Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. apríl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/131/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010213
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515010213.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň JUDr.
Ivety Zelenayovej a JUDr. Magdalény Blažovej v trestnej veci obžalovanej V.. I. X., pre prečin výtržníctva
podľa§364ods.1písm.a/Tr.zák.aprečinublíženianazdravípodľa§156ods.1Tr.zák.vštádiupokusu
podľa § 14 Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku samosudkyne Okresného súdu Bratislava V,
sp. zn. 5T/32/2015 zo dňa 17.05.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej V.. I. X., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

OdvolanímnapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduBratislavaVzodňa17.05.2017,sp.zn.5T/32/2015
bola obžalovaná V.. I. X. uznaná za vinnú z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že

V.. I. X. v čase asi o 10:20 hod. dňa 13.04.2013 v Bratislave na D. ulici č. XX pred obytným domom
fyzicky napadla poškodenú C. D. tak, že počas toho ako poškodená vychádzala z obytného domu na
D. č. XX v H. spoločne so svojím synom I., ktorý bol v detskom kočíku a popri nej šiel jej pes rasy Jack
Russel bez vôdzky, obvinená V.. I. X. zrazu zakričala na poškodenú C. D., aby si okamžite uviazala psa
na vôdzku, lebo jej syn sa bojí psov, poškodená C. D. jej oznámila, že hneď ako prenesie detský kočík

aj s dieťaťom po schodoch, tak si psa uviaže, keď poškodená C. D. začala niesť kočík po schodoch,
pristúpila k nej obv. V.. I. X. a začala jej siahať na kabelku, ktorú mala zavesenú na kočíku, pričom
uviedla „toto sa ti páči?“, následne na to ju poškodená C. D. odstrčila od jej tašky a uviedla „čo si to
dovoľujete?“, na čo ju následne obv. I. X. začala ťahať za vlasy, zhodila ju na zem, bila ju päsťami do
oblasti tváre, následne ju začala ťahať po zemi pred predajňu Autodiely na D. ul. v Bratislave, kde ju
trekovými topánkami začala kopať do oblasti hlavy a krku, čo trvalo asi 5 až 7 minút, pričom počas tohto

kopania mal obvinenej V.. I. X. pomáhať aj jej maloletý syn L. C., ktorý ako neskôr bolo zistené je autista,
ktorý mal tak isto kopať poškodenú C. D. do oblasti chrbta, pričom mal vykrikovať, že ju zabije, celkový
útok mal trvať približne 15 minút, čím poškodenej C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.-C., H. ul.
č. XXXX/XX spôsobila bolesti hlavy, bolesti a obmedzenie hybnosti krku, ktoré si objektívne vyžiadali
lekárske vyšetrenie s dobou liečenia 5-7 dní, s obmedzením obvyklého spôsobu života prvých 3-5 dní.

Za to bola odsúdená § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 36 písm. j/,
§ 37 písm. h/ Tr. zák. a § 56 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný peňažný trest vo výške 180 eur. (v písomnom
vyhotovení rozsudku na str. 2 došlo k zrejmej pisárskej chybe, ktorú bude treba po doručení spisového
materiálu odstrániť opravným uznesením v súlade s trestným poriadkom, tak aby bol výrok o treste v
súlade so zápisnicou z hlavného pojednávania a písomným vyhotovením rozsudku).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd ustanovil obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.Podľa§287ods.1Tr.por.súd zaviazalobžalovanúknáhradeškodypoškodenejspoločnostiVšeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., I. XX, H., IČO : XXXXXXXX vo výške 159,10 eur.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná V.. I. X. v zákonom stanovenej lehote dňa
01.06.2017, prostredníctvom svojho obhajcu N.. I. C. na č.l. 258-264.

V písomných dôvodoch odvolania poukázala na skutočnosť, že v danom prípade rozhodnutie

prvostupňového súdu o vine a treste je nezákonné a nespravodlivé, nakoľko nebolo dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý bola trestne stíhaná. Popiera skutok v plnom rozsahu, ktorý sa jej kládol za vinu,
nakoľko v žiadnom prípade nenapadla poškodenú C. D.. Medzi ňou a poškodenou došlo k výmene
názorovafyzickémukontaktu,avšakonasamabránilasynapredvoľnepobehajúcehoaštekajúcehopsa
poškodenej. Teda konala v krajnej núdzi, ale aj v ochrane maloletého syna, ako aj v nutnej obrane pred
priamymi útokmi zo strany poškodenej. Vykonaným dokazovaním, výsluchom svedkov a znalcov, ako

