Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/618/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709212849
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6709212849.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa ALGATOUR, s. r. o., so sídlom 985 45
Látky, Čechánky 66, IČO: 36 047 465, zastúpeného JUDr. Dušanom Kracinom, advokátom, Advokátska
kancelária 960 01 Zvolen, Nám. SNP 80/22, proti odporcovi Obchodné domy PRIOR STRED, a. s., so
sídlom 960 01 Zvolen, Námestie SNP 2497, IČO: 31 562 817, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
KOVAL & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Komenského 3, o

zaplateniesumy109.661,94€spríslušenstvomztitulunáhradyškody,oodvolaníodporcuprotirozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/218/2009-906 zo dňa 26. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 87.729,55 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z uvedenej sumy od 07.
09. 2009 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku, ktorým rozhodol,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, z r u š u j e a

v tomto rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie.
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšujúcej časti žalobu súd zamietol, ostáva
nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 87.729,55
€ s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 07. 09. 2009 až do zaplatenia, do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Okresný súd vec právne posúdil podľa § 1, § 3 ods. 1, 3, 4, § 5 ods. 1 až 4, § 7 zák. č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, § 415, § 420 ods. 1 až
3, § 441, § 442 ods. 1, 3, § 443 Občianskeho zákonníka, na podklade ktorých dospel k záveru, že v
súdenej veci odporca zodpovedá za škodu navrhovateľovi podľa § 420 ods. 1Občianskeho zákonníka. V

dôvodoch rozhodnutia uviedol, že z ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že „zodpovednosť
prichádza do úvahy (za splnenia aj ostatných základných predpokladov jej vzniku), že škodca porušil
právnu povinnosť, ktorá vyplýva zo zákona, prípadne z iného právneho predpisu, alebo zo záväzkového
vzťahu medzi škodcom a poškodeným. Okrem porušenia právnej povinnosti sú ďalšími predpokladmi
tejto zodpovednosti existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
a zavinenie s tým, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno preukázať vznik škody, porušenie právnej

povinnosti a existenciu príčinnej súvislosti medzi nimi spočíva na žalobcovi, zavinenie sa predpokladá
pri tomto druhu zodpovednosti za škodu“.
Navrhovateľ v konaní tvrdil, že odporca porušil právnu povinnosť zo Zmluvy o nájme nebytových
priestorov č. 32/04/07, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 09. 05. 2007. Podľa článku
II. bod 2. zmluvy predmetom nájmu boli nebytové priestory: 2.1. obchodná plocha v 1. nadzemnom
podlaží o celkovej výmere 16 m2, 2.2. ostatná plocha (kancelária) v 4. nadzemnom podlaží o celkovej

výmere 18 m2 v Obchodnom dome PRIOR vo Zvolene. Podľa článku III. bod 1. účelom nájmu
nebytových priestorov bolo prevádzkovanie cestovnej kancelárie a zmenárne zo strany navrhovateľa,nájomný vzťah vznikol dňom 01. 07. 2007, bol uzatvorený na dobu určitú do 30. 06. 2012 s tým, že na
základe Dodatku č. 01/2007 zo dňa 11. 10. 2007 mal nájomný vzťah trvať do 31. 12. 2015 s možnosťou
predĺženia o ďalšie 2 roky. Prílohou zmluvy o nájme bol aj Prevádzkový poriadok platný a účinný

od 01. 01. 2004, ktorý bol záväzný tak pre prenajímateľa, ako aj pre nájomcu, teda navrhovateľa, čo
vyplýva z článku VI. bod 1. Prevádzkového poriadku. Súd nemal žiadne pochybnosti o záväznosti tohto
Prevádzkového poriadku tak pre navrhovateľa ako aj pre odporcu, keď tento upravoval zásady konania
činností nájomcov nachádzajúcich sa v priestoroch obchodných domov a základné vzťahy medzi
prenajímateľom Obchodné domy PRIOR STRED, a. s. a nájomcami tak, ako to vyplýva z jeho článku

I. Okresný súd v konaní dospel k právnemu záveru, že odporca porušil zmluvnú povinnosť dodávať
riadne službu ostrahy objektu navrhovateľa, v ktorom mal tento prenajaté nebytové priestory od odporcu
za účelom prevádzkovania zmenárne. K porušeniu zmluvnej povinnosti odporcu došlo tak, že T. R.,
pracovník strážnej služby vykonávajúci ostrahu, potom čo elektronický zabezpečovací systém odporcu,
ktorým bola okrem strážnej služby zabezpečovaná ostraha, signalizoval 2-krát narušenie objektu
zmenárne, pričom vonkajšou ohliadkou v obidvoch prípadoch nezistil žiadne narušenie, po treťom raze

signalizácie narušenia objektu zmenárne vypol elektronické signalizačné zariadenie zabezpečujúce
ostrahu objektu zmenárne, čo urobil na pokyn zástupkyne riaditeľa OD PRIOR Zvolen XX. XX., ktorá
ako svedkyňa, rovnako ako i P.P. ako svedok, tieto skutočnosti potvrdili. K vypnutiu elektronického
signalizačného zariadenia došlo dňa 04. 09. 2008 vo večerných hodinách, pričom zo dňa 04. 09.
2008 na deň 05. 09. 2008 došlo k škodovej udalosti, keď doposiaľ nezistený páchateľ vnikol do

zmenárne, z ktorej, okrem iného, odcudzil peňažnú hotovosť patriacu navrhovateľovi. V príčinnej
súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti došlo k škode na úkor navrhovateľa vzniknutej odcudzením
peňažnej hotovosti zo zmenárne doposiaľ nezisteným páchateľom. Navrhovateľ podľa právneho názoru
okresného súdu tak preukázal porušenie zmluvnej povinnosti odporcu, vznik škody a príčinnú súvislosť
medzi porušením zmluvnej povinnosti a škodou, keď ku škode nemuselo dôjsť, ak by si odporca plnil

povinnosť zabezpečovať ostrahu objektu, v ktorom mal navrhovateľ prenajaté nebytové priestory za
účelom prevádzkovania zmenárne riadne. Súd mal za to, že v konaní nie je podstatné ako došlo k
vniknutiu do priestorov užívaných navrhovateľom, či dvere a zámok na dverách javili známky násilia
alebo nie, či dvere boli otvorené pravým kľúčom alebo duplikátom, alebo nie, či dvere kóje javili
známky násilného otvorenia, alebo nie, tiež akým spôsobom bolo „prekonané“ vlastné zabezpečovacie

zariadenie navrhovateľa SPIN, či to bolo vypnutím alebo funkčnou chybou, prečo údaje klávesnice
zabezpečovacieho zariadenia navrhovateľa sa nezhodujú s údajmi tohto zabezpečovacieho zariadenia
na pulte centrálnej ochrany mestskej polície, na ktorý toto zabezpečovacie zariadenie bolo napojené,
keď tieto skutočnosti by mali skutkový a právny význam len vtedy, keby bol zistený páchateľ daného
skutku. V tomto smere súd síce vykonal dokazovanie výpoveďami svedkov U. Y., U. Y., V. Y., J. Y., U.

