Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/168/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316204094
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316204094.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou, v právnej veci žalobkyne: Q. R., nar. X. X.

XXXX, X. M. XXXX/X, A., zast. JUDr. Emíliou Haberovou, advokátkou, Fialková 3593/5, Michalovce
proti žalovanému: 1/ L. V., C., nar. XX. X. XXXX, bytom O. N.. XX, Z. Q. - XXXX, Q., zast. Eva
PetránováAdvokátskakancelárias.r.o.,Puškinova16,Prešov,IČO:36854581,2/OkresnýúradSnina,
katastrálny odbor, Partizánska 1057, Snina, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaným v 1. a 2. rade súd priznáva vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia v tejto veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 02.05.2016 domáhala proti žalovanému určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam k parcele č. XXX záhrade o výmere 698 m2, parcele č. XXX/X zastavanej
ploche - dvor o výmere 336 m2 a parcele č. XXX/X zastavanej ploche o výmere 117 m2 (na ktorej je
postavený dvor so súp. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX), všetko kat. územie A. oddelený geometrickým
plánom č. XXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX od parcely registra E č. XXX/X kat. územia A.,
zapísanej na LV č. XXXX ako vlastníctvo žalovaného. Žiadala priznať aj náhradu trov tohto konania.

2. Svoj žalobný návrh odôvodnila žalobkyňa tým, že vlastnícke právo k predmetným parcelám získala
vydržaním, ktoré odvodzovala od vlastníckeho práva svojho otca. Otec žalobkyne spolu s matkou získali
podľa žalobkyne tieto nehnuteľnosti zo skonfiškovaného majetku na základe prídelu, na dôkaz čoho
predložila žalobkyňa do konania listinný dôkaz na č.l. 12, rozhodnutie rady Národného výboru v A., okr.
A. zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého je zrejmé, že otcovi žalobkyne, ktorý v tom čase žil v manželstve
s matkou žalobkyne bol pridelený na základe jeho žiadosti stavebný pozemok. Žalobkyňa ako dcéra

rodičov užívala tento pozemok spolu s rodičmi aj po ich smrti doposiaľ v presvedčení, že nehnuteľnosti
patrilirodičom.Prostredníctvomprávnejzástupkynepoukazovalanato,žeajkeďmalasestru,tátoodišla
v roku 1967 žiť do ČR, kde žije doposiaľ, preto minimálne od roku 1967 do roku 1977 uplynula 10-ročná
vydržaciadoba,počasktorejbolažalobkyňadobromyseľnáatietonehnuteľnostijejpretopatriaastalasa
ich vlastníčkou. Právna zástupkyňa žalobkyne tvrdila, že žalobkyňa splnila všetky zákonné podmienky
vydržania podľa §134 ods. 1, 3 O. z. a to spôsobilosť predmetu držby, dobrú vieru, aj uplynutie vydržacej
doby. Poukázala na to, že aj pri počítaní novej vydržacej lehoty od 01.01.1992 do roku 2002 uplynula 10-

ročná ďalšia lehota pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyne, pričom poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 3Cdo/80/2001 zo dňa 30.10.2001.3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V prvom rade popieral, aby nehnuteľnosť, ktorá je predmetom
tohto konania, bola konfiškovaná. Tvrdil, že žalovaný získal parcely zapísané na LV č. XXXX po
svojich právnych predchodcoch. Trval na tom, že žalobkyňa nepreukázala, aby nehnuteľnosť, ktorú

neoprávnene užívali jej rodičia bola konfiškovaná a nepreukázala ani to, aby tieto nehnuteľnosti boli
pridelené otcovi žalobkyne podľa zákona č. 81/1919 Zbierky, keďže predložila iba nepriamy dôkaz o
prídele, ktorý nikdy nebol zapísaný v pozemkovej knihe a ostatné predložené doklady svedčili len o
tom, že tieto nehnuteľnosti rodičia žalobkyne užívali. Poukazoval na to, že pozemnoknižná vložka mala
do mája 1964 aj konštitutívnu funkciu, nielen evidenčnú. Podľa žalovaného zo strany žalobkyne nebol

preukázaný postup o prideľovaní nehnuteľnosti podľa nariadenia č. 1/1945 Zbierky SNR, nepredložila
do konania prídelovú listinu, ani iné dôkazy, zaplatenie kúpnej ceny a pod., a teda dostatočne nebolo
preukázané, aby otcovi žalobkyne bol pridelený konkrétny pozemok a aby ten splnil všetky podmienky
pre nadobudnutie vlastníckeho práva.