aj oboznámenými listinnými dôkazmi nebol potvrdený skutok uvádzaný v obžalobe. Nikto nepotvrdil, že
napadla poškodenú C. D., zhodila ju na zem a bila ju päsťami do oblasti tváre a ťahala ju po zemi. Nebolo
preukázané, že ju kopala do oblasti hlavy a krku a spôsobila jej zranenie, tak ako ho popísala obžaloba.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd nemohol dospieť k jednoznačnému záveru, že sa stal
skutok uvedený v obžalobe, nie je usvedčovaná ani priamymi ani nepriamymi dôkazmi zo spáchania

skutku. Preto navrhla, aby bola v zmysle § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodená, nakoľko z
vyššie uvedených skutočností nesporne vyplýva, že v danom prípade proti sebe stoja dve protichodné
výpovede, jej a poškodenej, ktorá nie je podporená jediným dôkazom. Má za to, že rozhodnutie o vine
a treste je nezákonné a nespravodlivé, nakoľko skutok, pre ktorý je stíhaná nie je trestným činom.
Ďalej poukázala, že sa nemôže jednať ani o prečin, vzhľadom na spôsob vykonania činu a následky,

okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia, pohnútku, keď je jeho závažnosť nepatrná v
zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. a skutok, ktorý sa jej kladie za vinu, v súlade s týmto ustanovením nemôže
byť prečin, nakoľko jeho závažnosť je nepatrná. Ďalej poukázala na ustanovenie § 24 ods. 1 Tr. zák.,
že čin inak trestný, ktorým niekto obracia nebezpečenstvo, priamo hroziacej záujme chránenému týmto
záujmom, nie je trestným činom a to v súvislosti s tým, že pes poškodenej ohrozoval jej maloletého

syna, ktorý má panický strach zo psov a v súvislosti s jeho diagnózou mohol podľa vedomostí jej
ale aj podľa objektívne medicínskych poznatkov vyvolať panický záchvat, ohrozujúci život jej syna. K
celému incidentu a fyzickému kontaktu došlo preukázateľne nedovoleného pohybu psa poškodenej a
preto jej konanie bolo v krajnej núdzi. S týmto sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Namietala aj
právnu kvalifikáciu ublíženia na zdraví, poukázaním na tú skutočnosť, že poškodená neutrpela počas

predmetnej výmeny názorov a fyzického kontaktu žiadne zranenia, resp. porušenie telesných alebo
duševných funkcií, narušujúce obvyklý spôsob života, nie na krátky čas, resp. prechodný čas. V tomto
smere poukázala na znalecký posudok I.. I. D., C.. a jeho závery, keď obvyklý spôsob života poškodenej
mohol byť obmedzený na dobu 3 až 5 dní, pričom poškodená nemala vystavenú ani práceneschopnosť.
V tomto smere poukázala aj na právnu teóriu a literatúru k trestnému právu hmotnému. V tomto

smere v danej kvalifikácii absentuje predovšetkým úmysel, konanie a následok. Vzhľadom na absenciu
dôkazov ohľadom skutku, tak ako bolo vyššie uvedené navrhla odvolaciemu súdu, aby bola v súlade s
ustanovením § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodená spod obžaloby po zrušení prvostupňového rozsudku.

Na prejednanie odvolania Krajský súd v Bratislave nariadil vo veci verejné zasadnutie, ktoré podľa §

294 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vykonal v neprítomnosti splnomocnenca poškodenej organizácie VZP, a.s. -
N.. I. R. a poškodenej C. D..

Obhajca obžalovanej N.. I. C. sa na verejnom zasadnutí pridržal písomných dôvodov odvolania a navrhol
odvolaciemu súdu, aby po zrušení rozsudku prvostupňového súdu obžalovanú spod obžaloby oslobodil.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave poukázala na vykonané dokazovanie, ktoré prebehlo
aj pred prvostupňovým súdom, dôkazy obžalovanú usvedčujú od spáchania skutku a preto navrhla
odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaná V.. I. X. uviedla, že je nevinná a pripojila sa k návrhu svojho obhajcu.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne
nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Tr. por., preto v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na prípadné chyby
odvolaním nevytýkané, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom

dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

V predmetnej trestnej veci odvolací súd, pri uplatnení tzv. obmedzeného revízneho princípu upraveného
v rámci § 321 ods. 2 v spojení s § 317 ods. 1 Tr. por., nezistil žiadnu takú odvolaním nevytýkanú chybu,
ktorá by mohla zakladať dôvod na podanie dovolania (§ 371 ods. 1 Tr. por.).

