vecného bremena. Podľa platných právnych predpisov súd na návrh môže vecné bremeno zrušiť
alebo obmedziť, ak v dôsledku zmeny pomerov nastane hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného. Túto zmenu pomerov môžu vyvolať objektívne i subjektívne skutočnosti. Zmena
v osobe vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej viazne vecné bremeno, je nepochybne zmenou, a preto bolo

potrebné, aby súd posudzoval zmeny pomerov so zreteľom na osobu nového vlastníka a jeho pomery,
ktoré sa môžu pochopiteľne vyvíjať odlišne od predchádzajúceho vlastníka. Za určitých okolností môžu
vzniknúť aj zmenou v správaní sa účastníkov. Súd napriek tomu nebral do úvahy ich dôvody, ktoré viedli
k tomuto súdnemu konaniu a neprihliadol na súdne konania vedené na tomto súde, ktoré sú zapríčinené
odporcami, ktorí im bránia už od r. 2005 vo výstavbe polyfunkčného domu na svojom pozemku, a

to nielen sústavnými námietkami v stavebnom konaní, ale aj súdnymi žalobami. Týmto konaním im
spôsobujú značné škody a napriek ich snahe nie je možné sa s nimi mimosúdne rozumne dohodnúť.
Práve pre takéto správanie a konanie odporcov boli nútení preveriť ich oprávnenia z vecného bremena,
kedy u Správy katastra zistili, že odporcom nikdy nebolo zriadené vecné bremeno zákonným spôsobom
a len na základe kúpnej zmluvy z r. 1998 bol vykonaný chybný záznam do LV o vecnom bremene.

Navrhovateľ v 2. rade navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrhu v plnom rozsahu
vyhovieť a priznať mu náhradu trov druhostupňového konania v sume 58,69 eura + režijný paušál 7,63
eura, t. j. 66,32 eura. Dôvodil tým, že čl. V. bod 2 kúpnej zmluvy, uzavretej medzi predávajúcim MestomŠurany a kupujúcim U.. F. F., N.. a jeho manž. U.. X. F., je na základe ust. § 37 ods. OZ pre
neurčitosť tohto článku absolútne neplatným právnym úkonom. Poukázal na stanovisko Mesta Šurany,
záver z protokolu z 10. 02. 2005 o vytýčení hranice medzi pozemkami parc. č. 20/1, 20/3, 20/4 a 20/7 a

vecného bremena - práva prechodu cez parc. č. 20/1 v kat. úz. X. a k nemu pripojenému vytyčovaciemu
náčrtu na parc. č. 20/1, ktorý vlastnoručne podpísal aj odporca v 1. rade, na vyjadrenie exprimátora L.
X., ktorý kúpnu zmluvu zo 14. 09. 1998 za Mesto Šurany ako predávajúceho podpisoval, ako aj na názor
odporcov do 12. 10. 2007 a ich list zo dňa 07. 03. 2008, zaslaný OS Nové Zámky v konaní 16C/272/2007.
Vytýkal súdu, že sa nevenoval aplikácii ust. § 37 ods. 1 OZ na čl. 5 bod 2 kúpnej zmluvy zo 14. 09. 1998,

hoci sa pre jej neurčitosť venovať mal a mal k nej prihliadnuť, dokonca z úradnej povinnosti tým viac,
že v závere 9. strany napadnutého rozsudku konštatuje, že je nepochybné presne vymedziť hranice
vecného bremena odporcov tak, aby nedochádzalo k ďalším súdnym sporom. Ďalej uviedol, že z dôvodu
absolútnej neplatnosti čl. V bod 2 predmetnej kúpnej zmluvy zo 14. 09. 1998 a to na základe ust. § 39
OZ pre jeho rozpor so zákonom, konkrétne s ust. § 151o, § 43 a nasl. OZ a § 46 ods. 1 katastrálneho
zákona č. 162/95 Z. z. v platnom znení aj v prípade, aby bolo malo byť vedené vecné bremeno zriadené

iba na časť pozemku parc. č. 20/1, kat. úz. X. v šírke 3 metrov, tak ako to vyplýva z dôkazov uvedených
v odvolaní pod bodmi A.a/ až A.f/, pretože podľa uvedenej zákonnej úpravy by uvedená časť pozemku
v šírke 3 metrov musela byť exaktne vyznačená na GP pripojenom k predmetnej zmluve ako súčasť
vkladuschopnej listiny do katastra nehnuteľností, čo sa však nestalo, a tak vecné bremeno nemohlo
platne vzniknúť ani v časti parc. č. 20/1 na základe predmetnej kúpnej zmluvy zo 14. 09. 1998, resp. jej čl.

