Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314222015
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4314222015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu:
Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným:
1. M. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, 2. W. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, o zaplatenie
8.783,37 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 8.
júna 2016 č. k. 7C/109/2015-122 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi 6.105,21 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.105,21
euraod10.04.2014dozaplatenia,atovmesačnýchsplátkachpo70eurmesačne,počnúcdňom01.09.
2016 vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám žalobcu s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Posledným výrokom
uložil žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 205,44 eura na súdnom

poplatku, najneskoršie do 30. 11. 2016. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami §
52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, 2, § 457, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 160 OSP. Uviedol, že žalobca v podanej žalobe
žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k zaplateniu 8.783,37 eura s 6,79 % p. a. úrokom zo
sumy 7.259,48 eura od 03. 04. 2014 do zaplatenia, s 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 8.783,37
eura od 03. 04. 2014 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania. V žalobe uviedol, že na základe
Zmluvy o stavebnom sporení č. 2109100 0 04 bola so žalovanými v 1. a 2. rade uzatvorená Zmluva o

mimoriadnom medziúvere č. 2109100 8 05 a stavebnom úvere č. 2109100 0 04 zo dňa 11. 10. 2007, v
súladesktorouposkytolžalobcažalovanýmv1.a2.rademimoriadnymedziúvervovýške8.298,48eura.
Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru
6,79 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 46,97 eura a do nasporenia 40% cieľovej sumy
vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 41,49 eura. Po pridelení
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať stavebný úver
vrátane úrokov vo výške 4,7% p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 72,63 eura. Žalovaní v

1. a 2. rade porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom
zo dňa 27. 03. 2014 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných, aby v 7-dňovej lehote
vrátili zostatok úveru. Žalovaní v 1. a 2. rade peňažné prostriedky nevrátili. Účinnosť odstúpenia nastala
dňa 02. 04. 2014. Dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy predstavuje sumu 8.783,37 eura,pričom pozostáva z istiny 7.259,48 eura, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov
vo výške 1.523,89 eura. V súlade s čl. VII. bod 8. úverovej zmluvy, odo dňa nasledujúceho po účinnosti
odstúpenia od zmluvy žalobca úročí celý zostatok dlhu úrokom z omeškania vo výške 5% p. a. Súd

zastal stanovisko, že predmetný spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho
obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľom jeho úverovej služby, t. j. fyzickou osobou,
ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej
činnosti, ide teda o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a sporný vzťah treba
posúdiť aj vo svetle cieľov Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Napokon, nejasnosti v tomto smere už odstránil zákon č. 102/2014 Z. z., ktorý doplnil § 52
ods. 2 Obč. zák. o nasledovnú vetu: „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva“. Keďže k tomuto ustanoveniu neexistuje prechodné ustanovenie, je potrebné ho
aplikovať do účinnosti spomínaného zákona aj na skôr vzniknuté právne vzťahy. Tento právny záver
vyslovil Najvyšší súd v rozhodnutí 3Mcdo 12/2014 zo dňa 21. 04. 2015. Na základe vykonaného

dokazovania súd mal preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 08. 10. 2007 Zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere. Žalobca v zmysle zmluvy si svoj záväzok splnil a žalovaným v 1. a 2.
rade poskytol dohodnutú sumu úveru vo výške 8.298,48 eura. Žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci si svoje
záväzky z uzavretej zmluvy neplnili riadne a včas. Z výpisu účtu z odstúpeného medziúveru je zrejmé,
že uhradili na úver sumu vo výške 2.193,27 eura. Posledná splátka z ich strany vo výške 46,97 eura

ako vklad sa uskutočnila dňa 18. 02. 2014. Z dôvodu neplnenia záväzkov zo strany žalovaných v 1. a 2.
rade žalobca listom zo dňa 27. 03. 2014 odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2109100 8
05 a stavebnom úvere č. 2109100 0 04. Vychádzajúc z občianskoprávneho charakteru spotrebiteľskej
zmluvy a skutočnosti, že úprava odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa
výhodnejšia ako úprava v Obchodnom zákonníku, ako aj s poukazom na § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka sa preto pre posúdenie odstúpenia od zmluvy aplikuje Občiansky zákonník. Podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka (§ 48 v spojení s § 457) je následkom odstúpenia od zmluvy len vznik povinnosti
účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť to, čo podľa nej dostali. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi po
odstúpení od zmluvy vznikol nárok na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobca poskytol
žalovaným medziúver vo výške 8.298,48 eura. Rozdiel medzi poskytnutým úverom a splatenou časťou

