Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220021
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115220021.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: T. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. - Q., ul. J. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Katarínou Čorbovou, advokátom so sídlom v
Košiciach, Žižkova 39, proti žalovaným: 1./ T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, 2./ F. B., rod.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, právne zastúpení: JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom so
sídlom v Prešove, Hlavná 19, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 15C/320/2015-29 zo dňa 02.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu. Rozhodol, že žalobca je povinný
nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca
sa podanou žalobou domáhal vypratania nehnuteľnosti - parcely XXX orná pôda, zapísaná na LV č.
XXXX k.ú. R.. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, namietali, že pozemok nadobudli od predávajúceho
v stave a hraniciach tak, ako ho doposiaľ užívali, namietali vydržanie vlastníckeho práva. Súd prvej
inštancie uviedol, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním keď spornú

nehnuteľnosť užívali od XX.XX.XXXX a uplynutím vydržacej 10 ročnej lehoty nadobudli vlastnícke právo
najneskôr k XX.XX.XXXX. Je nesporné, že žalobca sa vlastníckych práv začal domáhať až po roku
2000. O tom, že žalovaní boli dobromyseľnými držiteľmi, svedčí aj to, že ich vlastnícke právo nikto
nespochybňoval.Uvedenévyplývaajzvýpovedívypočutýchsvedkovazvýpovedepôvodnežalovaných
potvrdzujúcich, že nehnuteľnosť oplotil pôvodný vlastník pán U. s manželkou a v nezmenenom stave
ich odpredal žalovaným. Súd uviedol, že dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami,
z ktorých je možné usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môže

svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, je titul uchopenia sa držby. V predmetnej veci bol titulom
vstupu do držby odpredaj nehnuteľnosti na základe notárskej zápisnice, ktorou právni predchodcovia
žalovaných manželia U. predali rozostavaný rodinný dom spolu s pozemkom v hraniciach oplotenia s
existujúcim oplotením. V zmluve sa výmera pozemku neuvádza. Ďalšou okolnosťou, ktorá môže svedčiť
o poctivosti nadobudnutia je tá skutočnosť, že medzi predávajúcimi a kupujúcimi bol príbuzenský vzťah,
čo svedčí o nepochybne zvýšenej dôvere vychádzajúcej práve z príbuzenského vzťahu. O poctivosti
môže svedčiť aj to, že pozemok bol oplotený a rovnako boli oplotené susediace pozemky, teda existoval

stav, ktorý nemohol vyvolávať žiadne zvláštne pochybnosti. Schopnosť vizuálne posúdiť výmeru XXX
m2 a výmeru XXX m2, teda rozdiel cca XXX m2 je veľmi nepravdepodobná, zvlášť pre laika. Súd prvej
inštancie poukázal na judikatúru NS ČR, ktorý toleruje podľa okolností i prekročenie vo výške 50 %
výmery nadobudnutého pozemku. Daný prípad má svoje špecifiká, keď sporný pozemok žalovanýmizakúpený je už v hraniciach oplotenia a oplotené boli aj susediace pozemky, pričom po veľmi dlhú
dobu ich vlastnícke právo nikto nespochybňoval. Zabratá plocha nebola natoľko významná, aby nebolo
možné si všimnúť, že výmera nezodpovedá prideleným pozemkom. Po zhodnotení dôkazov súd dospel

k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a zamietol ju. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255
ods. 1, 2 CSP.

2.Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolaniežalobca.Trvalnatom,žežalovaní
neboli a nemohli byť oprávnenými držiteľmi predmetných pozemkov. Aby sa jednalo o oprávnenú držbu,

musia byť súčasne splnené dva pojmové znaky: a) dobromyseľnosť, b) držiteľ nakladá s vecou ako
svojou,súčasnevšakmusíexistovaťúkon,ktorýmvecbolaveriteľovifaktickydanádoužívania.Žalovaní
ani ich právni predchodcovia nemohli byť oprávnenými držiteľmi predmetných nehnuteľností. Žalovaní
museli vedieť, že im boli pridelené na výstavbu rodinného domčeka pozemky vo výmere 720 m2, a preto
museli byť nedobromyseľní ak si ohradili a reálne užívali pozemky vo väčšej výmere. Žalovaní neoznačili
žiadny právny úkon, na základe ktorého by im boli odovzdané sporné nehnuteľnosti do držby a ani

