Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Beáta Čupková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115212698
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3115212698.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu E. F. C., Q. XX/XX, F. C., IČO 00
317586,právnezastúpenéhoadvokátskoukanceláriouJUDr.KatarínaMartinková,TrenčianskeTeplice,
Štvrť SNP 143/58, IČO 42 151 147 proti žalovaným 1/ T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. C., P. D. XXX/
XX, 2/ W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. C., P. D. XXX/XX, obaja zastúpení splnomocnencom P. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T. - S., G. XXX/X, v žalobe o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných 1/,
2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. septembra 2016, č. k. 21C/224/2015-207 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. novembra 2017, č. k. 21C/224/2015-290,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť vypratať byt
číslo XX, nachádzajúci sa na treťom poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na
parcele číslo XXX/X, nachádzajúceho sa na ulici H. D., v katastrálnom území F. C., ktorý je evidovaný
Okresným úradom Ilava, Katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX. Rozhodol, že žalobcovi
sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Opravným uznesením opravil záhlavie rozsudku

v časti označenia zástupcu žalovaných a doplnil dátumy narodenia žalovaných. V dôvodoch svojho
rozhodnutia uviedol, že medzi žalobcom a žalovanými bola dňa 31.10.2012 uzatvorená nájomná zmluva
o nájme bytu, ktorá bola vypovedaná dňa 20.01.2015 pre neplatenie nájomného v období od augusta do
decembra 2014. Obom žalovaným bola doručená táto výpoveď 03.02.2015, výpovedná doba skončila
31.05.2015. Žaloba o neplatnosť týchto výpovedí zo strany žalovaných podaná nebola. Dňa 22.05.2015
boli žalovaní písomne vyzvaní k odovzdaniu predmetného bytu ku dňu 01.06.2015, výzvu obaja prevzali

22.05.2016,bytdoposiaľneodovzdali.Žalovanípovažovalivýpoveďznájmubytuzanedôvodnú,pretože
bola následkom ich hmotnej núdze a teda nedostatkom finančných prostriedkov v rozhodnom období.
Súd prvej inštancie z listinných dôkazov zistil, že žalovanému 1/ bola v roku 2014 vyplatená čistá
mzda celkom 7.037,00 eur, čo je priemerne mesačne 586,41 eur. V mesiacoch marec - apríl mu pre
nemoc mzda vyplatená nebola, v mesiacoch február a máj mal z rovnakého dôvodu nižšiu mzdu
(394,54 eur resp. 128, 64 eur) oproti ostatným mesiacom, kedy dosahoval čistý zárobok cca 800,00

eur. Doklad o výplate nemocenských dávok žalovaný 1/ nepredložil. Žalovaná 2/ doklady o reálnych
príjmochzarok2014nepredložilažiadne.Uchádzalasaodávkuvnezamestnanosti,tátojejrozhodnutím
Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica, zo dňa 06.04.2016 nebola poskytnutá, pre nesplnenie
zákonom daných podmienok, konkrétne preto, že v posledných troch rokoch pred zaradením do
evidencie uchádzačov o zamestnanie, teda v období od 15.03.2013 do 14.03.2016 (15.03.2016 bola
zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie) preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti od

svojho zamestnávateľa len do 04.07.2014, teda v počte len 477 dní. Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Trenčín svojim rozhodnutím zo dňa 19.04.2016 nepriznal žalovanej 2/ pomoc v hmotnej núdzi,s poukazom na to, že započítaný príjem žiadateľky a členov jej domácnosti predstavoval v marci 2016
559,43 eur, pričom suma životného minima podľa zákona č. 601/2003 Z. z. bola 517,12 eur. Súd prvej
inštancie z dôkazov predložených žalovanými dospel k záveru, že ich argumentácia, že v čase dania

výpovede nájmu bytu boli v hmotnej núdzi, čo by mohlo mať za následok ďalšie trvanie nájomného
vzťahu v prípade zaplatenia dlžného nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu v zákonom
určenej lehote, nebola dôvodná. Podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime suma životného
minima rodiny žalovaných bola ku dňu podania výpovede z nájmu bytu 526,- eur (správne 517,12 eur,
a to1 x 198,09 eur, 1 x 138,19 eur, 2 x 90,42 eur). Príjem žalovaného 1/ bol v decembri 2014 v sume

