Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/109/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612201258
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8612201258.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci navrhovateľa:

Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti
odporcovi: S. G., nar. X.X.XXXX, H. XX, XXX XX I. Q., zast. JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom, AK
Hlinky č. 262/6, 091 01 Stropkov, o zaplatenie sumy 5 453,52 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bol odporca zaviazaný na
zaplatenie sumy 5 453,52 eur. Podanie žaloby odôvodnil tým, že s odporcom bola uzavretá nájomná

zmluva č. 763/2006/OF-OMP na dobu určitú od 1.5.2007 do 30.4.2012 na prenájom budov a pozemkov
na LV č. XXXX, k.ú. N. a následne Dodatok č. 1 k tejto zmluve. Odporca sa zaviazal mesačne uhrádzať
nájomné vo výške 467,33 eur vždy k 5. dňu príslušného mesiaca počas trvania nájmu na účet
prenajímateľa. Túto sumu odporca neuhrádzal pravidelne. Vzhľadom na uvedené, došlo k ukončeniu
nájomného vzťahu ku dňu 30.6.2010. Odporca pri odovzdaní prenajatého majetku uznal nedoplatok na
nájomnom vo výške 7 396,34 eur a zmluvnú pokutu vo výške 903,18 eur. Odporca dňa 6.7.2010 uzavrel
s navrhovateľom dohodu o uznaní dlhu, kde sa zaviazal uhrádzať 346,- eur mesačne od 31.7.2010 do

30.6.2012. Podľa článku III. ods. 2 tejto dohody, v prípad omeškania dlžníka so zaplatením akejkoľvek
splátky, sa stáva splatným celý dlh. Keďže odporca do uzavretia dohody uhradil iba sumu 2 846,- eur,
napriek výzvam a možnosti splniť pohľadávku v dodatočnej lehote, nemal záujem o úhradu ďalších
splátok, navrhovateľ musel túto žalobu podať.

Žalobca s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.

Vo veci vydal tunajší súd dňa 31.8.2012 platobný rozkaz č.k. 3C/109/2012-42, ktorým žalobe v
celom rozsahu vyhovel. Voči platobnému rozkazu podal odporca včas odpor. Namietal, že síce s
navrhovateľom uzavrel nájomnú zmluvu č. 763/2006/OF-OMP zo dňa 29.12.2006 na prenájom budov
a priestorov na LV č. XXXX, k.ú. N. za účelom prevádzky na drevársku výrobu a automechanické
práce, požiadal o zmenu účelu užívania prenajatých priestorov na tento účel, ale Mesto Svidník ako
príslušný orgán, túto zmenu nepovolilo. Tento orgán najprv konanie prerušil a nakoniec rozhodnutím
č. 1087-5375/2007 zo dňa 25.2.2009 konanie zastavil. Odporca až do zastavenia konania vynaložil

množstvo finančných prostriedkov na projekty, povolenia, stanoviská a na rekonštrukciu nebytových
priestorov tak, aby nebytové priestory mohli slúžiť k účelu dohodnutému v nájomnej zmluve. Tieto
náklady boli vynaložené vo výške cca 8 000,- eur. Odporca priestory za účelom, na ktorý boli prenajaté,
nemoholužívaťabolzostranynavrhovateľauvedenýdoomylu.Zaceléobdobienájmulentietopriestorypripravoval, vykonával nevyhnutnú rekonštrukciu na ich sprevádzkovanie, avšak ich nikdy nevyužíval na
dohodnutý účel. Z obavy pred predčasným ukončením zmluvného vzťahu, napriek týmto skutočnostiam
2x podpísal uznanie dlhu, navrhovateľovi podpísal všetko čo od neho žiadal a čakal kedy dôjde k

predĺženiu zmluvy, resp. odpredaju týchto priestorov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Nájomnou
zmluvou č. 763/2006-OF-OMP, záznamom o odovzdaní priestorov zo dňa 25.4.2007, Dodatkom č. 1 k
nájomnej zmluve, výpisom zo živnostenského registra odporcu, žiadosťou odporcu zo dňa 30.5.2007 a

vyjadrením Krajského úradu v Prešove k žiadosti, žiadosťou o zmenu užívania stavby zo dňa 4.7.2007,
oznámením o začatí kolaudačného konania zo dňa 4.9.2007, zmluvou o pripojení s prílohami zo
dňa 19.3.2008,výzvou na zaplatenie nájomného zo dňa 20.1.2009, odpoveďou odporcu na výzvu,
výpoveďou zo dňa 18.3.2010, záznamom o odovzdaní priestorov zo dňa 30.6.2010, inventarizáciou
pohľadávok navrhovateľa ku dňu 30.6.2010, dohodou o uznaní dlhu zo dňa 1.5.2009 s prílohou,
dohodou o uznaní dlhu zo dňa 6.7.2010 s prílohou, výzvou zo dňa 10.2.2011, rozhodnutiami Mesta

