Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. december 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/389/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913207272
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5913207272.5

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: Ing.
Q. P., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, prechodne bytom R. XX, P., zast. JUDr. Petrom
Timkom, advokátom, Advokátska kancelária Štefánikova trieda 6, 949 01 Nitra, IČO: 42124026, proti
žalovaným: 1/ O. R., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX a 2/ C. R., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom A.

XXX, obaja zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01
Ružomberok, IČO: 36862304, v konaní o zaplatenie náhrady za užívanie majetku vo výške 1.000,- eur
s príslušenstvom, o nároku na náhradu trov konania, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Ružomberok, č. k. 3C/106/2013-297 zo dňa 10. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu, vo výroku I., II. a III. p o t v r d z u j e.

V odvolaním nenapadnutej časti ostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
I. Súd priznáva žalovaným v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne náhradu trov prvoinštančného konania

voči žalobkyni v rozsahu 21,96 %.
II. Súd priznáva žalovaným v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
III. Súd priznáva štátu náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 60,98 %
IV. Súd priznáva štátu náhradu trov konania voči žalovaným v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne
v rozsahu 39,02 %.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že medzitýmnym rozsudkom zo dňa 03.03.2014
č. k. 3C/106/2013-99 vyslovil, že základ žalobného nároku žalobkyne je opodstatnený. Krajský súd
v Žiline ako súd odvolací na odvolanie žalovaných v 1/ a v 2/ rade medzitýmny rozsudok potvrdil
rozsudkom zo dňa 10.06.2014 č. k. 5Co 303/2014-126, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom
08.09.2014. Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č.k. 3C/106/2013-249 zo dňa 18.11.2015 tak, že
zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 390,23 eur spolu

s úrokom z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 390,23 eur od 05.09.2013 do zaplatenia, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. V ostatnej časti návrh zamietol a zároveň rozhodol,
že o trovách konania a o trovách štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. Vo svojom rozhodnutí súd vychádzal z hodnoty a výmery stanovenej znaleckým posudkom
znalkyne z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Adriany Meliškovej, kde v
nadväznosti na vykonané znalecké dokazovanie spolu výška náhrady titulom bezdôvodného obohatenia

- nadužívania rodinného domu žalovanýmiv 1/ a v 2/ rade nad ich spoluvlastnícky podiel za obdobie
od 05.09.2011 do 26.07.2013 bola vo výške 353,6347 eur, teda pokiaľ žalobkyňa uplatňovala v častinávrhu titulom nadužívania rodinného domu odporcami v 1/ a v 2/ rade sumu 811 eur, v časti 353,6347
eur v tejto časti súd návrhu vyhovel a ohľadom sumy 457,3653 eur žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Pokiaľ žalobkyňa uplatňovala náhradu za nadužívanie pozemkov parcela č. CKN 535/1 a parcela č.

CKN 535/2 za obdobie od 05.09.2011 do 26.07.2013 v sume 189 eur, súd vychádzal zo znaleckého
posudku znalkyne Ing. Adriany Meliškovej, podľa ktorého spolu náhrada pre žalobkyňu za nadužívanie
pozemkov parcela č. CKN 535/1 a parcela č. CKN 535/2 v uplatňovanom období od 05.09.2011 do
26.07.2013 bola vo výške 36,60 eur. Pokiaľ teda žalobkyňa v žalobe (doplnenie doručené tunajšiemu
súdu dňa 09.10.2013) uplatňovala za nadužívanie pozemkov v označenom období sumu 189 eur a v

priebehu konania najmä v nadväznosti na závery znaleckého dokazovania žalobu nezmenila, ohľadom
nároku za nadužívanie pozemkov parcela č. CKN 535/1 a parcela č. CKN 535/2 súd vyhovel návrhu v
časti o zaplatenie sumy 36,60 eur a v ostanej časti vo výške 152,40 eur návrh zamietol ako nedôvodný.
Krajský súd Žilina na odvolanie žalobkyne rozsudkom č.k. 5Co/98/2016-282 zo dňa 29.4.2016 rozsudok
okresného súdu v časti, v ktorej súd návrh zamietol potvrdil a v odvolaním nenapadnutej časti zostal
rozsudok okresného súdu nedotknutý. Zároveň si vymienil, že o trovách odvolacieho konania rozhodne

súd I. stupňa. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala spolu zaplatenia sumy 1.000,- eur a súd vyhovel jej nároku
v časti o zaplatenie sumy 390,23 eur a zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 609,77 eur, úspech
žalobkyne v konaní bol 39,02 % a úspech žalovaných bol 60,98 %. Celkový úspech žalovaných bol
teda 21,96 %. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní, preto súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Výnimočné nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho
prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná
tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Vzhľadom na uvedené súd
žalovaným priznal spoločne a nerozdielne náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobkyni v
rozsahu 21,96%. Žalovaní v 1/ a 2/ rade mali úspech aj v odvolacom konaní, keď krajský súd na

odvolanie žalobkyne rozsudok okresného súdu potvrdil, teda v odvolacom konaní mali žalovaní v 1/ a
2/ rade plný úspech, preto im súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu
100 %. Súd v konaní na preukázanie tvrdení žalobkyne ustanovil znalkyňu z odboru stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Adrianu Meliškovú za účelom určenia hodnoty peňažnej
náhrady, ktoré zodpovedá nájomnému za užívanie jednotlivých podlaží a pozemkov a určenie výmery

