Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Miloš Kolek
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/43/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225395
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115225395.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. X, XXX XX P., zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66,
proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890,
zastúpená: AK Antol s.r.o. so sídlom Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 109,54 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
10C/404/2015-69 zo dňa 31.01.2017 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške 109,54 eur spolu s úrokom z omeškania, rozhodol, že žalovaný je povinný
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 109,54 eur, žalobu odôvodnil tým, že
v uzavretej zmluve o úvere absentuje povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z., preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca za úver vo výške 400 eur uhradil žalovanému
509,54 eur, preto žaloval o zaplatenie rozdielu medzi týmito sumami. Súd prvej inštancie zistil, že
dňa 12.03.2012 bola uzavretá zmluva o úvere medzi Poštovou bankou, a.s. a žalobcom. Zmluva je
formulárová. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 400 eur, v zmluve bola uvedená
úroková sadzba 29,50 eur, počet splátok 24, výška mesačnej splátky bola 23 eur, konečná splatnosť
12.03.2014 a celková výška nákladov 128,85 eur. Žalovaný ani nepoprel, že by mu žalobca uhradil
509,54 eur. Vo vyjadrení žalovaný okrem iného namietal premlčanie. Súd prvej inštancie uviedol, že
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z., pričom medzi ne patrí RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výška, počet a
termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorých sa splátky budú priraďovať k
jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúveru,dobatrvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Súd zdôraznil,
že údaj o RPMN je jedným z najdôležitejších údajov, zákonodarca vyžaduje, aby pri údaji o RPMN
boli uvedené všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej
zmluve spomínaný údaj chýba, keďže nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN,
preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Už len z toho dôvodu bolo dôvodné žalobe vyhovieť. Žalobca
síce odôvodňoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, avšak súd
prvej inštancie v rámci preskúmavania predmetnej spotrebiteľskej zmluvy dospel k bezpoplatkovosti a
bezúročnosti z dôvodov vyššie uvedených. Termín konečnej splatnosti nemá byť ohraničený počtomsplátok, ale presným dátumom, čo mu v tak v danom prípade nebolo. Súd ďalej uviedol, že pre
úplnosť dodáva, že v zmluve chýbajú nepochybne aj predpoklady použité na výpočet RPMN. Neušlo
pozornosti súdu prvej inštancie, že v zmluve je uvedená celková výška nákladov 128,85 eur, čo spolu
s reálne poskytnutou sumou predstavuje 528,85 eur, avšak v zmluve je uvedený počet mesačných
splátok 24, pri výške mesačnej splátky 23 eur, čo v úhrne predstavuje 552 eur. Právny zástupca
žalovaného vo vzťahu k právnou zástupkyňou žalobcu namietanému neuvedeniu adresy na prípadné
uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti poukázal na to, že súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky, kde
v článku 12 záverečných ustanovení je odkaz na reklamačný poriadok. Na takúto obranu súd uvádza,
že konštatovanie o adrese na reklamáciu má byť uvedené priamo v zmluve, nie viacnásobným odkazom
na jej vyhľadanie. Nemožno preto od spotrebiteľa požadovať, aby sa takýmto prácnym spôsobom musel
dopracovať k informáciám, ktoré majú byť uvedené priamo v zmluve. Výrok o trovách konania odôvodnil
ust. § 255 ods. 1 CSP. Otázkou premlčania nároku sa v rozsudku nezaoberal.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Nestotožnil sa s
argumentáciou prvostupňového súdu ohľadom určenia, že úver zo zmluvy o úvere je bezúročný a bez
poplatkov, a z dôsledku čoho mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Súd v rozsudku prijal záver, že zmluva o úvere neobsahovala všetky potrebné údaje na
výpočet RPMN. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia
výlučne z dôvodu, že v zmluve o úvere absentovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Žalobca až na nariadenom pojednávaní dňa 31.01.2017 tvrdil, že v zmluve
o úvere chýbajú aj ďalšie náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, medzi nimi
aj údaj o predpokladoch pre výpočet RPMN. Na tomto pojednávaní žalovaný poukázal na bod 2.1 v
zmluve o úvere, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobcom namietaná údajná absencia predpokladov
na výpočet RPMN je nedôvodná, nakoľko všetky predpoklady na výpočet RPMN sa priamo nachádzajú
v zmluve. Jedná sa o splátku, výšku splátky, počet splátok, úrokovú sadzbu v súlade s § 19. Nie
je zrejmé z čoho súd vychádza ak tvrdí, že tieto údaje absentujú na zmluve. Žalovaný poukázal na
§ 19 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, odkazujúc na prílohu č. 2 tohto zákona, podľa
ktorého výšku RPMN dostal na základe vzorca uvedeného v predmetnom ustanovení. Poukázal ďalej
na to, že údaj o RPMN v zmysle zmluvy o úvere obsahuje oboznámenia a formulár. Žalovaný tvrdí, že
žalobcaobdržalpredmetnépodklady.Žalovanýnesúhlasísnázoromsúduohľadomnesprávneuvedenej
celkovej čiastky, ktorú má dlžník zaplatiť. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 09.01.2016 vo veci
C-42/15, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovené ako jediný dokument, ale
všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo
na inom trvalom nosiči. Nakoľko je zrejmé, že zmluva o úvere má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje
zákon o spotrebiteľských úveroch, nie je možné tvrdiť, že úver zo zmluvy je bezúročný a bez poplatkov.
Súd prvej inštancie nedôvodne tvrdí, že termín konečnej splatnosti úveru nemá byť ohraničený počtom
splátok, ale presným dátumom, čo v danom prípade nebolo. Poukázal na to, že priamo v zmluve o
úvere v bode 2.1 je uvedené, že dátum konečnej splatnosti úveru je 12.03.2014. Poukázal na to, že
obchodné podmienky účinné v čase uzatvorenia zmluvy boli súčasťou zmluvy o úvere a poukázal na
rozsudok C-42/15, podľa ktorého nie je nevyhnutnosťou, aby zmluva o úvere bola vyhotovená ako
jedinýdokument.Rozsudokjenesprávnyajohľadomprávnehoposúdeniapremlčanianárokunavydanie
bezdôvodného obohatenia. Žalovaný má za to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný. Žalobca
dňa 09.05.2013 predčasne splatil úver zo zmluvy o úvere. Návrh žalobcu bol doručený okresnému
súdu dňa 07.10.2015. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, ktoré vychádza z tvrdenia, že žalobca sa
o bezdôvodnom obohatení dozvedel až v mesiaci júl 2015. Súd sa zároveň dostatočne nevysporiadal
so vznesenou námietkou premlčania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu
zmenil a návrh zamietol.
3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stavasprávnevovecirozhodol,odvolacísúdsasjehorozhodnutímstotožňuje.Vzmluveneboliuvedené
predpoklady pre výpočet RPMN. Je pravda, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so vznesenou
námietkou premlčania, odvolací súd však má za to, že pohľadávka žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ak by existovala, nie je premlčaná, pretože podstatným pre začatie plynutia premlčacej
lehoty je skutočné dozvedenie sa o bezdôvodnom obohatení, čo v danom prípade nastalo až v mesiacijúl 2015, kedy bol žalovaný informovaný o náležitostiach zmlúv o úvere a o rozhodnutiach súdov. Z
uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, trovy odvolacieho konania mu nevznikli,
žalovaný bol neúspešný, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.