Svidník vo veci č. 1087-5375/2007, písomným vyjadrením odporcu zo dňa 22.10.2012, žiadosťou
odporcu o odloženie splátok, výzvou navrhovateľa pred podaním žaloby, výpisom z LV č. 11560,
špecifikáciou platieb odporcu zo dňa 31.5.2012, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 22.1.2014,
písomným vyjadrením odporcu zo dňa 10.2.2014, čestným prehlásením M. V., M. M., Z. Y. M. S.
G., písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 18.2.2014, podrobným rozpisom platieb odporcu zo

dňa 2.5.2014, písomným vyjadrením odporcu zo dňa 2.6.2014, písomným vyjadrením navrhovateľa,
výsluchom účastníkov konania a svedkov a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ a odporca dňa 29.12.2006 uzavreli Nájomnú zmluvu č. 763/2006/OF-OMP, predmetom
ktorej bol prenájom nebytových priestorov - budov a pozemkov v k.ú. N., LV č. XXXX. Navrhovateľ

prenajal nebytové priestory odporcovi za účelom zriadenia prevádzky na drevársku výrobu a
automechanické práce. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.5.2007 do 30.4.2007 a
odporca sa zaviazal mesačne platiť nájomné vo výške 467,33 eur splatným k 5. dňu príslušného
mesiaca. Pre prípad omeškania s úhradou mesačnej splátky sa v zmysle bodu 3. Článku II zmluvy zavial
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

K uvedenej nájomnej zmluve bol dňa 28.2.2009 uzavretý Dodatok č.1, z dôvodu zmeny účtu, na ktorý
mal odporca poukazovať nájomné.

Podľa záznamu o odovzdaní nebytových priestorov zo dňa 24.5.2007, odporcovi bol odovzdaný
nebytový priestor na W.. P. v k.ú. N., vedený na LV č. XXXX.

Podľa výpisu zo živnostenského registra, odporca ukončil podnikateľskú činnosť ku dňa 1.4.2012.

Odporca žiadosťou zo dňa 30.5.20017 doručenou Krajskému úradu v Prešove dňa 1.6.2007, požiadal
o súhlas na vykonanie stavebného zásahu v nebytových priestoroch, ktoré sa nachádzajú v k.ú. N.,

vedených na LV č. XXXX a to z dôvodu špecializácie prevádzky, ktorý bude pozostávať z drobných
stavebných úprav, ktoré vykoná na vlastné náklady.

Krajský úrad v Prešove v písomnom vyjadrení zo dňa 8.6.2007 vyslovil súhlas so stavebnými úpravami.

Obvodný úrad životného prostredia v Stropkove v stanovisku zo dňa 4.7.2007 k žiadosti odporcu o
zmene využitia stavby na parc. č. XXX/X, XXX/X na P. W. I. N. uviedol, že táto zmena účelu využitia
stavby na drevársku, zámočnícku a auto dielňu, nekoliduje so záujmami zákona o ochrane prírody.

Mestský úrad Vo Svidník dňa 4.9.2007 vydal oznámenie o začatí kolaudačného konania na návrh

odporcu vo veci stavebných úprav - výrobnej haly pre drevovýrobu, zámočníctvo a haly pre autodielňu
na pozemkoch parc. č. XXX/X,XXX/X, k. ú. N..

Mesto Svidník rozhodnutím č. 1087-5375/2007 zo dňa 30.10.2007 prerušilo konanie o povolenie o
zmenuvužívanístaviebvbývalomareáliACHPnadrevársku,zámočníckudielňuaautodielňuzaúčelom

predloženia požadovaných dokladov zo strany odporcu a rozhodnutím zo dňa 25.2.2009 zastavilo
konanie o povolenie zmeny účelu stavby z dôvodu nedoplnenia žiadosti zo strany odporcu.Odporca a Východoslovenská distribučná, a.s. dňa 19.3.2008 uzavreli zmluvu o pripojení do distribučnej
sústavy pre odberné miesto P. XXX/X, N..

Navrhovateľ listom zo dňa 20.1.2009 odporcu vyzval na zaplatenie nájomného za obdobie 04.-12.2008
vo výške 4 189,44 eur.

Odporca vo svojom vyjadrení k výzve navrhovateľa na zaplatenie nedoplatku na nájomnom uviedol, že
nájomné platil do času, kým nevznikol problém s elektrickou prípojkou, keď musel vybavovať povolenia

a čakať na ne. V tom čase sa mu nedarilo ani v zahraničí a tak sa dostal do insolventnosti. V
prenajatom areáli tiež musel vykonať potrebné rekonštrukčné práce. Má v súčasnej dobe prisľúbené
práce a nájomné preto bude schopný v budúcnosti riadne platiť.

Dňa 18.3.2010 bola podaná zo strany navrhovateľa výpoveď nájomnej zmluvy z dôvodu, že k 28.2.2010
odporca dlhoval na nájomnom čiastku 934,66 eur, čo predstavuje nedoplatok za dva mesiace. K

uvedenému dňu z titulu dohody o uznaní dlhu bol dlh vo výške 1 078,66 eur. Výpovedná doba začala
plynúť dňa 1.4.2010 a končí dňa 30.6.2010 a uvedeným dňom končí aj nájomný vzťah.
Podľa záznamu o fyzickom odovzdaní nebytových priestorov zo dňa 30.6.2010, odporca navrhovateľovi
odovzdal nebytové priestory na parc. č. XXX/I, XXX/X, XXX/X, budovu s.č. XXX M. XXX. Výška
nedoplatku na nájomnom bola 7 396,34 eur a na zmluvnej pokute 903,34 eur, celkovo nedoplatok bol

o výške 8 299,52 eur.