4. Žalobkyňa neriešila dlhé roky to, kto je zapísaný ako vlastník týchto nehnuteľností na liste vlastníctva,

a to ani v rámci opravných prostriedkov podľa ustanovenia zákona č. 180/1995 Z. z. v platnom znení,
kedy sa mohla prihlásiť, že uvedený údaj na liste vlastníctva je chybný. Pritom bol dostatok času na to,
aby zistila, z akých dôvodov nebolo v procese zostavovania a schvaľovania registra obnovenej evidencie
pozemkov (ROEB) zohľadnené ich vlastnícke právo ku všetkým nehnuteľnostiam evidovaným v registri
parciel E na LV. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa žiada určiť, že ona je vlastníčkou nehnuteľnosti,

avšak neuvádza, čo bolo titulom pre vstup do držby. Nemohla byť ani dobromyseľná, keďže už v
dedičskom konaní nadobudla polovicu rodinného domu. Neskôr na ňu jej sestra darovacou zmluvou
previedla štvrtinu rodinného domu, ale tiež v tomto dedičskom konaní musela vedieť, že predmetom
dedenia nie sú pozemky, ku ktorým žiada určiť vlastnícke právo. Od roku 2005 je na liste vlastníctva
ako vlastník matka žalovaného v 1. rade a od roku 2011 je zapísaný ako vlastník týchto nehnuteľností

žalovaný v 1. rade. V roku 2008 prebiehali rokovania ohľadom odstúpenia tohto pozemku. Všetky tieto
argumenty vylučujú dobromyseľnosť žalobkyne počas užívania sporných nehnuteľností. Žalovaný v 2.
rade, ktorého na návrh žalobkyne súd uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX pribral
do konania, žiadal žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie a to na trovy žalobkyne.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav: Žalobkyňa na preukazovanie svojho
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním predložila listinné dôkazy a to najmä výpisy z
pozemnoknižných vložiek č. XXX a XXX kat. územia A.. Tieto pozemnoknižné vložky a zápisy v
nich podľa žalobkyne preukazujú tú skutočnosť, že parcela MPČ XXX, z ktorej vznikli parcely, ktoré

sú predmetom tohto konania, bola konfiškovaná, a následne z nej mali byť prideľované pozemky
pre občanov, medzi inými aj otcovi žalobkyne. Žalobkyňa nepredložila do konania ani konfiškačné
rozhodnutie, ani prídelovú listinu. Konfiškáciu preto dedukovala zo zápisov v pozemnoknižnej vložke tak,
že v prospech takéhoto záveru svedčí zápis v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. územia A., kde pod K.
je odkaz na K., pričom zápis pod K. cituje záborový zákon z roku 1920. A i keď K. zápis je nečitateľný,

je tam čitateľný dátum 02.06.1938, ktorý sám o sebe nemožno vyhodnotiť ako vypustenie záboru. V
pozemnoknižnej vložke č. XXX je však vyznačená konfiškácia podľa nariadenia 104/1945 Zbierky v
znení nariadenia 64/1946 Zbierky. Pod K. je tam uvedená parcela XXX nižné záhumienky, pod K. je
uvedený zoznam konfiškovaných parciel z dokladov XXXX, kde je možné vyvodiť záver, že predmetom
konfiškácie bola aj parcela XXX, ak je tam uvedené, že išlo o parcely č. od XXX do XXX. Konfiškovaný

