Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. august 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/220/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507213672
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7507213672.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne D. U., T.. XX. XX. XXXX, H. D. T. Y., Č. Č.. XXX/
XX, zastúpenej JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom, Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Štúrova 20 proti žalovaným 1. M. I.B., T.. XX. XX. XXXX, H. D. Y., U. XXX/X, zastúpenému JUDr.
Ladislavom Šebökom, advokátom, Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Michalovská 43,
2. Jaroslavovi Pitoňákovi - JP DESIGN, IČO: 40604314, s miestom podnikania Obchodnica 231,

zastúpeného JUDr. Máriom Buksom, právne služby, s.r.o., IČO: 36 862 819, so sídlom v Martine,
Červenej armády 1, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobkyne a žalovaného v 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 8C/278/2007-359 zo dňa 11. 12. 2014 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Týmto

rozsudkom rozhodol o nároku žalobkyne na ochranu osobnosti, ktorý voči žalovanému v 1. rade uplatnila
z dôvodu, že tento zasiahol do jej ľudských práv tým, že zneužil jej telefónne číslo a fotografiu, keď
dňa 21. 02. 2007 pod užívateľským menom „. XX“ na internetovej stránke www.fun-online.sk, v sekcii
zoznámka „ona hľadá jeho - sex, flirt“ zverejnil jej telefónne číslo a fotografiu s inzerátom, podľa ktorého
poskytuje erotické služby a sex rôzneho druhu. Voči žalovanému v 2. rade nárok uplatnila z dôvodu,
že tento umožnil zverejnenie inzerátu. Od oboch žalovaných žalobkyňa požaduje náhradu nemajetkovej

ujmy po 33.000 eur.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sa zoznámili v januári 2007 prostredníctvom
inzerátu, ktorý žalobkyňa zverejnila vo verejne prístupnom informačnom systéme na webovej stránke
www.azet.sk a potom tomto zoznámení a počiatočnom dopisovaní sa osobne

stretli začiatkom februára 2007, pričom si vzájomne vymenili telefonické kontakty a fotografie, ďalej sa
kontaktovali iba písomne. K jedinému osobnému stretnutiu medzi nimi došlo vo februári 2007. Žalovaný
v 1. rade mal záujem o častejší písomný kontakt a z tohto dôvodu mu žalobkyňa dňa 21. 02. 2007
písomne oznámila ukončenie ich vzťahu. Následne v rovnaký deň na jej telefónne číslo začali volať
neznámi muži reagujúci na inzerát, ktorý bližšie neodôvodňovali, ani nešpecifikovali a až jeden z nich na
výzvu žalobkyne tejto oznámil, že reaguje na inzerát, ktorý bol podaný na webovej stránke žalovaného

v 2. rade s informáciou, že reaguje na inzerát s telefónnym číslom a fotografiou s textom, že poskytuje
erotické služby rôzneho druhu za odplatu. Pri popise tejto fotografie jej oznámil, že ide o blondínu, ktorá
je odfotená v domácom prostredí, pričom vtedy si žalobkyňa spomenula, že takúto fotografiu poskytla
žalovanému v 1. rade. Následne požiadala žalovaného v 1. rade o ozrejmenie tejto situácie, ktorý jej
potvrdil v rámci telefonického kontaktu, že takýto inzerát podal s tým, že sa jej vysmial. Žalobkyňa si
túto informáciu overila na webovej stránke žalovaného v 2. rade, kde v kategórii „ona hľadá jeho - flirt,

sex“ našla inzerát so svojím telefónnym číslom a fotografiou. Okamžite po zverejnení tejto skutočnosti
nakontaktovala sa na poskytovateľa služieb, a to žalovaného v 2. rade, popísala mu zistenú situáciu apožiadala ho o stiahnutie tohto inzerátu. Žalovaný v 2. rade jej uvedenú informáciu potvrdil a oznámil jej,
že inzerát bol podaný z telefónneho čísla, ktoré identifikovala ako telefónne číslo žalovaného v 1. rade.
Žalovaný v 2. rade následne po tomto telefonickom rozhovore zrušil prístup žalovanému v 1. rade na