V. Zdôraznil, že odporcovia v súčasnosti účelovo zmenili svoj názor, ktorý spočiatku zastávali a o ktorom
hlásali rozsah svojho práva z vecného bremena na parc. č. 20/1 v rozsahu 3 metre šírky, na celú parc.
č. 20/1, ktorá má celkovú výmeru 681 m2. Takýto rozsah vecného bremena na celú výmeru parc. č. 20/1
pre vykonanie práva vstupu a prechodu pešo i vozom odporcov nie je rozhodne racionálne ani objektívne
potrebný, keď vezmeme do úvahy, že pri šírke vecného bremena v rozsahu 3 metrov by pre vykonanie

uvedeného práva z vecného bremena postačovala výmera cca 72 m2, a teda nemôže byť ani v súlade s
dobrými mravmi. Navyše, rozsah vecného bremena na celú parc. č. 20/1 by im (navrhovateľom) ako jej
vlastníkom znemožňoval akýkoľvek výkon ich vlastníckeho práva, čo by bolo okrem rozporu s dobrými
mravmi i v rozpore s oprávneniami vlastníka vyplývajúcimi mu z ust. § 123 a 126 OZ. Uviedol, že to, že
rozsah vecného bremena na celú parc. č 20/1 je v rozpore s právom, svedčí aj súčasný aktuálny stav,

keď odporcovia bránia navrhovateľom obdržať stavebné povolenie na výstavbu svojho podnikateľského
objektu na ich parc. č. 20/1, resp. bránia jeho vydaniu a to práve s odvolaním sa na to, že oni majú na celú
parc. č. 20/1 právo z vecného bremena a že by výstavba podnikateľského objektu na parc. č. 20/1 bola
v rozpore s týmto ich právom z vecného bremena, resp. by ho nerešpektovala. Hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného pociťuje on najmä v tom, že na základe dôvodov uvedených

vo svojom odvolaní (bod A.a/ až A.e/) bol dobromyseľný a uzrozumený v tom, že pri kúpe pozemku
parc. č. 20/1 kúpnou zmluvou z 28. 02. 2005 odkupuje parc. č. 20/1 s vecným bremenom spočívajúcim
v práve vstupu a prechodu cez predmetný pozemok v prospech vlastníkov okrem iných i parc. č. 20/4 a
20/3 a to v rozsahu 3 m šírky. V súčasnosti však odporcovia v tomto súdnom konaní a aj v iných súdnych
sporoch medzi nimi vedenými, zastávajú zmenený názor, t. j. taký, že svoje právo z vecného bremena

viaznuceho v ich prospech na parc. č. 20/1 sťahujú na celú parcelu č. 20/1, čím im bránia vo výkone ich
vlastníckeho práva, konkrétne vo vydaní stavebného povolenia. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nezodpovedá skutočnosti
ani tvrdenie súdu o tom, že už v čase, keď odporcovia nadobudli nehnuteľnosť na parc. č. 20/3 kúpnou
zmluvou z 13. 10. 1994, do tejto bol vchod cez parc. č. 20/1. Je tomu tak preto, že v spise sa nachádza

list riaditeľa Mestského bytového podniku Šurany C.. U., v ktorom sa píše, že vchod do videopožičovne
nebol cez parc. č. 20/1, ale z ulice. Rovnako nezodpovedá skutočnosti tvrdenie súdu, že odporcovia
nadobudli nehnuteľnosti na parc. č. 20/3 kúpnou zmluvou z 13. 10. 1994, pretože to bolo na základe
kúpnej zmluvy uzavretej medzi Mestom Šurany a odporcami v r. 1997, ktorej vklad bol povolený do
katastra 26. 05. 1997 pod č. V 679/97. Súčasťou zmluvy bol GP č. 14087138-2/97, vyhotovený 24. 01.