úveru je 6.105,21 eura, keďže žalovaní uhradili z poskytnutého úveru sumu 2.193,27 eura. S poukazom
narealizovanéúhradyžalovanýchv1.a2.radevcelkovejvýške2.193,27euravznikážalobcoviprávona
vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 6.105,21 eura a vo zvyšnej časti súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Žalovaní v 1. a 2. rade sa s plnením dlhu dostali do omeškania, súd priznal úroky z
omeškania zo sumy 6.105,21 eura vo výške 5% ročne, počnúc dňom 10. 04. 2014 (t.j. siedmy deň odo

dňa doručenia odstúpenia od zmluvy a výzvy na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v lehote
7 dní). Súd povolil žalovaným v 1. a 2. rade žalovanú pohľadávku uhrádzať v mesačných splátkach po
70 eur, keď prihliadol na ich osobné a majetkové pomery. Bol toho názoru, že uhradenie prisúdenej sumy
naraz by nebolo v možnostiach a schopnostiach žalovaných bez ohrozenia ich životnej úrovne. Žalovaný
v 1. rade je SZČO s mesačným príjmom 203 eur, žalovaná v 2. rade je poberateľkou rodičovského

príspevku vo výške 205 eur mesačne. Starajú sa o dve nezaopatrené deti, pričom bývajú v byte s
mesačnými výdavkami na elektrinu 66 eur, vodu 7 eur, plyn 92 eur. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 2 OSP a žalobcovi, ktorý bol úspešný v 69,51% z hodnoty sporu a neúspešný v 30,49%
z hodnoty sporu, bola priznaná pomerná časť náhrady trov konania zodpovedajúca percentuálnemu
rozdielu úspechu a neúspechu v spore v rozsahu 39,02% (69,51% - 30,49%) zo zaplateného súdneho

poplatku vo výške 205,44 eura (39,02 % zo sumy 526,50 eura - uhradený súdny poplatok žalobcom).

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho zamietajúcom výroku, napadol v zákonnej lehote odvolaním
žalobca, domáhajúc sa ním zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti a vyhovenia žalobe v
plnom rozsahu. Vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Právne posúdenie veci súdom, podľa ktorého je odstúpenie od zmluvy potrebné posúdiť
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, je v rozpore s platnou právnou úpravou. Doplnenie § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonom č. 102/2014 nie je úpravou textu právneho predpisu, ktoré
malo za úlohu odstrániť nejasnosti v prednosti aplikácie Občianskeho či Obchodného zákonníka, ako
uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, ale je legitímnou novou právnou

úpravou, ktorá stanovuje, že sa do budúcna budú právne vzťahy posudzovať inak, než sa posudzujú
do momentu existencie tejto novej právnej úpravy. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zostalo nedotknuté, čo je jasným dôkazom o tom, že neposkytovalo základ pre prednostnú aplikáciu
Občianskeho zákonníka. Z § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka jasne vyplýva, že právnyvzťah zo zmluvy o úvere sa má spravovať Obchodným zákonníkom, pričom toto ustanovenie je
kogentné. Odstúpením od úverovej zmluvy došlo k jej zániku ex nunc, pretože odstúpenie od zmluvy
o úvere sa spravuje úplnou právnou úpravou právneho inštitútu odstúpenia podľa § 344 Obchodného

zákonníka. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v danom prípade neaplikuje, pretože
nadobudlo účinnosť až po uzavretí úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovanými, ako aj po samotnom
odstúpení od úverovej zmluvy zo strany žalobcu, keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 01. 04. 2015.
Pokiaľ zákonodarca chce, aby norma pôsobila aj na vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, musí tak učiniť
dostatočne jasným spôsobom. Nakoľko v právnom predpise, ktorým bol Občiansky zákonník o uvedené

ustanovenia § 52 ods. 2 doplnený, absentuje úprava, ktorá by vzťahovala účinky tohto ustanovenia aj na
právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou, je daná absolútna prednosť ustanoveniam Občianskeho
zákonníka až na právne vzťahy vzniknuté najskôr 01. 04. 2015. Aj judikatúra ÚS SR vychádza z princípu,
že k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem. Legitímnosť jeho
nároku domáhať sa uspokojenia celej pohľadávky obstojí, aj keby sa tento nárok posudzoval z hľadiska
§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Zmluvná úprava odstúpenia od zmluvy uvedená v čl. VII. úverovej zmluvy je
platná a aplikovateľná aj podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 52 ods. 2 a § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dojednanie účinkov odstúpenia od zmluvy ex nunc je v súlade s § 48
ods.2 Občianskeho zákonníka a takéto dojednania vyhovujú aj § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Teda aj pri prednostnom použití § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú dojednania platné, pretože §