782,56 eur, teda prevyšujúci zákonom určené životné minimum. Nebolo teda možné konštatovať, že
žalovaní neplatili z dôvodu hmotnej núdze. Výpoveď z nájmu bytu bola daná zákonným spôsobom (§
710 ods. 1, 3, 4 a § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka), nájomný vzťah skončil 31.05.2015,
žalovaní doposiaľ v predmetnom byte bývajúci, teda byt užívajú bez právneho dôvodu. Dôvodne podanej
žalobe súd vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní. Navrhli, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej
inštancie vytýkali, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na to, že žalovaní dlžné nájomné riadne
doplatili a nemajú dlh na nájomnom, považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedôvodné. Uviedli,
že dňa 15.07.2004 žalobca pridelil žalovaným sociálny byt, nakoľko išlo o mladú rodinu s dvoma
nezaopatrenými deťmi, bez možnosti nadobudnúť obydlie inak. Od uvedeného dňa žalovaní pravidelne
platia nájomné a mesačné preddavky v predmetnom byte. Žalobca podal žalobu 02.06.2015 za

nezaplatenéúhradyzaobdobieaugustaždecember2014,ktoréboliuhradené.Poprelitvrdeniežalobcu,
že žalovaní nemali záujem o odkúpenie bytu. Potvrdili, že ich záujem o odkúpenie bytu doposiaľ trvá. Po
viacerých pokusoch o odkúpenie predmetného bytu pristúpili k podpisu kúpnej zmluvy, avšak nakoľko
sa im nepodarilo vybaviť úhradu kúpnej ceny v celku, museli naďalej pokračovať v nájme. Od začiatku
tohto nezrealizovaného prevodu vlastníckych práv bol na nich a celú rodinu vyvíjaný hrubý nátlak,

mesto vystupovalo z pozície sily. Bytový dom, v ktorom sa predmetný byt nachádza, je pre sociálne
slabšie vrstvy. E. chce vypratať z nehnuteľnosti ľudí, ktorí bývali v F. C. a mesto budovali. Žalovaný 1/
kandidoval v roku 2014 na post primátora mesta F. C. a z dôvodu dvojitého štátneho občianstva je práve
konaním predstaviteľov mesta v predmetných konaniach o prevode vlastníckych práv predmetného bytu
diskriminovaný. V podanom odvolaní citovali článok 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a článok 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv. So žalovanými boli uzavreté dve nájomné zmluvy. Žalobca oznámil
žalovaným výpoveď z nájmu listom zo dňa 20.09.2010, zo dňa 11.02.2013 a zo dňa 20.01.2015 s tým, že
dvakrát bola zrušená výpoveď z nájmu, a to 30.12.2010 a 31.05.2013, z čoho vyplýva, že bolo výlučne
na vôli žalobcu riadiť nájomný vzťah účastníkov nájomného vzťahu. Súd sa s platobnou schopnosťou
žalovaných oboznámil, avšak neprihliadol na dôvody osobitného zreteľa, že im bol poskytnutý nájomný

byt pre sociálne slabé rodiny a skutočnosť, že sa nachádzajú v hmotnej núdzi. Žalovaní uhradili dlžné
nájomné a nemali tak dôvod odovzdať predmetný byt na výzvu žalobcu zo dňa 22.05.2015. Uviedli, že
nájomný vzťah naďalej trvá, pretože žalobca prijímal po celú dobu úhrady za nájom a služby s užívaním
bytu a nikdy nevracal predmetné platby, čím konkludentne prejavoval vôľu byť účastníkom nájomného
vzťahu. Namietali, že súd sa nezaoberal otázkou, či medzi stranami sporu existuje nájomný vzťah, či

je dôvodné vypratanie predmetného bytu, resp. prečo je potrebné poskytnúť ochranu žalovaným ako
dobromyseľným užívateľom bytu. Tým boli práva žalovaných porušené, nebola im poskytnutá zákonom
ustanovená ochrana, žalovaní sú vo vzťahu k žalobcovi spotrebitelia, boli sankcionovaní pri omeškaní s
platením nájomného a služieb, pričom žalobca použil nekalú praktiku, a to inštitút výpovede nájmu ako
duplicitnú sankciu, ktorou sa súd vôbec nezaoberal.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).5. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel. V dôvodoch svojho rozhodnutia vyslovil, že výpoveď z
nájmu bola daná zákonným spôsobom a nájomný vzťah skončil ku dňu 31.05.2015. Dospel k záveru,
že nebolo možné konštatovať, že žalovaní neplatili z dôvodu hmotnej núdze.

6. Občiansky zákonník, upravujúci zánik bytu v ustanovení § 710 ods. 3 stanovuje, že ak bola daná
písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace
a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená
výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie

písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

7. Podľa § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods.
1 písm. d/, že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a
preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota
sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.

8. Podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že
prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

9. Podľa § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych
dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo
sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede
nájmu bytu zanikol.

10. V posudzovanej veci súd prvej inštancie predčasne dospel k záveru o splnení hmotnoprávnych
predpokladov pre vypratanie bytu žalovanými.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že nájomný vzťah je typickým odplatným právnym vzťahom. Neplatenie

nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace je zákonným
dôvodom, pre ktorý môže prenajímateľ vypovedať nájom bytu. Pokiaľ nájomca na súde neuplatní do
troch mesiacov od doručenia výpovede neplatnosť výpovede (§ 711 ods. 6 veta prvá Občianskeho
zákonníka), súd výpoveď nájmu bytu nepreskúmava a teda nezaoberá sa tým, či výpoveď nájmu bytu
bola daná zákonným spôsobom.

12. V danej veci nájomcovia žalobu o neplatnosť výpovede na súde neuplatnili. V obrane proti žalobe o
vypratanie bytu argumentujú tým, že ich hmotná núdza spôsobila neplatenie predpísaného nájomného a
služieb, všetky nedoplatky zaplatili a preto zastávali názor, že nájom bytu naďalej trvá a dôvod výpovede
nájmu bytu zanikol.

13. Predpokladom zániku dôvodu výpovede nájmu v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka je
splnenie dvoch zákonom stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne.
a/ nájomca po doručení výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka pre neplatenie
nájomného, musí v prvom rade preukázať prenajímateľovi, že svoju povinnosť platiť nájomné nesplnil

z dôvodu, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov (§ 710 ods. 4
Občianskeho zákonníka). Aj keď zákon výslovne neurčuje lehotu, v ktorej musí nájomca prenajímateľovi
preukázať, že nájomné nezaplatil z dôvodu hmotnej núdze, z ust. § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka
možno vyvodiť, že stav hmotnej núdze mu musí preukázať v určitom časovom limite, a to najneskôr do
konca výpovednej lehoty (§ 710 ods. 3 veta druhá a tretia Občianskeho zákonníka). Len, ak stav hmotnej

núdze v predmetnom časovom limite prenajímateľovi preukáže, dochádza k predĺženiu výpovednej
lehoty o ochrannú lehotu v trvaní ďalších šesť mesiacov (§ 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
b/ ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby došlo k zániku dôvodu výpovede v zmysle § 711
ods. 5 Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že pred uplynutím ochrannej lehoty, buď nájomca zaplatí
dlžné nájomné prenajímateľovi, alebo medzi nimi dôjde k dohode o spôsobe úhrady (viď rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/133/2009 zo dňa 30.03.2011).

14. V posudzovanej veci súd prvej inštancie neposudzoval hmotnú núdzu žalovaných ku dňu doručenia
výpovede (§ 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Z odseku 10 odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,že vyhodnocoval príjem žalovaného 1/ v decembri roku 2014, ktorý prevýšil zákonom určené životné
minimum 526,- eur (správne 517,12 eur) podľa zákona č. 601/2003 Z.z.. Vec neposudzoval z hľadiska,
či boli splnené predpoklady zániku dôvodu výpovede v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka,

teda, či nájomca prenajímateľovi preukázal, že svoju povinnosť plniť nájomné nesplnil z dôvodu, že
je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a či došlo k úhrade dlžného nájomného pred uplynutím
ochrannej lehoty. Nakoľko súd prvej inštancie sa nezaoberal rozhodnými skutočnosťami pre posúdenie
skutkového stavu veci a s prihliadnutím na obranu žalovaných sa nezaoberal zákonnými predpokladmi
zániku dôvodu výpovede v zmysle § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka, odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.