1997, ktorým bola parc. č. 20/3 vytvorená z časti parc. č. 20/1 a sčasti z parc. č. 484/1, obe patriace
predávajúcemu Mestu Šurany v celosti. Stavba domu súp. č. XX, postavená na parc. č. 20/3 bola taktiež
vo vlastníctve predávajúceho v celosti. Za prekvapujúce považoval konštatovanie súdu o tom,
že postavenie navrhovateľov ako vlastníkov parcely č. 20/1 by sa rozhodnutím súdu nezmenilo, keď
podaniežalobyvtejtoveciboloajejedinýmprávnymprostriedkom,akodosiahnuťzmenuvstaveprávnej

neistoty a nemohúcnosti, v akej sa oni ako vlastníci parc. č. 20/1 nachádzajú z dôvodu, že vlastníci
susedných pozemkov - parc. č. 20/3 a 20/4 im znemožňujú výkon ich vlastníckeho práva pri snahe o
výstavbu budovy na vlastnom pozemku zneužívaním svojho práva z vecného bremena, ktoré prezentujú
ako ich právo na celú výmeru 681 m2 parc. č. 20/1 a ktorému ich právu prekáža právo vlastníka stavať nasvojom pozemku. Ich postavenie ako vlastníkov nehnuteľnosti - parc. č. 20/1 by sa nimi požadovaným
rozhodnutím súdu zásadne zmenilo, nezmenilo by sa však zásadným spôsobom postavenie odporcov,
pretože vstup vozidiel do svojho areálu je možný cez parc. č. 17, 18/2 a 18/5, ktoré sú v ich vlastníctve

a parkovanie vozidiel je možné buď na rovnakých parcelách, alebo na priľahlej ulici bezprostredne pred
ich areálom, a to bez akejkoľvek ujmy pre vlastníkov parcely č. 20/3 a 20/4.

K odvolaniu navrhovateľa v 2. rade sa písomne vyjadrili obaja odporcovia a navrhli napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť a zaviazať navrhovateľa v 2. rade zaplatiť im náhradu trov právneho

zastúpenia v odvolacom konaní za jeden úkon právnej služby vo výške 73,96 eura k rukám ich právnej
zástupkyne. V dôvodoch svojho vyjadrenia sa podrobne vyjadrili k jednotlivým námietkam uvádzaným
v odvolaní a zdôraznili, že z ust. § 46 ods. 1 zák. č. 162/95 Z. z. v platnom znení vyplýva, že geometrický
plánjezozákonapotrebnévypracovaťibavtomprípade,aksavecnébremenozriaďujekčastipozemku.
V ich prípade sa v kúpnej zmluve zo 14. 09. 1998 nezriaďovalo vecné bremeno k časti nehnuteľnosti,
ale k celej parc. č. 20/1. Túto zmluvu vypracovával predávajúci - Mesto Šurany a obe zmluvné strany

zmluvu podpísali a vyjadrili súhlas s jej obsahom. Návrh na vklad nepodpisovali a to, akým spôsobom a
prečo sa v návrhu objavila zmienka troch metrov, nevedia. Pokiaľ by však zápis v katastri nehnuteľností
na základe právneho titulu kúpnej zmluvy zo 14. 09. 1998 bol nesprávny, teda taký, ktorý by nevyjadroval
skutočnú vôľu účastníkov kúpnej zmluvy, Mesto Šurany ako predávajúci a povinný z vecného bremena
mohol tento zápis namietať. Mesto Šurany malo vedomosť o zriadenom vecnom bremene a vedelo,

prečo a za akým účelom im bola odpredaná parc. č. 20/4 (zriadenie parkoviska k zdravotníckemu
zariadeniu), a teda, prečo bolo zriadené vecné bremeno práva prechodu peši i vozom cez parc. č. 20/1.
Tejto nápravy sa Mesto Šurany v prípade pochybenia malo právo domáhať od r. 1998 až do r. 2005, kým
bolo vlastníkom parc. č. 20/1. V čase predaja tejto parcely v rámci verejnej súťaže takisto malo právo
riešiť otázku rozsahu vecného bremena, nakoľko táto téma bola aktuálna a preberala sa aj na zasadnutí

