Dopĺňací rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/176/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310206316
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2310206316.14

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou v právnej veci
navrhovateľa: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 02 Bratislava, proti odporcovi
v I. rade: P. A., Q.. XX.XX.XXXX, XXX XX F. Y. XXX, v II. rade: M. J., Q.. XX.X.XXXX, F. XXX/XX, XXX
XX H., zast.: JUDr. Peter Schmidl, advokát so sídlom Mickiewiczowa 2, 811 07 Bratislava, v III. rade: J..
P. Y., Q.. X.XX.XXXX, R. XXXX/X, XXX XX R., zast.: JUDr. Ivan Rendek, advokát so sídlom Šafárikova
1522, 924 01 Galanta, o zaplatenie 12 225,98 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 27.11.2013 pod č.k. XC/XXX/XXXX - XXX sa dopĺňa týmto
výrokom:

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26.3.2010 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd odporcov v I. a v II. rade
zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 12 225,98 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 11.1.2010 do zaplatenia. Podaním zo dňa 10.11.2010
žiadali, aby súd pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania a to odporkyne v III. rade a podaním zo
dňa 10.1.2012 žiadali, aby súd odporcov v I. až v III. rade zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 12
225,98 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 11.1.2010 do zaplatenia.
Po čiastočných späťvzatiach návrhu navrhovateľ žiadal zaviazať odporcov v I. až III. rade spoločne a
nerozdielne na zaplatenie sumy 10.406,69 Eur od 11.01.2010 do zaplatenia.

Súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.11.2013 rozhodol tak, odporkyňu v I. rade zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi istinu vo výške 10 406,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
10 406,69 Eur od 4.5.2010 do zaplatenia, do 31.12.2016 a rozhodol o trovách konania a o povinnosti
odporkyne v I. zaplatiť súdny poplatok.

Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že pôžička odporkyni v I. rade poskytnutá vo výške
400.000,- Sk v zmysle zmluvy z 13.10.2006 bola v rozpore s pokynom generálneho riaditeľa sekcie
ekonomiky Ministerstva vnútra SR č. 5, ročník 2005. Keďže išlo o novú zmluvu treba túto výpomoc
chápať ako novú výpomoc, čo bolo v rozpore s č. 4 bod 4 Zbierky pokynov. Rovnako mal súd
preukázané, že už v čase poskytnutia výpomoci na základe zmluvy z 24.04.2006 odporkyňa v 1. rade
nebola vlastníčkou rodinného domu už vyššie uvedeného, ale nebol ňou ani trvale obývaný, čím bol
porušený čl. 4 bol 1 písm. a) a b) Zbierky. Pritom táto skutočnosť u odporkyni v I. rade tu absentovala
aj v prípade schválenia druhej výpomoci Centrálnou komisiou. Rovnako bol porušený čl. 6 bod 3 písm.
a) Zbierky. v čase uzavretia zmluvy, a dokonca aj vyplatenia peňazí ručiteľský záväzok tu existoval iba

od jednej osoby a to odporkyni v III. rade, kým odporkyňa v II. rade zmluvu ako ručiteľka podpísala až
07.11.2006, čím bol porušený ďalší článok Zbierky pokynov.

Pokiaľ mala táto Centrálna komisia oprávnenia prekračujúce rámec už vyššie uvedeného pokynu, táto
okolnosť súdu nebola preukázaná, to je v akom rozsahu je oprávnená nad rámec pokynov konať a
teda súd nemal za preukázané také oprávnenia Centrálnej komisie, ktoré by ju oprávňovali konať v
rozpore s pokynom generálneho riaditeľa sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra SR č. 5, ročník 2005.
Súd nespochybňuje, že Centrálna komisia bola oprávnená riešiť aj problémy, ktoré nerieši Zbierka
pokynov, avšak tak ako už súd vyššie uviedol, nemá preukázané, že bola oprávnená riešiť problémy v
rozpore s pokynmi. Aj z výsluchu svedkyne P. X. vyplynulo, že iba odporkyňa v I. rade mala dve pôžičky.
V tomto smere súd taktiež poukazuje na ust. § 3 z. č. 278/1993 Z.z., pretože poskytnutie výpomoci
odporkyni v 1. rade bolo v rozpore s týmto ustanovením zákona a pokiaľ ide o ručiteľky, tak aj rozpore
s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov, keďže súd nemá za preukázané, žeby Centrálna komisia konala
v súlade s pokynom resp. v akom rozsahu bola oprávnená konať tak aby jej konanie bolo súladné aj s
ust. § 3 ods. 2 z. č. 278/1993 Z.z. súd považuje zmluvu č. Y.-XXX-XXX/EO-XXXX o poskytnutí sociálnej
návratnej výpomoci zo sociálneho fondu uzatvorenú medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade dňa
13.10.2006 za neplatnú s poukazom na ust. § 39 OZ.

Pokiaľ súd poukazoval na rozpor s dobrými mravmi, tu ide najmä o okolnosti týkajúce ručiteľského
záväzku. Je pravdou tvrdenie navrhovateľa o tom, že ručiteľ je povinný si zistiť všetky okolnosti
uzatvorenia zmluvy predmetom ktorého je záväzok, za ktorý chce ručiť. Avšak okolnosti podpísania
ručiteľského vyhlásenia v tomto prípade sa súdu javia ako konanie tak zo strany jednej, ale aj druhej ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ide najmä o okolnosť, keď odporkyňa v 2. rade podpísala ručiteľské
vyhlásenia až 07.11.2006 teda, skoro mesiac potom ako bola zmluva podpísaná, ale najmä, keď už
boli finančné prostriedky z tejto zmluvy vyplatené. Nemohla a nemala ako vedieť o tejto skutočnosti, a
zrejme tak navrhovateľovi ako aj odporkyni v I. rade táto skutočnosť (ručiteľské vyhlásenie odporkyňou
v II. rade) iba vyhovovali.

Podľa § 166 ods. 1 O.s.p., ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách
konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku
navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

Súd vo svojom rozhodnutí z 27.11.2013 opomenul rozhodnúť o zvyšnej časti návrhu, to je návrhu, ktorej
súd nevyhovel. Ide o návrh voči odporkyni v II. a III. rade, ktoré navrhovateľ žaloval ako ručiteľky popri
odporkyni v I. rade.

Ručenie je subsidiárny a akcesorický právny vzťah medzi ručiteľom a veriteľom, ktorý slúži na
zabezpečenie veriteľovej pohľadávky z hlavného právneho vzťahu a ktorého obsahom je záväzok
ručiteľa uspokojiť konkrétnu pohľadávku ručiteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Pri ručení platí zásada, že
bez hlavého záväzku niet ručiteľa. ak zmluva, na základe ktorej vznikol hlavný záväzok, je neplatná, je
neplatná aj dohoda o ručení.

Na základe vyššie uvedeného, keď súd považuje zmluvu o poskytnutí sociálnej návratnej výpomoci
zo sociálneho fondu za neplatnú, neplatná je aj dohoda o ručení. Preto súd návrh voči odporkyni v II.
rade a odporkyni v III. rade zamietol, keďže obe zmluvu o poskytnutí sociálnej návratnej výpomoci zo
sociálneho fondu podpísali ako ručiteľky.

Súd zamietol žalobu aj v časti uplatnených úrokov z omeškania. Ide úroky z omeškania z istiny 1522,29
Eur od 11.01.2010 do zaplatenia, keď navrhovateľ síce zobral návrh späť v časti istiny 1819,29 Eur
(uznesením tunajšieho súdu pod č.k. : XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.6.2012 zastavil konanie v časti
o zaplatenie sumy 1669,29 Eur, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9.8.2012, uznesením tunajšieho súdu
pod č.k.: XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 14.11.2012 zastavil konanie v časti o zaplatenie 50,- Eur, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 14.12.2012 a uznesením tunajšieho súdu pod č.k.: XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa
18.7.2013 zastavil konanie v časti o zaplatenie 100,- Eur a v časti úroku z omeškania 9% ročne zo sumy
5,- Eur za obdobie od 11.1.2010 do 18.1.2010,
zo sumy 2,50 euro za obdobie od 11.1.2010 do 1.3.2010,
zo sumy 7,50 euro za obdobie od 11.1.2010 do15.3.2010,
zo sumy 15,- euro za obdobie od 11.1.2010 do 19.4.2010,

zo sumy 25,- euro za obdobie od 11.1.2010 do 18.5.2010,
zo sumy 10,- euro za obdobie od 11.1.2010 do 15.6.2010,
zo sumy 10,- euro za obdobie od 11.1.2010 do 16.7.2010,
zo sumy 10,-euro za obdobie od 11.1.2010 do 17.8.2010,
zo sumy 10 euro za obdobie od 11.1.2010 do 17.9.2010,
zo sumy 5,- euro za obdobie od 11.1.2010 do 13.10.2010,
zo sumy 33,50 euro za obdobie od 11.1.2010 do 30.8.2011,
zo sumy 5,- euro za obdobie od 11.1.2010 do 4.10.2011,
zo sumy 8,50 euro za obdobie od 11.1.2010 do 10.10.2011,
zo sumy 30,- euro za obdobie od 11.1.2010 do 17.8.2012,
zo sumy 20,- euro za obdobie od 11.1.2010 do 17.9.2012,
zo sumy 50,- euro za obdobie od 11.1.2010 do 31.10.2012,
zo sumy 50,- euro za obdobie od 11.1.2010 do 20.11.2012.), avšak úroky z omeškania zobral späť iba
z istiny vo výške 297 Eur. Preto, keďže celkovo zobral navrhovateľ návrh späť v časti o zaplatenie sumy
1819,19 Eur, ale úroky z omeškania zobral späť iba z istiny 297 Eur, súd návrh o zaplatenia úrokov z
omeškania zo sumy 1522,29 Eur (1819,29 Eur - 297 Eur) od 11.01.2010 do zaplatenia zamietol.

Rovnako súd zamietol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 9%-tných úrokov z omeškania zo sumy
10.406,69 Eur od 11.01.2010 do 04.05.2010, nakoľko má za to, že odporkyňa v I. rade sa dostala do
omeškania s plnením až od 04.05.2010 z dôvodov už uvedených v rozsudku zo dňa 27.11.2013 a preto
vo zvyšnej časti úrokov z omeškania taktiež návrh zamietol.

Vzhľadom k tomu, že súd zaviazal odporkyňu v I. rade na zaplatenie sumy 10 406, 69 Eur spolu s 9%
ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 04.05.2010 do zaplatenia, v ktorej časti považoval žalobu
za dôvodnú už z dôvodov vyplývajúcich z rozhodnutia zo dňa 27.11.2013, avšak navrhovateľ sa svojím
návrhom domáhal toho, aby súd zaviazal odporcov v I. až III. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie
sumy 10.406,69 Eur od 11.01.2010 do zaplatenia, a taktiež navrhovateľ zotrval na úrokoch z omeškania
zo sumy 1522,29 Eur, v ktorej časti istiny však konanie bolo zastavené, keď súd nerozhodol o celom
nároku navrhovateľa, súd svojím doplňujúcim rozsudkom rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.