Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/126/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507213672
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7507213672.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne D. U., nar. X.X.XXXX, bytom T. Y., Č. Č.. XXX/XX,
zastúpenej N.. I. G., advokátkom Advokátskej kancelárie v Y., Š. Č.. XX, proti žalovaným: 1/ M. I., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom Y., W. Č.. X, prechodne Y., U. Č.. X, zastúpenému N.. W. Š., advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v Y., I. Č.. XX, 2/ N. C. - N. S., V.: XX XXX XXX, so sídlom v C.,
W..G. Č.. XXXX/XX, zastúpenému N.. I. H., C. G. G..M..B.. so sídlom v I., Č. Z. Č.. X, o ochranu

osobnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 18.1.2012 č.k.
8C 278/2007-241 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu
trov konania.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobkyne, ktorá sa voči obidvom žalovaným
domáhala jednak ospravedlnenia za neoprávnený zásah do jej ľudských práv spôsobených tým, že
žalovaný v 1. rade zneužil jej osobné údaje, ako aj fotografiu a dňa 21.2.2007 pod užívateľským menom
„. XX“ na internetovej stránke P..Q.-B..G. v sekcii zoznámka „ona hľadá jeho - sex, flirt“ zverejnil jej

telefónne číslo a fotografiu s inzerátom, podľa ktorého poskytuje erotické služby a sex rôzneho druhu.
Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade z tohto titulu uplatňoval aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
v sume 1.000.000,-Sk. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žiadala na úvodnej stránke označeného
serverauverejniťverejnéospravedlnenie zaneoprávnenýzásahdojejľudskýchpráv,najmädoprávana
ochranu osobností, ktorý jej mal spôsobiť tým, že uverejnil inzerát s vyššie označeným textom. Rovnako
vo vzťahu k nemu žiadala priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 1.000.000,-Sk.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaní
v 1. a 2. rade neoprávnene zasiahli do práv na ochranu osobnosti žalobkyne, ktoré sú obsiahnuté v ust.
§ 11 OZ a to tým spôsobom, že žalovaný v 1. rade bez vedomia žalobkyne a to bez jej súhlasu podal
inzerát u žalovaného v 2. rade na jeho webovej stránke s uvedením skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na

pravde.Konštatoval,žetentobolzasvojekonanieodsúdenýtrestnýmrozkazomOkresnéhosúduKošice
II zo dňa 31.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.6.2009 na podmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 4 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov a to podľa § 375 ods. 1 Trestného
zákona, § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona, keďže sa dopustil
prečinu poškodzovania cudzích práv, nakoľko v Košiciach dňa 21.2.2007 v mieste svojho bydliska na
W. Č.. X prostredníctvom svojho mobilného telefónu uverejnil na internetovej stránke P..Q.-B..G. inzerát

o poskytovaní platených erotických služieb na telefóne č. 0918 691 328 ktoré patrí žalobkyni bez jej
vedomia a vôle, čím menovanej uvedením skutočností, ktoré nezodpovedali realite spôsobil psychickútraumu s nepríjemnými atakmi telefonických záujemcov a poškodením dobrého mena vystavil pohŕdaniu
okolia.

S poukazom na výsluch účastníkov súd prvého stupňa konštatoval, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade
sa zoznámili v januári 2007 prostredníctvom inzerátu, ktorý žalobkyňa zverejnila na verejne prístupnom
informačnom systéme na webovej stránke P..Z..G., pričom medzi nimi došlo aj k výmene fotografii. Prvé
a jediné osobné stretnutie medzi nimi sa uskutočnila začiatkom februára 2007 a následne udržiavali iba

písomný kontakt. Dňa 21.2.2007 žalobkyňa žalovanému v 1. rade po jeho opakovaných telefonických
výzvach na zintenzívnenie kontaktu oznámila jej rozhodnutie o ukončení tohto vzťahu. Následne v
rovnaký deň jej na telefónne číslo začali volať neznámi muži reagujúci na inzerát, ktorý jej bližšie
neodôvodnili a nešpecifikovali. Tento jej však špecifikoval jeden z týchto mužov s informáciou, že ide o
inzerát s jej telefónnym číslom a fotografiou a s textom, že poskytuje erotické služby rôzneho druhu za
odplatu. Pri popise fotografie jej oznámil, že ide o blondínu odfotenú v domácom prostredí. Následne