tento server a inzerát stiahol z webovej stránky. Následne žalobkyňa túto skutočnosť oznámila svojim
rodičom, ktorí jej doporučili podať oznámenie na políciu a taktiež svojmu synovi, ktorý mal v tom čase
14 rokov a podala aj trestné oznámenie na žalovaného v 1. rade.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že po podaní trestného oznámenia prebiehalo vyšetrovanie, kde

uvedená udalosť bola medializovaná aj hovorkyňou policajného zboru a z tohto dôvodu sa žalobkyňa
cítila veľmi nepríjemne, začala sa vyhýbať kontaktu s ľuďmi, začala mať problémy so spánkom, a preto
začala navštevovať psychiatrickú ambulanciu I.. I.. Jej otec mal v tomto období problémy so srdcom a
následne na to zomrel dňa 31.07.2009. Konštatoval, že podľa názoru žalobkyne tieto skutočnosti mali
vplyv na jej syna, ktorý sa následne uzavrel. Mal za to, že žalobkyňa v čase pred týmto incidentom žila
pokojný život, nebola aktívna spoločensky, je skôr uzavretej povahy, žila hlavne pre svojich rodičov a

syna, zamestnaná bola naposledy v roku 1992 a od tejto doby sa starala o svojho otca a matku, za čo
poberala príspevok. Súd prvého stupňa poukázal na tvrdenie žalobkyne, ktorá mala za to, že o uvedenej
udalosti sa mohli dozvedieť aj jej známi cez internet, keďže aj oni majú svoje deti a tieto chodia na
internet. Cítila sa dotknutá už v čase, keď jej začali volať a následne aj potom, keď sa udalosť začala
medializovať. Myslela si, že fotografia bola zverejnená na webovej stránke, keďže dotyčný pán, ktorý

jej telefonoval, ju vedel presne opísať. Zároveň potvrdila, že pre televíziu Markíza dňa 07. 06. 2012
poskytla rozhovor o tejto kauze s tým, že televízia ju sama vyhľadala, žiaden honorár od nich nedostala.
Konštatoval, že žalovaný v 1. rade za svoje konanie bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Košice II zo dňa 31. 12. 2008 a to na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s určením
skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov podľa § 375 ods. 1 Tr. zákona, § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona

a § 50 ods. 1 Tr. zákona, keďže sa dopustil prečinu poškodzovania cudzích práv. Z obsahu lekárskej
správy I.. I. - psychiatričky , súd prvého stupňa zistil, že žalobkyňa jej v jej starostlivosti od 28. 05. 2007,
kedy absolvovala prvé vyšetrenie, pri ktorom uviedla, že má problematickú životnú situáciu, v ktorej
sa dlhodobo nachádza a ktorá môže prispievať k jej aktuálnym ťažkostiam, žije na vidieku, kde každý
každého dobre pozná a kde sa nič neutají a že uvedená správa sa dostala k jej matke, ktorá sa veľmi

trápi a neustále ju zahŕňa výčitkami. Na otázky súdu uvedená lekárka ako svedkyňa odpovedala, že pri
prvom vyšetrení sa žalobkyňa o mediálnej kauze nezmienila, pri prvom vyšetrení mala diagnostikovaný
depresívny stav pri chronickej záťaži a boli jej nasadené antidepresíva a anxiolytická liečba perorálne
a prechodne paranterálne. Až pri kontrole v novembri 2007 žalobkyňa túto skutočnosť priznala a
odôvodňovala to pocitom hanby. V závere je konštatované, že medializovaná kauza zanechala stopy

na psychike žalobkyne. Súd prvého stupňa následne v dôvodoch rozsudku konštatoval, že žalovaný
v 1. rade svojím nepremysleným správaním, v snahe pomôcť žalobkyni zverejnil inzerát bez súhlasu
žalobkyne a neoprávnene tak zasiahol do jej práv na ochranu osobnosti. Týmto konaním bola žalobkyňa,
zvlášť, keď sa jednalo o inzerát so zameraním na poskytovanie erotických služieb, značne zasiahnutá,
následne mala telefonát od neznámeho muža, ktorý sa nepredstavil a popísal fotografiu tam zverejnenú.