Dňa 1.5.2009 navrhovateľ a odporca uzavreli Dohodu o uznaní dlhu podľa § 558 Občianskeho
zákonníka. Odporca čo do dôvodu a výšky uznal dlh vo výške 4 189,44 eur z titulu dlžného nájomného
za obdobie od 5.4.2008 do 31.12.2008, dlžná čiastka za obdobie 1.1.2009 do 30.4.2009 predstavovala

sumu 1 869,34 eur a dlh vo výške 630,72 eur z titulu zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % za každý deň
omeškania za obdobie od 5.4.2008 do 30.4.2009. Odporca sa zaviazal dlh splácať formou mesačných
splátok pri výške splátky 267,58 eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 31.5.2009 a poslednej dňa
31.5.2011.

Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 6.7.2010 Dohodu o uznaní dlhu podľa § 558 Občianskeho
zákonníka. Odporca čo do dôvodu a výšky uznal dlh vo výške 7 396,34 eur z titulu dlžného nájomného
za obdobie od 1.4.2009 do 30.6.2010 a dlh vo výške 903,18 eur z titulu zmluvnej pokuty vo výške 0,05 %
za každý deň omeškania za obdobie od 1.4.2009 do 30.6.2010. Odporca sa zaviazal dlh splácať formou
mesačných splátok pri výške splátky 346,- eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 31.7.2010 a

poslednej vo výše 341,52 eur dňa 30.6.2012.

Výzvou zo dňa 10.2.2011 navrhovateľ odporcu vyzval na zaplatenie v dlhu v zmysle dohody o uznaní
dlhu zo dňa 6.7.2010.

Písomnou žiadosťou zo dňa 22.8.2011 odporca požiadal o odloženie lehoty splátok v zmysle Dohody o
uznaní dlhu zo dňa 6.7.2010, pretože je od januára práceneschopný a nevykonáva žiadnu zárobkovú
činnosť.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 15.11.2011 označeným ako výzva pred podaním žaloby,

odporcu vyzval na úhradu nedoplatku v zmysle dohody o uznaní dlhu vo výške 5 453,52 eur.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 22.10.2012 uviedol, že s odporcom bola uzavretá nájomná
zmluva a keďže nájomné neplatil, uzavrel s ním dohodu o uznaní dlhu dňa 31.3.2009. Nedoplatok
na nájomnom za obdobie apríl 2008 až apríl 2009 bol 6 058,78 eur a na zmluvnej pokute 630,72

eur. Na základe tejto dohody odporca zasielal občas splátky. Tieto splátky chodili na staré dlhy a
mesačné nájomné nebolo uhrádzané. Vzhľadom na uvedené, za prítomnosti odporcu po preverení
platieb na učtárni, bol dlh odporcu presne vyčíslený s tým, že bude uzavretá nová dohoda o uznaní
dlhu. Nedoplatok ku dňu 30.6.2010 na nájomnom za obdobie apríl 2009 až jún 2010 bol 7 395,98 eur a
na zmluvnej pokute bol vo výške 903,18 eur. Táto dohoda o uznaní dlhu bola podpísaná dňa 6.7.2010.

Odporca takisto pri odovzdaní nebytových priestorov svojím vlastnoručným podpisom potvrdil výšku
nedoplatku. Pokiaľ sa jedná o tvrdenia odporcu, že pri uzavretí nájomnej zmluvy bol uvedený do omylu,
tak uviedol, že odporca bol oboznámený s prenajatými priestormi, nebol uvedený do žiadneho omylu, o
čom svedčí aj ich vzájomná korešpondencia. Pri preberaní priestorov mohol vzniesť námietku, no nemalžiadne pripomienky. Poukázal, že je zarážajúce, že čakal od roku 2007 do roku 2010 aj napriek tomu,
že údajne nemohol podnikať pre nevyhovujúce priestory. Z jeho strany odporca bol upozorňovaný na
dlžné čiastky, ich prístup voči odporcovi bol korektný.

Navrhovateľ v písomnom prípise zo dňa 31.5.2013 špecifikoval bližšie dlh a jednotlivé platby odporcu,
pričom nedoplatok na nájomnom ku dňu 30.4.2009 bol vo výške 6 058,78 eur a na zmluvne pokute vo
výške 630,72 eur. Za obdobie 05/2009 až 06/2010 mal odporca na nájomnom uhradiť sumu 6 542,62 eur
( 467,33 eur x 14), pričom v tomto období odporca realizoval úhrady vo výške 5 835,76 eur. Nedoplatok

na nájomnom po započítaní týchto úhrad bol teda vo výške 7 396,34 eur ( ( 6 542,62 eur + 6 689,50
eur) - 5 835,76 eur) a nedoplatok na zmluvnej pokute za 05/2009 až 06/2010 bol vo výške 903,18 eur,
t.j. celkový nedoplatok bol vo výške 8 299,52 eur. Túto sumu následne so súhlasom odporcu rozpísal
v zmluve o uznaní dlhu zo dňa 6.7.2010 a na jej základe odporca potom realizoval v jeho prospech
ešte úhrady v sume 2 846,- eur a teda celkovo dlžná suma preto predstavuje čiastku 5 253,52 eur, ktorá
nebola zo strany odporcu uhradená.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 22.1.2014 uviedol, že odporca na príslušnom živnostenskom
úrade dňa 5.6.2008 oznámil zriadenie prevádzky do priestorov, ktoré mal od neho v prenájme v
činnostiach automechanické a lakovnícke práce a jednoduchá drevárska výroba a to na základe ním
preukázanýchskutočností.Prevádzkabolazrušenáažpoukončenínájomnéhovzťahudňa27.8.2010.V

prípade ak odporca na uvedenej adrese nevykonával činnosť, prečo zriadil a oznámil na živnostenskom
úrade túto prevádzku, kde živnostník je povinný podávať pravdivé informácie, pričom nie je evidovaný
žiaden podnet, resp. upozornenie, že na zriadenej prevádzke sa činnosť nevykonáva, resp. vykonávať
nemôže.