mestského zastupiteľstva. Mesto Šurany v zastúpení poslanca C.. D. zastávalo názor, že platí stav, ktorý
je zapísaný na LV odporcov v 1. a 2. rade, ako aj Mesta Šurany. Uvedené vedel aj navrhovateľ v 1.
rade a s týmto vedomím pristúpil k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorou odkúpil od Mesta Šurany parc. č.
20/1. Navrhovateľ v 2. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel k predmetnej parcele dňa 28.
07. 2010, v čase, keď už prebiehalo súdne konanie 16C/116/2009, takže mal vedomosť o zápise ťarchy

v LV. Tvrdenie navrhovateľa v 2. rade, že podanie návrhu s petitom znejúcim na absolútne zrušenie
vecného bremena je ich jediným právnym prostriedkom ako dosiahnuť zmenu v stave právnej neistoty,
je iba jeho prezentovaním dôvodnosti podaného návrhu. Aby docielil úspech svojho návrhu, snaží sa
dosiahnuťvyhláseniečlánkuV.bod2kúpnejzmluvyzo14.09.1998zaabsolútneneplatný,hocisamotný
predávajúci a tiež povinný z vecného bremena Mesto Šurany takýmto spôsobom prejavilo svoju vôľu

a túto svoju vôľu rešpektovalo od r. 1998 až do r. 2005, kým bolo vlastníkom parc. č. 20/1. Ani v čase
predaja parc. č. 20/1 v r. 2005 nezmenilo svoju vôľu a nepovažovalo ju za neplatný prejav. Navrhovatelia
nie sú ochotní riešiť svoj stav inou cestou, ako súdnou, čomu svedčí aj fakt, že sú v súdnom spore
aj so susedmi - vlastníkmi parc. č. 20/2 a útočia už aj na vlastníka parc. č. 18/1 L. M., ktorého si do
tohto súdneho konania zavolali ako svedka. V spise sa tiež nachádza list ich právnej zástupkyne z 26.

05. 2009, adresovaný právnej zástupkyni navrhovateľa v 1. rade, kde v poslednom odseku bola z ich
strany navrhnutá možnosť doriešenia existujúceho stavu, a to v podobe presného vymedzenia vecného
bremena na parc. č. 20/1, na ktorý spôsob vyriešenia veci nepristúpili a radšej sa chcú dlhoročne súdiť
s cieľom absolútne im zrušiť vecné bremeno práva prechodu cez parc. č. 20/1 a odňať im tak možnosť
využívať parc. č. 20/4 na účel, na ktorý bola kúpená a stavebne prerobená.

Vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa v 1. rade obaja odporcovia navrhli napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť s poukazom na prvostupňovým súdom vykonané rozsiahle
dokazovanie, dostatočné zistenie skutkového stavu a aj správne právne posúdenie veci. Rovnako sa
podrobne vyjadrili k jednotlivým bodom odvolania a uviedli, že pre podstatu tohto konania nie je dôležité,

kedy presne nadobudli iné nehnuteľnosti parc. č. 20/3 a parc. č. 17 (v každom prípade sa však jedná
o roky predchádzajúce nadobudnutiu parc. č. 20/4 kúpnou zmluvou zo dňa 14. 09. 1998), pretože tieto
údaje sú uvedené na LV a dôležité nie je ani to, kadiaľ presne viedol vchod do videopožičovne. Vecné
bremeno, ktorého zrušenia sa navrhovateľ v 1. rade domáha, bolo zriadené v súvislosti s predajom parc.
č. 20/4, ktorá sa nachádza vzadu za parc. č. 20/3 a v kúpnej zmluve zo dňa 14. 09. 1998, ktorou sa

prevádzala parc. č. 20/4 sa zriadilo vecné bremeno práva prechodu peši i vozom cez parc. č. 20/1 v
prospech vlastníka parc. č. 20/4. Nestotožnili sa s tvrdením navrhovateľa v 1. rade, že vecné bremeno
pre nich nebolo zriadené a uviedli, že keby tomu tak bolo, nebolo by to obsiahnuté v kúpnej zmluve
zo 14. 09. 1998, v LV č. X a XXXX, neprejednávalo by sa to na zasadnutí mestského zastupiteľstvaMesta Šurany, neboli by odporcovia 1., 2. účastníkmi kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena zo
dňa 28. 02. 2005 ani oprávnení z vecného bremena práva prechodu cez parc. č. 484/7, atď. Zdôraznili,
že navrhovateľ v 1. rade v kúpnej zmluve z 28. 02. 2005 v čl. V bod 1 prehlásil, že vecné bremená