majetok tak podľa týchto zápisov prešiel do vlastníctva štátu a v rámci prideľovania tohto majetku bol
rodičom žalobkyne pridelený pozemok, ktorý otec žalobkyne užíval až do svojej smrti. Zápisy pod K.,
XX, XX a XX v časti K. pozemnoknižnej vložky XXX kat. územia A. svedčia o tom, že následne došlo k
deleniu tejto parcely najskôr na parcelu č. XXX/X roľa o výmere XX ha, XX árov, XX m2 a parcelu XXX/
X stavebný pozemok vo výmere 17 árov a 62 m2 práve z dôvodu prídelov zo strany štátu. Vzhľadom na

tietozápisyspochybňovalatitulnadobudnutiaprávprávnehopredchodcužalovanéhotietonehnuteľnosti
ako dar zo dňa 31.10.1917, keďže v tom čase nemohla ešte existovať parcela XXX/X, ani neskôr nebolo
možné, aby boli v pozemnoknižnom zápise zapísané dve totožné parcely a za tým účelom navrhla, aby
žalovaný do konania predložil túto darovaciu zmluvu z roku 1917, čo bolo vlastne predmetom daru v
roku 1917. Podľa žalobkyne záborom, ktorý je zapísaný v pozemkovej knihe prešla pôda do vlastníctva

štátu de iure, o čom svedčí zápis v pozemnoknižnej vložke XXX kat. územia A. pod K. a ten sa týkal
celého majetku osoby. To, že právni predchodcovia neboli zapísaní ako vlastníci v pozemkovej knihe,
resp. otec žalobkyne nie je rozhodujúce, lebo v čase prídelu v roku 1954 intabulačný princíp už neplatil
a dôraz sa kládol na užívacie vzťahy. Parcely, ktoré sú predmetom konania, boli vytvorené z MPČ XXX,o čom predložila listinný dôkaz, a to identifikáciu parciel č. XX/XXXX vyhotovenú strediskom Geodézie
a kartografie pre okr. I., pozemok parcela č. XXX/X kultúra roľa o výmere 10 ha 72 árov a 57 m2,
ktorej podľa stavu evidencie nehnuteľnosti evidenčný list XXX zodpovedajú parcely č. XXXX/XX roľa

o výmere 626 m2 a parcela č. XXXX/XX dom dvor o výmere 490 m2. Užívateľom týchto parciel boli
rodičia žalobkyne.

6. Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa v
konaní nepreukázala vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ani svojich právnych predchodcov, ani svoje

vlastnícke právo. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť predovšetkým pre nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie v tomto spore. Poukazovali tiež na to, že nehnuteľnosť zapísaná v pozemnoknižnej
vložke č. XXX kat. územia A. jednoznačne preukazuje, že žalovaný je vlastníkom týchto nehnuteľností s
poukazom na to, že právny predchodca žalovaného gróf Q. H. nadobudol nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v kat. území A., obec A., okr. A., zapísaných na LV č. XXXX titulom daru dňa XX.XX.XXXX. Dôkazom
toho je aj výpis z pozemkovej knihy č. XXX. O tejto skutočnosti svedčí aj ďalší listinný dôkaz zo dňa

02.03.2005, list vlastníctva XXXX pre kat. územie A., obec A., okr. A., z ktorého z časti K. L. vyplýva, že
vlastníkom nehnuteľnosti je Q. H. a titulom nadobudnutia je dar XXXX pozemnoknižná vložka XXXXXX
rozhodnutie Okresného úradu v A. č. jednania U.-XX/XXXXX-Š. zo dňa XX.XX.XXXX, J.-XXXX/XX.
Na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX JUDr. M. W. zo dňa
XX.XX.XXXX nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území A., obec A., okr. A. po nebohom Q. H.

nadobudla matka žalovaného Q. W. V., rod. H.. Do konania bolo predložené aj osvedčenie o tomto
dedičstve. Túto skutočnosť preukazuje aj list vlastníctva č. XXXX zo dňa 02.12.2009, kde je v časti K.
LV uvedená vlastníčka Q. W. V.. Žalovaný L. V. nadobudol nehnuteľnosti v kat. území A. na základe
darovacej zmluvy od svojej matky Q. W. V., ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným
úradom A., katastrálnym odborom dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného teda podľa žalovaného vyplýva, že

žalovaný nadobudol vlastnícke právo po svojich právnych predchodcoch, pričom poukazoval na to, že
pozemnoknižná vložka č. XXX kat. územia A. nebola nikdy vyznačená konfiškácia, tieto nehnuteľnosti
neboli predmetom konfiškácie, boli predmetom dedenia a tie nadobudla matka žalovaného W. V., ktorá
ich darovacou zmluvou previedla na žalovaného. Žalovaný v 1. rade vyvracal tvrdenia žalobkyne o tom,
žedôkazomokonfiškáciijezoznampoľnohospodárskychklesnémumajetkupričlenenýchnehnuteľností

č.l. 10. Uviedol, že ten sa týkal iba dedičov Š. H., M. O., M. C. a Q. V., rod. H., ktoré síce boli súrodencami
Q. H., ale ten po otcovi Š. nededil a svoju časť nehnuteľnosti získal už v roku 1917 darom. Dedili ich
iba tri dcéry po Š. H. a to na základe dedičského rozhodnutia Okresného súdu v M. XXXXXXX/XXX.
Žalovaný v 2. rade, aj keď sa v konaní bránil tým, že nie je v spore pasívne legitimovaný, z tohto dôvodu
žiadal žalobu zamietnuť, tak poskytol vo svojej výpovedi a písomnom vyjadrení vysvetlenie k zápisom

v pozemkových knihách nasledovné: sporný pozemok registra E KN parcela č. XXX/X v tomto čase
zapísaná ako vlastníctvo žalovaného v podiele 1/1, pričom je právnym titulom nadobudnutia darovacia
zmluva zo dňa 03.12.2010, Z.-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný teda nadobudol tento majetok
od svojej matky, ktorá ho nadobudla po svojom otcovi Q. H.. Q. H. bol vedený v poradí prvý vlastník
v časti K. listu vlastníctva pod poradovým číslom 1 pod K. na LV č. XXXX kat. územia A. právnym

titulom dar XXXX, ako aj rozhodnutie Okresného úradu v A. zo dňa XX.XX.XXXX (rozhodnutie ROEB).
Pozemok EKN parcela č. XXX/X bol vyčlenený z pozemku MPČ XXX, ktorý bol pôvodne zapísaný v
pozemnoknižnej zápisnici XXX kat. územia A.Č. v časti Q. majetková podstata pod por. č. XX v prospech
právneho predchodcu Q. H. a to v prospech vlastníka gróg Š., alebo T. H. zapísaný pod poradovým
číslom K. v podiele X/X, ktorý ho kúpil od I. B. W. v roku 1907.

7. Podľa zápisu v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. územia A. zápis v časti K. pod por. č. K. došlo
v roku 1917 k odpísaniu viacerých pozemkov, okrem iných aj pozemkov pod por. č. XX - XX, čiže aj
pozemku pod poradovým číslom XX, čo bol vyššie uvedený pozemok M. XXX do novej pozemnoknižnej
zápisnice č. XXX kat. územia A.. Pozemok MPČ XXX bol odpísaný do pozemnoknižnej zápisnice XXX

v kat. území A. do časti Q. majetková podstata pod poradové číslo Q. v prospech vlastníka, poradové
číslo X pod K. gróf Q. H. titulom daru z roku 1917. V časti K. pod poradovým číslom K. v roku 1923
a v časti K. pod poradovým číslom K. v roku 1932 boli v pozemnoknižnej zápisnici XXX kat. území
A. vykonané poznámky o zábere aj k MPČ XXX. Táto poznámka bola zapísaná v pozemkovej knihe
pod poradovým číslom K. v roku 1938 vymazaná. Podľa zápisu v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX v