K., správou spoločnosti SPIN, dôkazmi z vyšetrovacieho spisu, avšak tieto dôkazy nemajú vplyv na
iné zhodnotenie prípadu, keď súd dospel k záveru, že odporca porušil zmluvnú povinnosť zabezpečiť
riadnu ostrahu aj nebytových priestorov, v ktorých mal prevádzku zmenárne navrhovateľ, a to tým, že
vypol elektronický zabezpečovací systém, hoci sa zaviazal zabezpečovať túto ostrahu. Porušenie tejto
jeho zmluvnej povinnosti zakladá jeho zodpovednosť za škodu v danom prípade podľa § 420 ods. 1

Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že odporca porušil aj ďalšiu zmluvnú povinnosť tým, že nezabezpečil riadnu
ochranu kľúčov od ním prenajatých nebytových priestorov (zmenáreň), lebo tieto kľúče sa u odporcu
tak, ako to vyplýva z vyšetrovacieho konania, nenašli, pričom v zmysle článku II. bod 7. Prevádzkového
poriadku bol povinný tieto kľúče odovzdať riaditeľovi OD, prípadne zástupcovi v zapečatenej obálke,

ktorý mal zabezpečiť ich uloženie na vrátnici obchodného domu a strážnej služby, aby poverení
zamestnanci za prenajímateľa a zamestnanci strážnej služby mohli tieto kľúče použiť k vstupu do
prenajatých priestorov za účelom odstránenia bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva, škody na
majetku alebo zdraví, tvrdiac, že tieto kľúče odporcovi pri preberaní nebytových priestorov do užívania
odovzdal, porušenie tejto zmluvnej povinnosti nepreukázal. Štatutárni zástupcovia navrhovateľa síce

tvrdili, že k odovzdaniu týchto kľúčov odporcovi došlo, čo však odporca poprel, a
navrhovateľ v súdnom konaní nepredložil žiaden dôkaz, okrem tvrdenia štatutárnych zástupcov, že tieto
kľúče boli odporcovi odovzdané. Ani z výpovede svedka T. R. táto skutková okolnosť nevyplýva, tento
síce vo výpovedi uviedol, že kľúče u strážnej služby boli aj od „vonkajších prevádzok“ zapečatené a
uložené v skrinke, ktorá bola tiež zapečatená a uzamknutá, ale on fyzicky tieto kľúče nikdy nevidel.

Súd mal za to, že odporca neporušil ani zmluvnú povinnosť v tom, že pracovník strážnej služby
neinformoval navrhovateľa o spustení „poplachu“, resp. „poplachov“ dňa 04. 09. 2008, keď z článku II.
bod 8. Prevádzkového poriadku odporca mal túto povinnosť v prípade odpečatenia kľúčov a otvorenia
týchto priestorov z titulu mimoriadnej udalosti, ale uvedeného dňa k odpečateniu kľúčov nedošlo, anik otvoreniu priestorov pracovníkom strážnej služby, hoci ako vyplynulo z vykonaného dokazovania
z výpovedí svedkov, najmä L. Y. a U. Y., ale i V. Y., obvyklou zvyklosťou bolo, že ak došlo k
signalizácii narušenia zmenárne, pracovník strážnej služby túto skutočnosť telefonicky oznamoval L.

Y. ako vedúcemu zmenárne. V konaní nebola preukázaná ani navrhovateľom tvrdená dohoda o tom,
ako mal byť kamerový systém nastavený. Tento súvisel s elektronickým zabezpečovacím systémom
odporcu a bolo vecou odporcu, ktorý službu ostrahy takouto formou dodával, aké vytvorí podmienky
na to, aby túto službu dodával riadne.
Výšku škody mal okresný súd preukázanú znaleckým posudkom č. 1/2013 zo dňa 07. 01. 2003

vyhotoveným I.. R. F., znalkyňou v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo,
kontroling, ako aj z písomného doplnenia tohto znaleckého posudku a z výpovede svedkyne.
Okresný súd následne posudzoval, či škoda nebola spôsobená aj zavinením poškodeného, kedy
v zmysle ust. § 441 Občianskeho zákonníka poškodený znáša škodu pomerne, a ak bola škoda
spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Dospel k záveru, že zo Zmluvy o nájme nebytových
priestorov uzavretej medzi účastníkmi, konkrétne VI. bod 3.3.2. vyplýva, že nájomca je povinný

zabezpečiť poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prenajímateľovi, poistenie svojho majetku
na svoje náklady, ako aj vecí vnesených do prenajatého objektu a umožniť mu vykonanie týchto a
iných nevyhnutných opráv. Navrhovateľ ako nájomca mal vo vzťahu k odporcovi ako prenajímateľovi
tiež zmluvne zakotvené povinnosti, predovšetkým mal povinnosť poistiť si svoj majetok na svoje
náklady. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, čo navrhovateľ nenamietal, že v čase škodovej udalosti

túto povinnosť nemal splnenú, nemal poistený majetok v danej prevádzke, teda porušil túto zmluvnú
povinnosť vo vzťahu k odporcovi. Je nepodstatné aké dôvody uvádzal navrhovateľ, prečo z jeho strany
nedošlo k poisteniu tohto majetku, teda aj peňažnej hotovosti. Vzhľadom k tomu, že aj navrhovateľ
porušil zmluvnú povinnosť, bolo dôvodné ustáliť, aby škodu odcudzením peňažnej hotovosti znášal
sčasti aj sám. Súd ustálil túto časť vo výške 20 % z celkového nároku na náhradu škody uplatneného

žalobou, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 21.932,39 €. Ohľadom tejto časti uplatneného
nároku potom okresný súd návrh ako nedôvodný zamietol. Žiadne iné porušenie právnej povinnosti zo
strany navrhovateľa v súvislosti s posudzovanou škodovou udalosťou súd nezistil.
O povinnosti odporcu zaplatiť z prisúdenej istiny úroky z omeškania okresný súd rozhodol s poukazom
na ust. § 517 ods. 1, prvej vety a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ výzvou zo dňa 11. 08.