Okresný úrad Svidník, odbor živnostenského podnikania, vo svojom stanovisku zo dňa 22.1.2014
uviedol, že prvá oznamovania povinnosť týkajúca sa náležitostí prevádzkarne vzniká pri ohlásení
živnosti, kedy je potrebné uviesť adresu všetkých objektov, v ktorých bude podnikateľská činnosť
vykonávaná, t.j. ktoré budú považované pre účely živnostenského zákona za prevádzkarne. Na základe
živnostenského oprávnenia však možno živnosť prevádzkovať aj v neskôr zriadených prevádzkarňach.

Podnikateľ oznámi túto skutočnosť najneskôr v deň jej zriadenia príslušnému živnostenskému úradu.
V prípade zrušenia prevádzkarne plynie podnikateľovi 15 dňová lehota na splnenie oznamovacej
povinnosti. Pokiaľ podnikateľ prevádzkuje živnosť v prevádzkarni a túto skutočnosť neoznámi najneskôr
v deň jej zriadenia, ukladá sa pokuta až do výšky 1 659,- eur, pričom porušenie tejto povinnosti musí
byť spoľahlivo zistené.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 10.2.2014 uviedol, že na základe predmetnej nájomnej zmluvy
mu navrhovateľ prenajal priestory za účelom prevádzky na drevársku výrobu a automechanické práce.
Po uzavretí zmluvy aj požiadal dotknutý správny orgán o zriadenie prevádzky a zmenu účelovosti
stavby s rovnakým účelom ako bolo dohodnuté v nájomnej zmluve, avšak zmena užívania prenajatých

priestorov nebola povolená. Najprv bolo konanie prerušené za účelom doloženie dokladov, ale napriek
ich predloženiu, konanie bolo zastavené. O tomto konaní navrhovateľ vedel. Až do rozhodnutia o
zastavení konania vynaložil množstvo finančných prostriedkov na projekty, povolenia, stanoviská a na
rekonštrukciu týchto priestorov a to v celkovej hodnote cca 9 180,- eur. Napriek tomu, že mal priestory
prenajaté na dohodnutý účel, nemohol ich na tento účel využívať, mal v nich uložené iba stroje potrebné

na spustenie autoopravárenskej dielne. Zároveň po získaní nebytových priestorov nadviazal obchodnú
spoluprácu s inými podnikateľmi, avšak k reálnej výrobe nedošlo. Prevádzku nahlásil na živnostenskom
úrade, nakoľko zo strany príslušných orgánom bol informovaný, že je to nevyhnutné. Zároveň si myslel,
že nebytové priestory aj bude skutočne v krátkej dobe po ich zobratí do nájmu užívať ako prevádzku,
no nestalo sa tak. Preto je toho názoru, že súd by sa mal v prvom rade ako s predbežnou otázkou

vysporiadať s tým, či právny vzťah medzi účastníkmi konania nie je neplatný podľa § 39 OZ, pretože
nebytové priestory nebolo možné užívať na účel, ktorý bol dohodnutý v nájomnej zmluve. Pre prípad, ak
by súd dospel k záveru, že takýto vzťah medzi účastníkmi konania bol platný, poukázal že je potrebné
zobrať do úvahy skutočnosť, že priestory nemohol užívať na dohodnutý účel , o čom navrhovateľ vedel.
Zo strany právneho predchodcu navrhovateľa mu bolo prisľúbené odkúpenie týchto nehnuteľností a

tak podpisoval všetky doklady predložené navrhovateľom v dobrej viere, že celá vec sa odkúpením
nehnuteľností vyrieši.M. V. v čestnom prehlásení uviedol, že ako konateľ spol. P. K., N.. N. V..Q.., mal s odporcom v roku
2007 dohodnutú dlhodobú spoluprácu ohľadom výroby drevených hranolov, ale k spolupráci nedošlo,
nakoľko odporca nezačal vykonávať drevovýrobu pre problémy s budovou bývalého Agrochemického

podniku Svidník.

M. M. v čestnom prehlásení uviedol, že ako konateľ spol. M. N. N..V..Q.., od polroka 2007 do marca
2009,maluodporcuvpriestorochbývaléhoAgrochemickéhopodnikunadvoreuloženéstavebnérezivo.
Počas jeho uskladnenia ho často chodil obhliadnuť a pri zistil, že odporca v tomto čase robil iba opravy

a rekonštrukciu na budovách, avšak nevykonával drevárske, zámočnícke alebo automechanické práce.