zriadené na parc. č. 20/1 v plnom rozsahu prijíma a v bode 3 zároveň prehlásil, že stav kupovanej
nehnuteľnosti pozná a v takom stave ju kupuje. Za nepravdivé označili tvrdenia navrhovateľa v 1. rade
o tom, že ohľadne zrušenia vecného bremena sa s nimi súdi od r. 2005, pretože návrh na zrušenie
vecného bremena podal navrhovateľ v 1. rade na súd až v r. 2009 a oni prvú žalobu voči
navrhovateľovi v 1. rade podali dňa 29. 03. 2007, táto je vedená na OS Nové Zámky pod sp. zn.

16C/272/2007. Ďalej uviedli, že minimálne od 14. 09. 1998 využívali vo svoj prospech zriadené vecné
bremeno práva prechodu peši i vozom cez parc. č. 20/1, aby sa dostali k parc. č. 20/4 a k oploteniu tejto
parcely navrhovateľom v 1. rade došlo až v polovici r. 2009.

Navrhovateľ v 2. rade k vyjadreniu odporcov v 1. a 2. rade o jeho vedomosti, že v čase kúpy vedel o
tom, že na parc. č. 20/1 viazne ťarcha v podobe zriadeného vecného bremena ako pre odporcov, tak

aj pre vlastníkov parc. č. 20/2, len uviedol, že kľúčovým medzi účastníkmi konania je rozsah ťarchy -
vecného bremena. Uviedol, že obe strany hovoria o inom rozsahu vecného bremena - navrhovatelia o
vecnom bremene v rozsahu 3 m šírky cez parc. č. 20/1, a to počínajúc rokom 2005 a odporcovia od roku
2008 o vecnom bremene v rozsahu na podľa nich celú parc. č. 20/1, čo je nielen právny, ale aj faktický
nezmysel, pretože ide o právo vstupu a prechodu pešo i vozom cez pozemok. Podrobne sa ešte vyjadril

ku všetkým tvrdeniam odporcov v ich písomnom vyjadrení k odvolaniu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil
a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (ods. 2).

V prejednávanej veci sa navrhovatelia v 1. a 2. rade voči odporcom v 1. a 2. rade domáhajú zrušenia
vecného bremena - práva prechodu cez parc. č. 20/1 v prospech vlastníkov parc. č. 20/3 a 20/4 v
kat. úz. X., zapísané na Správe katastra Nové Zámky na LV č. XXXX, a to bez primeranej
náhrady. V návrhu okrem iného uviedli, že navrhujú ako predbežnú vyriešiť otázku platnosti kúpnej

zmluvy uzavretej medzi Mestom Šurany ako predávajúcim a odporcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi
dňa 14. 09. 1998, ktorej predmetom bol predaj a kúpa parc. č. 20/4 - zastavaná plocha o výmere 87 m2,
ktorá bola odčlenená geoplánom č. 55/98 z pôvodnej parc. č. 20/1 - zastavanej plochy o výmere 827
m2 a v súčasnosti je vedená u Správy katastra Nové Zámky ako záhrada, pretože ju považujú pre jej
neurčitosť - nevyhotovenie GP s vyznačením časti parcely, ktorej sa vecné bremeno týka, za neplatnú

v zmysle § 37 OZ. Ďalej uviedli, že odporcovia si vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo
i vozom v šírke 3m cez parcelu 20/1 odvodzujú poukazom na konanie vedené pred Okresným súdom
Nové Zámky pod sp. zn. 5C/120/94, ktorým súd schváleným zmierom podľa GP a znaleckého posudku
zrušil podielové spoluvlastníctvo a zriadil vecné bremeno v prospech Výrobno-obchodného družstva
Šurany v likvidácii na parc. č. 20/1 spočívajúce v prechode pešo i vozom v šírke 3m, od ktorého času

uplynula značná doba, počas ktorej sa zmenili jednak vlastníci dotknutých pozemkov, tak aj pomery.
Tvrdili, že s poukazom na nimi uvádzané skutočnosti, že odporcovia majú v súčasnosti prístup na parc.
č. 20/4 cez vlastnú budovu a vlastné pozemky, ako aj listinné dôkazy, je jednoznačné, že v dôsledku
týchto zmien pomerov nastal hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, pre
ktorý nemožno trvať na vecnom plnení, a preto ako vlastníci, ktorých právo je chránené aj Ústavou sa

domáhajú postupu podľa § 151p ods. 3 OZ a žiadajú zrušiť vecné bremeno bez náhrady.

Z obsahu spisu - vyjadrenia odporcov v 1. a 2. rade zo dňa 21. 07. 2009 (č. l. 45 spisu) okrem iného
vyplýva,žeodporcoviasisvojeprávo,týkajúcesazriadeniavecnéhobremenaajehorozsahu,odvodzujú
od kúpnej zmluvy zo dňa 14. 09. 1998 - jej čl. V. ods. 2, ktorú na rozdiel od navrhovateľov považujú

za platnú.

Z vyššie uvedeného je potom nesporné, že navrhovatelia sa svojím návrhom domáhajú rozhodnutia
súdu postupom podľa § 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) z dôvodov v
návrhu uvedených, avšak zároveň žiadajú ako predbežnú vyriešiť otázku platnosti právneho úkonu -

Kúpnej zmluvy, uzavretej písomne dňa 14. 09. 1998 medzi predávajúcim Mestom Šurany a kupujúcimi
- odporcami v 1. a 2. rade, vklad ktorej bol povolený Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym
odborom dňa 16. 11. 1998 pod č. V 4222/98, považujúc túto v čl. V. bode 2 v zmysle § 37
Občianskeho zákonníka za neplatnú pre jej neurčitosť.Prvostupňový súd, napriek tomu, že postupoval v zmysle ust. §151p ods. 3 veta prvá Občianskeho
zákonníka a zameral dokazovanie na zistenie, či nastala taká zmena pomerov od vzniku vecného

bremena, ktorou vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, nevenoval
sa posúdeniu vyššie uvedenej predbežnej otázky a ani v dôvodoch napadnutého rozhodnutia neuviedol,
akým v zákone (§ 151o OZ) taxatívne uvedeným spôsobom vzniklo odporcom právo zodpovedajúce
vecnému bremenu - právu prechodu cez parc. č. 20/1, ktorá je v ideálnom podielovom spoluvlastníctve
navrhovateľov v 1. a 2. rade (viď č. l. 141 spisu).

Pri zriadení vecného bremena zmluvou ako jedného zo zákonných spôsobov vzniku vecného bremena,
táto zmluva, vzhľadom na závažnosť tohto právneho úkonu a z dôvodu právnej istoty, musí mať písomnú
formu. Ide o dvojstranné právne dojednanie, pre uzavretie ktorého platia všeobecné ustanovenia o
zmluvách (§ 43 až 46) a právnych úkonoch (§ 34 a nasl., § 37 až 39). Právne následky takto zriadeného
vecného bremena nastanú až vkladom do katastra nehnuteľností (§ 28 a nasl. KZ). V zmluve treba

dostatočne presne vymedziť rozsah a obsah práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena, najmä
spôsob jeho výkonu, ako aj geodeticky vyjadriť presné označenie nehnuteľnosti spolu s identifikáciou
podľa stavu katastra ku dňu vzniku zmluvy. Pri zmluvnom zriadení vecného bremena pôsobiaceho in
personam možno dohodnúť časové obmedzenie jeho trvania.

Z obsahu listinného dôkazu, od ktorého odporcovia v 1. a 2. rade odvodzujú vznik vecného bremena -
Kúpnej zmluvy, uzavretej písomne dňa 14. 09. 1998 medzi predávajúcim: Mesto Šurany a kupujúcimi:
U.. F. F., N.. a manželka U.. X. F., ktorej vklad bol povolený OÚ Nové Zámky, katastrálnym odborom dňa
16. 11. 1998 pod č. V 4222/98 (č. l. 20 až 22 spisu) vyplýva, že odporcovia ako kupujúci sa stali výlučnými
vlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. X. ako parc. č. 20/4 - zast. plocha (dvor) o výmere

87 m2. Z článku V. bodu 2. predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva, že citujem: „Účastníci zmluvy súčasne
požadujú, aby na parc. č. 20/1 - zast. pl. v k. ú. X. bolo zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu
spočívajúce v práve vstupu a prechodu peši i vozom cez pozemok v prospech vlastníka nehnuteľnosti
parc. č. 20/4 a 20/3“.