si túto informáciu overila na označenej webovej stránke žalovaného v 2. rade, kde našla inzerát s
telefónnym číslom a fotografiou. Následne sa kontaktovala so žalovaným v 2. rade ako poskytovateľom
služieb na uvedenom serveri a popísala mu zistenú situáciu, pričom ho požiadala o stiahnutie inzerátu.
Žalovaný v 2. rade potvrdil túto informáciu a oznámil jej, že inzerát podala osoba z telefónneho čísla,
ktoré po zistení žalobkyňou a potvrdení žalovaným v 1. rade je telefónnym číslom žalovaného v 1. rade,

ktorý dňa 21.2.2007 podal uvedený inzerát. Žalovaný v 2. rade následne zrušil prístup žalovanému v
1. rade na uvedený server a súčasne uvedený inzerát stiahol z webovej stránky. Žalobkyňa následne
zistenú skutočnosť oznámila svojím rodičom a na ich odporúčanie sa obrátila na políciu. Rovnako túto
skutočnosť oznámila aj svojmu 14-ročnému synovi. Pri vyšetrovaní uvedenej udalosti došlo zo strany
policajného zboru k rozsiahlej medializácii s uvedením mena, bydliska ako aj veku v dôsledku čoho sa

táto začala vyhýbať kontaktu s ľuďmi, začala mať problémy so spánku a postupne začala navštevovať
psychiatrickú ambulanciu I.. I., o čom predložila aj lekárske správy. Žalobkyňa má za to, že v súvislosti s
uvedeným inzerátom zomrel dňa 31.7.2009 aj jej otec, ktorý mal predtým problémy so srdcom. Uvedené
skutočnostimalivplyvajnajejsyna,ktorýsauzavrel,keďžemalobavy,žemákamarátovktorínavštevujú
internet a mohli by zistiť uvedenú skutočnosť. V súvislosti s medializáciou uvedeného prípadu sa obrátila

so žiadosťou o náhradu škody aj na Ministerstvo vnútra, ktoré však o jej nároku nerozhodlo.

Z vyšetrovacieho spisu súd prvého stupňa zistil, že Okresné riaditeľstvo PZ vykonalo výsluch osoby,
ktorá podľa udania žalobkyne mala potvrdiť skutočnosť, že od tejto osoby mala získať informácie o

inzeráte, ako aj zverejnenia fotografie. Bolo konštatované, že menovaná osoba uviedla, že na uvedené
telefónne číslo nikdy netelefonovala, pripustila však, že svoj mobilný telefón často požičiava svojím
kamarátom, keďže má telefonáty cez deň zadarmo a preto pripustila možnosť, že niektorý z jeho
kamarátov na toto číslo niekedy v minulosti volal, meno však uviesť nevedela a ďalšie skutočnosti
neuviedol.

S poukazom na ust. § 11 a § 13 ods. 1, 2 a 3 Obč. zákonníka súd prvého stupňa konštatoval, že
použitie prostriedkov ochrany fyzickej osoby prostredníctvom § 13 ods. 1 Obč. zákonníka prichádza
do úvahy bez ohľadu na zavinenie neoprávneného zásahu, keďže tu prichádza do úvahy objektívna

zodpovednosť. Pokiaľ však zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, ktoré sa preukážu pravdivými,
neprichádzadoúvahyobčianskoprávnaochrana,pokiaľnejdeotakéskutkovétvrdenia,ktorésúvtakejto
sfére osobného súkromia chránené právom, ktoré sú vymenované v zákonnom ustanovení § 11 OZ,
keďže aj pravdivé tvrdenia sú neoprávneným zásahom, ak sa dotýkajú uvedenej sféry. Konštatoval,
že primeranosť zadosťučinenia závisí od okolností, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu a toto