Odporcavpísomnomvyjadrenízodňa20.2.2014uviedol,ževynaložilmnožstvofinančnýchprostriedkov
na projekty, povolenia, stanoviská a na rekonštrukciu týchto priestorov a to v celkovej hodnote cca
9 180,- eur. Napriek tomu, že mal priestory prenajaté na dohodnutý účel, nemohol ich na tento účel
využívať a preto bol zo strany navrhovateľa uvedený do omylu. Je síce pravda, že podpisoval dohody o

uznaní záväzku, ale len vždy s tým úmyslom, že mu bolo sľúbené zo strany navrhovateľa tieto budovy
odpredať a keďže do týchto budov zainvestoval množstvo finančných prostriedkov, nemal inú možnosť.
Nakoľko predmet nájmu nebolo možné užívať na dohodnutý účel, je nájomná zmluvy neplatná. Pre
prípad, ak by súd dospel k záveru, že takúto vzťah medzi účastníkmi konania bol platný, poukázal
že je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že priestory nemohol užívať na dohodnutý účel , o čom

navrhovateľ vedel. Zo strany právneho predchodcu navrhovateľa mu bolo prisľúbené odkúpenie týchto
nehnuteľností a tak podpisoval všetky doklady predložené navrhovateľom v dobrej viere, že celá vec sa
odkúpením nehnuteľností vyrieši. Tieto skutočnosti a výšku zaplateného nájomného v sume 13 800,- eur
by preto mal súd zobrať v úvahu a sumu, ktorú navrhovateľ v žalobe požaduje, považovať ako odporcom
uplatnenú zľavu na nájomnom.

Z. Y. v čestnom prehlásení zo dňa 20.2.2014 uviedol, že ako bývalý pracovník a vedúci prevádzky v
bývalom Agrochemickom areáli bol často v styku s odporcom v období od mája 2007 do mája 2010,
pričom odporca vykonával iba opravy na budovách, elektr. prípojku, murárske práce, omietky, maliarske
práce, kúrenie, elektroinštalačné práce, prepchávanie kanálov, opravu strechy, montáž dvier a okien,

ale priestory nevyužíval na drevárske, zámočnícke a automechanické práce.

S. G. v čestnom prehlásení zo dňa 19.2.2014 uviedol, že s odporcom mal v rokoch 2007 až 2010 dohodu
na dlhodobý odber drevnej guľatiny na porez stavebného reziva. V tom čase ho často navštevoval
ale obchod sa nakoniec nekonal kvôli budovám na ktoré potreboval na zmenu účelu stavieb, kvôli

čomu mu Mesto N. nedovolilo spustiť prevádzku. V tom čase nevidel, žeby sa v priestoroch bývalého
Agrochemického podniku robila drevárska, zámočnícka alebo automechanická práca.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 18.2.2014 uviedol, že odporca nájomnú zmluvu podpísal
bez pripomienok a priestory prevzal do užívania. Počas trvania nájomného vzťahu ani v jednom

prípade ho neupozornil, že v prenajatých priestoroch nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť. Bolo
mu vydané živnostenské oprávnenie na automechanické a lakovnícke práce, jednoduchú drevársku
výrobu, preto nesúhlasí s tvrdením odporcu, že nemohol prevádzkovať činnosť, nakoľko mu neboli
vydané potrebné rozhodnutia. Z preložených rozhodnutí je zrejmé, že Mesto N. zastavilo konanie z
dôvodu nedoloženia dokladov odporcom. Pokiaľ sa jedná o investície odporcu do objektu uviedol, že

nikdy ho odporca neinformoval o vložených finančných prostriedkoch. Preto sa súd v tomto štádiu už
nemá zaoberať otázkami riešenia nájomného vzťahu, nakoľko nájomný vzťah trval a v danom prípade §
39 OZ neprichádza do úvahy. Odporca neplatný právny úkon nenamietal, prejavil súhlasné stanovisko
pri uzatvorení zmluvy, záznamom o prevzatí priestorov, uzatvorením dohôd o u uznaní dlhu, dohodou
o ukončení nájomného vzťahu a odovzdaním priestorov. Poukázal, že odporca o stave prenajímaných

priestorov bol informovaný a mal možnosť od nájomnej zmluvy kedykoľvek odstúpiť. Odporca nebol
z jeho strany uvedený do omylu o čom svedčí celá korešpondencia s ním. Zmluvu o nájme podpísal
dobrovoľne. V priebehu nájomného vzťahu ho odporca neoboznámil so žiadnymi skutočnosťami, ktoré
by potvrdzovali jeho nečinnosť v priestoroch, na živnostenskom odbore nahlásil prevádzku v týchto
priestoroch . Jeho prístup k odporcovi bol korektný a trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

Podľa sumára rozpisu platieb odporcu predloženého navrhovateľom, odporca navrhovateľovi uhradil
finančné prostriedky vo výške 13 838,92 eur.Podľasumárarozpisuplatiebodporcupredloženéhoodporcom,odporcanavrhovateľoviuhradilfinančné
prostriedky vo výške 13 822,469 eur.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 18.6.2014 uviedol, že predpis na nájomnom a zmluvnej
pokute predstavoval čiastku 19 292,44 eur, úhrady do 13.4.2011 boli vo výške 13 838,92 eur, celkový
nedoplatok je tak vo výške 5 453,52 eur. Vyslovil nesúhlasil s tvrdením, že celkové náklady odporcu so
spustením prevádzky činili 9 180,- eur, pretože dostal súhlas na vykonávanie úprav v daných priestoroch
zo strany Krajského úradu v Prešove na vlastné náklady a o týchto nákladoch ho ani neinformoval.

