Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/116/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232994
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112232994.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná advokát a konateľ
Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 30. októbra
2013 č. k. 13C/782/2012-51, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len
„OSP“) rozsudkom zo dňa 30.10.2013 č. k. 13C/782/2013-51 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol
žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že
žalobca sa žalobou doručenou dňa 27.09.2012 domáhal vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým by
súd určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Nitra ako exekučného súdu z dôvodu, že tento nerozhodol v zákonom určenej lehote

o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4031541 dlžníkom - povinným
B. A.. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 175 eur a na nemajetkovú ujmu vo
výške 387,24 eura ako aj náhradu trov konania. Žalobca pre obavy o osud pohľadávky vymáhanej
povereným súdnym exekútorom doručil exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora z 10.08.2009.
Tvrdeným nesprávnym postupom exekučného súdu mala vzniknúť žalobcovi majetková škoda vo
výške 175 eur, ktorá pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu. Taktiež mu mala

vzniknúť aj nemajetková ujma, ktorú žalobca vyčíslil zo základu 663,88 eura na rok, a to sumou 387,24
eura, keď márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym
postupom dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho
pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučný súd vystavil oprávnené záujmy žalobcu k riziku
zániku povinného, k riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie
povinného. Uvedeným postupom exekučného súdu malo dôjsť k vnútorným zásahom do spoločnosti,
ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušeniu jeho práv, k strate legitímnych

očakávaní, strate dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žaloba je zmätočná,
žalobca nepredložil žiadne dôkazy, nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, žaloba je podanápredčasne, poukázal na to, že nič nebránilo žalobcovi, využiť účinný prostriedok nápravy, a to podanie
sťažnosti predsedovi príslušného súdu, ústavná sťažnosť taktiež podaná nebola, namietal aj premlčanie
návrhu.

Súd prvého stupňa na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z., a to najmä § 3 ods. 1
písm. d/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5, ako
aj § 44 ods. 1, 2, 8, 9 zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP), § 46 ods. 1, 2 EP, § 47 EP, § 60 písm. d/
EP, § 200 EP, § 238 ods. 1, 2 EP, § 240 ods. 1 EP.
Uviedol, že z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 15Er/213/2005 vyplýva, že

dňa 30.06.2005 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška doručil Okresnému súdu Nitra žiadosť o udelenie
poverenia spolu s návrhom na vykonanie exekúcie z 15.06.2005, notárskou zápisnicou ako exekučným
titulom a zmluvou o úvere. Okresný súd Nitra ako exekučný súd dňa 12.07.2005 vydal poverenie
č. k. 15Er 213/2005-11, číslo exekútorského spisu: EX 1560/05, ktorým poveril súdneho exekútora
JUDr. Milana Striešku vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice, pričom
oprávneným je žalobca a povinným je B. A.. Žalobca dňa 14.10.2009 doručil exekučnému súdu návrh na

zmenu exekútora, pričom navrhol vykonaním exekúcie poveriť Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého.
Prípisom z 26.10.2009 exekučný súd vyzval súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, aby sa k návrhu
na zmenu súdneho exekútora vyjadril v lehote 20 dní a v rovnakej lehote vyčíslil trovy exekúcie. Súdny
exekútor JUDr. Milan Strieška dňa 18.12.2009 doručil exekučnému súdu originál exekučného spisu s
tým, že pre oprávneného vymohol 208,22 eura a na trovy exekúcie vymohol 117,08 eura. Súčasne

si vyčíslil zostatok na trovy exekúcie. Žalobca ako oprávnený prípisom doručeným exekučnému súdu
elektronicky dňa 24.05.2010 požiadal o informáciu, v akom stave sa nachádza konanie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora. Uznesením z 28.05.2010 exekučný súd návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora vyhovel, a to, s poukazom na § 238 ods. 1, 2 EP, podľa § 44 ods. 6 EP v znení
účinnom do 31.08.2005. Ďalším výrokom zmenil poverenie na vykonanie exekúcie tak, že vykonaním

exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. R. Krutého a posledným výrokom uvedeného uznesenia
rozhodol o trovách exekúcie. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 03.07.2010.
Súd prvého stupňa poukázal na to, že Okresnému súdu Nitra bol v exekučnej veci EX1560/2005 (a nie
EX7005/2011, ako to tvrdil žalobca v návrhu) dňa 14.10.2009 doručený návrh žalobcu, v procesnom
postavení oprávneného, na zmenu súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 8 EP. Uvedené exekučné

konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa
30.06.2005, teda ešte pred 01.09.2005 (§ 36 ods. 1, 2 EP). Preto s poukazom na § 238 ods. 1, 2 EP s
účinnosťou od 01.09.2005, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného
do 31. augusta 2005. Podľa § 44 ods. 6 EP, v znení účinnom do 31.08.2005, ak oprávnený požiada súd
o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie

poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa
však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Teda uvedená právna úprava obsiahnutá v
§ 44 ods. 6 EP v znení účinnom do 31.08.2005 neurčovala lehotu, v ktorej je exekučný súd povinný
rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. K určeniu lehoty na rozhodnutie súdu

o zmene súdneho exekútora (30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora) došlo až s
účinnosťou od 01.09.2005, pričom táto zmenená úprava nedopadá na konania začaté pred 01.09.2005.
Tieto konania sa s poukazom na § 238 ods. 1, 2 EP dokončia podľa práva platného do 31.8.2005. Úprava
obsiahnutá v § 44 ods. 8 EP v znení účinnom od 01.12.2006 sa nevzťahuje na konania začaté pred
01.12.2006, ako to vyplýva z § 240 ods. 1, 2 EP.

Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal zníženie svojho majetku o 175 eur. Určenie výšky
požadovanej náhrady škody v návrhu nie je dôkazom o vzniknutej škode. Pôvodný exekútor po vydaní
poverenia exekučným súdom vykonávaním exekúcie vymohol úhrnom sumu 325,30 eura, z toho pre
oprávneného sumu 208,22 eura. Keďže s poukazom na § 238 ods. 1, 2 EP právna úprava obsiahnutá
v § 44 ods. 6 EP v znení účinnom do 31.08.2005 neurčovala lehotu, v ktorej je exekučný súd povinný

rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, čas ktorý uplynul do rozhodnutia
exekučného súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora nemohol v danom prípade nielenže vyvolať
stav právnej neistoty žalobcu, ale nemohol byť v danom prípade ani príčinou vzniku žalobcom tvrdenej
paušálnejškodyvovýške175eur.Vsúvislostisuvedenýmnemožnoprehliadnuť,žeprípadnýnesprávny
procesný postup exekučného súdu môže mať za následok vznik zodpovednosti štátu podľa zákona

č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku oprávneného z exekučného konania,
ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto postupom. V danej exekučnej veci
súd rozhodol o zmene exekútora uznesením z 28.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.07.2010.
Žalobca nepochybne mal náklady na zamestnancov spravujúcich pohľadávku žalobcu voči jehodlžníkovi aj počas doby, ktorá uplynula od rozhodnutia exekučného súdu o zmene exekútora do doby
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Takéto náklady mal aj v období od spísania návrhu
na vykonanie exekúcie až do doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora exekučnému súdu.

Uvedené náklady žalobca bude mať až do úplného uhradenia pohľadávky povinným dlžníkom, resp. do
jej odpísania. Navyše, pôvodný exekútor mal zo zákona povinnosť vykonávať začatú exekúciu až do
doručenia rozhodnutia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora.
Žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením svojho majetku o tvrdených,
ale nepreukázaných 175 eur a nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným, no

nepreukázaným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadným zmenšením jeho
majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje zodpovednosť štátu podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu v časti náhrady materiálnej škody
zamietol.
Prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Rovnako ako pri
vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť
skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah
ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdí, že zmenu exekútora navrhol v exekučnom konaní, v ktorom
bolo vydané poverenie pred vyše štyrmi rokmi pred doručením návrhu na zmenu exekútora, doba,

ktorá uplynula od doručenia uvedeného návrhu na zmenu súdneho exekútora do vydania uznesenia
o zmene súdneho exekútora, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom vyvolať
neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohla vyvolať ani
riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v uvedenej exekučnej veci bola exekúcia
začatá poverením pôvodného exekútora, ktorý podľa vyúčtovania trov exekúcie vymohol v prospech

oprávneného sumu 208,22 eura. Aj pre prípadný stav neistoty účastníka neprimerane dlhého konania
je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne vysvetliť motiváciu k uplatneniu nároku
na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku kompenzácii stavu neistoty, do ktorej by
bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený. Žalobca v danom prípade nepreukázal
tvrdené následky, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého

existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej
ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd náhradu trov konania prizná
úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade bol úspešným
účastníkom žalovaný, ktorý si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil žiadne trovy konania a

ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli, a tak mu náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa odňal účastníkovi
konania možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostíamalzato,žerozhodnutiesúduprvéhostupňavychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietal, že súd prvého stupňa v merite veci aplikoval novú právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti,
teda po založení zodpovednostného právneho vzťahu. Zdôraznil, že súd bol jednoznačne pri svojom

rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona
č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Mal za to, že súd svojím rozhodnutím de iure a de facto
aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.
Argumentovaltým,žesúdvytvárakonštrukciu,podľaktorejjenávrhnavrhovateľananáhradumajetkovej

škody a nemajetkovej ujmy anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov. Poukázal na to, že súd
nemôže založiť odôvodnenie o zániku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom na nedôveryhodnosti údajov. V tomto smere poukázal na to, že nemal k dispozícii súdny spis
exekučného súdu, a tak mohol niektoré skutočnosti len usudzovať, a to podľa sekundárnych prejavov,
ktoré mali v realite, z toho dôvodu ako dôkaz označil exekučný spis a žiadal použiť v ňom obsiahnuté

listiny. Zdôraznil, že samotná nedôveryhodnosť údajov však nič nemôže zmeniť na tom, že zo strany
štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, keď rozhodnutie nebolo vydané v zákonom
ustanovenej lehote.
Zároveň namietal, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkomnevznikol stav právnej neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a
posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý

súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť
odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného.
Ďalej dôvodil tým, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami
a jeho povinnosťou je aplikovať platné právo a naviac jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru
Európskehosúdupreľudsképráva,podľaktorejzodpovednosťštátuzaprieťahyvkonanívznikáajvtedy,

ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej
súdnej agendy, nárast ekonomickej trestnej činnosti atď. Poukázal na to, že Dohovor zaväzuje zmluvné
štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý
zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný štát neprijal žiadne
opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôže byť dávaný za vinu. Za
prejavnesústredenejčinnostisúduprvéhostupňaoznačiljehopresvedčenieorozporeexekučnéhotitulu

so zákonom, v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval skutočnosti, ktoré s predmetom
konania nesúviseli. Tým svoje rozhodnutie založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po skonštatovaní,

že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 OSP) a v

elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods.
2 vyhl. č. 543/2005 Z. z.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 219 OSP.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného náhrady majetkovej škody v sume 175 eur
ako majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy v sume 387,24 eura, ktorá mu mala vzniknúť

nesprávnym úradným postupom súdu, v dôsledku nevydania rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora
v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom
Nitra pod sp. zn. 15Er/213/2005. Majetková škoda predstavuje účelne vynaložené náklady spojené s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne

uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Vynaložil v tomto období
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučného súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií

adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur, spolu sumu 175 eur. Nemajetkovú ujmu
požadoval ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v
zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a

vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, pričom pri výpočte vychádzal z alikvotného
pomeru 55,32 eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to na základe aplikácie
doktríny ústavného súdu.
Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 15Er/213/2005 na základe návrhu oprávneného podaného
dňa 15.06.2005. Dňa 14.10.2009 doručil oprávnený súdu návrh na zmenu exekútora a žiadal,

aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Listom zo dňa
26.10.2009 požiadal exekučný súd súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekúcie. Súd uznesením č. k.
15Er/213/2005-19 zo dňa 28.05.2010 návrhu oprávneného na zmenu exekútora vyhovel.Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní vôbec nekorešpondujú
s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založený napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa. Žalobca podal množstvo návrhov s rovnakým predmetom konania, pričom vo všetkých

konaniach podáva odvolania s totožným obsahom bez ohľadu na konkrétne okolnosti danej veci.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj

dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212
ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy.
Odvolacísúdsapriposudzovanídanejvecipretozaoberallennámietkamižalobcuuvedenýmivodvolaní

a procesným postupom súdu prvého stupňa predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozsudku z
hľadiska toho, či nedošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k spôsobeniu škody (ďalej
len citovaný zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ods. 2, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa ods. 2, každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná
v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa ods. 2, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide
o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Podľa ods. 3, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 6 EP v znení účinnom od 01.03.2004 do 31.08.2005, ak oprávnený požiada súd o
zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverísúdexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupísomnepostúpi.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 EP, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do
31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Z hľadiska dikcie ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. nemožno stotožňovať porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a zbytočnéprieťahy v konaní, pričom ide o osobitné dôvody nesprávneho úradného postupu. Ak zákonodarca
explicitne ustanovil, že za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, akýkoľvek extenzívny výklad by bol v