jednotlivých častí rodinného domu, pričom znalkyňa v znaleckom posudku náležite ustálila výšku
peňažnej náhrady ako aj výmeru jednotlivých podlaží. Závery znaleckého dokazovania vyzneli jednak
v prospech žalobkyne ako aj v prospech žalovaných v 1/ a 2/ rade, keď sa ustálila výška hodnoty za
užívanie rodinného domu, pozemkov a tiež výmera jednotlivých podlaží, preto vzhľadom na uvedené
s poukazom na pomer úspechu strán v spore, na trovách, ktoré vznikli štátu vyplatením odmeny za

podaný znalecký posudok sa majú podieľať obe strany sporu. Vzhľadom na uvedené súd potom priznal
štátu, ktorý hradil odmenu za znalecký posudok zo svojich rozpočtových prostriedkov náhradu trov
konania v rozsahu 60,98 % voči žalobkyni, ktorá mala v danej časti neúspech a v rozsahu 39,02%
voči žalovaným, ktorí boli v danej časti neúspešní. V danom prípade súd rozhodoval o nároku štátu na
náhradu trov konania bez návrhu, keď vyplatenie odmeny mal súd preukázané zo záznamu o úhrade zo

dňa 16.2.2016. Vykonaním predbežnej finančnej kontroly (č.l. 230 spisu) mal súd preukázané uplatnenie
uvedeného nároku štátu na náhradu trov, ktoré v konaní platil. Súd v konaní nezistil zvláštne okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa, ku ktorým by pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania mohol
výnimočne prihliadnuť.

3. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu okresného súdu do výroku I., II., a III. podala odvolania
žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu. V podanom odvolaní uviedla, že ešte v písomnom
podaní zo dňa 13.6.2016, reagujúc na potvrdzujúci rozsudok
odvolacieho súdu zo dňa 29.4.2016 č.k. 5Co/98/2016-282 (ďalej len „potvrdzujúci
rozsudok"), žalobkyňa sa domáhala, aby súd aplikoval § 142 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p."), pretože rozhodnutie vo veci samej záviselo
od znaleckého posudku, resp. od úvahy súdu. Ak by súd rozhodol do 30.6.2016 (čo sa nestalo, hoci
vec náhrady trov vôbec nie je právne zložitá), bola by možnosť aplikovať § 142 ods. 3 O.s.p. a na účely
priznania náhrady trov žalobkyni vychádzať zo sumy 390,23 eur. Nepovažujeme za správne úvahy súdu
v uznesení, že žalobkyňa mala po doručení

znaleckého posudku č. 45/2015 (ďalej len „posudok") niečo meniť, resp. prispôsobiť
žalobu výsledkom posudku. Hoci odvolací súd bol v potvrdzujúcom rozsudku mimoriadne stručný, pokiaľ
ide o vlastné úvahy, tebo využil právo podľa § 219 ods. 2 O.s.p., naďalej zotrvávame na názore, že
návrhom treba rozumieť textáciu žalobného petitu. Žalobkyňa celkom jasne požadovala sumu 1.000,-eur s príslušenstvom. Žalobkyňa riadne reagovala na posudok písomným vyjadrením zo dňa 9.10.2015,
kde v bode 19. uviedla záver, že uplatnená a žalobou požadovaná suma 1.000,- eur je dôvodná, pretože
je menšia než celkové (posudkom zistené) náhrady prislúchajúce žalobkyni. Sadzba bezdôvodného

obohatenia za 1 m2 nie je základnou náležitosťou žaloby a preto žalobkyňa nemala čo meniť po doručení
posudku. Výška bezdôvodného obohatenia je mimo rámca skutkových tvrdení, osobitne v situácii, keď
na zistenie tejto výšky treba odborné znalosti, ktoré účastník nemá. Žalobkyňa pri rodinnom
dome výslovne označila sadzbu 9,- eur/1 m2 ročne za odhad. Nikdy túto sadzbu
neoznačila za skutkové tvrdenie. Žalobkyňa sa v závere podaného odvolania domáhala, aby odvolací

súd odstránil tvrdosť novej úpravy náhrady trov a aplikoval na vec § 255 ods. 2 CSP, vysloviac, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, alternatívne, aby aplikoval § 257 CSP a nepriznal
žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania proti žalobkyni z dôvodu, že zmena právnej úpravy pôsobí vo
vzťahu k žalobkyni natoľko nevýhodne, že žaloba dôvodne podaná, čo do právneho základu, ale iba
čiastočne úspešná čo do výšky, sa v podstate stane pre žalobkyňu prehrou.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.

161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň
v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho
vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti (vo výroku IV) ostáva uznesenie nedotknuté.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Okresný súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v súlade so zákonom podľa § 255

ods. 1 CSP aplikoval zásadu úspechu v konaní, pričom vychádzal z toho, že žalobkyňa sa domáhala
zaplatenia sumy 1.000,- eur, súd vyhovel jej nároku v časti o zaplatenie sumy 390,23 eur a zamietol
žalobu v časti o zaplatenie sumy 609,77 eur, teda úspech žalobkyne v konaní bol 39,02% a úspech
žalovaných bol 60,98 %. Prevažný úspech mali v konaní žalovaní v 1/ a 2/ rade, pričom celkový úspech
žalovaných bol 21,96 %. Vzhľadom na uvedené súd žalovaným priznal spoločne a nerozdielne náhradu

trov prvoinštančného konania voči žalobkyni v rozsahu 21,96%. Žalovaní v 1/ a 2/ rade mali plný úspech
v odvolacom konaní, keď krajský súd na odvolanie žalobkyne rozsudok okresného súdu potvrdil, preto
im súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Okresný súd pri
rozhodovaní o trovách konania posúdil aj prípadnú aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré
však v prejednávanej veci nevzhliadol.

10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie výstižne a dostatočne odôvodnil
v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP.11. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobkyňa
nebola v odvolacom konaní úspešná.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)