kat. území A. zápis v časti K. pod por. č. XX pod K. došlo v roku 1959 podľa geometrického plánu k
rozdeleniu pozemku MPČ XXX na pozemky MPČ XXX/X a MPČ XXX/X, pričom pozemok MPČ XXX/X
bol odpísaný do pozemnoknižnej zápisnice č. XXX v kat. území A. a pozemnoknižnej zápisnice č. XXX
pod por. č. XX bola v pozemku MPČ XXX dopísaná podlomenina 1, pričom zápis bol vykonaný ručne.Na pozemnoknižnej zápisnici č. XXX v kat. území A. nikdy nebol vyznačený konfiškát, a vzhľadom k
tejto skutočnosti pri spracovaní ROEB v kat. území A. bol k pozemku EKN XXX/X na list vlastníctva
zapísaný rovnaký vlastník ako v pozemnoknižnej zápisnici XXX v kat. území A. v MPČ XXX/X, teda Q.

H. titulom daru 1917. Zástupkyňa žalovaného v 2. rade sa vyjadrila aj k prílohe k zápisnici o preberaní
lesného majetku zoznam poľnohospodárskych k lesnému majetku pričlenených nehnuteľností, kde sa
nachádza pri dedičoch Š. H. M. O., M. C. a Q. V. pozemok č. XXXX, pričom uviedla, že ide o pozemok
pozemkového katastra, čo je odlišná evidencia, ako evidencia pozemkovej knihy, evidencia jednotnej
evidencie pôdy a evidencia nehnuteľnosti budovaná po roku 1964. Uviedla, že neexistuje v dnešnej

dobe žiadna evidencia pre porovnanie týchto parciel a preukázanie, že pozemok pozemkového katastra
XXXX je totožný s pozemkami evidencie nehnuteľnosti č. XXXX/XX a XXXX/XX, ktoré sú uvedené v
identifikácii parciel z roku 1971 predloženou žalobkyňou.

8. Žalovaný na výzvu žalobkyne, aby do konania predložil ako dôkaz darovaciu zmluvu z roku 1917,
ktorá by obsahovala presný popis, čo bolo predmetom daru, keďže žalobkyňa spochybňuje zápisy v

pozemkovej knihe a bránila sa najmä tým, že v roku 1917 nemohla existovať parcela XXX/X, keďže táto
bola vznikla až neskôr rozdelením parcely, preto žiadala, aby žalovaný predložil takýto doklad, na čo
žalovaný zaslal súdu vyjadrenia Ministerstva vnútra SR, Štátneho archívu v O., odkiaľ žiadal predložiť
listinné dôkazy, ktoré žiadala žalobkyňa. Zo správy Štátneho archívu v O. zo dňa XX.XX.XXXX č.l. XXX
vyplýva, že v archíve sa nachádza dokumentácia k pozemkovej reforme po 2. svetovej vojne, čiže druhá

pozemková reforma. Dokumenty z prvej pozemkovej reformy z roku 1917 sa v archíve nenachádzajú a
našiel sa len dokument - návrh prídelového plánu zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov v
kat. území A. bývalých vlastníkov M. C. H., M. O. a H. z roku 1948. Okrem tohto dokumentu sú tam ďalšie
v množstve 1 archívna škatuľa, ale nevedia posúdiť, či došlo ku konfiškácii, pretože nemajú vzdelanie.

9. Z výpovede zástupkyne žalobkyne bolo zistené, že tá sa pokúšala v archíve získať nejaké listinné
dôkazy preukazujúce jej tvrdenia, avšak bezúspešne.

10. Podľa §132 ods. 1 O.z. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa §133 ods. 1, 2 O.z. ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra

nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa §134 ods. 1, 2 O. z. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec
v oprávnenej držbe právny predchodca.

11. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa v tomto konaní neuniesla dôkazné
bremeno na preukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. V konaní svoj
nárok odvodzovala od užívacieho práva svojich rodičov, pričom rodičia mali vstúpiť do užívania
nehnuteľnosti v roku 1954, kedy im bol pridelený stavebný pozemok uznesením č. XXX/XXXX Rady NV

v A.. Jedine toto rozhodnutie bolo predložené ako dôkaz tvrdením, že ide o prídel pôdy skonfiškovaných
nehnuteľnosti zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX a XXX kat. územia A. ako parcela MPČ
XXX. V konaní však nebolo predložené konfiškačné rozhodnutie, ani z jednotlivých pozemnoknižných
vložiek nebolo jednoznačne preukázané, že práve táto parcela celá, ktorá pôvodne patrila Š. H.
bola skonfiškovaná. Žalobkyňa síce vyjadrovala pochybnosti o zápise do pozemnoknižnych vložiek a

nesúhlasila s výkladom žalovanej v 2. rade, avšak nevedela ani iným spôsobom jednoznačne preukázať,
že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, sú vytvorené z pôvodnej MPČ XXX, najmä z toho
dôvodu, že evidencia nehnuteľnosti po roku 1964 a evidencia pozemku podľa pozemkového katastra
nemusí byť totožná. Súd v tejto časti poznamenáva, že vlastnícke právo otca žalobkyne nebolo vkonaní preukázané ani prídelovou listinou a nebolo možné jednoznačný záver vyvodiť ani z toho, že
bola v pozemnoknižnej vložke XXX poznámka konfiškácia a poznámka o zábore. Podľa zákonov o
prvej pozemkovej reforme štát zabral totiž a potom preberal a prideľoval tzv. veľký pozemkový majetok.

Právo nakladať s týmto majetkom v mene štátu patrilo Štátnemu pozemkovému úradu. Ak pozemkový
úrad rozhodol pred vkladom vlastníckeho práva na štát o prídele, nebolo treba najskôr vykonať vklad
vlastníckeho práva na štát, ale súdy na návrh pozemkového úradu previedli vlastnícke právo a vykonali
priamo vklad na nadobúdateľa, ktorého im pozemkový úrad označil podľa § 28 Náhradového zákona č.
329/1920 v znení zákona č. 220/1922 Zbierky.

12. Na druhej strane poznámka záboru majetku, vykonaná v pozemkovej knihe s poukazom na
ustanovenie 1 Záborového zákona č. 215/1919 Zbierky nemala ešte (ako pozemnoknižné poznámky
všeobecne) právne účinky prechodu vlastníctva na štát. Záborom nadobúdal štát právo zabratý majetok
prevziať a prideliť. Účinky prechodu vlastníctva na štát nemala sama o sebe ani poznámka zamýšľaného
prevzatia, ktorú nariadil vykonať v pozemkovej knihe súd na návrh pozemkového úradu podľa § 3

ods. 3 Náhradového zákona. Vklad vlastníckeho práva v prospech štátu povolil súd v prípade, ak bolo
predtým v pozemkovej knihe zamýšľané prevzatie a bolo rozhodnuté o prípadnom uplatnenom práve
vlastníka prepustiť časť majetku zo záboru. Druhým dôvodom na vykonanie vkladu vlastníckeho práva
na štát bola dohoda vlastníka a bývalého pozemkového úradu o prevzatí majetku. V oboch prípadoch
sa vklad vlastníckeho práva robil na návrh pozemkového úradu. Ak neboli predmetom prevzatia všetky

nehnuteľnosti, t.j. celé pozemkovo-knižné teleso, súdy prevzaté nehnuteľnosti odpísali z doterajšej
vložkyazapísaliichdonovejvložky,jetopodľa§27Náhradovéhozákona.Pretopresprávneposúdenie,
či nehnuteľnosti prešli, alebo neprešli do vlastníctva štátu v rámci prvej pozemkovej reformy je treba
skúmať všetky zápisy v pozemkovej knihe vrátane odpísaných nehnuteľnosti do iných vložiek. Na
základe toho mal súd za preukázané, že tak, ako to bolo prezentované zo strany žalovaného v 2. rade,

parcela XXX bola odpísaná z vložky XXX ešte pred vyznačením konfiškácie do vložky XXX, pričom v
konaní nebolo preukázané, aby nehnuteľnosti zapísané vo vložke XXX podliehali konfiškácii, resp. že
by z týchto nehnuteľnosti bola konkrétna časť pridelená otcovi žalobkyne do vlastníctva.