Opätovne uviedol, že odporca mohol od nájomnej zmluvy kedykoľvek odstúpiť.

Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. N. je zrejmé, že na uvedenom LV sú zapísané pozemky - zastavané plochy a
nádvoria, kód spôsobu využívania pozemku 13105 - pozemky, na ktorých je umiestnený spoločný dvor.
Na uvedených pozemkoch so súpis. č. XXX, XXX sú umiestnené stavby - budovy, pri ktorých je uvedený
kód druhu stavby 700, t.j. sú to iné budovy označené súpisným číslom.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že na podanom žalobnom návrhu trvá. Keď začalo ponukové
konania na prenájom priestorov odporca bol upozornený na stav nebytových priestorov. Na mieste
samom bola vykonaná ohliadka. Na základe toho a vzájomných rokovaní potom bola s odporcom
uzavretá nájomná zmluva. Poukázal, že odporca od zmluvy neodstúpil. Za dobu 5-tich rokov, aj napriek

jeho tvrdeniu, že priestory neužíval, platil nájomné. Predtým v prenajatých priestoroch boli garáže, kde
Achp malo opravárenské dielne, pričom odporca pri prihlásení sa do ponukového konania uviedol iba vo
všeobecnosti, že priestory chce využívať na podnikateľské účely a až pri zatvorení zmluvy túto činnosť
bližšie špecifikoval. Poukázal, že podľa jeho vedomostí, odporca v prenajatých priestorov opravárenskú
činnosť aj vykonával. V súčasnej dobe v týchto priestoroch beží opravárenská a drevárska činnosť. Ďalej

uviedol, že oni nikdy neboli účastníkmi žiadneho stavebného konania, zmluva je platná.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že bol zo strany navrhovateľa uvedený do omylu v tom zmysle, že
síce priestory mu boli prenajaté, ale žiadnu činnosť v týchto priestoroch vykonávať nemohol, pretože
mu mestský úrad nevydal povolenie. Dohody o uznaní podpísal iba preto, lebo počítal s tým, že mu

priestory predajú. Namietol platnosť dohôd o uznaní dlhu, lebo v nich nie je vyšpecifikovaná pohľadávka
navrhovateľa. Poukázal, že do prenajatých priestorov vložil svoje finančné prostriedky cca vo výške 9
180,- eur. Ďalej uviedol, že nájomná zmluva je neplatná aj z dôvodu, že priestory ktoré boli prenajaté, sa
nedali využiť na účel, na ktorý boli podľa zmluvy prenajaté. On v týchto priestoroch nemohol podnikať.
Napriek nájomnej zmluve nemohol priestory užívať, lebo účel stavby nebol totožný s účelom na ktorý

bol predmet zmluvy prenajatý. Podľa § 39 OZ je takýto právny úkon neplatný. Ak by však súd dospel
k záveru, že išlo o platne uzavretú zmluvu, má nárok na zľavu z nájomného z dôvodu, že priestory
nemohol využívať na dohodnutý účel, resp. ich vôbec nevyužíval. Napriek tomu navrhovateľovi poskytol
od platnosti nájomnej zmluvy až do 6 mesiaca 2010 sumu viac ako 13 800,- eur a zároveň vynaložil
náklady na sprevádzkovanie prenajatých priestorov vo výške asi 9 000,- eur. Prenajímané priestory si

bol obhliadnuť za prítomnosti p. H. a boli v dezolátnom stave. Myslel si, že časom to opraví. Nevedel, že
stavba, ktorá bola využívaná ako dielne, je v katastri zapísaná ako zastavané plochy a nie ako dielne. Bol
v tom, že predmet nájmu bude užívať normálne tak ako je uvedené v zmluve a až neskôr sa dozvedel, že
skutočnosť je iná. Celá vec dopadla tak, že Mesto N. mu nedovolilo pokračovať ďalej v úprave priestorov
na účely nájomnej zmluvy. Podľa zákona o nájme nebytových priestorov, by priestory, resp. budovy mali

byť prenajaté iba na účel, na ktorý sú určené, čo v danom prípade nebolo. On síce platil nájomné, ale
iba z dôvodu, že mal záujem celú budovu odkúpiť. Ďalej uviedol, že ak by skutočne stavba bola určená
na to, čo je uvedené v nájomnej zmluve, tak potom by na stavebnom úrade nemuselo bežať žiadne
konanie o zmene účelu užívania predmetných priestorov.