2009 vyzval odporcu na náhradu škody v lehote do 10 dní odo dňa doručenia tohto listu, resp. tejto
výzvy, na čo odporca reagoval listom zo dňa 27. 08. 2009, teda nepochybne výzvu obdržal najneskoršie
dňa 27. 08. 2009. Odo dňa nasledujúceho začala odporcovi plynúť 10 dňová lehota na úhradu škody,
ktorá márne uplynula dňa 06. 09. 2009, preto odo dňa nasledujúceho, t. j. odo dňa 07. 09. 2009, až do
zaplatenia z prisúdenej sumy má navrhovateľ nárok voči odporcovi na zaplatenie úrokov z omeškania.

V prevyšujúcej časti, čo sa týka obdobia, keď navrhovateľ žiadal prisúdiť tieto úroky z omeškania už odo
dňa 01. 09. 2009, potom súd žalobu za obdobie od 01. 09. 2009 do 06. 09. 2009 o zaplatenie úrokov
z omeškania z prisúdenej sumy zamietol.
Výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania okresný súd odôvodnil s poukazom na ust. § 151
ods. 3 O. s. p., v zmysle ktorého v zložitých prípadoch, súd môže rozhodnúť tak, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie odporca, a to proti výroku,
ktorým ho okresný súd zaviazal zaplatiť odporcovi sumu 87.729,55 €, ako aj úrok z omeškania vo
výške 9% ročne z tejto sumy od 07. 09. 2009 až do zaplatenia. Namietal nedostatočnosť odôvodnenia
rozsudku s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O. s. p., spochybňoval presvedčivosť odôvodnenia rozsudku.

Tvrdil, že závery súdu sú nejasné, neracionálne, zdôvodnenie nevychádza z preukázaných skutočností,
teda, zo zisteného skutkového stavu. Namietal aj nedostatok skutkových zistení, keďže súd nevykonal
dôkazy, ktoré sa javia alebo môžu javiť skutkovo a právne významnými. Uviedol, že vo vyjadrení k
znaleckému posudku zo dňa 24. 01. 2013 navrhol vykonať ďalšie dôkazy, ktorú požiadavku opätovne
vzniesol dňa 22. 10. 2013, avšak súd sa k týmto dôkazom vôbec nevyjadril. Išlo o návrh na vyžiadanie

si mimoriadnej inventúry, účtovnej závierky za rok 2007 a 2008, daňových priznaní (ktorých súčasťou je
účtovnázávierka)oddaňovéhoúradu,akoajrelevantneprvotnýmidokladmi(vkladyavýberyhotovostné
a bankové) zistiť stav pokladne na ku dňu 4. 9. 2008 po zistení koncových stavov pokladne v zmysle
účtovnej závierky za rok 2007. Žiadal predložiť výpisy z účtov navrhovateľa za obdobie 1. 1. 2008 až
30. 9. 2008, a to priamo od bánk, ako aj identifikáciu osôb, ktoré vykonali vklady do pokladne, pretože

to z účtovných dokladov navrhovateľa nemožno zistiť. V odôvodnení rozsudku nie je žiadna zmienka
o tom, ako súd tieto návrhy zhodnotil a prečo nevykonal tieto ďalšie navrhnuté dôkazy, čo zakladá
nepreskúmateľnost' rozsudku. Poukázal na tú skutočnosť, ktorú uviedol súdu na pojednávaní 17. 01.
2012, že podľa úradného záznamu zo dňa 5. 9. 2008 (deň po vzniku škody) nachádzajúceho sa vovyšetrovacom spise L. Y. povedal, že „K výške škody sa presne nevedel vyjadriť, ale v trezore sa
nachádzala hodnota asi 1.000.000,-Sk v rôznych ... ." Práve pre toto významné vyjadrenie zamestnanca
navrhovateľa žiadal vykonať znalecké dokazovanie a súd sa s týmto vyjadrením U.G.v rozsudku

nikde nevysporiadal. Pritom išlo o spontánne, bezprostredné vyjadrenie po čine, čo zvyšuje jeho
dôveryhodnosť, oproti vyjadreniam, ktoré prišli potom.
Odporca ďalej v odvolaní uviedol, že nie je zodpovedný za vzniknutú škodu, ale za vznik škody
je zodpovedný páchateľ, či páchatelia trestného činu krádeže, ktorí nie jeho vinou neboli zistení.
Navrhovateľ sa zjavne snaží preniesť zodpovednosť páchateľa na ich spoločnosť, čo však nie je

možné a akceptovateľné. Protiprávnym úkonom bolo násilné vniknutie do prevádzky navrhovateľa a
krádež finančnej hotovosti a iných predmetov. Toto bol hlavný dôvod vzniku škody. Vedľajšou, ale
dôležitou, príčinou bola aj ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť navrhovateľa, ako aj to, že nevykonal
žiadne opatrenia na predchádzanie škode, dokonca vytvoril podmienky na to, aby ku škode došlo
(páchateľ sa dostal k originálu či duplikátu kľúča, odblokoval elektronické zabezpečovacie zariadenie
SPINpravýmkódom,navrhovateľnemalpoistenúprevádzku,čímporušilzmluvuonájmeabezriadneho

ekonomického dôvodu držal v prevádzke vysokú hotovosť, ktorá by nikdy v tejto výške nebola krytá
poistením). Ďalej poukázal na ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že musia byť splnené
všetky predpoklady zodpovednosti za škodu uvedené v tomto ustanovení, pričom v prejednávanej
veci nedošlo k naplneniu hneď dvoch predpokladov na náhradu škody. Jediným predpokladom, ktorý
naplnený bol, je vznik škody, sporná však zostala jeho výška. Porušenie právnej povinnosti a príčinná

súvislosť neboli preukázané. Neporušil žiadnu právnu povinnosť kreaovanú zmluvou, či Prevádzkovým
poriadkom. Podľa názoru súdu jediným protiprávnym úkonom zo strany odporcu bolo to, že došlo
k vypnutiu elektronického zabezpečovacieho systému (ďalej len „EZS“) ochrany objektu obchodného
domu po opakovanej signalizácii narušenia tohto objektu. V danom prípade prichádza do úvahy jedine
porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 32/04/07 zo

dňa 09. 05. 2007 (ďalej aj „nájomná zmluva"), prípadne z Prevádzkového poriadku účinného od 1.
1. 2004 (ďalej aj „PP"). Tento PP zo dňa 1. 1. 2004 prevzatý navrhovateľom pritom vôbec neobsahuje
ustanovenie o EZS. Až zmena PP z 1. 4. 2008, ktorý navrhovateľ ale ani neprevzal a nepotvrdil svojím
podpisom, obsahuje všeobecné ustanovenie o EZS. Navrhovateľ však zrušil poistenie už pred dátumom
1. 1. 2008 a teda, keďže už v čase medzi 1. 1. 2008 a 1. 4. 2008 nebol poistený, už vtedy si musel

