Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/386/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213219269
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2213219269.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci

žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava,
právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, Ak so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava,
proti žalovanému: Š. O., G.. XX. Q. XXXX, K. C. W. XXX, XXX XX I., o zaplatenie 58,52 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27. septembra 2013 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,

ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 58,52 Eur s príslušenstvom; zároveň si
uplatnil aj trovy konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Žalobca tvrdí, že so
žalovaným uzatvoril dňa 20. decembra 2010 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia od
22. decembra 2010, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Poistná zmluva podľa tvrdenia žalobcu, zanikla dňa 24. októbra 2011 z dôvodu
nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje poistné za
obdobie od 22. decembra 2010 do 25. októbra 2011, pričom jeho pohľadávka predstavuje sumu 58,52

Eur.

Súd v predmetnej veci vydal dňa 18. februára 2014 platobný rozkaz, č.k. 8Ro/503/2013-13, proti ktorému
v zákonnej lehote podal žalovaný odpor, v ktorom vyhlásil, že nebol držiteľom ani vlastníkom motorového
vozidla Š. Y., ev. č. V. XXX R..

Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odporu uvádza, že skutočnosť, že žalovaný nie je držiteľom

motorového vozidla ešte neznamená, že poistnú zmluvu nemohol platne dojednať. Tvrdí, že k návrhu
na začatie konania predložili súdu žalovaným podpísanú poistnú zmluvu, pričom žalovaný existenciu
predmetnej zmluvy nijakým spôsobom nerozporuje a nespochybňuje. Vzhľadom na tieto skutočnosti,
žalobca má za to, že jeho nárok je dôvodný v celom rozsahu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 22. mája 2015, na ktorý sa dostavil žalovaný. Nedostavil sa ale
žalobca, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil z dôležitého dôvodu. Žalovaný sa na pojednávaní

vyjadril v tom smere, že v Šamoríne ku koncu roka 2010 si vyhliadol motorové vozidlo zn. Y., žltej farby,
ev.č. V.-XXX R.. Mal v záujme kúpiť predmetné motorové vozidlo od súkromnej osoby, reálne ho aj kúpil,
zaplatil kúpnu cenu a uzatvoril dňa 20. decembra 2010 povinné zmluvné poistenie. Avšak pri prepise
auta na polícii zistil, že chýba štítok VIN, preto predmetné auto nie je možné prepísať na nového majiteľa.Následne žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy s tým, že vrátil pôvodnému majiteľovi auto, od ktorého
dostal späť kúpnu cenu. Potom išiel do poisťovne informovať sa, čo treba robiť s uzavretou zmluvou,
keď nakoniec nedošlo ku kúpe auta. V poisťovni mu oznámili, že nakoľko nie je vlastníkom, ani držiteľom

auta, nemá povinnosť zaplatiť poistné. Žalovaný ďalej uviedol, že po začatí súdneho konania sa snažil
reagovať na všetky výzvy, nakoniec podľahol a dňa 5. decembra 2014 zaplatil dlžnú sumu vo výške
58,52 Eur. Tvrdí a stále aj uvádzal poisťovni, že auto bolo poistené aj pôvodným majiteľom, teda t.č. je
2x zaplatené poistné za to isté obdobie. Žalovaný bol toho názoru, že táto platba bola nad rámec.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a predloženými listinnými dôkazmi, najmä
poistnou zmluvou (č.l. 5), Oznámením poisťovne (č.l. 6), Výpisom z účtu (č.l. 7), Podaním žalobcu (č.l.
10), Odporom žalovaného (č.l. 16), Správou OR PZ DS (č.l. 17), Podaním žalobcu uo dňa 18. augusta
2014 (č.l. 20), Podaním navrhovateľa zo dňa 14. mája 2015 (č.l. 32-33), Podaním navrhovateľa zo dňa
6. mája 2015 (č.l. 34), Potvrdením o zaplatení poistného v sume 58,52 Eur s dátumom 5. decembra
2014 (č.l. 38) a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa§791ods.1Občianskehozákonníka,preprávneúkonytýkajúcesapoisteniajepotrebnápísomná
forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie
alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiaca odo dňa jeho splatnosti.

Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane

toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom nie je svojvoľná, súd musí

vychádzať zo všetkého čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.
Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť
manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného

registraavkonaniachoniektorýchotázkachobchodnýchspoločnostíadružstiev(§200e)súdjepovinný
vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení
účastníkov.Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,

pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1).
Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť

dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo

nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným
bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy
vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej

súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,

na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Zásadne nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam
pre vec samu alebo ktoré by potvrdzovali len zhodné tvrdenia účastníkov (§ 120 ods. 3). O nevykonaní
dôkazov súd rozhodne uznesením a vysvetlí svoje rozhodnutie aj v rozhodnutí o veci samej, spravidla v

rozsudku. Podľa zmenenej úpravy súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, než navrhli účastníci, ak
je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z dôvodovej správy k tejto zmene sa nedočítame,
prečo sa zvolilo toto riešenie a ani to, akými úvahami sa má súd spravovať pri výnimočnom vykonávaní
aj iných než navrhnutých dôkazov. Výnimočnosť je tak vysvetlená len v zákone uvedením predpokladu,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Takto sa však z výnimočnosti stáva pravidlo,

pretože vždy pôjde o dôkaz, ktorý má význam pre rozhodnutie vo veci. Vynára sa aj otázka, ako sa
vyrovná odvolací súd s námietkou účastníka, že bol vykonaný iný než navrhnutý dôkaz, napriek tomu,
že nešlo o výnimočnú situáciu, ktorú predpokladá zákon. Súčasne sa nastoľuje aj otázka rovného
postavenia účastníkov, ak v prospech navrhovateľa sa taký dôkaz vykoná a v prospech odporcu nie,
hoci sa ukáže, že taký dôkaz vyplynul z výsledkov dokazovania.

Platná procesná úprava (§ 120 ods. 2 a 3) to vyjadruje tak, že vo veciach, v ktorých konanie možno začať
aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva,
o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach
obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie
skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. V týchto veciach si súd nemôže osvojiť skutkové zistenia

založené na zhodnom tvrdení účastníkov. V nesporovom základnom konaní sa nemôže uplatniť ani §
120 ods. 4.
Poučovacia povinnosť podľa tohto ustanovenia je do určitej miery obdobná poučovacej povinnosti súdu
v rámci prípravy pojednávania. Súd je povinný pred procesným rozhodnutím o skončení dokazovania
alebo pred rozhodnutím bez nariadenia pojednávania poučiť účastníkov v rozsahu, ktorý sa týka -

času, do ktorého možno predložiť alebo navrhnúť dôkazné prostriedky, - dôsledku nesplnenia tejto
povinnosti, t.j. o tom, že na neskôr predložené alebo označené dôkazy a skutočnosti súd neprihliadne,
pričom zrejme ide len o opravný, odvolací súd, čo vyplýva z toho, že po vyhlásení uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie, už dokazovať nemožno a do úvahy prichádza len postup účastníka v odvolacom
konaní, - významu a použiteľnosti neskôr predložených alebo označených dôkazov a skutočností len v

rozsahu a za podmienok uvedených v § 205a.
Predovšetkým treba uviesť, že splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie
vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom
konaní, pretože jeho obsahom je významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konanídôkazné prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú (tzv. neúplná apelácia). Účastníci majú
predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti.
Súd po preskúmaní spisu zistil, že žalovaný dňa 5. decembra 2014 zaplatil dlžné poistné vo výške 58,52

Eur. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, teda súd konštatuje, že žalovaný svoju povinnosť splnil, aj keď
po začatí súdneho konania, preto súd rozhodol o zamietnutí žaloby v časti istiny.
Súd ďalej pri rozhodovaní o nároku žalobcu prihliadol aj na osobitosť predmetného prípadu, t.j. na
skutočnosť, že žalovaný sa snažil riešiť vzniknutú situáciu s poisťovňou už pred podaním návrhu
žalobcom na súd, pritom sa ale riadil nesprávnymi až zavádzajúcimi informáciami žalobcu, keď ten ho

informoval o tom, že nemusí zaplatiť poistné, keďže nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Súd má za to,
že žalobca hodnoverne nepreukázal súdu, že poskytol žalovanému, t.j. spotrebiteľovi riadne poučenie
o tom, ako má v danom prípade postupovať.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
nepreukázal skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bol v celom rozsahu
úspešný žalovaný, v konaní si však žiadne trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre žalovaného, nakoľko sa ten svojho práva podať
odvolanie výslovne vzdal. Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre žalobcu do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995

Z. z. (Exekučný poriadok).