bude spočívať v morálnom plnení napr. ospravedlnení, alebo v odvolaní urážlivých výrokov, obvykle
tam, kde k ním došlo (v pracovnom kolektíve, v dennej tlači a pod.). Aplikácia § 13 ods. 2 OZ prichádza
do úvahy vtedy, pokiaľ morálne zadosťučinenie nie je postačujúce so zreteľom na zníženú dôstojnosť
a vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti a to nielen bežnej, ale v značnej miere. Vtedy má takáto osoba
právo aj na peňažnú satisfakciu. Konštatoval, že určenie výšky peňažnej satisfakcie musí byť s ohľadom

na okolností konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Pre úspešné uplatnenie práva
na ochranu osobnosti postačí zistenie, že zásah bol spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené
ust. § 11 OZ. Neoprávneným zásahom je každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie ktoré zasahuje do
chránené práva.S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaní v 1. a 2.

rade neoprávnene zasiahli do práv na ochranu osobnosti žalobkyne a to žalovaný v 1. rade tým, že
bez jej vedomia a súhlasu podal inzerát u žalovaného v 2. rade na jeho webovej stránke s uvedením
skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde. Poukázal na to, že žalovaný v 1. rade sa k tomuto konaniu
priznal a toto aj oľutoval. Konštatoval, že nerozvážnosť jeho správania bola vyvolaná potom, čo mu
žalobkyňa oznámila, že s ním ďalší kontakt nemieni udržiavať. V rámci prebiehajúceho konania vykonal

vo vzťahu k žalobkyni písomné ospravedlnenie v znení zodpovedajúcom reálnej situácii, ktoré doručil
žalovanému v 2. rade.

Súd prvého stupňa konštatoval, že nemal k dispozícii znenie inzerátu a preto musel vychádzať iba
zo znenia ospravedlnenia. Súd toto ospravedlnenie žalovaného v 1. rade považoval za postačujúce v

danom prípade, keďže inzerát ktorý podal bez súhlasu žalobkyne bol zverejnený len krátku dobu. Mal
za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bol podaný žalovaným v 1. rade ráno, pričom už
dopoludnia po telefonickom kontakte žalobkyne so žalovaným v 2. rade bol tento stiahnutý a žalovaným
v 2. rade bol zrušený prístup na internetovú stránku. Skutočnosť, aby žalovaný v 1. rade zverejnil
tento inzerát aj na iných stránkach súdom zistená ani účastníkmi preukázaná nebola. Konštatoval, že

z výsledkov dokazovania vyplynulo, že muži, ktorí volali na inzerát žalobkyni, túto bližšie identifikovať
nevedeli, keďže prítomnosť fotografie v inzeráte v konaní preukázaná nebola. Prihliadol na skutočnosť,
že sama žalobkyňa po zistení uvedených skutočností tieto oznámila svojím rodičom a tiež synovi, čiže
na základe jej konania sa tieto blízke osoby dozvedeli o existencii inzerátu. Z toho súd prvého stupňa
vyvodil, že v konaní neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 13 ods. 2 OZ a to aby bola v

značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť žalobkyne v spoločnosti a preto žalobu proti obidvom
žalovaným na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako nedôvodnú zamietol. Mal totiž za to, že
ospravedlnenie žalovaného v 1. rade počas konania považoval za postačujúce. S poukazom na rýchle a
účelné konanie žalovaného v 2. rade, ktorý na požiadanie žalobkyne odstránil inzerát zo svojej stránky
a zároveň poskytol aj potrebnú súčinnosť policajným orgánom, mal za to, že v prípade uverejnenia

ospravedlneniažalovanýmv2.radenainternetovejstránkebymohlodôjsťkjejidentifikáciíaknaplneniu
zákonných podmienok v zmysle § 11 OZ. S poukazom na tieto dôvody žalobu v celom rozsahu zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a v rámci toho prihliadol na dôvody

hodné osobitného zreteľa spočívajúce vo výnimočnosti daných okolností a taktiež okolností na strane
žalobkyne. Žalobkyni bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom mal za to, že v časti bol
jej nárok dôvodný, keďže v priebehu konania žalovaný v 1. rade učinil ospravedlnenie za svoje konanie,
toto oľutoval a za toto konanie bol aj odsúdený v trestnom konaní.