Svedok S. G. vo svojej výpovedi uviedol, že sú s odporcom bývalí spoločníci. Chceli spolu podnikať
v oblasti drevovýroby a jednoduchej kovovýroby. Za týmto účelom on zohnal linku na drevovýrobu,
zváračky. Úlohou odporcu bolo zohnať priestory, čo aj urobil. Potom nastali problémy, pretože vzhľadom
na účelovosť stavby, nemohli drevovýrobu kovovýrobu zriadiť. Za tým účelom odporca zabezpečoval
projekty, dokumentáciu, aby došlo k zmene účelu užívania priestorov. Stálo to určité peniaze a tiež

peniaze boli vynaložené do prerobenia priestorov. Ťahalo sa to asi polroka a v prenajatých priestoroch
boli uložené iba stroje. Nakoľko sa vec dlho ťahala, z celého ich podnikateľského zámeru zišlo. Neskôr
sa dozvedel, že predmetná budova bola predaná. Všetky veci, ktoré mala v priestoroch uložené zobral
preč, niečo predal a niečo mu zostalo. O tom či sa viedlo nejaké stavebné konanie nevie, lebo projektyzabezpečoval odporca. Ešte uviedol, že v prenajatých priestoroch nezačala žiadna činnosť, pretože im
na to nebol daný súhlas, boli tam aj nejaké problémy s elektrinou.

Svedok Z. I. vo svojej výpovedi uviedol, že s odporcom sú kamaráti a ohľadom nájomných zmlúv nemá
žiadnu vedomosť. On len vie, že odporca rekonštruoval a opravoval budovy bývalého agrochemického
podniku. Robil stierky a ďalšie potrebné práce a to z dôvodu, že tam chcel rozbehnúť nejakú prevádzku a
to drevársku výrobu a zváračské práce. Do týchto priestorov potom zabezpečil nejaké stroje, ale potom
sa všetko zastavilo a on nevie prečo. On nebol zamestnancom odporcu, ale chodil len sem tam niečo

vypomôcť.
Svedok S. O. vo svojej výpovedi uviedol, že sú s odporcom priateľmi. Ohľadom nejakých zmlúv sa
vyjadriť nevie. Jeho podnikanie ho takisto nezaujíma. On odporcovi iba pomáhal pri rekonštrukcii budovy
bývalého agrochemického podnikuvo Svidníku. On bol vyučený murár a robil pri rekonštrukcii murárske
práce, maliarske práce. Tieto práce pre odporcu vykonával v rokoch 2007, 2008 a 2009. Počas výkonu
týchto rekonštrukčných prác nevidel, žeby odporca v priestoroch vykonával najakú výrobnú činnosť

alebo niečo podobné.

Podľa § 261 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“),
zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a
sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto

zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), nájomnou
zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval
alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa§720Občianskehozákonníka,nájomapodnájomnebytovýchpriestorovupravujeosobitnýzákon.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení platnom a
účinnom v čase uzavretia nájomnej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o nájme“), prenajímateľ môže nebytový

priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

Podľa § 3 ods. 2 Zákona o nájme, nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne
určené.

Podľa § 3 ods. 3 Zákona o nájme, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel
nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na
ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia
založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení platnom a účinnom v
rozhodnom období, správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do nájmu nájomcovi
nájomnou zmluvou len za nájomné platené v peňažných prostriedkoch. Ak sa prenajíma viac ako 30
% celej podlahovej plochy stavby alebo ak sa prenajíma viac ako 30 % celej výmery pozemku, môže

správca prenechať tento majetok štátu do nájmu na určitý čas, najviac na päť rokov. Ak je takýto majetok
štátu po uplynutí päťročnej lehoty naďalej dočasne prebytočný, možno ho nájomnou zmluvou prenechať
nájomcovi najviac na ďalších päť rokov. Obmedzenie času nájmu sa nevzťahuje na nájom priestorov
na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti. Obmedzenie času nájmu sa nevzťahuje ani na nájom
nehnuteľnosti alebo jej časti na účely realizácie projektov energetickej efektívnosti.

Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon),
stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení.
Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového
zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť

život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní
stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84.Podľa § 34 ods. 1 vyhlášky č. 647/2004 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady
Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

( ďalej len ,,Vyhláška“), druhy pozemkov v údajoch parciel registra C sú záväznými údajmi katastra
a vyjadrujú účel využívania pozemkov. Záväznými údajmi katastra nie sú druhy pozemkov v údajoch
parciel registra E .

Podľa prílohy č. 1 k Vyhláške, budovy, pri ktorých je uvedený kód druhu stavby 700 - sú iné budovy

označené súpisným číslom. Pod kódom druhu stavby 640 sa evidujú budovy pre obchod, služby vrátane
autoservisu ( výrobná, nevýrobná, opravárenská budova a iné).

Podľa prílohy č. 2 k Vyhláške, pri kóde spôsobu využitia pozemku 13105 - pozemky, na ktorých je
spoločný dvor, je možné tieto pozemky využiť ako vybetónovaný dvor, zatrávnený dvor, dvor zatrávnený
s vysadenou sídelnou vegetáciou. Pozemky, pri ktorých je uvedený kód spôsobu využitia 14270, sa

jedná o pozemky, ktoré slúžia ako manipulačné, skladové a dielenské plochy. Tieto pozemky je možné
využívať ako priemyselný areál, resp. priemyselný park.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný
zákon. Týmto zákonom je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v zmysle
neskorších predpisov. Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov
možno podporne použiť všeobecnú úpravu Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve (§ 663 a

nasledujúce), ak zákon č. 116/1990 Zb. nemá osobitnú úpravu.

Právny vzťah nájmu a podnájmu nebytových priestorov vznikne zmluvou o nájme a podnájme
nebytových priestorov. Táto zmluva je absolútnou neobchodnou zmluvou (absolútny neobchod podľa
doktríny obchodného práva), ktorou sa riešia aj zmluvné nájomné vzťahy medzi podnikateľskými

subjektmi v rámci ich podnikateľskej činnosti.