byť vedomý, že jeho prevádzka nemôže byť chránená EZS odporcu. Nesúhlasil s názorom súdu, že
by zo zmluvy pre neho platila povinnosť strážiť priestory nájomcu a súd len púhym výkladom nemôže
zmluvu upravovať a hľadať v nej niečo, čo sa tam nenachádza. Pokiaľ nejaké povinnosti v zmluve nie
sú, nemožno ich výkladom doplniť, pokiaľ vôľa v prípade písomnej zmluvy nie je prejavená v písomnej
podobe, neexistuje. Len samotné platenie úhrady za stráženie objektu neurčuje, že navrhovateľovi mal

strážiť ním užívané priestory. Uvedené znenie v zmluve môže, podľa jeho gramatického, logického a
systematického výkladu, znamenať výhradne len to, čo z neho možno vyvodiť aj doslovným výkladom,
t. j., že nájomca sa zaviazal platiť úhradu aj za ďalšiu službu. Súd len svojvoľným a neprípustné
extenzívnym výkladom vytvoril pre odporcu povinnosť, ktorá v zmluve o nájme vôbec nejestvuje. V
zmluve o nájme okrem čl. V. ods. 4 nie je o strážení, či už objektu alebo prípadne priestoru, uvedené

nič a nevyplýva z nej už žiadna ďalšia konkretizácia týchto povinností. Poukázal na vytrhnutie citácie
znenia zmluvy zo strany súdu z kontextu. Text ustanovenia čl. V. ods. 4 zmluvy o nájme totiž celkovo
znie takto: „Nájomca hradí takisto prevádzkové náklady, ktoré vznikajú užívaním budovy. Ich cena sa
stanovuje ako mesačná cena za pomoci nových sadzieb, a to formou paušálnej sumy ....
- paušál za energiu a vodu

- paušál za služby: stráženie objektu, upratovanie spoločných priestorov, užívanie
spoločných priestorov, užívanie spoločných zariadení, požiarna ochrana "
Z toho vyplýva, že prvá veta textu odseku jasne definuje, že ide o prevádzkové náklady, ktoré vznikajú
užívaním budovy a nejde o služby spojené s priestorom nájomcu a vonkoncom nie o služby spojené
s ochranou ním do prevádzky vnesených vecí. Potom je nesprávny aj predchádzajúci záver súdu,

ak uviedol, že sa javí ako nelogické, aby nájomca platil za službu týkajúcu sa budovy - objektu
prenajímateľa, keď tento záver súdu je v priamom rozpore so znením zmluvy. Odporca nemal
podľa nájomnej zmluvy povinnosť strážiť prevádzku navrhovateľa a ani ju zabezpečiť príslušným
zabezpečovacím systémom. Z dôvodu, že navrhovateľ bol v postavení nájomcu ako jeden z viacerých
nájomcov, bol v zmysle zmluvy povinný uhrádzať aj náklady, ktoré vznikali pri prevádzke celej budovy

ako takej. Okrem toho v konaní preukázal, že požiarne hlásiče v prevádzke nájomcu boli namontované
až po vzniku škody a napriek tomu už pred ich namontovaním platil službu aj za požiarnu ochranu. Aj v
tomto prípade teda platil za niečo, čo chránilo budovu ako takú. Aj z toho je zrejmé, že uvedené paušály,
ako paušál za stráženie objektu, tak aj za požiarnu ochranu, sú platby spojené s budovou - objektom.Objektom sa myslí budova prenajímateľa, nie nebytový priestor, ani prevádzka. S týmito pojmami sa súd
v rozsudku vôbec nevysporiadal. Objekt - budova je vlastníctvom odporcu a predmetom nájmu sú len
nebytové priestory. Budova však zahŕňa nielen nebytové priestory, ale aj iné jej časti. Nemožno potom

len z tohto odvodiť, že pod objekt automaticky spadá aj nebytový priestor a keď sa vykonáva stráženie
objektu, automaticky to znamená aj stráženie priestoru. Ustanovenie o povinnosti poistiť si vlastný
majetok v nebytových priestoroch by potom stratilo zmysel, pretože, ak by odporca mal chrániť majetok
nájomcu v jeho nebytových priestoroch, nebol by dôvod určovať nájomcovi povinnosť poistiť si majetok
v priestoroch sa nachádzajúci. Rovnako pri takomto závere nemá racionálne vysvetlenie zriadenie

vlastného zabezpečovacieho zariadenia SPIN priestoroch nájomcu ním samým. Ak by totiž svoj majetok
mal poistený a zároveň by ho mali chrániť kamerovým systémom odporcu, tak nemal prečo zriaďovať
ďalšie zabezpečenie. Jeho zabezpečovací systém okrem toho navrhovateľ napojil aj na pult centrálnej
ochrany na mestskej polícii, pričom systém odporcu takto napojený nebol. Ak sa mala ochrana týkať
priestoruaúčastnícitakchceli,maliamohlitútoskutočnosťvýslovnevpísomnejzmluveaprevádzkovom
poriadku uviesť. Ak to tak v písomných listinách neuviedli, tak zrejme nechceli predmetom zmluvného

vzťahu ohľadom stráženia urobiť samotný nebytový priestor. Pokiaľ ide o Prevádzkový poriadok, podľa
bodu 3.7. a článku VII. ods. 1 zmluvy o nájme má povinnosť dodržiavať PP len nájomca. Rovnako
je to zakotvené v článku I. veta prvá PP. PP je teda záväzný len pre nájomcu, nie pre prenajímateľa.
Ak by aj ale mal byť záväzný pre prenajímateľa, nikde v ňom nie je uvedená povinnosť vykonávať
ostrahu priestorov navrhovateľa, ako tomu nie je ani v zmluve o nájme. Ochranu objektu - obchodného

domu - vykonával, avšak pre odporcu a nie pre nájomcu. Z uvedeného ustanovenia nemožno odvodiť
žiadnym spôsobom povinnosť zabezpečovať ochranu priestoru nájomcu, pretože by to tam malo byť
výslovne uvedené. Nie je možné dovolávať porušenia povinnosti, ak spôsob jej vykonávania nie je
nikde stanovený. Nikde nebolo stanovené, o koľkej hodine by sa malo zapnúť a kedy vypnúť EZS. V
tomto smere poukázal na judikát - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 142/2007 zo dňa 29.