Podľa § 8 ods. 1 a 2 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení účinnom do 23. 07. 1999, majetkom obce
sú veci vo vlastníctve obce, majetkové práva obce a majetkové práva právnických osôb založených
obcou.

Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, účinnom do 23. 07. 1999

(kúpna zmluva uzavretá dňa 14. 09. 1998), Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných
otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom
obceasmajetkomštátudočasneprenechanýmdohospodáreniaobce,schvaľovaťnajdôležitejšieúkony
týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.

Z výpisu uznesenia zo zápisnice Mestského zastupiteľstva v Šuranoch z XXV. zasadnutia konaného
dňa 26. júna 1998 (č. l. 82 spisu) vyplýva, že bez pripomienok poslancov Mestského zastupiteľstva bol
pod bodom A. schválený len predaj pozemku - parc. č. 20/1 o výmere cca 75 m2 s tým, že žiadateľ
(odporcovia v 1. a 2. rade) si na vlastné náklady zabezpečí znalecký posudok, geometrický plán, s
rešpektovaním práva prechodu k parc. č. 20/2.

S poukazom na vyššie uvedené potom treba dospieť k tomu právnemu záveru, že kúpna zmluva,
uzavretá písomne dňa 14. 09. 1998 medzi predávajúcim Mestom Šurany a kupujúcimi U.. F. F., N..
a manželkou U.. X. F., ktorej vklad bol povolený OÚ Nové Zámky, katastrálnym odborom dňa 16.
11. 1998 pod č. V 4222/98 v čl. V. bod 2 nebola uzavretá v súlade s platnou právnou

úpravou - chýbalo schválenie zastupiteľstvom, a preto v tejto časti je platnou a odporcom predmetným
právnym úkonom právo z vecného bremena nevzniklo. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že vecné
bremená môžu vzniknúť zo zákona a môžu vzniknúť aj na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
Rozhodnutie príslušného orgánu nesmie však byť v rozpore so zákonom. Zmluvy o vecnom bremene
patria do výhradnej pôsobnosti obecného zastupiteľstva. Keďže obecné zastupiteľstvo schválilo iba

predaj pozemku parc. č. 20/1 o výmere 75 m2 a neschválilo aj zmluvu o zriadení vecného bremena,
vecné bremeno kúpnou zmluvou zo dňa 14. 09. 1998 platne nevzniklo.Z doposiaľ vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa (listinných dôkazov v spise sa
nachádzajúcich) je nesporné len to, že v súlade s ust. § 151o OZ bolo vecné bremeno na parc. č.
20/1 zriadené len pre parc. č. 20/2, čo vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky zo dňa

31. 10. 1996, č. k. 120/94-117, právoplatného dňa 25. 11. 1996, ktorým bol schválený súdny zmier o
zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom
Okresným úradom - odborom katastrálnym Nové Zámky, kat. úz. X. na LV č. XXXX ako parc. č. 20 -
stavby zapísané pod popisným číslom 207 - zastavaná plocha o výmere 1963 m2 tak, že do výlučného
vlastníctva navrhovateľa (Mesto Šurany) pripadla parc. č. 20/1 - zastavaná plocha o výmere 982 m2 a

stavby na nej sa nachádzajúce a do výlučného vlastníctva odporcu (Výrobno-obchodné družstvo Šurany
v likvidácii) pripadla parc. č. 20/2 - zastavaná plocha o výmere 981 m2 a stavby na nej sa nachádzajúce
podľa GP C.. X. V. č. 11852348 - 147/95 zo dňa 03. 01. 1996. Zároveň týmto rozhodnutím bolo zriadené
vecné bremeno v prospech odporcu, teda vlastníka parc. č. 20/2 na parc. č. 20/1, spočívajúce v
prechode pešo a vozom v šírke 3m.

Pre úplnosť treba dodať, že z obsahu spisu tiež vyplýva, že parc. č. 20/1 - zastavané plochy o výmere
681 m2 a stavbu s. č. 207 na tejto parcele postavenú a parc. č. 487/7 - zastavané plochy o výmere
83 m2 nadobudol do výlučného vlastníctva navrhovateľ v 1. rade písomne uzavretou kúpnou zmluvou
so zriadením vecného bremena dňa 28. 02. 2005, vklad ktorej bol povolený Správou katastra Nové
Zámky dňa 19. mája 2005 pod. č. V 1118/05 od predávajúceho: Mesto Šurany. Navrhovateľ v 2. rade

sa stal podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej s
navrhovateľom v 1. rade dňa 31. 05. 2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 21. 07. 2010, vklad ktorej bol
povolený Správou katastra Nové Zámky dňa 28. 07. 2010 pod č. V 2393/10 (č. l. 140 spisu).