Proti rozsudku podali včas odvolanie tak žalobkyňa, ako aj žalovaný v 2. rade. Žalobkyňa žiadala
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladala na dôvodoch
uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/, b/ , c/ a f/ O.s.p..

V odvolaní uviedla, že za vadu konania prvostupňového súdu považuje skutočnosť, že tento nevykonal
ňou navrhovaný dôkaz výsluchom svedkyne I.. I., teda jej ošetrujúcej lekárky - psychiatričky ohľadne
následkov jej psychickej ujmy vyvolanej správaním žalovaných. Má za to, že skutočnosť, že k
uvedenému skutku došlo je nespochybniteľná, čo bolo ustálené aj v trestnom konaní, a za uvedené

konanie bol žalovaný v 1. rade aj odsúdený. Aj keď výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na
základe voľnej úvahy, nemôže byť táto svojvôľou. Zákon ukladá súdu povinnosť prihliadnuť na dve
hľadiská a to jednak závažnosť vzniknutej ujmy ako aj na okolností za ktorých k porušeniu došlo. Má za
to, že práve výsluchom I.. I. mala byť preukázaná závažnosť vzniknutej ujmy. Ohľadne svojho konania,
ktorým o inzeráte informovala svojich blízkych príbuzných uviedla, že to vykonala z dôvodu, že mala

pocit strachu a obavy, že by sa títo mohli dozvedieť o inzeráte od tretích osôb, čo by určite spôsobilo
omnoho nepriaznivejšie dôsledky, ako keď sa to dozvedeli od nej. Poukázala na to, že žije v dedinskom
prostredí, kde je miera anonymity výrazne obmedzená, nakoľko tam každý každého pozná. Ohľadne
konania žalovaného v 2. rade uviedla, že neoprávnenosť jeho zásahu vidí v tom, že ako prevádzkovateľservera nemal tento dostatočne zabezpečený proti takýmto situáciám aká nastala v tej prípade. Aj keď
pripustila, že žalovaný v 2. rade odstránil tento inzerát, ale iba na základe jej aktívneho konania, nemôže
byť jej kladené na ťarchu to, že ho požiadala o odstránenie inzerátu a nie o jeho uloženie. Nestotožňuje

sa so záverom súdu prvého stupňa o tom, že ospravedlnenie žalovaného v 1. rade je postačujúce a to
s poukazom na to, že inzerát bol zverejnený len krátku dobu. Má za to, že v tomto prípade časový úsek,
po ktorý bol inzerát zverejnený nehrá žiadnu rolu, nakoľko pre úspešné uplatnenie práva na ochranu
osobnosti postačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené
ust. § 11 OZ. V tomto prípade teda stačilo, že tento inzerát bol zverejnený v masovokomunikačnom

prostriedku, akým je internet a je nepodstatné, či sa o ňom niekto dozvedel, alebo nedozvedel. Má
za to, že stačí, aby zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené zákonom.
Doposiaľ nevie, koľko osôb sa o tomto inzeráte dozvedelo a môže sa len domnievať z reakcie jej okolia,
keďže z pohľadov spoluobčanov má za to, že táto skutočnosť nezostala bez povšimnutia. Nepovažuje
za dôvodný záver súdu o tom, že jej zdravotné problémy, ktoré si vyžiadala psychiatrickú liečbu nastali
až potom, čo zo strany policajných orgánov a to cestou ich hovorkyne boli zverejnené informácie v

tlači s ich presnou identifikáciou. Psychické problémy sa u nej prejavili okamžite po zistení uverejnenia
inzerátu a potom, čo ju volali neznámi muži za účelom poskytnutia sexuálnych služieb za odplatu. Jej
výchova a morálne zásady jej rodičov považujú takéto správanie za neprijateľné nehovoriac o možnosti,
že k internetu majú prístup aj spolužiaci jej syna, ktorí sa nachádzali vo veku, kedy takáto informácia
podstatným spôsobom mohla zosmiešniť jej syna v ich očiach, nehovoriac o potencionálnej možnosti

vyvolania následkov aj zo strany pedagógov, ktorí potom takto mohli nazerať aj na osobu jej syna so
záverom, že jeho matka sa živí takýmto nedôstojným spôsobom.