neuviedli žiaden dôvod, na základe ktorého by bolo možné uvažovať o ich dobromyseľnosti ohľadom
držby týchto pozemkov. Tvrdenie, že žalovaní sporný pozemok nadobudli v roku 1986 v oplotenom stave
nebolo preukázané v konaní žiadnymi dôkazmi. Ak by aj v čase prevodu nehnuteľnosti medzi manželmi
U. a žalovanými bol prevádzaný pozemok ohraničený oplotením, ktoré by siahalo až k potoku, tak ani
vtedy by žalovaní nemohli byť dobromyseľní, pretože by si museli všimnúť nepomer medzi výmerou

pozemku, ktorý od predávajúceho nadobudli, a výmerou ohradeného pozemku. Pomer nadobudnutého
a skutočne držaného pozemku nebol v prípade žalovaných nízky, pozemok žalovaných bol o 29,7 %
väčší než bola rozloha skutočne nadobudnutého pozemku. Odhadnúť plochu pozemku väčšiu o 214
m2 je možné každým bežným človekom bez potreby akéhokoľvek merania pozemku. Žalovaní nemohli
byť dobromyseľní ani vzhľadom na právnu úpravu, v zmysle ktorej pozemok na výstavbu rodinného

domčeka nesmel byť väčší ako 800 m2. Žalobca nepopiera judikatúru NS ČR, ktorá toleruje prekročenie
až do výšky 50 % výmery nadobudnutého pozemku, ale v danom prípade bola by aplikovateľná iba
za predpokladu, že by držaná plocha pozemku k reálne vlastnenému pozemku nebola ako v danom
prípade v pomere cca 1:3. Žalovaný v 1. rade je dlhoročným poľovníkom a pre výkon poľovníctva musí
vedieť odhadovať vzdialenosť. Z katastrálnych máp jednoznačne vyplýva, že prevádzané pozemky mali

pravidelný tvar a hranicu pozemku netvoril neďaleký potok. Už len letmý pohľad do geometrického plánu
alebodokatastrálnejmapy,čožalobcapovažujezaúplneobvyklýúkonvdanomčase,prioboznamovaní
sa s nadobúdanou nehnuteľnosťou by ich presvedčilo o tom, že ich pozemky nesiahajú k potoku.
Žalovaní museli poznať vlastnícku hranicu ich pozemku vyznačenú v katastrálnej mape, z ktorej muselo
im byť zrejmé, že hranicu netvorí neďaleký potok, ale je tvorená pravidelnou líniou a medzi hranicou

ich pozemku a potokom sa nachádza iný pozemok. Ak žalovaní následne pokračovali vo výstavbe
rodinného domu, museli sa ako stavebníci oboznámiť s územnou plánovacou i stavebnou technickou
dokumentáciou, súčasťou ktorej musel byť aj geometrický plán alebo mapa stavebného pozemku.
Tvrdenia žalovaných, že nepoznali skutočné hranice kupovaného pozemku je účelová, zavádzajúca a
nepravdivá. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa stotožňuje s jeho rozhodnutím. Podstatné pre
rozhodnutie danej veci bola skutočnosť, či žalovaní boli alebo neboli dobromyseľní pri držbe pozemku,

ktorý bol o cca 1/3 väčší ako pozemok, ktorý nadobudli na základe právneho úkonu - zmluvy. Odvolací
súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalovaní dobromyseľní boli, pretože
pozemok im bol odovzdávaný už oplotený a ich vlastnícke právo nikto po dlhú dobu nespochybňoval.
Odvolací súd súhlasí s citovanou judikatúrou NS ČR, podľa ktorej aj rozdiel vo výške cca 50 % oproti
kúpenej výmere pozemku si účastník právneho vzťahu nemusí všimnúť a nemusí z toho rezultovať jeho

nedobromyseľnosť. Pokiaľ ani žalobca nespochybňuje, že nebolo povinnosťou žalovaných nechať si
pozemok zamerať, potom žalovaní neporušili mieru potrebnej opatrnosti, keď sa spoľahli na údaje o tom,
žepozemokplatnenadobúdajúvhraniciachakobolpozemokoplotený,najmäsohľadomnaskutočnosť,
že po dobru viac ako 10 rokov ich vlastnícke právo nikto nespochybňoval.

4. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania. Z uvedených
dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že

žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.