Súd však poznamenal, že existencia tejto fotografie na webovej stránke v konaní preukázaná nebola,
keďže žalovaný v 2. rade ihneď po telefonáte od žalobkyne tento inzerát stiahol a zamedzil prístupu
žalovaného v 1. rade. Konštatoval, že žalovaný v 1. rade svoje konanie oľutoval, nerozvážnosť jeho
správania bola vyvolaná po tom, čo mu žalobkyňa oznámila, že s ním nemieni udržiavať ďalší kontakt. V
rámci prebiehajúceho konania učinil žalobkyni aj písomné ospravedlnenie. Skutočnosť, že by žalovaný

v 1. rade mal zverejniť inzerát aj na iných stránkach účastníkmi preukázaná nebola. Mal za to, že
z dokazovania vyplýva, že muži, ktorí volali na inzerát žalobkyni, túto nevedeli bližšie špecifikovať,
keďže práve prítomnosť fotografie na inzeráte preukázaná nebola. Rovnako zistil, že skutočnosť o
existencii tohto inzerátu oznámila samotná žalobkyňa svojím rodičom a taktiež aj synovi, a teda jej
blízke osoby sa o tejto skutočnosti dozvedeli práve od nej, a nie prostredníctvom iných osôb. Z výpovede

žalobkyne vyvodil, že táto vážnejšie zdravotné problémy nemala, psychiatrickú liečbu, resp. pomoc
psychiatra vyhľadala až potom, čo zo strany policajných orgánov boli zverejnené informácie v tlači
s jej presnou identifikáciou. Z uvedených skutkových okolností súd prvého stupňa vyvodil, že došlo
síce k neoprávnenému zasiahnutiu do práv na ochranu osobnosti žalobkyne žalovaným v 1. rade,
avšak intenzita a dôsledky, ktorým bolo takto zasiahnuté do práv žalobkyne, boli zmiernené jeho

písomným ospravedlnením a účinnou ľútosťou a následne aj správaním žalovaného v 1. a 2. rade došlo
k odstráneniu následkov týchto zásahov. Uzavrel, že žalovaní nemôžu niesť zodpovednosť za zvýšenú
medializáciu tohto prípadu. Vo vzťahu k nároku na priznanie peňažného zadosťučinenia uviedol, že
nedošlo k takým zásahom, ktoré by žalobkyni spôsobili poškodenie jej dobrého mena, občianskej cti avážnosti v spoločnosti. Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že žalobkyňa spoločne so svojou
rodinou žije jednoduchým spôsobom života, izolovane od ostatných ľudí, neboli preukázané konkrétne
skutočnosti, ktoré by túto obmedzovali v jej ďalších kontaktoch s kamarátmi. Z tohto dôvodu žalobu

zamietol a rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobkyňa a žalovaný v 2. rade.

Žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a jej žalobe v celom rozsahu vyhovieť a žalovaných

zaviazať k náhrade trov konania. Svoje odvolanie zakladala na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods.
2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda na tvrdení, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V odvolaní uviedla,
že sa nestotožňuje so závermi a odôvodnením prvostupňového rozsudku. Poukázala na to, že pôvodný
rozsudok zo dňa 18. 01. 2012, ktorým súd jej žalobu zamietol bol odvolacím súdom zrušený a vec mu
bola vrátená na ďalšie konanie a v súlade s ust. § 226 O.s.p. bol súd prvého stupňa viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu, pričom okresný súd sa týmto vôbec neriadil. Citovala závery odvolacieho
súdu uvedené v zrušujúcom uznesení. Žalobkyňa má za to, že napriek uvedeným právnym názorom
odvolacieho súdu súd prvého stupňa opätovne jej žalobu zamietol prakticky z rovnakých dôvodov, ako
aj v prvom rozsudku. Tento nesprávne interpretoval § 13 ods. 2 OZ. Konanie žalovaného v 1. rade u nej
zanechalo psychické následky, čo potvrdila lekárska správa od I.. S. I. a práve z toho vyplýva, že morálne