Poukázala na to, že rozsudok je nepreskúmateľný, keďže jeho odôvodnenie nekorešponduje s výrokom.

Súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania zistil, že
žalovanív1.a2.radedojejprávnaochranuosobnostizasiahli,nadruhejstranevovýrokovejčastinárok
zamietol. Nepovažuje za postačujúce, že žalovaný v 1. rade učinil v priebehu konania ospravedlnenie
a ani samotná skutočnosť, že bol v trestnom konaní právoplatne uznaný vinným nebráni v možnosti
domáhať sa nárokov podľa § 11 a nasl. OZ.

Žalovaný v 2. rade v svojom odvolaní žiadal napadnutý rozsudok zmeniť vo výroku o trovách konania a
jemu ako úspešnej strane priznať ich náhradu. Poukázal na to, že napriek tomu, že žalobkyňa nemala
žiadny dôkaz o pravdivosti svojich tvrdení, on od samého počiatku poskytol všetku súčinnosť, ktorú od

neho vyžadovala. Má teda za to, že jeho konaním nevznikla žalobkyni žiadna ujma. Je toho názoru, že
nebolo pri rozhodovaní o trovách konania dôvodné použitie § 150 O.s.p..

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (vzhľadom k tomu, že rozsudok zrušuje)
a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho procesného postupu, ktorý môže mať vplyv aj na správnosť

jeho rozhodnutia tým, že nevykonal žalobkyňou označený dôkaz bez toho, aby toto odmietnutie v
dôvodoch rozsudku akokoľvek zdôvodnil. Rozsudok založil na nesprávnom právnom posúdení, keď
správne hmotnoprávne ustanovenie nesprávne aplikoval na existujúci skutkový stav.

Z dôvodov prvostupňového rozsudku vyplýva, že tento mal za preukázaný zásad do práva na ochranu
osobnosti žalobkyne zo strany oboch žalovaných, jej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy však
považoval za nedôvodný s poukazom na to, že považoval za dostatočné ospravedlnenie sa žalovaným
v 1. rade počas konania, ďalej konštatoval, že zásah trval iba krátku dobu, že žalovaný v 2. rade vykonal
rýchle a účinné opatrenia na odstránenie inzerátu, ako aj s poukazom na záver, že samotné následky

ovplyvnila aj samotná žalobkyňa, ktorá sama oznámila obsah uvedeného inzerátu svojím rodičom ako
aj synovi a s poukazom na to, že jej psychické problémy nastali až potom, čo bol uvedený skutkový stav
zverejnený hovorkyňou Policajného zboru.Odvolací súd je toho názoru, že takto vykonané závery súdu prvého stupňa nezodpovedajú zákonnej
úprave ust. § 13 Obč. zákonníka.

Podľa ust. § 13 ods. 1 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ods. 2, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v
značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo i vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ods. 3 výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných
práv,máfyzickáosobadotknutázásahomprávodomáhaťsanasúde,abysaupustiloodneoprávnených
zásahov, odstránili sa následky neoprávnených zásahov a poskytlo sa primerané zadosťučinenie.
Podaním návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje fyzická osoba priznanie materiálnej
satisfakcie. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa § 13 ods. 2 priznať vtedy, ak

by sa morálna satisfakcie nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení
uvedené len demonštratívne. Ako jedinú podmienku priznania zákon stanovuje záver, že nemateriálne
zadosťučinenie sa nezdá postačujúce. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach prípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu

treba podľa právneho názoru dlhodobo judikovaného Najvyšším súdom SR považovať ujmu, ktorú
fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho
trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Nie sú pritom rozhodujúce subjektívne pocity
poškodenej osoby, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v
tej istej situácii prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba (uznesenie

Najvyššieho súdu SR 4Cdo 81/2011).