Pretože prvostupňový súd sa doposiaľ vôbec nezaoberal zistením, kto je subjektom vzťahu založeného

vecným bremenom - právom prechodu pešo i vozom cez parc. č. 20/1, okrem vlastníkov parc. č.
20/2, teda, kto je a na základe čoho oprávneným z vecného bremena, odvolací súd musel napadnuté
rozhodnutieprejehopredčasnosťzrušiťavecvrátiťsúduprvéhostupňanaďalšiekonaniearozhodnutie.

Vďalšomkonanísúdprvéhostupňadoplnídokazovanievhoreuvedenomsmere,nopredovšetkýmzistí,

komu vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu a akým v zákone uvedeným spôsobom, napr.
výkonom práva (vydržaním), zmluvou a pod. a v akom rozsahu. Ak súd zistí, že právo zodpovedajúce
vecnému bremenu na parc. č. 20/1 patrí vlastníkom viacerých nehnuteľností (doposiaľ je bezpečne
preukázané, že patrí len vlastníkovi parc. č. 20/2), potom sa musí zaoberať aj tým, či navrhovatelia
správne a úplne označili účastníkov konania v zmysle § 90 a nasl. OSP. Konštatovanie súdu v

napadnutom rozhodnutí, že postavenie navrhovateľov ako vlastníkov nehnuteľnosti parc. č. 20/1 by sa
rozhodnutím súdu nezmenilo, pretože je nepochybné, že cez túto parcelu sú nútení prechádzať aj ďalší
vlastníci nehnuteľností za parc. č. 20/2 zatiaľ nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, a naviac, ak by
súd vykonaným dokazovaním tieto skutočnosti zistil, potom musí dbať na to, či navrhovateľmi označený
okruh účastníkov konania je úplný. Odvolací súd prvostupňovému súdu len pripomína, že v zmysle § 90

OSP je okrem navrhovateľa a odporcu účastníkom konania aj ten, koho zákon označuje za účastníka
konania a ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať. Je nesporným, že v niektorých veciach
okruh účastníkov určuje priamo zákon. Toto určenie nemusí upravovať iba Občiansky súdny poriadok,
ale akákoľvek iná zákonná úprava.

Ak prvostupňový súd doplneným dokazovaním bude mať preukázané, komu, na základe ktorého
zákonného spôsobu a v akom rozsahu patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo prechodu
cez parc. č. 20/1 a bude mať správne a úplne označených účastníkov konania, potom zameria
dokazovanie na zistenie, či v súdenej veci vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného - ako rozhodujúce kritérium pre rozhodovanie v danej veci, či došlo k zmene pomerov od

vzniku vecného bremena, nakoľko táto zmena má vplyv na spôsob výkonu práva vecného bremena a
ako sa prejavila v užívaní nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom. Zmenu pomerov pritom môžu
vyvolať objektívne i subjektívne skutočnosti, zmena sa môže týkať nehnuteľností, a to tak zaťažených,
ako aj zvýhodnených; môže sa týkať tiež osôb, či už povinných alebo oprávnených z vecného bremena,
príp. sa môže týkať vzťahu k vecnému bremenu a k právu vyplývajúcemu z vecného bremena. Samotná

zmena pomerov je právne významná, len ak privodila hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného.Odvolací súd záverom len dodáva, že pri rozhodovaní podľa § 151p ods. 3 veta prvá OZ súd nie je
viazaný návrhom účastníka, ak tento navrhuje zrušenie vecného bremena. Z ustanovenia § 151p ods.
3 veta prvá OZ vyplýva, že ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a

výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje
alebo zrušuje. Súd sám na základe výsledkov dokazovania je oprávnený rozhodnúť, či v konkrétnej veci
vecné bremeno zruší alebo ho obmedzí (napr. v jeho rozsahu).

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1

písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je súd prvého stupňa viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).

Vo svojom novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.