zadosťučinenie nemôže byť postačujúce a je potrebné priznať jej finančné zadosťučinenie. Má za to, že
okrem uvedenej lekárskej správy nebolo okresným súdom vykonané žiadne ďalšie dokazovanie, ktoré
by mohlo odôvodniť iné právne závery, než k akým dospel odvolací súd. Inštitút poskytnutia primeraného
zadosťučinenia v rámci ochrany osobnosti sleduje nielen satisfakčnú funkciu, ale aj preventívnosť
sankčnú funkciu. Neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti možno považovať za civilný delikt

a primerané zadosťučinenie za jednu z civilnoprávnych sankcií, ktorá má odrádzať rušiteľa chránených
osobnostných práv a jej možných následníkov od protiprávneho konania a byť tak nástrojom špeciálnej
i generálnej prevencie, čo vyžaduje, aby sa jednalo o sankciu dostatočne dôraznú. Aj keď žalovaní
závažným spôsobom zasiahli do jej osobnostných práv, jedinou sankciou za ich neoprávnený zásah
bolo ospravedlnenie žalovaného v 1. rade. Takýto mierny postih zjavne nemôže odrádzať, aby aj v

budúcnosti sa nedopustili rovnakého protiprávneho konania. Žalovaný v 1. rade tak môže aj v prípade
svojej ďalšej známosti zverejniť, že poskytuje sexuálne služby, keďže mu nerobí problém sa formálne
následne ospravedlniť. Jeho tvrdenie, že inzerátom chcel žalobkyni finančne pomôcť je výsmechom
nielen voči nej, ale aj voči súdu a preukazuje, že svoje ospravedlnenie žalovaný v 1. rade nemyslel
úprimne a vážne. Ani žalovaný v 2. rade tak nemusí urobiť žiadne opatrenia, aby zabezpečil svoju

webovú stránku pred podobnými narušeniami, keďže neznášal žiadne následky. Z jeho výpovede je
pritom zrejmé, že zabezpečiť stránku tak, aby nedochádzalo k podobným incidentom, bol schopný urobiť
zopár dní po incidente.

Žalovaný v 2. rade vo svojom odvolaní žiadal zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho výroku

o trovách konania. Má za to, že tento výrok nebol súdom prvého stupňa odôvodnený a je preto
nepreskúmateľný. Uviedol, že pokiaľ svoje rozhodnutie súd odôvodnil s poukazom na ust. § 151 ods.
3 O.s.p., zodpovedá to postupu na pojednávaní dňa 11. 12. 2014, kedy bol vyhlásený rozsudok vo
výroku o náhrade trov konania tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Písomné vyhotovenie rozsudku je teda v rozpore s rozsudkom vo vyhlásenom znení. Žalovaný v 2. rade

sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobkyne tak, že rozsudok vo veci samej žiadal ako vecne správny
potvrdiť. Opätovne zdôraznil, že nikdy nebolo jeho úmyslom spôsobiť žalobkyni žiadnu ujmu a ani
sa na jej spôsobení nijakým spôsobom nepodieľal. Ním prevádzkové médium bolo zneužité bez jeho
vedomia na zverejnenie nepravdivej informácie o žalobkyni. Okamžite, ako sa to dozvedel, predmetný
inzerát zlikvidoval. Reagoval promptne a bezprostredne. Preto v zmysle platnej právnej úpravy nenesie

zodpovednosť za protiprávne konanie žalovaného v 1. rade.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
(vzhľadom k tomu, že rozsudok zrušuje) a na základe toho dospel k záveru, že odvolania žalobkyne,

ako aj žalovaného v 2. rade sú dôvodné.Súd prvého stupňa sa dopustil závažného procesného pochybenia, ak v ďalšom konaní po
predchádzajúcom zrušení jeho rozsudku tento ignoroval záväzný právny názor vyslovený odvolacím
súdom v zrušujúcom uznesení.