Súd prvého stupňa síce v dôvodoch svojho rozsudku správne poukázal na uvedené právne relevantné
okolností, v skutočnosti však preukázaný skutkový stav nevyhodnotil podľa týchto citovaných zásad.

Za nedostatočné odôvodnenie rozsudku je potrebné považovať taktiež skutočnosť, že na strane
žalovanej vystupujú dve fyzické osoby, pričom z obsahu žaloby vyplýva, že každá z nich mala
zásah do osobnostných práv žalobkyne vyvolať iným konaním. Súd prvého stupňa však konanie

oboch žalovaných osobitne nehodnotil napriek tomu, že tieto vykazujú z hľadiska právne relevantných
skutočností značné rozdiely.

Odvolací súd je toho názoru, že konanie žalovaného v 1. rade, ktorý bez súhlasu žalobkyne a

bez jej vedomia zverejnil inzerát na internetovej stránke zameranej na zverejňovanie inzerátov o
poskytovaní platených sexuálnych služieb vykazuje znaky závažného protispoločenského konania, čo
bolo potvrdené aj výsledkami trestného konania, v rámci ktorého bol tento právoplatne uznaný vinným z
prečinu poškodzovania cudzích práv. Uverejnenie telefónneho čísla spolu s inzerátom na poskytovanie
erotických služieb na webovej stránke je nesporne okolnosť, ktorá u žalobkyne mohla objektívne vyvolať

mimoriadny psychický stres, v obave že sa takéto informácie dostanú do vedomia jej blízkeho okolia.
Je všeobecne známe, že spoločenská mienka považuje osoby vykonávajúce takúto činnosť za osoby
s nízkou mierou morálky a za odsúdenia hodnú. Nedôvodné zaradenie konkrétnej osoby ženského
pohlavia do takejto kategórie môže spôsobiť jej mimoriadne poníženie ktoré v prípade psychicky slabšejosoby (s prihliadnutím na verejnú mienku, predovšetkým vo vidieckom prostredím) môže viesť až k
tragickým dôsledkom.

V neprospech žalobkyne nemožno hodnotiť jej postup, keď o uvedenom inzeráte informovala svojich
rodičov, ako aj svojho dospievajúceho syna v snahe predísť ešte nepomerne väčším následkom, pokiaľ
by sa uvedené osoby dozvedeli o obsahu takéhoto inzerátu z iných zdrojov a teda aj v snahe pripraviť
ich na takúto možnosť. Jej postup v tomto smere možno považovať za úplne logický a prirodzený.

Takejto situácii teda nezodpovedá záver súdu prvého stupňa o dostatočnej forme zadosťučinenia
ospravedlnením sa zo strany žalovaného v 1. rade počas súdneho konania. Takáto satisfakcia navyše
nespĺňa ani svoj účel z hľadiska prevencie pred ďalším podobným konaním zo strany žalovaného v 1.
rade, pokiaľ by si bol vedomý, že v budúcnosti by mu hrozili iba také dôsledky, aké súd prvého stupňa

v svojich záveroch vyslovil. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade bol za svoje konanie uznaný vinným v
trestnom konaní je sankciou zo strany štátu a nie satisfakciou voči žalobkyni.

S poukazom na tieto dôvody neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť
potrebu vykonania žalobkyňou označeného dôkazu výsluchom ošetrujúcej lekárky psychiatričky a v
prípade, ak tento aj naďalej bude toho názoru, že vykonanie takéhoto dôkazu je nadbytočné, bude
potrebné, aby tento svoj záver v dôvodoch svojho rozhodnutia zákonne a presvedčivé zdôvodnil.

V novom rozhodnutí bude povinnosťou súdu prvého stupňa vyporiadať sa so všetkými právne
významnými okolnosťami, na ktoré odvolací súd poukázal v zrušujúcom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.