10. 2008. Pokiaľ ide o PP, ďalej uviedol, že tento nie je možné považovať za zmluvu, pretože nie je
dvojstranným úkonom, ale jednostrannou smernicou prenajímateľa - odporcu. Je v rozpore so zákonom,
dobrými mravmi a spravodlivosťou, požadovať náhradu škody na odporcovi len preto, že vypol EZS,
najmä, keď obhliadol priestor, nič podozrivé nezistil, konal vo vedomí, že ide o falošný poplach, a to
dôvodne,keďžeužpredtýmtamfalošnépoplachyboli.Nadruhejstranenavrhovateľmalvypnutévlastné

zabezpečovacie zariadenie SPIN a páchateľovi umožnil prekonanie zámkov na dverách bez použitia
násilia. Vypnutie EZS samo osebe pritom nemohlo byť nikdy priamou príčinou škody. Poukázal aj na
zaujatosť znalkyne, keď v konaní bolo zistené, že štatutárna zástupkyňa (navrhovateľa) a znalkyňa boli
v minulosti zamestnancami v tej istej banke. Namietal aj ďalšie konkrétne skutočnosti, vzniesol aj ďalšie
konkrétne námietky voči samotnému znaleckému posudku a nevykonanie mimoriadnej inventúry, ktorá

jediná je relevantným dôkazom zachycujúcim stav majetku podľa zákona o účtovníctve.
K otázke príčinnej súvislosti odporca uviedol, že vypnutie EZS samo osebe nemohlo byť ani hlavnou,
ani vedľajšou príčinou škody. Dôvodom je to, že vypnutie EZS nemalo a ani nemohlo mať žiaden
vplyv na vykonanie krádeže v prevádzke - priestoroch navrhovateľa, ani na zabránenie páchateľom v
úniku. Existencia zapnutého EZS by vo vzniku škody nezabránila a zároveň vypnutý EZS ani nebol tou

skutočnosťou, ktorá škodu spôsobila. Priamou príčinou vzniku škody bol deliktuálny protiprávny úkon
dosiaľ neznámeho páchateľa. EZS nie je systémom, ktorý slúži na zastavenie, či nebodaj dolapenie
páchateľa škodového činu, ale zariadenie, ktoré páchateľa zachytením jeho podoby usvedčí. Časy
zapnutiasignalizáciezabezpečovaciehozariadenia(EZS)obchodnéhodomuodporcomsanestotožňujú
s časmi, kedy bolo vypnuté zabezpečovacie zariadenie SPIN vo vnútri prevádzky navrhovateľa. Za tohto

stavu ani nie je možné ustáliť, či nedošlo ku krádeži práva medzi vypnutím zabezpečovacieho systému
navrhovateľa o 18:21:23 hod. a zapnutím zabezpečovacieho zariadenia obchodného domu okolo 19:45
hod. Ani vyšetrovateľ presne nestotožnil dobu, kedy došlo ku skutku, čo zároveň spochybňuje, prečo by
mala škoda vzniknúť práve v čase, keď odporca vypol EZS. Odporca škodu nezavinil a samotný nájomca
hrubým spôsobom porušil ustanovenia nájomnej zmluvy, pričom ak by mal poistnú zmluvu uzavretú a

došlo by ku škode, bola by jeho škoda krytá plnením z poistenia aspoň čiastočne, keďže zároveň nemal
zabezpečenú prevádzku v rozsahu, ako bolo podľa poistnej zmluvy potrebné. Navrhovateľ, naopak,
dokonca zatajil odporcovi skutočnosť, že jeho veci vnesené do prenajatých priestorov nie sú poistené.
Nechávať vysokú hotovosť cez noc v prevádzke nemalo žiaden logický ekonomický dôvod, navrhovateľ
nepotrebovalpredsasumu100.000,-€ dennenazabezpečeniesvojejčinnostiapeniazedobankymohol

nosiť priebežne; nebolo to dôvodné aj preto, že vedel, že nemá dojednané poistenie, a preto mu škoda
z poistenia pri takejto sume nebude nahradená.
Odporca ďalej v odvolaní poukázal na to, že prevádzka navrhovateľa bola vykradnutá bez použitia
násilia. V trestnom konaní bolo zistené, že vstupné dvere prevádzky boli otvorené originálom aleboduplikátom kľúča (t. j. duplikátom zhotoveným z originálu kľúča). Navrhovateľ však umožnil vstup
páchateľovi originálnym kľúčom alebo jeho duplikátom nielen cez hlavné vchodové dvere, ale aj cez
dvere ku kóji, čo jednoznačne preukázal znalecký posudok kriminalistického a expertízneho ústavu zo

dňa 20. 10. 2008 vykonaný v trestnom konaní. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal,
že by na krádež bol použitý kľúč, ktorý mal mať v prevádzke odporca, a to, že by odporca disponoval
kľúčom od kóje ani nikdy navrhovateľ netvrdil. Navrhovateľ mal v priestoroch vlastné zabezpečovacie
zariadenie SPIN, pričom sám spochybňoval jeho funkčnosť. K tomuto zariadeniu nemal odporca žiaden
prístup a nepoznal k nemu ani prístupové kódy. Napriek tomu v konaní odporca preukázal, že toto

zariadenie fungovalo správne a prekonané bolo len odkódovaním oprávneným kódom (niekto teda kód
musel prezradiť alebo umožniť jeho vyzradenie, za čo zodpovedá navrhovateľ).
Ďalej odporca namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu v rozhodovaní o
spoluzavinení škody navrhovateľom podľa § 441 OZ. Uviedol, že odôvodnenie miery spoluzavinenia
poškodeného spôsobom „súd ustálil túto časť vo výške 20 % z celkového nároku na náhradu škody"
vo svojej podstate ani nie je odôvodnením, ale len rezultátom, pričom rozhodnutie súdu vôbec

neobsahuje vlastné odôvodnenie. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo
zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p. ), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa
ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku a v súvisiacom výroku

o trovách konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov :
Navrhovateľ sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu náhradu škody na tom skutkovom
základe, že mal uzavretú s odporcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 09. 05. 2007,
v ktorých navrhovateľ prevádzkoval zmenárenské služby (ďalej len „Zmluva o nájme“). V zmysle čl.