Písomné znenie výroku rozsudku ohľadne trov konania je v rozpore s jeho znením vyhláseným na
pojednávaní. Navyše tento výrok súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku ani žiadnym spôsobom
neodôvodnil.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predchádzajúci zamietavý rozsudok súdu prvého stupňa
bol zrušený jeho uznesením zo dňa 28. 08. 2013 č.k. 1Co/126/2012-287. V dôvodoch tohto uznesenia
odvolací súd s poukazom na ust. § 13 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka konštatoval, že „z citovaného
zákonného ustanovenia vyplýva, že ak došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, má
fyzická osoba dotknutá zásahom právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov, odstránili sa následky neoprávnených zásahov a poskytlo sa primerané zadosťučinenie.

Podaním návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje fyzická osoba priznanie materiálnej
satisfakcie. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa § 13 ods. 2 priznať vtedy, ak
by sa morálna satisfakcie nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení
uvedené len demonštratívne. Ako jedinú podmienku priznania zákon stanovuje záver, že nemateriálne

zadosťučinenie sa nezdá postačujúce. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach prípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu
treba podľa právneho názoru dlhodobo judikovaného Najvyšším súdom SR považovať ujmu, ktorú
fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho
trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Nie sú pritom rozhodujúce subjektívne pocity

poškodenej osoby, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v
tej istej situácii prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba (uznesenie
Najvyššieho súdu SR 4Cdo 81/2011).

Súd prvého stupňa síce v dôvodoch svojho rozsudku správne poukázal na uvedené právne relevantné

okolností, v skutočnosti však preukázaný skutkový stav nevyhodnotil podľa týchto citovaných zásad.

Za nedostatočné odôvodnenie rozsudku je potrebné považovať taktiež skutočnosť, že na strane
žalovanej vystupujú dve fyzické osoby, pričom z obsahu žaloby vyplýva, že každá z nich mala
zásah do osobnostných práv žalobkyne vyvolať iným konaním. Súd prvého stupňa však konanie

oboch žalovaných osobitne nehodnotil napriek tomu, že tieto vykazujú z hľadiska právne relevantných
skutočností značné rozdiely.

Odvolací súd je toho názoru, že konanie žalovaného v 1. rade, ktorý bez súhlasu žalobkyne a
bez jej vedomia zverejnil inzerát na internetovej stránke zameranej na zverejňovanie inzerátov o

poskytovaní platených sexuálnych služieb vykazuje znaky závažného protispoločenského konania, čo
bolo potvrdené aj výsledkami trestného konania, v rámci ktorého bol tento právoplatne uznaný vinným z
prečinu poškodzovania cudzích práv. Uverejnenie telefónneho čísla spolu s inzerátom na poskytovanie
erotických služieb na webovej stránke je nesporne okolnosť, ktorá u žalobkyne mohla objektívne vyvolať
mimoriadny psychický stres, v obave že sa takéto informácie dostanú do vedomia jej blízkeho okolia.

Je všeobecne známe, že spoločenská mienka považuje osoby vykonávajúce takúto činnosť za osoby
s nízkou mierou morálky a za odsúdenia hodnú. Nedôvodné zaradenie konkrétnej osoby ženského
pohlavia do takejto kategórie môže spôsobiť jej mimoriadne poníženie ktoré v prípade psychicky slabšej
osoby (s prihliadnutím na verejnú mienku, predovšetkým vo vidieckom prostredím) môže viesť až k
tragickým dôsledkom.