Vykonaným dokazovaním v danej právnej veci mal súd za preukázané, že odporca uzavrel s
navrhovateľom zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 29.12.2006 na dobu určitú od 1.5.2007 do
30.4.2012 podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení a predmetom nájmu boli budovy a pozemky

zapísané na LV č. XXXX, k.ú. N.. Jednalo sa o pozemky - zastavané plochy a nádvoria, ktorým bol podľa
vyhlášky č. 79/1996 Z.z. priradený kód spôsobu využívania pozemku 13105, teda jednalo sa o pozemky,
na ktorých je spoločný dvor. Na uvedených pozemkoch so súpis. č. XXX, XXX sú umiestnené stavby -
budovy, pri ktorých je uvedený kód druhu stavby 700, t.j. sú to iné budovy označené súpisným číslom. V
zmysle nájomnej zmluvy navrhovateľ ako prenajímateľ prenajal nebytové priestory - budovy a pozemky,

odporcovi za účelom zriadenia prevádzky na drevársku výrobu a automechanické práce, t.j. výrobnú
a opravárenskú činnosť.

Vzhľadom na stanovisko odporcu a obsah predmetnej nájomnej zmluvy sa súd v tomto konaní ako
predbežnou otázkou zaoberal v prvom rade platnosťou tejto zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.

Je nesporné, že odporcovi boli dané do prenájmu pozemky a budovy zapísané na LV č. XXXX, k.ú.
N.. Predmet prenájmu bol v nájomnej zmluve presne a jasne vyšpecifikovaný. Okrem toho v nájomnej
zmluve v súlade s § 3 zákona č. 116/1990 Zb. boli uvedené aj všetky jej podstatné náležitosti, vrátane
účelu použitia týchto prenajatých nehnuteľností.

Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Podľa § 85 ods. 1 zákona
č. 50/1976 Zb. stavebného zákona
možno stavbu užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení.

Zmeny účelu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení
výroby alebo činnosti, ktorá by mohla ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú
rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby. Vymedzenie účelu prenájmu v nájomnej
zmluve musí byť teda zásadne v súlade s určením účelu užívania daným kolaudačným rozhodnutím.V súdnej praxi je tiež dlhodobo akceptovaný názor, že požiadavky súladu medzi stavebným určením
prenajatých priestorov a účelom nájmu, ako bol dohodnutý v nájomnej zmluve, vyžaduje zákon vo

všetkých prípadoch prenájmu nebytových priestorov. Ak účel nájmu dohodnutý v nájomnej zmluve
nezodpovedá stavebnému určeniu prenajatých priestorov, zmluva o nájme nebytových priestorov je
neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonník pre jej rozpor so zákonom, t.j. s ustanovením § 3 ods. 2
zákona č. 116/1990 Zb. Súd dáva do pozornosti, že obdobný názor bol vylovený aj v rozhodnutí NS ČR
sp. zn. 26 Odo/865/2006 zo dňa 25.9.2007.

Na základe vyššie uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľ v rozpore s § 3 ods. 2 zákona č.
116/1990Zb.onájmeapodnájmenebytovýchpriestorov,nazákladezmluvyonájmezodňa29.12.2006,
prenajalodporcovibudovyapozemkynaúčel,ktorýnezodpovedáichstavebnémuurčeniu.Navrhovateľ,
ako vtedajší vlastník predmetných nehnuteľností vedel aké pozemky a budovy prenajíma a aké je ich
stavebné určenie, t.j. že ja jednalo o pozemky, na ktorých je spoločný dom a na ktorých sú budovy

s kódom druhu stavby 700, teda jednalo s nehnuteľnosti, ktoré nebolo možné využívať a výrobnú a
nevýrobnú podnikateľskú činnosť. V rozpore s tým však zmluvu o nájme s odporcom uzavrel za úplne
iným účelom ich využitia, t.j. za účelom zriadenia prevádzky na drevársku výroku a automechanické
práce, hoci odporca v týchto priestoroch vzhľadom na ich stavené určenie nemohol takéto činnosti
vôbec začať vykonávať. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že odporcovi bolo umožnené pred

uzavretím zmluvy obhliadnuť si priestory a pozemky, že tieto priestory čiastočne zrekonštruoval, zaplatil
časť nájomného. Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.12.2006 je teda absolútne neplatnou
pre jej rozpor so zákonom, tak ako to súd vyššie uviedol.

Vzhľadom na to, že nájomná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je absolútne neplatná, všetky

dohody, ktoré uzavreli účastníci o uznaní dlhu súvisiace s touto nájomnou zmluvou sú tiež neplatné. Na
veci nič nemení ani to, že žalovaný zasielal platby na nájomné aj po ukončení nájmu.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej
samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych
vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Každý je teda pri výkone svojho práva povinný dbať aj na to, aby neznemožnil či nenarušil výkon práv
iných. Preto zákon ustanovuje, že výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Nakoľko sa navrhovateľ v konaní domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu dlžného nájomného v
zmysle predmetnej nájomnej zmluvy, ktorá je však absolútne neplatnou, súd mu takýto nárok nemohol

priznať a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.