Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207216252
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2207216252.8

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. T., W. XXX/XXX,
zastúpená advokátkou JUDr. Evou Skačániovou, Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, proti
odporcom: 1. KONTO KREDIT, s.r.o., Žilina, Národná 10, 2. NEM, s.r.o., Galanta, Hlavná 991/39, o
neplatnosť zmluvy o úvere a o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporcu v 1. rade
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/407/2007-596 zo dňa 20. septembra 2012 v

spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 9C/407/2007-663 zo dňa 07. januára 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zastavenia konania o určenie neplatnosti
zmluvy o úvere zo dňa 07.07.2006 p o t v r d z u j e .

Odvolací súd odvolanie odporcu v 1. rade proti napadnutému rozsudku v časti rozhodnutia o určení, že
navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, o d m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti rozhodnutia o náhrade trov konania z r
u š u j e a vec v tejto časti v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy úvere
zo dňa 07.07.2006 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade, určil, že navrhovateľka je

výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - bytu číslo XXX na X. poschodí obytného domu súpisné číslo
XXX, vchod číslo XXX, na parcelách č. 3696/242, 3696/243, 3696/244, 3696/245, 3696/246, 3696/247,
3696/248, 3696/249, 3696/250 v katastrálnom území P. T., vrátane spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu vo výške 611/88818
na pozemkoch umiestnených na vyššie uvedených parcelách, vedených na liste vlastníctva č. XXXX
(v ďalšom texte „predmetné nehnuteľnosti“). Odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 1.011,77 eur k rukám
právnej zástupkyne navrhovateľky do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o
zastavení konania v časti určenia neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 07.07.2006 odôvodnil súd prvého
stupňa tým, že navrhovateľka po začatí prvého pojednávania vo veci vzala svoj návrh v uvedenej časti
späť. Odporca v 1. rade so späťvzatím tejto časti návrhu súhlasil. Odporca v 2. rade sa k späťvzatiu
časti návrhu nevyjadril napriek doručenej výzve súdu a poučení o tom, že ak sa nevyjadrí, bude

mať súd za to, že so späťvzatím súhlasí. Odporcovia neuviedli žiadne vážne dôvody, pre ktoré so
späťvzatím nesúhlasia, súd prvého stupňa konanie v späťvzatej časti zastavil. Právne rozhodnutie o
zastavení konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku
(v ďalšom texte „O.s.p.“). Určovací výrok odôvodnil vecne tým, že zmluva o úvere uzavretá medzi
navrhovateľkou a odporcom v 1. rade je neplatná. Neplatná je aj zmluva o zabezpečovacom prevode
uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade, ako aj kúpna zmluva medzi odporcom v 1. rade

a odporcom v 2. rade. Tieto otázky boli riešené ako otázky predbežné k otázke, či je navrhovateľka
vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Nakoľko zmluva o zabezpečovacom prevode je neplatná,nemohol sa odporca v 1. rade stať na jej základe vlastníkom predmetných nehnuteľností a tieto previesť
na odporcu v 2. rade, ktorý je na liste vlastníctva zapísaný ako vlastník. Odporca v 2. rade nemohol
od odporcu v 1. rade získať a nadobudnúť to, čo odporca v 1. rade nevlastnil. Z uvedeného vyplýva,

že navrhovateľka je stále vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Právne určovací výrok súd prvého
stupňa odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c) O.s.p., § 2 ods. 3, § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 49a,
§ 544, § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami
zákona o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142

ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že navrhovateľka mala v konaní plný úspech v časti, v ktorej na návrhu trvala,
lebo jej návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. Odporca v 1. rade aj odporca v 2. rade boli v konaní v
celom rozsahu neúspešní. Súd prvého stupňa preto priznal navrhovateľke náhradu účelne vynaložených
trov, ktoré spočívajú v trovách za poskytovanie právnych služieb advokátkou. Dopĺňacím rozsudkom č.k.
9C/407/2007-663 zo dňa 07. januára 2014 súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky o určenie
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam voči odporcovi v 1. rade z dôvodu nedostatku pasívnej

legitimácie na jeho strane.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 1.
rade. Poukázal na to, že navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, že je výlučnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Na základe rozsudku, ktorým by bola navrhovateľka určená

výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností v prípade jeho právoplatnosti, by bol zaznamenaný
v katastri nehnuteľnosti bez toho aby existoval právny titul na výmaz výlučného vlastníctva odporcu
v 2. rade, ktorý nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou zo dňa 07.08.2007
od odporcu v 1. rade. Odporca v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti zákonne na
základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je prílohou k

zmluve o úvere. Pokiaľ previedol kúpnou zmluvou zo dňa 07.08.2007 svoje vlastnícke právo na odporcu
v 2. rade disponoval s nehnuteľnosťou ako oprávnený vlastník. Navrhovateľka uzavrela s odporcom
v 1. rade platnú úverovú zmluvu dňa 07.07.2006, na základe ktorej odporca v 1. rade navrhovateľke
plnil a záväzok navrhovateľky zo zmluvy o úvere zo dňa 07.07.2006 voči odporcovi v 1. rade bol
zabezpečený zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žiadna zo

zmlúv, na základe ktorej nadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti odporca v 1. rade a
prevodom vlastníckeho práva z odporcu v 1. rade na odporcu v 2. rade, nebola určená ako neplatná.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zo dňa 20.09.2012 č.k. 9C/407/2007-596, v ktorom konštatuje
prvostupňový súd neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a kúpnej zmluvy,
nie sú viazaní ani účastníci zmluvy ani kataster nehnuteľností, pretože nie sú splnené podmienky

viazanosti v zmysle ustanovenia § 159 ods. 2) O.s.p., nakoľko záväzný je len výrok právoplatného
rozsudku. Odporca v 1. rade poukázal na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Ide o
vzájomne podmienené plnenia. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka by bola povinná vrátiť odporcovi
v 1. rade hodnotu plnenia poskytnutého jej na základe zmluvy o úvere a odporca v 1. rade odporcovi

v 2. rade hodnotu plnenia - kúpnu cenu. Prejudiciálne konštatovanie o neplatnosti zmlúv v odôvodnení
rozsudku vychádza z nesprávneho a nedostatočne zisteného skutkového stavu, a tým i nesprávneho
posúdenia platnosti/neplatnosti zmlúv. Súd prvého stupňa dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca v 1. rade žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok č.k. 9C/407/2007-596 zo dňa 20.09.2012 zrušil podľa ustanovenia

§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľkavosvojomvyjadreníkodvolaniuodporcuv1.radeuviedla,žejejnaliehavýprávnyzáujem
vychádza z jej neistého postavenia, do ktorého sa dostala bez svojho pričinenia na základe podvodného
prevodu vlastníckeho práva jej nehnuteľností prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho

práva. Poukázala na zásadu občianskeho práva, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viacej
práv, ako sám má. Odporca v 1. rade, ktorý vlastnícke právo nadobudol na základe neplatného právneho
úkonu, teda nemohol platne previesť vlastnícke právo na odporcu v 2. rade. K námietke odporcu v 1.
rade o povinnosti vrátiť mu hodnotu plnenia poskytnutého na základe zmluvy o úvere, pričom odporca v
1. rade by bol taktiež povinný vrátiť odporcovi v 2. rade kúpnu cenu predmetných nehnuteľností uviedla,

že tento nárok nebol predmetom konania. Odvolanie odporcu v 1. rade označila za nedôvodné a žiadala,
aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne
správny.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) zistil, že odvolanie proti rozhodnutiu o
čiastočnom zastavení konania bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a

202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., a
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne a právne správne.

Odvolací súd ďalej zistil, že odvolanie proti rozhodnutiu o určení navrhovateľky za výlučnú vlastníčku

nehnuteľností bolo podané neoprávnenou osobou, preto je odvolanie potrebné odmietnuť. V časti
odvolania podaného proti výroku o trovách konania odvolací súd zistil, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal preto rozhodnutie v tejto
časti podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že

nie sú podmienky ani na potvrdenie ani na zmenu napadnutého výroku súdu prvého stupňa. Senát
odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z.).

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na nasledovné skutočnosti:

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým zastavil konanie z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania a správnosti
postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o trovách konania.

Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že podaním doručeným súdu prvého stupňa
dňa 31.07.2012 navrhovateľka vzala späť návrh v časti určenia neplatnosti úverovej zmluvy zo dňa
07.07.2006 uzavretej medzi ňou a odporcom v l. rade. Súd prvého stupňa výzvou zo dňa 03.08.2012
vyzval odporcov v 1. a 2. rade, aby sa vyjadrili, či súhlasia so späťvzatím návrhu v časti o určenie

neplatnosti zmluvy o úvere. Súčasne ich vyzval, aby v prípade ak nesúhlasia, uviedli vážne dôvody
nesúhlasu. Odporcovi v 1. rade aj odporcovi v 2. rade bola výzva riadne doručená. Odporca v 1. rade s
čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil, odporca v 2. rade sa k čiastočnému späťvzatiu nevyjadril.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,

a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj je návrh vzatý späť
v časti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľaustanovenia§96ods.2O.s.p.súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnych
dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu v časti určenia
neplatnosti úverovej zmluvy zo dňa 07.07.2006 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom v l. rade
po tom, ako navrhovateľka v tejto časti vzala návrh späť a odporca v 1. rade s týmto čiastočným
späťvzatím vyslovil súhlas na pojednávaní dňa 28.08.2012. Odporca v 2. rade sa k čiastočnému

späťvzatiu nevyjadril, napriek tomu, že súd prvého stupňa mu podanie navrhovateľky, obsahujúce
čiastočné späťvzatie návrhu doručil a vyzval ho na vyjadrenie sa, či so späťvzatím súhlasí alebo nie. Ani
jeden z odporcov teda nevyslovil nesúhlas s čiastočným späťvzatím návrhu. Súd prvého stupňa preto
s poukazom na citované ustanovenie § 96 ods. 1,2 O.s.p. správne rozhodol, keď konanie v tejto časti
zastavil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218
ods. 1 písm. b) O.s.p.).

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylučuje (§ 201 prvá veta
O.s.p.).

Napriek dikcii citovaného ustanovenia v konkrétnom prípade nie každý účastník je oprávnený podať
odvolanie. Odporovalo by to funkcii odvolania ako opravného prostriedku, ktorý umožňuje účastníkovi

domôcť sa nápravy, ak mu bola rozhodnutím súdu prvého stupňa spôsobená ujma na jeho právach a v
neprospech ktorého rozhodnutie súdu vyznieva. Účastník sa teda nemôže odvolávať len preto, že bolo
rozhodnutésícenesprávne,avšakzrozhodnutiamunevzišlaujmanajehoprávach.Čiktakejujmedošlo
je potrebné posúdiť vo vzťahu ku konkrétnemu návrhu vo veci samej, pretože je základom rozhodnutia
súdu prvého stupňa a len z neho je možné vychádzať pri posúdení, či sa odvolateľ môže domáhať
nápravy. Nie je pritom rozhodujúce subjektívne presvedčenie odvolateľa, ale dôležitá je objektívna

skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená ujma, ktorú možno odstrániť zrušením alebo
zmenou napadnutého rozhodnutia.