V neprospech žalobkyne nemožno hodnotiť jej postup, keď o uvedenom inzeráte informovala svojich
rodičov, ako aj svojho dospievajúceho syna v snahe predísť ešte nepomerne väčším následkom, pokiaľ
by sa uvedené osoby dozvedeli o obsahu takéhoto inzerátu z iných zdrojov a teda aj v snahe pripraviť
ich na takúto možnosť. Jej postup v tomto smere možno považovať za úplne logický a prirodzený.

Takejto situácii teda nezodpovedá záver súdu prvého stupňa o dostatočnej forme zadosťučinenia
ospravedlnením sa zo strany žalovaného v 1. rade počas súdneho konania. Takáto satisfakcia navyše
nespĺňa ani svoj účel z hľadiska prevencie pred ďalším podobným konaním zo strany žalovaného v 1.rade, pokiaľ by si bol vedomý, že v budúcnosti by mu hrozili iba také dôsledky, aké súd prvého stupňa
v svojich záveroch vyslovil. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade bol za svoje konanie uznaný vinným v
trestnom konaní je sankciou zo strany štátu a nie satisfakciou voči žalobkyni“.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd prvého stupňa hrubo porušil citované zákonné ustanovenie, keď v novom rozhodnutí svoj zamietavý

výrok založil v podstate na obdobných dôvodoch, akými bol odôvodnený aj predchádzajúci zrušený
rozsudok bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom zmienil o záväznom právnom názore vyslovenom
odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení.

Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, ako rozsudok súdu prvého stupňa opätovne zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov, ktoré už uviedol v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení.

K dôvodom prvostupňového rozsudku považuje odvolací súd za potrebné dodať, že tento svoje
rozhodnutie založil na ust. § 13 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka. V samotných dôvodoch však chýba
právne posúdenie spočívajúce v aplikácii citovaného zákonného ustanovenia na ustálený skutkový stav.
Jeho odôvodnenie v podstate spočíva iba v zdôrazňovaní skutočností, ktoré znižujú zodpovednosť

žalovaného v 1. rade s poukazom na jeho tzv. nepremyslené správanie a snahu pomôcť žalobkyni, na
skutočnosť, že tento oľutoval svoju nerozvážnosť, na jeho písomné ospravedlnenie. Absurdne vyznieva
aj konštatovanie súdu, ktorý medzi skutočnosti, na základe ktorých žalobu voči žalovanému v 1. rade
zamietol uviedol aj skutočnosť, že tento bol za svoje konanie právoplatne odsúdený v trestnom konaní.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z trestného rozkazu Okresného súdu Košice II zo dňa 31.

12. 2008 č.k. 5T/133/2008-82 vyplýva, že žalovaný v 1. rade bol uznaný za vinného zo skutku, ktorým
inému spôsobil vážnu ujmu na právach a v súlade s ust. § 135 ods. 1 O.s.p. je súd v občianskom súdnom
konaní závermi tohto rozhodnutia v trestnom konaní viazaný.

Vo vzťahu k nároku uplatnenému voči žalovanému v 2. rade rozsudok úplne postráda odôvodnenie
zamietavého rozsudku, keďže za toto nemožno považovať jednu vetu o tom, žalovaný v 2. rade ihneď po
zistení skutočnosti odstránil inzerát a zároveň poskytol aj potrebnú súčinnosť pred policajnými orgánmi.
Žalobkyňa počas konania zodpovednosť žalovaného v 2. rade zakladaná na tvrdení o porušení jeho
povinnosti ako správcu internetovej stránky proti možnému zneužitiu takým spôsobom, akým to vykonal

žalovaný v 1. rade.

Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného v 2. rade proti výroku o trovách konania odvolací súd udáva, že toto
považuje v celom rozsahu za dôvodné.

Na základe týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť
podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.