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa
nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.
Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy (získané zákonným
spôsobom) nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie v merite veci postupom zodpovedajúcim príslušným
ustanoveniam Trestného poriadku a takto vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil, a to spôsobom

zodpovedajúcim dikcii § 2 ods. 12 Tr. por.

Odvolací súd teda nemá pochybností o správnosti a úplností skutkových zistení, ktoré v plnej miere
zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania.

V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že v prejednávanej trestnej veci nie je sporná skutočnosť,
že obžalovaná V.. I. X. fyzicky napadla poškodenú D. aj keď spáchanie skutku popiera. Je usvedčovaná
poškodenou C. D., ktorá podrobne popísala priebeh skutku a nie je dôvod jej neveriť, nakoľko priebeh
incidentu, ktorý pokračoval pred obytným domom zhodne s poškodenou v rôznych detailoch popisujú
aj svedkovia M. G. a I. H., ktorí síce nevideli začiatok incidentu, ale následný priebeh popisujú

zhodne s poškodenou. S týmito dôkazmi korešpondujú aj lekárske správy a znalecký posudok z
odboru zdravotníctva I.. I. D.. Tvrdenia obžalovanej o začiatku incidentu sú nelogické je absolútne
nepravdepodobné, aby ju poškodená napadla a útočila na ňu, keď niesla pri vychádzaní z domu kočík s
dieťaťom. Je zrejmé, že k incidentu došlo kvôli tomu, že poškodená okrem dieťaťa v kočíku mala pri sebe
psa, ktorý nebol na vôdzke a práve obžalovaná kvôli tomuto vyvolala konflikt s poškodenou, nakoľko jej

syn sa bál psov. Poškodená D. popísala priebeh incidentu, ktorý začala obžalovaná, následne ju zhodila
na zem, ťahala ju po zemi a prosila ju, aby prestala, nakoľko syn v kočíku strašne plakal a pes utiekol.
Na zemi ju držala za vlasy, prosila obžalovanú, aby ju pustila, na čo nereagovala, kopala do nej, pričom
tam bol prítomný aj desaťročný syn, ktorý taktiež do nej kopol dva alebo trikrát do hlavy a raz do oblasti
ramena a ruky. Týmto útokom sa bránila, chcela obžalovanú stiahnuť na zem, to sa jej nepodarilo, pri

tomto incidente v tom čase nebol nikto prítomný až keď išli dvaja neznámy ľudia okolo poprosila ich,
aby privolali políciu a pomohli jej. Po celý čas incidentu bola na zemi, hlavou dolu, nevedela sa postaviť
na nohy, nakoľko obžalovaná ju držala za cop a okolo copu jej vytrhala vlasy. Celý incident sa skončil
príchodom polície a následne prišla záchranná služba a bola ošetrená. Celý incident trval dlhšiu dobu.
Túto verziu obžalovanej o priebehu incidentu potvrdil aj priamy svedok M. G., ktorý uviedol, že nevidel

začiatok incidentu, kto koho napadol, bol v jeho predajni, kde mal dosť zákazníkov, počul krik dvoch
žien, nachvíľu vyšiel z predajne, videl ako obžalovaná drží druhú ženu za vlasy, ktorá bola v polosede
na zemi, poškodená nič nerobila, iba prosila obžalovanú, aby ju pustila, nakoľko ju dlhšie držala za
vlasy, tento incident trval do 20 minút. Myslí si, že jedna z tých žien mala so sebou kočík. Svedok I. H.
uviedol, že v kritickom čase videl bitku dvoch žien, preto zavolal políciu. Pozeral sa na ne asi 5 minút,

dával ich od seba, vyzýval ich aby prestali, ale bitka stále pokračovala. Jasne videl ako obžalovaná
poškodenej vytrhla vlasy, pričom videl aj dieťa, ktoré bránilo matku tým spôsobom, že do poškodenej
kopalo. Obžalovaná tomuto dieťaťu niečo hovorila, ale si nepamätá, či dieťa k útoku podporovalo alebo
mu hovorila, aby prestalo. Žiadne zranenia na ženách nevidel, spomína si, že poškodená ležala na
zemi a obžalovaná stála nad ňou. Videl ako poškodenej obžalovaná vytrhla vlasy, pričom poškodená