48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú úpravu účinkov odstúpenia od zmluvy výslovne dovoľuje.
Dojednanie účinkov odstúpenia od zmluvy obstojí aj z hľadiska § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Rovnako je potrebné zdôrazniť, že hoci ochrana práv spotrebiteľa sleduje verejný záujem, nemožno
ho absolutizovať. Rovnako dodávateľ má svoje práva, ktoré majú aj ústavnoprávnu dimenziu. Zmluvné
dojednanie, ktoré možno hodnotiť ako vyvážené a spravodlivé, nemôže byť chápané ako odchyľujúce

sa od Občianskeho zákonníka v neprospech žiadnej zmluvnej strany, resp. nemôže byť chápané ako
zhoršujúce postavenie spotrebiteľa. Zmluvné strany si v danom prípade celkom jasne a zrozumiteľne
dohodli,žeúverovázmluvazanikáexnunc,pričomnezanikázáväzokdlžníkovvrátiťposkytnutépeňažné
prostriedky spolu s príslušenstvom.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomných vyjadreniach k odvolaniu žalobcu zhodne uviedli, že prístup
žalobcu považujú za neopodstatnený a s odvolaním nesúhlasia. Úroky a náhrada trov konania, ktoré
žalobca žiada, sú privysoké, nekalé a protiprávne.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku
o trovách konania je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Vo vyhovujúcom
výroku, ktorý nebol dotknutý odvolaním, rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

8. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 8.783,37
eura spolu s úrokom vo výške 6,79% ročne zo sumy 7.259,48 eura od 03. 04. 2014 do zaplatenia,

úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8.783,37 eura od 03. 04. 2014 do zaplatenia a
náhradou trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č.
2109100 0 04 bola so žalovanými v 1. a 2. rade uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č.
2109100 8 05 a stavebnom úvere č. 2109100 0 04 zo dňa 11. 10. 2007, v súlade s ktorou poskytolžalobcažalovanýmv1.a2.rademimoriadnymedziúvervovýške8.298,48eura.Žalovanísazaviazalido
pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,79% ročne pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 46,97 eura a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia

pravidelné mesačné vklady vo výške 41,49 eura. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% ročne pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 72,63 eura. Žalovaní v 1. a 2. rade porušili zmluvne dohodnuté
podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 27. 03. 2014 žalobca odstúpil od
úverovej zmluvy a vyzval žalovaných, aby v 7-dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaní peňažné

prostriedky nevrátili. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 8.773,20 eura pozostáva z
istiny 7.259,48 eura, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia
od zmluvy v celkovej výške 1.513,72 eura. Žalobca ďalej v podanej žalobe poukázal na čl. VII bod 5
úverovej zmluvy, v zmysle ktorého odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka a ručiteľa splatiť
pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa čl. VII bod 6. úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy
nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Na

základe uvedeného žalobca naďalej úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,79% ročne.
V súlade s čl. VII bod 8. úverovej zmluvy, odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy
žalobca úročí celý zostatok dlhu úrokom z omeškania vo výške 5% ročne.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov

c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu.

13. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
6.105,21 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.105,21 eura od 10. 04. 2014 do
zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 70 eur mesačne, počnúc dňom 01. 09. 2016 vždy do 25-teho

dňa toho ktorého mesiaca k rukám žalobcu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a posledným výrokom rozhodnutia uložil
žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 205,44 eura na súdnom poplatku,
najneskoršie do 30. 11. 2016. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku nebol napadnutý
odvolaním a nadobudol právoplatnosť a vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, v dôsledku podaného

odvolania žalobcu, sa stal predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je v jeho zamietajúcom výroku, ako i v súvisiacom výroku o trovách
konaniavecnesprávne,keďsúdprvejinštanciesprávnezistilskutkovýstavveciavyvodilznehosprávne
právne závery, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

14. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré videl v tom, že
súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, napriek tomu, že
z ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka jasne vyplýva, že právny vzťah zo zmluvy o
úvere sa má spravovať Obchodným zákonníkom, pričom toto ustanovenie je kogentné. Taktiež namietal

nesprávne právne posúdenie odstúpenia od zmluvy a jeho účinkom, na ktoré súd podľa jeho názoru
nesprávne aplikoval ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka. Napokon poukázal na zmluvnú úpravu
odstúpenia od zmluvy uvedenú v čl. VII úverovej zmluvy.15. K argumentácii žalobcu o aplikácii Obchodného zákonníka na danú právnu vec je potrebné uviesť, že
vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade na základe zmluvy o stavebnom sporení
a zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je spotrebiteľským vzťahom, keď na jednej

strane vystupoval žalobca ako dodávateľ - osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a na strane druhej, žalovaní
v 1. a 2. rade ako spotrebitelia - fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je potrebné zdôrazniť,
že hoci má zmluva o úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou.

Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu
prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po
uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv
Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva
v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v
prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy

veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných
na jeho vykonanie. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy.
Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach
a nie podnikateľské právo. S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. ( 01. 01. 2004) došlo k zásadnej

zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu občianskeho zákonníka
sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1, v zmysle ktorého sa spotrebiteľovi nesmie
zhoršiť jeho postavenie. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva, a nie občianskeho práva na
spotrebiteľský právny vzťah vrátane inštitútov odstúpenia od zmluvy predstavuje pritom takéto zhoršenie
postavenia spotrebiteľa. Niet preto rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na inštitút odstúpenia od

zmluvy a jeho dôsledky v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy
v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto
úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia.

16. Samotná novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne
normatívne vyriešila doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keby sa mali použiť normy obchodného práva. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá na 1. apríl
2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť

aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské
vzťahy. To, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva v zmysle
ustanovenia §52ods.2Občianskehozákonníka,vyjadrilajNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvosvojich
rozhodnutiach sp. zn. 4M Cdo 17/2014, 8M Cdo 13/2014, 2M Cdo 5/2015, 3M Cdo 12/2014, 4M Cdo

4/2014 a 8 M Cdo 3/2015, v ktorých uviedol, že keďže ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nadobudlo účinnosť 01. 04. 2015, pričom tento predpis nemá prechodné ustanovenia, od jeho účinnosti
sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej

inštancie správne posúdil prejav vôle žalobcu zo dňa 27. 03. 2014 - odstúpenie od zmluvy podľa
ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka. Potom je potrebné, zhodne so súdom prvej inštancie,
konštatovať, že účinným odstúpením od zmluvy sa v zmysle ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka
zmluva od počiatku zrušila (ex tunc) a v súlade s ustanovením § 457 Občianskeho zákonníka bola
každá zo strán povinná vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostala. Argumentácia žalobcu, že v čl.

VII úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že úverová zmluva zaniká ex tunc, pričom nezaniká
záväzokdlžníkovvrátiťposkytnutépeňažnéprostriedkyspoluspríslušenstvom,atedamedziúčastníkmi
zmluvy bola iná dohoda o účinkoch odstúpenia od zmluvy, odvolací súd udáva, že takáto argumentácia
žalobcu nie je namieste. Pokiaľ mal žalobca takouto úpravou úmysel navodiť dôsledky odstúpenia od
zmluvy v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka tak, že účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú

až momentom odstúpenia, takáto klauzula v úverovej zmluve je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pretože je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia ako zákonná úprava a dostáva sa
tak do rozporu so zákonom a je neplatná.18. S ohľadom na už vyššie uvedené, je potom namieste konštatovať, že odvolací súd sa stotožňuje
s právnymi závermi súdu prvej inštancie, že na odstúpenie od zmluvy a na posúdenie následkov
tohto právneho úkonu je potrebné aplikovať ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka, pričom

právnym následkom odstúpenia je povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Úprava následkov odstúpenia od zmluvy je upravená v tretej
hlave VI. časti Občianskeho zákonníka, ktorá má názov bezdôvodné obohatenie a zo systematického
výkladu ustanovení Občianskeho zákonníka je potrebné považovať záväzok, ktorý vznikol žalovaným zo
zmluvy, od ktorej bolo odstúpené, teda povinnosť vrátiť plnenie žalobcovi, za bezdôvodné obohatenie.

V súvislosti s právnym posúdením uplatňovaného nároku odvolací súd poukazuje i na uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 19. 06. 2013 sp. zn. I ÚS 402/2013, ktorý sa zaoberal sťažnosťou vo veci
právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a takýto postup považoval
za ústavne konformný.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým došlo k

zamietnutiu žaloby, ako i súvisiaci výrok o náhrade trov konania, ako vecne správny potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovaným v 1. a 2. rade
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, i keď vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by bolo
namieste priznať im náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

V danej veci však priznanie náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že žalovaným v odvolacom
konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).