Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/107/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815200800
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815200800.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.IvanaKubínyihoačlenieksenátuMgr.

Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: D., s.r.o., so sídlom U. 5, A., IČO: XX
XXX XXX, zastúpeného T. kanceláriou F. U. a X., o zaplatenie 1.875 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. marca 2016, č. k. 6C/22/2015-71 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.875
eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 625 eur od 19.04.2011 do zaplatenia, s 9,25%

ročným úrokom z omeškania zo sumy 625 eur od 19.05.2011 do zaplatenia, s 9,25% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 625 eur od 19.06.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške
214,49 eur a ostatné trovy konania vo výške 112,50 eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 3 ods. 1, § 7 zákona
č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a
na výsledky vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. V konaní
bolo jednoznačne preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe

ktorej vzniklo žalovanému oprávnenie užívať nebytové priestory patriace žalobcovi určené v zmluve,
ale aj povinnosť platiť dohodnuté nájomné. Bolo taktiež preukázané, že žalovaný neuhradil žalobcovi
nájom za mesiac apríl až jún 2011 v sume 1.875 eur v zmysle uzatvoreného platobného kalendára. Z
výsledkov vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že nájomný vzťah medzi účastníkmi v
mesiaci apríl až jún 2011 trval a žalovaný bol povinný žalobcovi nájomné za tieto mesiace uhradiť. Keďže
žalovanýsisvojepovinnostivyplývajúceznájmuneplnilriadneavčas,dostalsasplnenímdoomeškania
a žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok

naúrokzomeškaniavovýške9,25%ročnezjednotlivéhodlžnéhomesačnéhonájomného,atovždydeň
po splatnosti nájomného v tom ktorom mesiaci až do zaplatenia. Uplatnená výška úroku z omeškania
bola v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia a
ostatných trov konania (za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že v danej veci súd prvej inštancie konal bez
toho, že by bol on prítomný na súde a nebol teda právne zastúpený. Zdôraznil, že jeho firma nevykonáva
žiadnu činnosť, nie je schopný priznanú sumu žalobcovi zaplatiť v celosti a nesúhlasí ani s výškou úrokovz omeškania a termínom vyplatenia žalovanej sumy. Žiadal o prehodnotenie úrokov a o prerátanie dlžnej
sumy do minimálne 24 mesačných splátok.

3. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní v podstate nenamieta
dôvodnosť uplatneného nároku a ani jeho výšku; rozporuje predovšetkým výšku priznaných úrokov a
lehotu na zaplatenie dlžnej sumy. Podľa jeho názoru výška úrokov z omeškania bola priznaná súdom v
súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995

Z. z. Dlh žalovaného je z roku 2011, pričom on sám sa niekoľkokrát neúspešne pokúšal so žalovaným
dohodnúť na spôsobe úhrady dlhu, s možnosťou splácania v splátkach nevynímajúc. Žalovaný mal viac
ako 5 rokov na to, aby svoj dlh postupne splatil, čo však doposiaľ neurobil. Prednášané argumenty
žalovaného sú vo svetle uvedených skutočností nedôveryhodné a nepoctivé, naviac rozhodne nie
sú relevantným odvolacím dôvodom. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd prvej inštancie konal v jeho
neprítomnosti bez toho, aby mal o tom vedomosť a na súde nemal právne zastúpenie, ani tieto jeho

výhrady nemajú žiadnu relevanciu. Ako súd konštatoval v rozsudku, žalovaný sa na pojednávanie
napriek riadne doručenému predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil a súd potom konal v jeho
neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. V prvom rade je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie
žalovaného bolo podané pred 1. júlom 2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.

z. - Civilný sporový poriadok, ktorým sa upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.
Civilným sporovým poriadkom bol zrušený Občiansky súdny poriadok (O.s.p.).

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného

ustanovenia, ako aj základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací
súd v danej veci posudzoval žalovaným uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase
podania odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - O.s.p.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené a

v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom
konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.
8. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie konal v
danej veci bez toho, aby mu oznámil, že bude konať, pričom on nebol na pojednávaní prítomný a
nemal zvoleného zástupcu. Ako je zrejmé z obsahu spisu predvolanie na termín pojednávania na

deň 11.03.2016 bolo doručené žalovanému dňa 01.02.2016 prostredníctvom jeho matky, teda viac
ako mesiac pred konaním uvedeného pojednávania. Na nariadený termín pojednávania sa žalovaný
nedostavil ani neospravedlnil svoju neúčasť, (resp. ani nepožiadal o odročenie pojednávania) a teda
súdu prvej inštancie nič nebránilo v danej veci postupovať v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a teda vec
prejednať aj v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného. Týmto postupom súdu prvej inštancie

nedošlokžiadnemuporušeniuprávažalovanéhoanebolatýmtopostupomžalovanémuodňatámožnosť
konať pred súdom ako sa nesprávne domnieva. Zároveň odvolací súd dodáva, že zo zákona súdu
nevyplýva taktiež povinnosť oznamovať stranám sporu, či vo veci bude v konkrétny nariadený termín
pojednávať alebo nie. Preto aj túto námietku žalovaného nemohol odvolací súd vyhodnotiť inak ako
nedôvodnú.

9. Pokiaľ ide o vec samú, na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie v danej
veci správne uzavrel, že žalovaný neuhradil žalobcovi nájom za nebytové priestory za obdobie od apríla
do júna 2011 za každý mesiac po 625 eur, pričom splatnosť tohto nájomného bola v každom mesiaci k
18. dňu v mesiaci. Námietka žalovaného, že na zaplatenie celého dlhu naraz nemá (vzhľadom k svojej

zlej situácii) možnosti, je bez právneho významu k vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

10. Taktiež v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ako aj s § 3 nariadenia vlády
č. 21/2013 Z. z. súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného aj k úroku z omeškania z istiny, pričomrovnako správne rozčlenil 9,25% ročný úrok z omeškania z týchto troch nezaplatených mesačných
úhrad nájomného. Nedôvodná bola preto námietka žalovaného, ktorý nesúhlasil s výškou úrokov z
omeškania a rovnako aj námietka žalovaného, pokiaľ nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o

spôsobe zaplatenia istiny s príslušenstvom v zákonnej trojdňovej lehote od právoplatnosti rozhodnutia.
Aj odvolací súd bol zhodne so žalobcom toho názoru, že žalovaný mal dostatok času od roku 2011,
kedy nájomné za nebytové priestory neuhradil, aby tento dlh voči žalobcovi zaplatil, prípadne aj vo forme
ponúkaných splátok. Ako totiž uviedol aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, mal snahu sa so
žalovaným na úhrade dlhu viackrát dohodnúť, avšak bezúspešne.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, keď
súd prvej inštancie správne rozhodol aj v časti náhrady trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok

na ich náhradu v rozsahu 100%. O výške týchto trov v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).