prosila obžalovanú, aby ju pustila. Keď videl poškodenú na polícii, všimol si na nej, že mala aj nejaké
odreniny. Takisto videl ako obžalovaná v čase keď poškodenú držala za vlasy, ťahala ju po betóne
a nedovolila sa jej postaviť. Nevidel, že by poškodená fyzicky napadla obžalovanú. Znalec I.. I. D.
v znaleckom posudku uviedol, že pri spracovaní znaleckého posudku vychádzal hlavne z lekárskych
správ z 13.04.2013, nakoľko poškodenú vyšetril až 25.11.2013, kedy poškodená uvádzala bolesti v

pohybe hlavou, pričom chrbtica v driekovej oblasti bola bolestivá a pohyb obmedzený. V tom čase už
na nej neboli vidieť zranenia. Vzhľadom na lekárske správy z 13.04.2013 vyvodil záver, že poškodená
utrpela pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu, stuhnutie okolo chrbtového svalstva krčnej chrbtice,
jedná sa o ľahké poranenie z pohľadu dĺžky liečenia. Nakoľko poškodená bola na materskej dovolenkenebolo jej potrebné vystavovať potvrdenie o práceneschopnosti. Objektívne poranenia poškodenej boli
potvrdené aj z lekárskej správy I.. D., ktorý konštatoval u poškodenej bolesti chrbta a hlavy, obmedzenie
hybnosti kolien, bolestivosť hlavy na poklep bez otvorených rán, liečba bola odporúčaná ľadovaním krku

a užívaním liekov proti bolesti.

V kontexte týchto dôkazov sa obhajobné tvrdenia obžalovanej V.. I. X. javia ako účelové v snahe zbaviť
sa trestnej zodpovednosti. Samotná poškodená popísala priebeh skutku od počiatku zhodne v každom
štádiu trestného konania, pričom svedkovia, ktorí videli priebeh incidentu v určitých štádiách popísali

tento incident v zhode s výpoveďou poškodenej. Potvrdili vytrhnutie vlasov poškodenej, tak isto útok
syna obžalovanej na poškodenú v čase, keď táto ležala na zemi a bola držaná za vlasy. Takisto tvrdenia,
že prosila obžalovanú, aby ju pustila, nakoľko sa nemohla postaviť zo zeme, keď na ňu obžalovaná
útočila uvedeným spôsobom a z priebehu incidentu výpovede poškodenej, svedkov je zrejmé, že zo
strany obžalovanej to nebol iba krátky jednorazový útok na poškodenú, ale tento incident trval dlhšiu
dobu. Podľa výpovedí M. G. 10-20 min.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd, vychádzajúc z obsahu predloženého
spisového materiálu, dospel k záveru, že všetky súdom prvého stupňa vykonané dôkazy poskytujú
dostatočný a spoľahlivý podklad pre záver o vine obžalovanej za spáchaných skutkov tak, ako to vyplýva
z podanej obžaloby.

Odvolací súd sa takisto v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením žalovaného skutku z hľadiska
naplnenia všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák. nakoľko obžalovaná sa dopustila skutku na mieste verejnosti prístupnom a prečinu ublíženia
na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 k § 156 ods. 1 Tr. zák., vzhľadom na spôsob útoku na poškodenú,

pričom je možné konštatovať, že iba vzhľadom na náhodu nedošlo k vážnejším zraneniam poškodenej,
keď útok smeroval do oblasti jej tváre a ramien, v čase, keď sa nachádzala na zemi.

Vo vzťahu k výroku o treste odvolací súd považuje súdom prvého stupňa uložený trest za zákonný,
správny a primeraný a v konečnom dôsledku za spravodlivý, vzhľadom na doterajší spôsob života

obžalovanej, okolnosti za akých došlo k spáchaniu skutku, pričom treba prihliadnuť aj na to, že skutok
sa stal 13.04.2013 a podľa aktuálnej lustrácii od spáchania skutku obžalovaná sa nedopustila žiadneho
protispoločenského konania. Preto je aj peňažný trest uložený na spodnej hranici trestnej sadzby
primeranýspolusnáhradnýmtrestomodňatiaslobodypreprípadzmareniapeňažnéhotrestunaspodnej
hranici trestnej sadzby.

Vzhľadom na to, že napadnutý rozsudok je správny aj vo výroku o náhrade škody, odvolací súd s
poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolanie obžalovanej za nedôvodné, preto
rozhodol tak, že ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok.