Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/288/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815201517
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815201517.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Z. S., nar. X.X.XXXX, bytom
J., G. XXX/XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Brožom, so sídlom V., A. G. X, proti
žalovanému Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova
17, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom

Banská Bystrica, Robotnícka 6, o zaplatenie 2.376,92 eur s príslušenstvom, na základe odvolania
žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 5C/87/2015-115 zo dňa
19. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Medzitýmny rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom okresný súd okresný súd vyslovil, že základ nároku žalobcu
je daný. S poukazom na námietku premlčania vznesenú žalovaným a s prihliadnutím na zásadu
hospodárnosti konania prednostne posudzoval opodstatnenosť tejto námietky (bližšie aj R 29/1983).
Konštatoval, že žalobca sa o škode dozvedel až vydaním rozhodnutia, ktorým došlo k zastaveniu
priestupkového konania voči nemu ako účastníkovi dopravnej nehody. Až vydaním tohto rozhodnutia
mohol „s konečnou platnosťou“ nadobudnúť vedomosť o tom, že nie aj on, ale len poistenec žalovaného

zodpovedá za škodu.
2. Pokiaľ by aj okresný súd vychádzal z toho, že žalobca mal vedomosť o tom, že za škodu zodpovedá
poistenec žalovaného, ani v takom prípade by neuplynula subjektívna lehota na podanie žaloby, resp.
na uplatnenie nároku na náhradu škody. Poistenec žalovaného bol uznaný za vinného z priestupku dňa
18.9.2014 a žalobca podal žalobu 18.3.2015; teda včas. Zároveň okresný súd ustálil, že o rozsahu škody
sa žalobca mohol dozvedieť najskôr ukončením liečenia, kedy aspoň orientačne už mohol vyvodiť jej

výšku; čo sa stalo najskôr až 2.7.2013. Uviedol, že dňa 10.1.2013 bol síce žalobca prepustený z ústavnej
zdravotnej starostlivosti, ale liečenie pokračovalo a bolo ukončené (práve) dňa 2.7.2013, keďže žalobca
absolvoval liečenie od tohto dňa až do 14.3.2014. Podľa okresného súdu pri prepustení z ústavnej liečby
nemohol byť ešte zdravotný stav žalobcu ustálený. To znamená, že i tohto pohľadu ide o včas uplatnený
nárok, ktorý pozostáva z nároku na bolestné a z nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
zamietnutia časti nároku žalobcu na náhradu škody z titulu bolestného. Poukazoval na to, že v zmysle
§ 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. sa lekársky posudok vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného
možno považovať za ustálený a podľa § 9 označeného právneho predpisu sa pri určení bolestného
hodnotí akútna fáza bolesti. Namietal, že okresný súd bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia určil za
deň, kedy mohol žalobca približne vyvodiť rozsah škody z titulu bolestného, deň 2.7.2013. Takýto záver

nebol podporený stanoviskom lekára, hoci otázku ustálenia zdravotného stavu na účely hodnotenia
bolestného je nutné považovať za odbornú. Z lekárskeho posudku zo dňa 9.2.2015 pritom vyplýva,že hodnotené diagnózy boli známe najneskôr 10.1.2013; z následných vyšetrení a kontrol nevyplynuli
žiadne iné (nové) diagnózy.
4. Odvolateľ nesúhlasil ani s ustálením okamihu, kedy sa žalobca dozvedel o osobe, ktorá zodpovedá za

škodu. Uvedené žalobca vedel najneskôr 6.2.2013, kedy bol ako svedok vypočutý policajným orgánom.
Zdôraznil, že zákon nepredpokladá nespochybniteľnú istotu pri určení zodpovedajúceho subjektu a už
vôbec nie je podmienkou presná znalosť miery zavinenia jednotlivých zainteresovaných osôb. Žalovaný
bol toho názoru, že žalobca mohol zistiť rozsah škody tak, že si mohol dať vyhotoviť lekársky posudok už
nasledujúci deň po ukončení ústavnej zdravotnej starostlivosti (t.j. 11.1.2013) a o subjekte, ktorý škodu

spôsobil, sa dozvedel najneskôr pri vyššie spomínanom výsluchu na polícii dňa 6.2.2013. Nadväzne je
žalovaným vznesená námietka premlčania dôvodná.