13. Žalobkyňa však žiadala určiť, že je vlastníčkou nehnuteľnosti na základe vydržania, pretože žila v

presvedčení, že to, čo užívali jej rodičia, im patrí a po ich smrti počas života od narodenia žila na týchto
nehnuteľnostiach, aj v dospelosti ostala pri rodičoch a po ich smrti žila na týchto nehnuteľnostiach až
do roku 1986. Tvrdila, že bola dobromyseľná, že jej tieto nehnuteľnosti patria a dobromyseľne ich v
nadväznosti na užívanie svojich rodičov aj užívala a užíva doposiaľ.

14. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno, ani pokiaľ ide o preukázanie nadobudnutia jej vlastníckeho práva vydržaním k týmto
nehnuteľnostiam. Otec žalobkyne mal s manželkou dve dcéry, t.j. žalobkyňu a druhú dcéru M. Z., rod. Z..
Rodičia žalobkyne zomreli matka C. Z. dňa XX.XX.XXXX a otec B. Z. dňa XX.XX.XXXX. Z dedičských
rozhodnutípredloženýchžalobkyňousúdzistil,žerozhodnutímbývaléhoŠtátnehonotárstvavI.V./XXzo

dňa XX.XX.XXXX v dedičskom konaní po C. Z. dedili obe dcéry M. Z., aj Q. R., t.j. žalobkyňa. Predmetom
dedenia bol rodinný dom a zdedili ho obe rovnakým dielom, t.j. polovicou v pomere k vlastníckemu
podielu poručiteľky. Z osvedčenia o dedičstve po smrti B. Z. v dedičskom konaní pred Okresným súdom
I. XXD/XXX/XX, Dnot XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že na základe osvedčenia o dedičstve
v dedičskom konaní po B. Z. bol opäť predmetom dedenia len jeho podiel na rodinnom dome, ktorý

zdedila žalobkyňa bez povinnosti výplaty ustupujúcej spoludedičky na základe uzavretej dohody. Ani
v jednom, ani v druhom dedičskom konaní neboli predmetom dedenia pozemky, ktoré sú predmetom
tohto konania. Z predloženej darovacej zmluvy na č.l. 17 bolo zistené, že M. Z. darovala na základe
darovacej zmluvy napísanej vo forme notárskej zápisnice dňa XX.XX.XXXX žalobkyni svoj podiel na
rodinnom dome v podiele 1/4 k celku, ktorý zdedila po matke. Na základe tejto darovacej zmluvy sa stala

žalobkyňa výlučnou vlastníčkou tohto rodinného domu. Žalobkyňa spolu užívala rodinný dom a priľahlé
nehnuteľnosti s rodičmi do roku 1986. Potom sa z domu odsťahovala, do obce dochádzala sporadicky,
nehnuteľnosti užíva doposiaľ. Podľa žalobkyne vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudla vydržaním
v dobrej viere ich užívala po dobu 10 rokov od roku 1967, keď odišla sestra do Českej republiky do
roku 1977 jej uplynula prvá vydržacia 10-ročná lehota, potom aj druhú by súd mohol započítať, ktorá by

mohla prebehnúť od roku 1992 do roku 2002, preto sa stala aj vlastníčkou týchto nehnuteľností.

15. Súd však vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobkyňa aj v tomto tvrdení neuniesla
dôkazné bremeno. Samotné uplynutie vydržacej doby neznamená nadobudnutie vlastníckeho práva knehnuteľnosti. Žalobkyňa bola jednou z dvoch detí svojich rodičov. V jej výpovedi nie je ani zmienka o
tom, čo bolo u nej titulom pre vstup do oprávnenej držby s prihliadnutím k tomu, že samotný odchod
jej sestry do ČR v roku 1967 nemohol mať u žalobkyne presvedčenie, že jej celý majetok rodičov patrí.