rozpore s účelom zákona. Pokiaľ nebola dodržaná zákonná 30-dňová lehota na rozhodnutie o návrhu
na zmenu exekútora (ak bola zákonom v danom období stanovená), takýto stav predstavuje nesprávny
úradný postup súdu.
Nesprávny úradný postup však bez splnenia ostatných predpokladov - vzniku škody a danosti príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, nezakladá vznik zodpovednosti štátu

za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci.
Súd prvého stupňa nesprávne citoval ustanovenie § 44 ods. 8, 9 EP, teda § 44 EP upravujúce zmenu
súdneho exekútora v znení účinnom od 01.12.2006. Keďže exekučné konanie začalo dňa 13.10.2004
(podaním návrhu na vykonanie exekúcie), s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 je potrebné na celé
konanie aplikovať Exekučný poriadok v znení účinnom v čase začatia exekučného konania. Nesprávne
citovanie znenia § 44 EP však v konečnom dôsledku nemá vplyv na správnosť napadnutého rozsudku,

ktorý je vo výroku vecne správny.
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov je osobitným zákonom upravujúcim zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za
škodu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom je zodpovednosť objektívna bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými

predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup
okresného súdu, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve
nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených
zák. č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci

nesprávnym úradným postupom.
Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je súčasné - kumulatívne spojenie všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia
prvého predpokladu - nesprávneho úradného postupu nie je už potom dôvodné skúmať existenciu
vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

vznikom škody. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak
ich preukáže, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže.
Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených
právnymi normami.

Odvolacísúdsastotožňujesnázoromsúduprvéhostupňa,ževpriebehuexekúcievčase,keďjepodaný
návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona
oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyplýva, že súd prvého stupňa po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora vykonával
úkony potrebné k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora a následne o zmene súdneho

exekútora aj rozhodol, pričom tieto úkony vykonával v akceptovateľnej lehote. Podľa konštantnej
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom platí, že samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže
je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Avšak v danom prípade podľa ustanovenia § 44 v znení
účinnom v čase začatia exekúcie v danej veci, zmena súdneho exekútora bola upravená v § 44 ods.

6 EP a v tom čase nebola určená lehota na rozhodnutie
o návrhu na zmenu exekútora.
Samotné nedodržanie lehoty nemožno totiž vnímať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré
majú vplyv na jej plynutie. Vychádzajúc z okolností daného prípadu odvolací súd dospel rovnako ako
súd prvého stupňa k záveru, že návrh žalobcu je nedôvodný.

K aplikácii novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd uvádza, že súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí citoval ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom v čase začatia
exekučného konania, teda v správnom znení, preto je táto námietka žalobcu nedôvodná. K odvolaciemu
argumentu žalobcu o vyvrátení nároku navrhovateľa konštrukciou súdu o nedôveryhodnosti údajov
žalobcu, uvedeného v návrhu, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa zamietnutie nároku

neodôvodnil nedôveryhodnosťou údajov žalobcu, pričom na rozhodnutie mal k dispozícii exekučný
spis. K trvaniu stavu právnej neistoty odvolací súd uvádza, že tým, že exekučný súd vykonával úkony
smerujúce k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora, nemohlo dôjsť rozhodnutím súdu
o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora v akceptovateľnej lehote ani k posunutiu trvaniaprávnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces
neakceptovateľný. Súd v danej veci správne aplikoval platné právo a rozhodol v súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva, v súlade s právom na spravodlivý súdny proces a v súlade s právom

na prerokovanie veci v primeranom čase. V konaní nebolo zistené, že by v exekučnej veci, od ktorej si
žalobca svoj nárok uplatňuje, nebolo rozhodnuté v primeranom čase.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci v čase začatia exekučného konania Exekučný poriadok nestanovil
lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu v
zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 514/2002 Z. z., čím nebol naplnený základný predpoklad pre zodpovednosť

žalovaného na náhradu škody a nemajetkovú ujmu, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny vo výroku podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak,
že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože si žiadne
trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.