Odvolanie odporcu v 1. rade smeruje aj proti výroku súdu prvého stupňa, ktorým určil, že navrhovateľka
je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného katastrálnym

úradom pre katastrálne územie P. T. odvolací súd zistil, že ako vlastník predmetných nehnuteľností
je zapísaný v katastri nehnuteľností odporca v 2. rade. Napadnuté rozhodnutie súdu sa teda netýka
postavenia odporcu v 1. rade vo vlastníckom vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, ale odporcu v 2.
rade. Nebolo ním negatívne zasiahnuté do právneho postavenia odporcu v 1. rade, nebol ním žiadnym
spôsobom dotknutý či ukrátený na svojich právach a povinnostiach. So zreteľom na uvedené je zrejmé,

že týmto rozhodnutím súdu prvého stupňa nebola odporcovi v 1. rade spôsobená žiadna ujma, ktorú
by bolo možné odstrániť zrušením napadnutého rozhodnutia. Odporca v 1. rade teda nie je osobou
oprávnenou na podanie odvolania. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemôže napadnutý určovací
výrok preskúmať a o odvolaní rozhodnúť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na dopĺňací
rozsudok č.k. 9C/407/2007-663 zo dňa 07. januára 2014, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh

navrhovateľky o určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam voči odporcovi v 1. rade z dôvodu
nedostatku pasívnej legitimácie na jeho strane. Voči tomuto rozsudku sa nikto z účastníkov neodvolal.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie odporcu v 1. rade voči určujúcemu výroku
súdu prvého stupňa odmietol ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm.

b) O.s.p.).

Odvolací súd preskúmal aj odvolaním napadnutý výrok o náhrade trov konania a zistil, že toto
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o náhrade trov konania založil na zistení, že navrhovateľka mala
v konaní plný úspech a odporcovia v 1. a 2. rade boli neúspešní v celom rozsahu. Tento záver súdu
prvého stupňa nie je správny a odporuje ďalším výrokom, ktorými súd prvého stupňa vo veci rozhodol.

Navrhovateľkasapôvodnedomáhalaneplatnostizmluvyoúvere,neplatnostizmluvyozabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností,
uzatvorenej medzi odporcom v 1. a 2. rade (v ďalšom texte „právne úkony“) a určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam. Navrhovateľka postupne vzala späť návrhy v časti neplatnosti právnych úkonov a
domáhala sa len určenia vlastníckeho práva. Súd prvého stupňa zastavil konanie v časti neplatnosti

právnych úkonov, nevysporiadal sa však s náhradou trov konania v späťvzatých častiach. Nevyhodnotil
procesné zavinenie účastníkov v súvislosti so späťvzatými časťami návrhu. Dopĺňacím rozsudkom
zamietol návrh navrhovateľky voči odporcovi v 1. rade vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva z dôvodu
nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporcu v 1. rade.

Nie je teda možné konštatovať, že navrhovateľka bola úspešná v celom rozsahu. Súd prvého stupňa
nevyhodnotil mieru úspešnosti účastníkov správne minimálne vo vzťahu k odporcovi v 1. rade. Obom
odporcom uložil povinnosť uhradiť trovy konania navrhovateľke spoločne a nerozdielne, pritom odvolacísúd už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení č.k. 9Co/166/2010-372 zo dňa 28.02.2011 konštatoval,
že na strane odporcov nejde o nerozlučné spoločenstvo.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. súd rozhodnutie zruší ak súd prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania zrušil s

poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods.
2 O.s.p.).

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vyhodnotí procesné zavinenie účastníkov konania vo vzťahu k
späťvzatým častiam návrhu, opätovne vyhodnotí pomer úspechu účastníkov v konaní, ktorý závisí od
vzťahu vecného rozhodnutia k uplatnenému petitu, teda čím viac súd návrhu vyhovel, tým viac je

účastník úspešný a naopak, čím je väčší rozsah zamietnutia návrhu, tým je väčšia miera úspechu
odporcu.

Vrozhodnutíonáhradetrovkonaniarozhodneajonáhradetrovodvolaciehokonania(224ods.3O.s.p.).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.