VI. ods. 3.5 Zmluvy o nájme, bol navrhovateľ povinný „umožniť prenajímateľovi alebo ním povereným
osobám prístup do prenajatých priestorov za účelom vykonávania kontroly dodržiavania zmluvných
podmienok a prác na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva a škody“. Zároveň sa zaviazal v ods. 3.7.
(ako aj v článku VII. ods. 1.) dodržiavať Prevádzkový poriadok odporcu. V súlade „s článkom 5. ods.
5.3.“ Zmluvy o nájme „prenajímateľ je oprávnený v súlade s Prevádzkovým poriadkom vstupovať do

priestorov v akomkoľvek čase za účelom kontroly údržby, bezpečnosti a čistoty priestorov“. V zmysle
článku II. ods. 7. PP odporcu navrhovateľ bol povinný kľúče od prenajatých priestorov odovzdať
riaditeľovi OD, prípadne jeho zástupcovi, v zapečatenej obálke, ktorý mal zabezpečiť ich uloženie na
vrátnici obchodného domu a strážnej služby, prípadne informátorskej služby. V prípadoch stanovených
v zmluve (havarijná situácia alebo iná mimoriadna situácia) boli poverení zamestnanci prenajímateľa a

zamestnanci strážnej služby, prípadne informačnej služby, oprávnení podľa tohto článku kľúče použiť
ku vstupu do prenajatých priestorov za účelom odvrátenia bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva,
škody na majetku, alebo zdraví. Pri odovzdávaní a prevzatí prenajatých priestorov dňa 30. 06. 2007
podľa tvrdení navrhovateľa mu odporca odovzdal kľúče od prenajatých priestorov, pričom jeden kľúč
spoločneuložilidozapečatenejobálky,ktorúsiodporcaponechal.PodľačlánkuII.ods.8.PPmáodporca

povinnosť: „V prípade odpečatenia kľúčov a otvorenia týchto priestorov z titulu mimoriadnej udalosti
je riaditeľ OD alebo zástupca riaditeľa OD povinný túto skutočnosť oznámiť určeným zodpovedným
osobám nájomcom“. Podľa článku II. ods. 10. „Prenajímateľ - spoločnosť Obchodné domy PRIOR
STRED, a. s. prevádzkuje EPS a EZS (PSN). V prípade požiaru alebo narušenia objektu je zamestnanec
strážnej služby, príp. informátorskej služby oprávnený vstúpiť do priestorov prenajatých nájomcovi za

podmienok dohodnutých v zmluve o nájme nebytových priestorov za účelom odvrátenia vznikajúcich
škôd“. Podľa článku II. ods. 17. „Prenajímateľ zabezpečuje ochranu objektu po prevádzkovej dobe
prostredníctvom strážnej služby a EZS (PSN)“.
V konaní nebolo sporným, že zo 04. 08. 2008 na deň 05. 09. 2008 došlo k neoprávnenému otvoreniu
navrhovateľom prenajatých priestorov od odporcu bez použitia násilia a ku krádeži finančnej hotovosti

tam sa nachádzajúcej. Podľa zistenia orgánov činných v trestnom konaní dňa 04. 09. 2008 o 20.15 hod.
prišiel signál na PCO v Priore o narušení okruhu, do ktorého patrí aj objekt zmenárne. Zamestnanec SBS
Jupiter Plus, s. r. o., Banská Bystrica T. R. vykonal kontrolu vonkajších priestorov a nezistil narušenie
chráneného objektu. O 21.00 hod. prišiel signál znovu a následne uvedený zamestnanec opätovne
vykonal kontrolu vonkajších priestorov a nezistil narušenie objektu. Telefonicky informoval zástupkyňu

riaditeľa OD Prior V. F. o signáloch o narušení objektu, na čo sa dohodli, že ak sa signál o narušení
objektu bude opakovať, vypne signalizáciu. Signál o narušení objektu sa o 22.00 hod. zopakoval, na
čo došlo k vypnutiu signalizácie T. R.. V konaní nebola sporná ani tá skutočnosť, že vyšetrovaním sa
zistilo, že kľúče od prenajatých priestorov sa na vrátnici OD Prior vo Zvolene nenachádzajú. Na základeuvedených skutočností je možné uzavrieť, že navrhovateľ sa domáha uloženia povinnosti odporcovi
nahradiť mu škodu, ktorá mu mala vzniknúť porušením povinností odporcu, ku ktorým malo dôjsť takým
spôsobom, že odporca vytvoril podmienky pre vznik škody na majetku navrhovateľa tým, že :

1. na vrátnici OD Prior vo Zvolene sa dňa 4. a 5. 9. 2008 nenachádzali zapečatené kľúče od
navrhovateľom prenajatých priestorov,
2. nedošlo k oznámeniu mimoriadnej udalosti určeným zodpovedným osobám nájomcom,
3. vypnutím zabezpečovacieho zariadenia na ochranu objektu po prevádzkovej dobe prostredníctvom
strážnej služby a EZS (PSM).

Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.
Ustanovenie § 415 OZ zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu
neškodilo (neminem laedere). Zdravie, majetok, príroda a životné prostredie sú chránené aj inými
ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych predpisov. Ak bola porušená
konkrétna povinnosť ustanovená v týchto ustanoveniach, použijú sa predovšetkým zodpovednostné

následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa
ods. 3 toho istého ustanovenia zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je :
1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody a
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ je, že niekto porušil určitú
povinnosť (zákonnú alebo zmluvnú), musí však ísť o porušenie právnej povinnosti. Keďže v súdenej
veci sa navrhovateľ domáha náhrady škody na tom základe, že odporca porušil svoju právnu povinnosť

uschovávať zapečatené kľúče od ním prenajatých priestorov, neinformovaním zodpovedných osôb
nájomcu o mimoriadnej udalosti v prípade krádeže zo dňa 04. 09. 2008 na deň 05. 09. 2008 a
vypnutím elektronického signalizačného zariadenia, bolo v konaní predovšetkým potrebné zistiť, či
takéto navrhovateľom tvrdené konanie odporcu bolo porušením právnej povinnosti. K porušeniu právnej
povinnosti odporcu malo dôjsť podľa navrhovateľa nedodržaním nájomnej zmluvy uzavretej s odporcom

zo dňa 09. 05. 2007, ako aj prevádzkového poriadku, ktorý nadobudol platnosť a účinnosť od 01. 01.
2004, a ktorý tvoril prílohu Zmluvy o nájme (Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 32/04/07 zo
dňa 09. 05. 2007 v znení Dodatku č. 1/2007 zo dňa 11. 10. 2007. Úlohou okresného súdu preto bolo
zistiť, či neuložením, prípadne neuchovávaním kľúča od prevádzky navrhovateľa, ďalej neinformovaním
zástupcov navrhovateľa o mimoriadnej udalosti, ku ktorej došlo zo dňa 04. 09. 2008 na deň 05. 09. 2008