5. Žalobca žiadal medzitýmny rozsudok potvrdiť. V plnom rozsahu sa stotožňoval s právnym i skutkovým
posúdením veci okresným súdom. Uviedol, že vo fáze, kedy bolo zamietnuté jeho odvolanie v
priestupkovom konaní, nemohol mať vedomosť o subjekte, ktorý zodpovedá za škodu v takom rozsahu,

ako má na mysli § 106 ods. 1 Obč. zák. Až vo fáze, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie v
správnom súdnictve (o zrušení priestupkového rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi) možno uvažovať o
vzniku vedomostí na strane žalobcu. Žalobca pritom - práve z dôvodu, aby nedošlo k premlčaniu jeho
nároku - podal žalobu ešte pred rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v rámci správneho súdnictva.

6. Na predmetné vyjadrenie k (jeho) odvolaniu už odvolateľ/žalovaný nereagoval.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

podľa § 389 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP.

8. Pri posudzovaní námietky premlčania vo vzťahu k nároku na náhradu škody je dôležité ustáliť okamih,
kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Zo zákonného textu (§ 106 ods.
1 Obč. zák.) je zrejmé, že ide o „kumulatívnu vedomosť“, t.j., že poškodený sa musí dozvedieť tak o

zodpovednom subjekte, ako aj o škode (jej výške). Inými slovami, premlčacia lehota plynie od okamihu,
kedy poškodený získa relevantnú vedomosť o oboch rozhodných skutočnostiach, resp. od momentu,
kedy získa neskoršiu informáciu o jednom z dotknutých atribútov; ktorá situácia je v praxi obvyklejšia.

9. Právne východisko zadefinované okresným súdom v otázke získania vedomosti o subjekte nesúcom

zodpovednosť - z právoplatného rozhodnutia - nekorešponduje s ustálenou rozhodovacou činnosťou
súdov. V tomto smere krajský súd poukazuje predovšetkým na rozhodnutie publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 16/2014. V zmysle jeho právnej vety „sa
poškodenýdozvie otom,ktozaškoduzodpovedá (§106ods.1Obč.zák.),vokamihupreukázateľného
získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o

tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí
byť daná z rozhodnutia súdu (prípadne iného príslušného štátneho orgánu - pozn. odvolacieho súdu)
vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti“.
Navyše,existujúviaceréskutkovésituácie,kedyanineprichádzadoúvahyvykonanie/vedenietrestného,
eventuálne priestupkového konania (napr. ak vinník dopravnej nehody zomrie).

10. V súdenej veci je dôležitým ďalší moment, ktorý sa podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku
(minimálne) javí ako okresným súdom prehliadaný. Žalobca totiž neuplatňuje nárok na náhradu škody
proti škodcovi, t.j. proti osobe, ktorá zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel žalobca zranenie, ale
proti poisťovni, v ktorej bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkoumotorovéhovozidla.Ideopriamynárokpoškodenéhovzmysle§15zákonač.381/2001Z.z.
11. Je nepochybné, že o druhom účastníkovi dopravnej nehody (bez ohľadu na okolnosti miery
zavinenia) sa žalobca dozvedel najneskôr pri výsluchu na polícii dňa 6.2.2013. Prítomný pri prečítaní
a podpise dotknutej zápisnice bol i otec žalobcu Z. S. st. a bezprostredne z obsahu výpovede (jej
strana 4) vyplýva, že vodič vozidla, ktoré zrazilo žalobcu, bol počas žalobcovej hospitalizácie za jeho

matkou u nich doma. Táto okolnosť je významnou aj z ďalšieho hľadiska, ktoré okresný súd zatiaľ
osobitnejšie neposudzoval, a to že žalobca až do 8.9.2013 bol osobou, ktorá nebola spôsobila na
právne úkony (§ 8 ods. 1 Obč. zák.). V jeho mene bol oprávnený konať zákonný zástupca - s najväčšou
pravdepodobnosťou - obaja rodiča žalobcu.12. Postup okresného súdu nebol dôsledný ani vo vzťahu k „druhej vedomosti“, t.j. vedomosti
o výške škody. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že ústavné/ /nemocničné ošetrenie,

resp. liečenie žalobcu bolo ukončené dňa 10.1.2013. Zároveň podľa vyjadrenia žalobcu v rámci
vyššie spomínanej výpovede pred policajným orgánom je zrejmé, že dňa 28.1.2013 bol na vyšetrení
magnetickourezonanciouvRooseveltovejnemocnicivBanskejBystrici(vsúvisiacejambulantnejspráve
je konštatované subjektívne vyjadrenie pacienta/žalobcu „bez ťažkostí“ - č.l. 70) a dňa 30.1.2013 bol na
kontrole v neurologickej ambulancii v Dolnom Kubíne, pričom do školy nastúpil od 4.2.2013.

13. V spojitosti s uvedeným nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne jasné, prečo
okresný súd za významné považoval (práve) až vyšetrenie v neurologickej ambulancii dňa 2.7.2013. V
danom smere je náležitým poukaz žalovaného na § 9 ods. 1 veta druhá zák. č. 437/2004 Z.z., v zmysle
ktorého sa pri určení bodového hodnotenia bolesti hodnotí akútna fáza bolesti.

14. Z doteraz konštatovaného vyplýva, že okresný súd rozhodujúce otázky nepresne právne posúdil

(osobitne z hľadiska výkladu dotknutých právnych noriem), v ktorej súvislosti nevykonal ani náležitým
spôsobom navrhnuté dôkazy. Ide predovšetkým o výpoveď žalobcu, ktorej doplnením je potrebné
ozrejmiť väčšinu z vyššie uvedených nezrovnalostí a dosiaľ opomínaných (skutkových i právnych)
okolností. Ak otázka okamihu, kedy už bol zdravotný stav žalobcu ustálený natoľko, že bolo možné
vykonať bodové ohodnotenie, bude spornou až do tej miery, že bude nevyhnutné odborné posúdenie,

nie je vylúčené ani vyžiadanie si odborného stanoviska. Návrh žalobcu na vykonanie znaleckého
dokazovania na stanovenie bodového ohodnotenia bolestného totiž jednoznačne zahŕňa aj (v danej
spojitosti predbežnú) otázku, kedy došlo k takej stabilizácii zdravotného stavu žalobcu, že bolo možné
objektívne vykonať ohodnotenie bolesti - stanovenie bodového rozsahu bolestného.

15. Krajský súd dopĺňa, že predmetom posudzovanej žaloby je nárok na náhradu škody za ublíženie
na zdraví tak z titulu bolestného, ako i z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Hoci výrok
napadnutého medzitýmneho rozsudku vyznieva ako týkajúci sa v úhrne uplatneného nároku na náhradu
škody za ublíženie na zdraví (t.j. z titulu bolestného i z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia),
z jeho obsahu vyplýva, že sa viaže výlučne k nároku na náhradu škody z titulu bolestného. Na

uvedenom konštatovaní nič nemení fakt, že na viacerých miestach okresný súd v odôvodnení spomína
i nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Z priebehu konania je zároveň
jednoznačné, že žalovaný námietku premlčania, ktorá viac-menej podmienila vydanie rozhodnutia vo
forme medzitýmneho rozsudku, vzniesol iba ohľadne nároku na náhradu škody z titulu bolestného.
16.Pokiaľokresnýsúdvďalšomštádiukonaniabudepovažovaťzaúčelné(opätovne)vydaťmedzitýmny

rozsudok, je žiaduce, aby aj bezprostredne vo výroku uviedol, ktorej časti uplatňovaného nároku sa
jeho rozhodnutie týka. Samozrejme, uvedené platí iba za situácie, že sa bude základ nároku v rámci
medzitýmneho rozsudku posudzovať len vo vzťahu k časti „celkového“ nároku.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.