Dôkazom je najmä to, že v dedičskom konaní po matke v roku 1979 jej sestra neodmietla dedičstvo
a zákonný podiel z prejednaného rodinného domu získala na základe právoplatného dedičského
rozhodnutia do svojho vlastníctva. Samotná žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že po smrti otca sa pýtala
na Obecnom úrade, ako má postupovať v dedičstve a bolo jej oznámené, že má oceniť iba dom.
Bez bližšieho zdôvodnenia žalobkyňa neučinila žiadne kroky k tomu, aby zistila, aký je právny stav

nehnuteľnosti pozemkov, ktoré užíva, a ktoré neboli predmetom dedenia, kto je zapísaný v katastri
nehnuteľnosti napriek tomu, že zápisy v katastri nehnuteľnosti sú prístupné, a z tohto dôvodu nemožno
ospravedlniť ani jej nezáujem o to, v prospech koho sú tieto nehnuteľnosti zapísané a nesnažila sa
dať užívací stav do súladu s právnym. V roku 2008 sa začali aj rokovania s protistranou o možnosti
odkúpenia nehnuteľnosti, ktoré minimálne v tom období vylučujú dobromyseľnosť žalobkyne. Podľa
vyjadrenia zástupcu žalovaného žalovaný uzavrel s viacerými občanmi v obci kúpne zmluvy, ktorými

im odpredal jednotlivé pozemky užívané z tejto nehnuteľnosti, ktorú vlastní. Takúto ponuku dostala aj
žalobkyňa, ktorá ju však odmietla prijať.

16. Základným predpokladom vydržania je existencia titulu prechodu vlastníckeho práva, ktorý

možno definovať ako existenciu relevantného právneho úkonu, ktorého obsahom mal byť prevod
vlastníckeho práva, ku ktorému prevodu však z iných dôvodov (nedostatok formy, nezavkladovanie)
nedošlo, hoci za splnenia podmienok daných zákonom v čase vzniku daného titulu účinným, by k
prevodu vlastníckeho práva inak došla. Absencia uvedeného titulu spôsobuje nemožnosť nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko je jeho základným predpokladom. Ide o originárny spôsob

nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom od existencie samotného titulu držby sa odvíja ďalší základný
predpoklad jej oprávnenosť a dobromyseľnosť. V danom prípade žalobkyňa neuviedla žiaden titul vzniku
držby. Len vlastné presvedčenie o tom, že majetok, ktorý užívali jej rodičia, by mala získať ona, keďže
s rodičmi žila v spoločnej domácnosti a sestra, ktorá odišla žiť do Českej republiky, sa nemienila späť
vrátiť, nie je titulom pre vstup do oprávnenej držby. Takto odôvodnené nadobudnutie vlastníckeho práva

považoval súd za nepresvedčivé, nepostačujúce z hľadiska predpokladov vydržania, a preto žalobu v
celom rozsahu zamietol.

17. V neposlednom rade žalobkyňa v konaní nepreukázala ani to, že jej právni predchodcovia sa stali
vlastníkmi sporných nehnuteľnosti na základe prídelu, keďže nepredložili do konania žiaden dôkaz o

tom,ževrámcipozemkovejreformybolimpridelenýpozemokokonkrétnejvýmerekonkrétneoznačený.
Listina o tom, že na žiadosť otca žalobkyne sa mu prideľuje stavebný pozemok nie je rozhodnutím, ktoré
by bolo vkladu schopné, ani z neho nie je možné zistiť, o aký konkrétny pozemok sa jedná. Aj za situácie,
ak by súd mal za to, že rodičia žalobkyne dobromyseľne po dobu 10 rokov a viac nehnuteľnosti užívali,
žalobkyňa nepreukázala od čoho odvodzuje to, že práve ona by sa mala stať výlučnou vlastníčkou týchto

nehnuteľnosti. V konaní naopak bolo zistené, že sa o tieto parcely v dedičskom konaní nezaujímala,
nezisťovala, aký je právny stav v katastri a v tomto konaní nepreukázala ani to, na základe akého titulu
vstúpila do držby parciel po svojich rodičoch a z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

18. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal vo vzťahu k

žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.