a vypnutím elektronického signalizačného zariadenia došlo k porušeniu právnych povinností odporcu.
Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že odporca porušil zmluvnú povinnosť tým, že nezabezpečil riadnu ochranu
kľúčov od ním prenajatých nebytových priestorov, lebo tieto kľúče sa u odporcu nenašli po predmetnej
krádeži v priestoroch navrhovateľa, odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku okresného súdu.
Porušenie tejto skutočnosti navrhovateľ nepreukázal, keďže štatutárni zástupcovia navrhovatelia v

konaní síce tvrdili, že k odovzdaniu týchto kľúčov odporcovi došlo, čo odporca ale poprel a navrhovateľ
v konaní nepredložil žiaden dôkaz okrem tvrdenia štatutárnych zástupcov, že tieto kľúče boli odporcovi
odovzdané (prípadne že odporca si 1 exemplár kľúča ponechal po podpísaní Zmluvy o nájme). Pokiaľ
by však aj bolo preukázané, že 1 kľúč sa nachádzal v dispozícii odporcu, odvolací súd poukazuje na to,
že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že k vlámaniu sa do priestorov navrhovateľa došlo

odomknutím dverí práve tým kľúčom, ktorý mal byť k dispozícii odporcu. Nie je teda preukázaná príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti (ktorej porušenie ani nebolo preukázané) a škodou.
Pokiaľ ide o tvrdenie porušenia právnej povinnosti neoznámením mimoriadnej udalosti určením
zodpovedným osobám nájomcom podľa čl. II ods. 8 PP, odvolací súd uvádza, že takúto povinnosť by mal
odporca len v prípade odpečatenia kľúčov a otvorenia priestorov nájomcu z titulu mimoriadnej udalosti,

avšak v súdenej veci nedošlo k odpečateniu kľúčov a otvoreniu priestorov odporcom, a teda uvedená
povinnosť odporcu nezaťažovala, a teda k porušeniu právnej povinnosti odporcu z tohto titulu nedošlo.
Pokiaľ ide o tvrdené porušenie právnej povinnosti odporcu vypnutím elektronického signalizačného
zariadenia, okresný súd dospel k záveru, že k porušeniu tejto právnej povinnosti odporcom došlo. Podľa
názoru okresného súdu Zmluva o nájme „pojednáva“ jedine v čl. 5 bod 4 o platbe za túto službu, kde sa

navrhovateľ ako nájomca zaviazal platiť prevádzkové náklady, ktoré vznikajú užívaním budovy, pričom
cena sa stanovila formou paušálu za služby, medzi ktoré je zaradené aj stráženie objektu. Navrhovateľ
ako nájomca sa, teda, v tejto zmluve zaviazal odporcovi ako prenajímateľovi platiť okrem nájomného i
paušál za služby, medzi iným i za stráženie objektu a požiarnu ochranu objektu, v ktorom má prenajaténebytové priestory. Zmluva, teda, predpokladala, že túto službu stráženie objektu a protipožiarnu
ochranu bude odporca v rámci nájomného vzťahu navrhovateľovi dodávať. V kontexte s PP, ktorý
upravoval základné vzťahy medzi účastníkmi nájomného vzťahu, a ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou

Zmluvy o nájme, pričom bol záväzný pre obidve strany zmluvy, a čl. II bod 17, sa prenajímateľ zaviazal
dodávať túto službu - zabezpečovať ochranu objektu po prevádzkovej dobe prostredníctvom strážnej
služby EZS (PSM). Ochranu objektu nemožno odčleňovať od ochrany nebytových priestorov, ktoré mal
prenajaté navrhovateľ, a ktoré sa v objekte nachádzali. Odporuje konštrukcii celého zmluvného vzťahu,
abysisámodporcadoPP,ktoréhobolnespornetvorcom,zakotvilsámpresebapovinnosťzabezpečovať

ochranu vlastného objektu strážnou službou a elektronickým zabezpečovacím systémom. Ak by nemalo
ísť o službu pre navrhovateľa ako nájomcu, potom nemá žiadne logické opodstatnenie uvedenie tejto
povinnosti do PP, ani dojednanie v tomto istom článku bod 9, že po ukončení prevádzkovej doby sa
predajné priestory OD zapečatia, uzamknú a na vrátnici sa zapne EZS, tiež PSM, ktorý je funkčný v
celom objekte OD do začatia nasledujúcej prevádzkovej doby OD. Že išlo o službu pre navrhovateľa
ako nájomcu dokresľuje i platba za službu stráženie objektu, ktorú navrhovateľ odporcovi od uzavretia

zmluvy poskytoval a odporca ju prijímal, ktorá skutočnosť nebola sporná. Ak by odporca túto službu
nebol povinný navrhovateľovi dodávať, potom by navrhovateľ platil za stráženie objektu ako majetku
odporcu, ktoré vykonával odporca prostredníctvom strážnej služby pre seba.
S uvedeným právnym názorom okresného súdu sa odvolací súd stotožňuje. To, že odporca bol povinný
vykonávať stráženie objektu (t. j. celého objektu obchodného domu Prior), vyplýva z článku V bod 4

Zmluvy o nájme, kde sa účastníci zmluvy dohodli, že nájomca hradí tak isto prevádzkové náklady, ktoré
vznikajú užívaním budovy, a ktorých cena sa stanovila okrem iného aj paušálom za služby, medzi ktoré
je zahrnuté aj stráženie objektu. Napriek uvedenému ale sa odvolací súd nestotožňuje so záverom
okresného súdu, že je daná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti odporcu a vznikom
škody v naznačenom smere. Závery okresného súdu sú v tomto smere predčasné. Je nepochybné, že

PP odporcu platný a účinný od 01. 01. 2004 v zmení zmien od 01. 04. 2008 zakotvoval v čl. VI bod
1 aj tú skutočnosť, že je záväzný pre prenajímateľa a pre všetkých nájomcov. Pokiaľ PP zaväzoval
oboch účastníkov nájomnej zmluvy, bolo povinnosťou odporcu dodržiavať čl. II bod 17 PP, podľa ktorého
prenajímateľ zabezpečuje ochranu objektu po prevádzkovej dobe prostredníctvom strážnej služby EZS
(PSM). Aj z bodu 9 toho istého článku vyplýva, že po ukončení prevádzkovej doby sa predajné priestory

OD zapečatia, uzamknú a na vrátnici sa zapne EZS (PSM), ktorý je funkčný v celom objekte OD do
začatia nasledujúcej prevádzkovej doby OD. Neznamená to však, že odporca bol povinný zabezpečovať
ochranu prevádzkových priestorov navrhovateľa, ktoré mal prenajaté navrhovateľ. Iba naoko logicky
znie tvrdenie, že pokiaľ by EZS (PSM) po ukončení prevádzkovej doby zostalo zapnuté, nedošlo by k
vlámaniu do priestorov navrhovateľa.

