Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/593/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206276
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812206276.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.

k. 8C/135/2012-23 zo dňa 4. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Námestovo v exekučnej veci vedenej pod

sp. zn. 1Er 681/2011. Vychádzal z toho, že v relevantnom čase účinné ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15
dní od doručenia jeho žiadosti, no táto lehota neplatila v prípadoch, kedy išlo o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, teda o vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Keďže
v predmetnom prípade bola exekúcia navrhovaná na základe rozhodcovského rozhodnutia, exekučný
súd nemal povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie do 15 dní. Zároveň považoval prvostupňový súd z exekučného spisu za preukázané, že
exekučný súd vzhľadom na povahu veci konal bez zbytočných prieťahov. Po doručení žiadosti súdneho
exekútora vykonával nevyhnutné úkony smerujúce k rozhodnutiu veci; konkrétne žiadal a urgoval
od rozhodcovského súdu potrebný spis a po jeho doručení rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zo dňa 20.10.2011. Po podaní
odvolania kontinuálne vykonával úkony súvisiace s predložením veci odvolaciemu súdu, po rozhodnutí

ktorého nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa 4.6.2012, ktorým dňom bola s konečnou platnosťou (v
primeranej dobe od podania žiadosti súdneho exekútora) odstránená právna neistota navrhovateľa.
Za nedôvodnú považoval i argumentáciu navrhovateľa, že tvrdená majetková a nemajetková ujma
mu mala byť spôsobená tým, že exekučný súd v podstate nezákonne a nesprávne zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v dôsledku čoho je jeho pohľadávka nevymožiteľná.
Okresný súd konštatoval, že nemohlo ísť o nesprávny úradný postup už len z toho dôvodu, že

pod tento pojem nemožno zahrnúť proces vykonávaný orgánom verejnej moci, ktorého výsledkom je
konkrétne rozhodnutie. Ak podľa navrhovateľa trpelo uznesenie exekučného súdu zo dňa 18.10.2011
nesprávnosťou, táto by teoreticky mohla byť posudzovaná len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 anasl. zákona č. 514/2003 Z.z.). Nakoľko však odvolací
súd napadnuté uznesenie nezrušil, ale naopak potvrdil, nemôže ísť o zodpovednosť za nezákonné
rozhodnutie. Ak teda nebolo preukázané splnenie už prvej (najpodstatnejšej) podmienky pre založenie

zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, nevidel okresný súd
dôvod skúmať ďalšie zákonné podmienky predmetného zodpovednostného vzťahu.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému odporcovi
nepriznal ich náhradu, pretože mu účasťou v konaní žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na opätovné prejednanie. Namietal, že nebol pred vynesením rozsudku
oboznámený s písomným vyjadrením odporcu; toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom.
Uvedené označil za porušenie základného práva na kontradiktórny súdny proces, ako aj za porušenie
§ 114 ods. 2 O.s.p. Osobitne zdôraznil, že odporca vo vyjadrení vzniesol námietku premlčania a na

túto námietku nemohol navrhovateľ akýmkoľvek spôsobom reagovať. Obdobne namietal, že nebol
oboznámený ani s listinným dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu sa
nemal možnosť vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
V danej veci podľa navrhovateľa nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Tvrdil, že pokiaľ
vnútroštátny súd dospel (na základe dokazovania, ktorého obsah, rozsah si bez akéhokoľvek dôvodu
určil sám) k záveru, že existuje okolnosť brániaca vydať pre navrhovateľa pozitívne rozhodnutie, musí vo

všeobecnosti o tom informovať účastníkov konania v spore a umožniť im, aby sa k tomu kontradiktórne
vyjadrili. Upozornil, že okresný súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.
Navrhovateľ (opakovane) poukázal na svoje tvrdenia o tom, že konajúceho sudcu, bolo potrebné z
rozhodovania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na

vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto
sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané
v rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov a s judikatúrou Ústavného súdu SR, či Európskeho
súdu pre ľudské práva.
Súdu prvého stupňa odvolateľ vytýkal viacero omylov, z ktorých „príkladmo“ uviedol konštatovanie

súdu, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v odôvodnení
prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Za nepochybne preukázaný považuje nesprávny
úradný postup exekučného súdu, ktorý bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní
a nerozhodol o návrhu navrhovateľa v zákonnej lehote. Zároveň nesprávny úradný postup súdu spočíval
hneď v niekoľkých skutočnostiach, nielen v jednej z nich. Konajúci súd sa musí preto vysporiadať so

všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu, v napadnutom rozhodnutí tomu tak nie,
čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.

Ustanovenie §-u 115a O.s.p. umožňujúce súdu rozhodnúť v drobných sporoch (§ 200ea O.s.p.) bez

nariadenia pojednávania bolo do procesného predpisu zaradené s cieľom zrýchliť a zefektívniť konanie
rozhodovaním bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonom stanovených podmienok. Základom
pre rozhodnutie súdu v takomto prípade sú nespochybnené listinné dôkazy predložené účastníkmi
konania, ohľadne ktorých sa nevykonáva dokazovanie v zmysle § 120 a nasl. O.s.p. a súd sa s
predloženými listinami len oboznámi. Nadväzne platí, že skutkový stav môže súd ustáliť len z takto

predložených listinných dôkazov a je vylúčené, aby rozhodnutie bolo založené na listine, ktorú účastníci
nepredložili.

Z napadnutého rozsudku však vyplýva, že okresný súd „vykonal dokazovanie“ oboznámením sa s
exekučnýmspisomtamojšiehosúdusp.zn.1Er/681/2011.Zozistenívyplývajúcich(práve)zexekučného

spisu vychádzal aj pri prijatí konečného rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ však súd prvého stupňa
nenariadil pojednávanie, nemohol vykonať dokazovanie podľa zásad stanovených v ustanoveniach §
120 a nasl. O.s.p. a následne pri svojom rozhodnutí nemohol ani vychádzať z obsahu exekučného
spisu, ktorý nebol súčasťou listín predložených navrhovateľom a zároveň nebol ani obsahom podaní
odporcu, ktorý sa vo veci nevyjadril a nijako nespochybnil skutkové tvrdenia navrhovateľa. Skutkové

zistenia,zktorýchokresnýsúdvychádzalprirozhodnutívoveci,bolitedaustálenévrozporespríslušnou
procesnou úpravou.Odvolacia námietka navrhovateľa, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, je preto dôvodná. Okresný súd tým, že rozhodol bez nariadenia pojednávania, zaťažil
konanie vadou, ktorá mala za následok odňatie možnosti (účastníkom) konať pred súdom. Vzhľadom

na dotknutý (zásadný) záver sa odvolací súd konkrétnejšie nezoberal ďalšími odvolacími námietkami.
Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou okresného súdu
v následnom postupe v konaní bude nariadiť pojednávanie a v jeho rámci súdenú vec prejednať a
rozhodnúť. Zároveň rozhodne aj o trovách (tohto) odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.