Z úradného záznamu spísaného 05. 09. 2008, ČP ORP - 1601-1/JKP-2008, ktorý je súčasťou
vyšetrovacieho spisu, v čase od 08:30 hod boli dňa 05. 08. 2008 vyšetrovacím orgánom vykonané
previerky v súvislosti s nahlásením skutku krádež vlámaním do trezoru zmenárne v OD Prior Zvolen,
pričom počas previerok bolo zistené, že neznámy páchateľ bez poškodenia zámku vchodových dverí
vošiel do objektu zmenárne, kde za použitia autogénovej súpravy otvoril trezor, z ktorého ukradol

finančnú hotovosť vo výške predbežne 3.000.000,00 Sk. Previerkou v OD Prior bolo zistené, že uvedený
objekt je napojený na signalizáciu ... . OD a taktiež, že na OD Prior je nainštalovaný kamerový systém.
Ostraha OD Prior bola zabezpečovaná SBS Jupiter z Banskej Bystrice. Súčasne bol objekt napojený na
PC OMP Zvolen prostredníctvom firmy Spin Zvolen, pričom MP Zvolen má na Námestí SNP umiestnený
kamerový systém. Nočnú službu v OD Prior mal zo dňa 04. 09. 2008 na deň 05. 09. 2008 zamestnanec

SBS Jupiter T. R., pričom postupne mu nahlasovali odchod z prevádzok Kniha, Zmenáreň a Foto a
následne na „slučke“, ktorá chráni uvedené tri prevádzky zapol alarm. Počas večera mu dvakrát nabehol
poplach z uvedenej slučky, fyzicky skontroloval dvere na uvedených prevádzkach, pričom nezistil žiadne
narušenie. Vec nahlásil zodpovednej pracovníčke OD Prior Šúrovej, ktorá mu povedala, aby v prípade,
že T bude signál o narušení tretíkrát, vypol signalizáciu. Keď mu prišiel tretí poplach, vypol signalizáciu,

vykonal kontrolu objektu, pri ktorej nezistil žiadne narušenie. Počas služby vykonal vonkajšiu ohliadku
objektu v čase od 02:30 hod a 04:30 hod, keď žiadne narušenie nezistil.
Zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní ani z obsahu spisu vôbec nie je zrejmé, kedy došlo ku
vlámaniu sa do priestorov prenajatých navrhovateľom. Pritom ide o podstatnú skutočnosť. Z výpovede
svedka T. R. vo vyšetrovacom konaní dňa 30. 09. 2008 (str. 15 a 16 rozsudku okresného súdu) vyplýva,

že OD bol otvorený do 18:00 hod a časť, kde je Billa, bola otvorená do 19:00 hod. O koľkej odchádzajú
zamestnanci vonkajších prevádzok, o tom prehľad nemal. O tom, či sa na týchto prevádzkach ešte
nachádzajú zamestnanci, je možné zistiť len tak, keď sa zapne signalizačné zariadenie, v prípade, že
sa ešte niekto na prevádzke nachádza, je informovaný písmenom na displeji zariadenia. O koľkej dňa04. 09. 2008 odišli zamestnanci zmenárne, o tom prehľad nemal, ale keď zapínal ochranu, tak to už bolo
voľné. O koľkej zapínal ochranu, to presne nevedel uviesť, ale bolo to okolo 19:45 hod.
Z výpovede svedka P. K., majiteľa a konateľa firmy SPIN, spol. s. r. o., ktorá dodávala zabezpečovací

systém pre ALGATOUR (str. 33 až 36 rozsudku), vyplýva, že „dňa 04. 09. 2008 o 08.08 11 sek. niekto
vypol systém, teda majiteľ č. 1. Niekoľkokrát sa to opakovalo, chráni a nechráni, až 21.30 28 sek niekto
vypol systém, komu bol pridelený kód majiteľ 1“. Na strane 35 rozsudku uviedol, že „dňa 04. 09. 2008
08:8:1 objekt bol vypnutý spod ochrany, dňa 04. 09. 2008 18:9:3 bol zapnutý objekt pod ochranu a v
zápätí 18:21:23 bol vypnutý systém spod ochrany a v zápätí 21:30:18 bol objekt zapnutý pod ochranu

a 21:30:28 bol objekt vypnutý spod ochrany, pričom táto informácia na pult centrálnej ochrany prišla
dvakrát“. Na základe uvedeného teoreticky mohlo dôjsť ku krádeži v priestoroch navrhovateľa už pred
zapnutím EZS (PSM), kedy bol systém ochrany navrhovateľa vypnutý spod ochrany (teda od 18:21:23
v čase do 19:45 hod, kedy bol zapnutý systém ochrany odporcu, prípadne páchateľ sa už v tom čase
mohol nachádzať v priestoroch navrhovateľa, keďže ochranný systém navrhovateľa bol od 18:21:23
vypnutý spod ochrany, vykonať krádež a až po vypnutí EZS po 22:00 hod 04. 09. 2008 opustiť priestory

navrhovateľa. Zo žiadneho dôkazu vykonaného v spise nevyplýva tá skutočnosť, že ku krádeži došlo až
po 22:00 hod po vypnutí EZS. Ak by ku krádeži došlo po 22:00 hod, bola by daná zodpovednosť odporcu
za škodu, pretože by bolo zrejmé, že ku škode došlo porušením jeho právnej povinnosti spočívajúcej v
povinnosti zabezpečovať ochranu objektu po prevádzkovej dobe prostredníctvom strážnej služby EZS
(PSM). Pokiaľ ku krádeži došlo pred zapnutím EZS (PSM), prípadne po jeho zapnutí o 19:45 hod do

jeho vypnutia po 22:00 hod, zodpovednosť odporcu by nebola daná. Dôkazné bremeno v tomto smere
však zaťažuje navrhovateľa.
Úlohou okresného súdu bude vo veci znovu vypočuť konateľov navrhovateľa na okolnosti možného času
krádeže, vypočuť opätovne Mjr. I.. F. L., prípadne aj I.. K., ktorý bol pôvodným vyšetrovateľom prípadu,
a až následne vo veci znovu rozhodnúť.

Odvolanie proti rozsudku okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd vo zvyšujúcej časti žalobu
zamietol, podané nebolo, preto v tomto výroku zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o náhrade trov konania, teda vo výroku, v
ktorom okresný súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej, ako výrok, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej (§206 ods. 2 veta druhá O. s. p.).

O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné