Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/68/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201552
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514201552.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobkyne: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, občianka
SR, zastúpená splnomocneným zástupcom P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX proti žalovaným: 1. C.
T., nar. XX.X.XXXX, bytom D. P., ul. C. XXXX/XX, občianka SR, právne zastúpená JUDr. Stanislavom
Lampartom, advokátom, so sídlom Nám. sv. Mikuláša 29, Stará Ľubovňa, 2. I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom
Y. č. XXX, občan SR, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, 3. I.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. P., ul. E. č. XXXX/XX, občan SR, právne zastúpený JUDr. Stanislavom
Lampartom, advokátom, Nám. sv. Mikuláša 29, Stará Ľubovňa v konaní o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalobkyňa je vlastníčkou spoluvlastníckych podielov vedených Okresným úradom,
odborom katastra Stará Ľubovňa, k.ú. I. na
LV č. XXX parcela registra „E“ č. XXXX o výmere 1754 m2 orná pôda vo výške 9/80 podielu vedeného
pod B XX na meno T. C., rod. G., v podiele 9/80
LV č. X XXX parcely registra „E“ č. XXX vo výmere 273 m2 orná pôda, č. XXX vo
výmere 154 m2 orná pôda, č. XXX vo výmere 451 m2 orná pôda, č. XXX vo výmere
1031 m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere 4 817 m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere
1227 m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere 818 m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere
970 m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere 200 m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere 517
m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere 697 m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere 1213
m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere 1187 m2 trvalé trávne porasty, č.XXXX/X
vo výmere1006 m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere 588 m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo
výmere 651 m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere 1384 m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX/XXX
vo výmere 2781m2 trvalé trávne porasty, č.XXXX vo výmere 5287 m2 trvalé
trávne porasty, č. XXXX vo výmere 15831 m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX/XXX vo výmere 2336 m2
trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere 4354 m2 trvalé trávne porasty,
č.XXXX vo výmere 2709 m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX/X vo výmere 1670 m2 trvalé trávne porasty,
č. XXXX vo výmere 1492 m2 trvalé trávne porasty vo výške 70/160 podielu vedeného pod B XX na
meno G. I., rod. G. z podielu 11/20.LV č. X XXX parcely registra „E“ č.XXXX/XXX vo výmere 28 m2
lesné pozemky, č. XXXX/XXX vo výmere 332 m2 lesné pozemky, č.
XXXX vo výmere 4343 m2 lesné pozemky, č. XXXX vo výmere 2807 m2
lesné pozemky, č. XXXX vo výmere 6368 m2 lesné pozemky, č. XXXX
vo výmere 922 m2 lesné pozemky, č. XXXX vo výmere 389 m2 lesné pozemky vo výške
70/160 podielu vedeného pod B XX na meno G. I., rod. G. z podielu 11/20
LV č. XXXX parcely registra „E“ č. XXXX vo výmere 263 m2 orná pôda, č.
XXXX vo výmere 718 m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere 776 m2 orná pôda, č.
XXXX vo výmere 119 m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere 162 m2 orná pôda, č.
XXXX vo výmere 111 m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere 895 m2 orná pôda, č.
XXXX vo výmere 193 m2 orná pôda vo výške 70/160 podielu vedeného pod B XX na meno T. C.,
rod. G. z podielu 11/20

LV č. XXXX parcela registra „E“ č.XXXX vo výmere 3111 m2 lesné pozemky vo výške 70/160 podielu
vedeného pod B XX na meno T. C., rod. G. z podielu 11/20
LV č. XXXX parcely registra „E“ č. XXX vo výmere 1764 m2 orná pôda, č. XXX vo
výmere 1264 m2 orná pôda, č. XXX vo výmere 1101 m2 orná pôda, č. XXXX vo
výmere 720 m2 ostatné plochy, č. XXXX vo výmere 1722 m2 orná pôda, č. XXXX
vo výmere 395 m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere 1255 m2 orná pôda, č.
XXXX vo výmere 134 m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere 960 m2 orná pôda,
č. XXXX vo výmere 1274 m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere 235 m2 zastavané plochy a
nádvoria, č. XXXX vo výmere 1244 m2 záhrady, č. XXXX vo výmere 1053 m2 orná pôda, č.XXXX
vo výmere 333 m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere 751 m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo
výmere 912 m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere 933 m2 trvalé
trávne porasty, č. XXXX vo výmere 2614m2 trvalé trávne porasty, č.XXXX vo výmere 1115 m2 trvalé
trávne porasty, č. XXXX vo výmere 15531 m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere 7678 m2 trvalé
trávne porasty, č. XXXX vo výmere 1354 m2 trvalé trávne porasty, č.XXXX/X
vo výmere 3786 m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere 6734 m2 trvalé trávne porasty vo výške
70/160 podielu vedeného pod B XX na meno G. I., rod. G. z podielu 11/20
LV č. XXXX parcely registra „E“ č.XXXX vo výmere 13222 m2 lesné pozemky,
č.XXXX vo výmere 2809 m2 lesné pozemky, č. XXXX vo výmere 3657 m2 lesné pozemky vo
výške 70/160 podielu vedeného pod B XX na meno I. G., rod. G. z podielu 11/20
LV č. XXXX parcela registra „E“ č. XXXX vo výmere 184 m2 orná pôda vo výške 70/160 podielu vedeného
pod B XX na meno G. I., rod. I. z podielu 86/160
LV č. XXXX parcela registra „E“ č.XXXX/XXX vo výmere 634 m2 záhrady vo výške 37/160
podielu vedeného pod B XX na meno G. I., rod. G. z podielu 45/160
LV č. XXXX parcela registra „E“ č.XXXX/XXX vo výmere 3051 m2 lesné pozemky vo výške
37/160 podielu vedeného pod B XX na meno G. I. z podielu 45/160
LV č. XXXX parcely registra „E“ č. XXXX vo výmere 794 m2 orná pôda, č. XXXX
vo výmere 949 m2 orná pôda, č. XXXX/XXX vo výmere 405 m2 orná pôda, č.
XXXX/XXX vo výmere 118 m2 ostatné plochy, č. XXXX/XXX vo výmere 407 m2 orná pôda,
č. XXXX/XXX vo výmere 139 m2 orná pôda, č. XXXX vo výmere 2319 m2 trvalé trávne porasty,
č. XXXX vo výmere 413 m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX vo výmere 480 m2 trvalé trávne porasty, č.
XXXX vo výmere 12952 m2 trvalé trávne porasty, č. XXXX/XXX vo výmere 6504 m2 .
trvalé trávne porasty, č. XXXX/XXX vo výmere 230 m2 trvalé trávne porasty,
č.XXXX vo výmere 14961 m2 trvalé trávne porasty vo výške 37/160 podielu vedeného pod B XX na
meno T. C., rod. G. z podielu 45/160
LV č. XXXX parcela registra „E“ č.XXXX/XXX vo výmere 431 m2 lesné pozemky,
č.XXXX/XXX vo výmere 8 m2 lesné pozemky vo výške 37/160 podielu vedeného pod B XX z podielu
45/160 na meno C. T., rod. G..

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 18.3.2014 a spresnenou podaním zo dňa 30.5.2014 žalobkyňa žiadala,
aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti špecifikovaných v žalobe.

Žalobu odôvodnila tým, že je spoluvlastníčkou pozemkov v k.ú. I. zapísaných na liste vlastníctva (ďalej
len „LV“) č. XXX (pôvodne vedené v pozemnoknižnej zápisnici XXX), na LV č. XXX (pôvodne vedené
v pozemnoknižnej zápisnici XXX) a na LV č. XXX (pôvodne vedené v pozemnoknižnej zápisnici XXX).
Právne nástupníctvo odvádza od svojho otca C. I., ktorý nadobudol pozemky dedením po svojich
rodičoch a darom od brata jej otca T. I.. Spoluvlastníčkou pozemkov na uvedených LV bola aj matka
žalovaných, ktorá nadobudla pozemky dedením po svojom otcovi a darom od brata jej otca C. I.. Právni
predchodcovia žalobkyne a matky žalovaných boli bratia, žalobkyňa a matka žalovaných boli sesternice.

S matkou žalovaných sa po spore vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. 3C/73/2004, v
ktorom sa žalobkyňa a matka žalovaných ako žalobkyne úspešne domáhali ochrany svojho vlastníckeho
práva dohodli, že usporiadajú vlastníctvo na uvedených LV podľa toho, ako ich držali a nadobudli ich
otcovia, čiže v prospech žalobkyne podiely vedené na meno C. I. a T. I.. Na základe tejto dohody podala
žalobkyňa návrh na potvrdenie vlastníctva vydržaním v konaní o zostavení registra obnovenej evidencie
pozemkov (ROEP), a to po C. I., aj po T. I.. Návrh sa týkal okrem iného aj spoluvlastníckeho podielu
po T. I. na LV č. XXX pod B XX vo výške 1/10, pod B XX vo výške 1/80 a pod B XX vo výške 3/80, na
LV č. XXX pod B XX vo výške 10/160, pod B XX vo výške 60/160 a pod B XX vo výške 10/160 a na
LV č. XXX pod B XX vo výške 15/160, pod B XX vo výške 32/160 a pod B XX vo výške 5/160. Návrh
bol prerokovaný v komisii ROEP dňa 10.3.2006, ktorá odporučila správnemu orgánu potvrdiť vlastníctvo
žalobkyni k uvedeným spoluvlastníckym podielom.
Matka žalovaných sa takisto pokúšala o vyporiadanie svojho vlastníctva prostredníctvom ROEP, avšak
nebola úspešná pre záujem zástupcu správneho orgánu v komisii ROEP, preto urobila vyhlásenie o
vydržaní v osvedčení N XX/XX zo dňa 18.9.2007, kde si osvedčila aj podiely patriace žalobkyni zapísané
na LV na meno T. I., a to na LV č. XXX pod B XX vo výške 1/10, pod B XX vo výške 1/80 a pod B XX vo
.výške 3/80, na LV č. XXX pod B XX vo výške 10/160 a pod B XX vo výške 60/160 a na LV č. XXX
pod B XX vo výške 32/160 a pod B XX vo výške 5/160. Z uvedeného dôvodu Správa katastra vydala
rozhodnutie Vy XXXX/XX/Ja-X až dňa 15.9.2009, ktorým žalobkyni potvrdila nadobudnutie vlastníctva
bez podielov po T. I., ktoré si osvedčila matka žalovaných. Žalobkyňa vyzvala matku žalovaných k
náprave nesprávne vykonaného osvedčenia o vydržaní po T. I. a táto svoj omyl uznala. Na základe toho
podali spoločne žalobkyňa a matka žalovaných v rámci pripomienkového konania dňa 18.4.2011 návrh
do komisie ROEP na vydanie rozhodnutia, ktorým bude napravená chyba matky žalovaných tým, že
bude zmenená výška podielu matky žalovaných o podiely zapísané na T. I.. Komisia ROEP odporučila
správnemu orgánu vydať rozhodnutia, ktorým bude žalobkyni potvrdené nadobudnutie vlastníctva k
spoluvlastníckym podielom zapísaným na T. I.. V priebehu schvaľovacieho procesu ROEP matka
žalovaných dňa 4.1.2012 zomrela a sporné spoluvlastnícke podiely boli prejednané v dedičskom konaní
a prešli na žalovaných. Na výzvu žalobkyne na vrátenie uvedených spoluvlastníckych podielov jej
žalovaní odpovedali, že s tým nesúhlasia.
Po skončení dedičského konania po matke žalovaných a po skončení ROEP sú podiely T. I. vedené na
žalovaných, a to v prospech:
1. žalovanej v 1. rade
- na LV č. XXX pod B XX vo výške 9/80 (zodpovedá pôvodným podielom pod B XX vo výške 1/10, pod
B XX vo výške 1/80),
- na LV č. XXXX (pôvodne LV č. XXX) pod B XX vo výške 11/20 (zodpovedá pôvodnej veľkosti podielu
vo výške 88/160, pričom 70/160 sú podiely z pôvodného LV č. XXX pod B XX vo výške 10/160 a pod B
XX vo výške 60/160), to isté platí aj pre LV č. XXXX pod B XX vo výške 11/20,
- na LV č. XXXX (pôvodne LV č. XXX) pod B XX vo výške 45/160 a LV č. XXXX pod B XX vo výške
45/160 (podiel vo výške 37/160 zodpovedá vlastníctvu žalobkyne z pôvodného LV č. XXX vedených pod
B XX vo výške 32/160 a pod B XX vo výške 5/160),
2. žalovanom v 2. rade
- na LV č. XXXX (pôvodne LV č. XXX) pod B XX vo výške 11/20 (zodpovedá pôvodnej veľkosti podielu
vo výške 88/160, pričom 70/160 sú podiely z pôvodného LV č. XXX pod B XX vo výške 10/160 a pod B
XX vo výške 60/160), to isté platí aj pre podiel na LV č. XXXX pod B XX vo výške 11/20,
- na LV č. XXXX (pôvodne LV č. XXX) pod B XX vo výške 45/160 a LV č. XXXX pod B XX vo výške
45/160 (podiel vo výške 37/160 zodpovedá vlastníctvu žalobkyne z pôvodného LV č. XXX vedených pod
B XX vo výške 32/160 a pod B XX vo výške 5/160),
3. žalovanom v 3. rade
- na LV č. XXXX (pôvodne LV č. XXX) pod B XX vo výške 11/20 (zodpovedá pôvodnej veľkosti podielu
vo výške 88/160, pričom 70/160 sú podiely z pôvodného LV č. XXX pod B XX vo výške 10/160 a pod B
XX vo výške 60/160), to isté platí aj pre podiel na LV č. XXXX pod B XX vo výške 11/20,
- na LV č. XXXX (pôvodne LV č. XXX) pod B XX vo výške 45/160 a LV č. XXXX pod B XX vo výške
45/160 (podiel vo výške 37/160 zodpovedá vlastníctvu žalobkyne z pôvodného LV č. XXX vedených pod
B XX vo výške 32/160 a pod B XX vo výške 5/160),
4. matky žalovaných
.
na LV č. XXXX pod B XX v podiele 86/160 je ešte stále evidovaná ako spoluvlastník matka žalovaných,
pričom podiel vo výške 70/160 predstavuje podiely z pôvodného LV č. XXX pod B XX vo výške 10/160
a pod B XX vo výške 60/160 zapísané na T. I..

Žalobkyňa sa cíti vlastníčkou uvedených spoluvlastníckych podielov, preto navrhla žalobe vyhovieť.
Z tohto vyvodila aj naliehavý právny záujem, pretože bez rozhodnutia súdu je jej vlastnícke právo
ohrozené a jej postavenie neisté a len na základe rozhodnutia súdu je možné vykonať zmeny v katastri
nehnuteľností.

Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Žalovaní vo svojich vyjadreniach nesúhlasili s podanou žalobou, pretože ich matka nadobudla sporné
spoluvlastnícke podiely zákonne a po nej ich žalovaní nadobudli riadne dedením.

Splnomocnený zástupca žalobkyne na pojednávaniach trval na podanej žalobe z dôvodov v nej
uvedených. Ďalej uviedol, že žalobkyňa uplatňované spoluvlastnícke podiely získala od T. I., ktorý ich jej
daroval za to, že jej rodičia a ona doopatrovali starú matku žalobkyne. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje
aj vyjadrenie C. C., dcéry T. I.. Mala sa vyhotoviť aj darovacia zmluva, ale v tom čase zomrel otec
žalobkyne. K darovaniu malo dôjsť niekedy pred rokom 1940. K nadobudnutiu vlastníctva T. I. v roku
1946 uviedol, že išlo o zápis týkajúci sa držby a vtedy vyplatil sestry S., T., C.. Zdôraznil, že žalobkyňa
užívala nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho sporu, ešte pred rokom 1946 a užívala ich až do
roku 1958, kedy boli včlenené do družstva.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 29.1.2015 uviedla, že sporné pozemky užívali od jej detstva, pretože
dochovali jej babku, o ktorú sa nik nechcel postarať. Tieto pozemky užívali do roku 1958, keď vstúpili do
družstva. Matka žalovaných sporné nehnuteľnosti neužívala, keďže sa otec matky žalovaných hneval
s otcom žalobkyne, ale aj s T. I..

Právny zástupca žalovaných v 1. a 3. rade na pojednávaniach nesúhlasil so žalobou. Vyjadril názor, že
právna predchodkyňa žalovaných sporné nehnuteľnosti riadne nadobudla v roku 2007, jej vlastníctvo
zhruba 5 rokov nikto nespochybňoval. Namietal, že nie je splnená
ani jedna z podmienok dobromyseľnej držby, predovšetkým nedošlo k dohode o reálnej deľbe a tým
pádom pri vstupe do držby nemohla byť žalobkyňa dobromyseľná. Namietal rozpor v tvrdeniach, že
otec žalobkyne mal nehnuteľnosti nadobudnúť niekedy v roku 1940, ale T. I. ich nadobudol až v roku
1946, teda nemohol mu darovať niečo, čoho nebol vlastníkom. Podobne v dedičskom konaní po otcovi
žalobkyne nie je žiadna zmienka o tom, že by mal byť vlastníkom nehnuteľností aj po T. I.. Ak by tvrdenia
žalobkyne boli pravdivé, spoluvlastnícke podiely by boli vedené priamo na otca žalobkyne. Takisto
spochybnil užívanie nehnuteľností vo vydržacej lehote, keďže družstvo v I. vzniklo medzi prvými na
Slovensku niekedy v auguste 1949, teda nemohla uplynúť vydržacia lehota podľa žiadneho občianskeho
zákonníka.
.
Zástupkyňa žalovaného v 2. rade sa pridala k prednesu právneho zástupcu žalovaných v 1. a 3. rade.
Žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa 9.6.2016 nesúhlasil so žalobou. Poukázal na skutočnosť, že
pomáhal svoje matke s usporiadaním jej vlastníckych vzťahov, resp. s dotiahnutím všetkých potrebných
záležitostí. Vyjadril sa, že žalobkyňa sa s jeho matkou dohodli na rozdelení pozemkov tak, ako sú teraz.
Riešili to s advokátkou G.. Namietal vyhlásenie jeho matky z 18.4.2011, ktorým sa mala zbaviť nejakého
majetku, pretože dňa 12.4.2011 podával nejaké námietky komisii ROEP, teda zdalo sa mu nelogické, aby
sa jeho matka 18.4.2011 vzdala nejakého majetku. G. navštívila jeho matku dňa 16.12.2011 v súvislosti
s vysporiadaním pozemkov pod bytovkou v I., nie však v súvislosti s podielmi po T. I.. Jeho matka by
bez jeho súhlasu nič nepodpísala. Ďalej uviedol, že jeho matka nadobudla podiely po T. I., nevedel však
uviesť kedy vstúpila do držby, na základe čoho a do kedy nehnuteľností užívala.

Súd sa oboznámil so žalobou a prednesmi zástupcov účastníkov konania, vykonal dokazovanie
výsluchom žalobkyne a žalovaného v 2. rade, písomnými vyjadreniami žalovaných, výsluchom svedkov
I.. C. T. a I. V., listinnými dôkazmi, najmä čestným prehlásením žalobkyne a C. C., výpismi z LV
č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX
v k.ú. I., rozhodnutím Správy katastra č. Vy XXXX/XX/Ja-X zo dňa 15.9.2009, návrhom na vydanie
rozhodnutia doručené Obecnému úradu I. dňa 18.4.2011, rozhodnutím Správy katastra č. C XX/XX zo
dňa 27.11.2012, výzvami na mimosúdnu dohodu adresovanú žalovaným, Notárskou zápisnicou JUDr.
Evy Čabrovej N XX/XXXX zo dňa 18.9.2007 a jej opravou zo dňa 9.1.2008, vyjadreniami Slovenského
pozemkového fondu zo dňa 15.8.2007 a Obce I.,

výpismi z pozemnoknižných zápisníc č. XXX, XXX a XXX v k.ú. I., vyjadrením C. C. k žalobe o určenie
vlastníckeho práva, námietkou proti výpisu zo dňa 11.4.2011 a prehlásením matky žalovaných zo dňa
16.12.2011, obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. 3C/73/2004 a 2D/15/2012 na základe čoho ustálil
tento skutkový stav:

Otec žalobkyne, C. I. a otec matky žalovaných boli bratia. Ich ďalším bratom bol T. I., ktorý žil v A.. Okrem
toho mali ďalším 3 bratov a 3 sestry. Otec žalobkyne sa postaral o ich matku a dochoval ju do smrti v roku
1940. Za to už pred rokom 1940 spolu so svojou rodinou užíval pozemky vo vlastníctve brata T. a to na
základe ústnej dohody, ktorou T. I. daroval otcovi žalobkyne pozemky vo svojom vlastníctve, pozemky
nadobudnuté po smrti otca žalobkyne daroval neformálne žalobkyni. Po smrti otca žalobkyne v roku
1942 užívala pozemky svojho otca a T. I. žalobkyňa so svojou matkou a neskoršie so svojím manželom.
Sporné pozemky boli zapísané v pozemnoknižných vložkách (zápisniciach) č. XXX, XXX a XXX pre k.ú.
I.. Na zápisnicu č. XXX v k.ú. I. bol založený LV č. XXX a následne LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, na zápisnicu č. XXX v k.ú. I. bol založený LV č. XXX a následne LV č. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX a na zápisnicu č. XXX v k.ú. I. bol založený LV č. XXX.
Zo zápisnice č. XXX vyplýva, že otec žalobkyne a jej súrodenci nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely
dedením v roku 1923 (pravdepodobne po otcovi) a v roku 1942 dedením po matke S. I., rod. O. (po
sestre otca žalobkyne - S. D., rod. I. dedili v roku 1942 už jej deti). Z tejto zápisnice ďalej vyplýva,
.že spoluvlastnícky podiel otca žalobkyne C. I. získaný dedením po matke nadobudla v dedičskom
konaní po svojom otcovi žalobkyňa (zápis v roku 1944) a spoluvlastnícke podiely súrodencov S. D., rod.
I., C. E., rod. I. a T. F., rod. I. získané dedením po ich rodičoch boli v roku 1946 zapísané v prospech ich
brata T. I. na základe skutočnej držby a kúpnej zmluvy z roku 1946.
Zo zápisníc č. XXX a XXX vyplýva, že otec žalobkyne a jej súrodenci nadobudli svoje
spoluvlastnícke podiely dedením v roku 1923. Otec žalobkyne nadobudol ďalšie spoluvlastnícke podiely
kúpnopredajnými zmluvami v roku 1932 od brata V. a v roku 1938 od svojej matky. Z týchto zápisníc
ďalej vyplýva, že spoluvlastnícke podiely súrodencov S. D., rod. I., C. E., rod. I. a T. F., rod. I. získané
dedením v roku 1923 boli v roku 1946 zapísané v prospech ich brata T. I. na základe skutočnej držby
a kúpnej zmluvy z roku 1946.
V konaní vedenom na tunajšom súde po sp. zn. 3C/73/2004 na základe žaloby S. T. (žalobkyne) a I. G.
(matky žalovaných) bol dňa 31.5.2005 vydaný rozsudok, ktorým bolo určené, žalovaný v 1. rade G. I.
nie vlastníkom pozemkov evidovaných na LV č. XXX v k.ú. I. a žalovaná v 2. rade C. I. nie vlastníkom
pozemkov evidovaných na LV č. XXX a XXX v k.ú. I.. V tomto rozsudku bolo konštatované, že sporné
pozemky boli užívané v reálnej deľbe. Na základe uvedeného rozsudku došlo k zápisu vlastníckych
vzťahov na právnych predchodcov žalobkyne a matky žalovaných. Po tomto konaní sa žalobkyňa a
matka žalovaných dohodli na vysporiadaní pozemkov s tým, že žalobkyni pripadnú pozemky po jej
otcovi C. a strýkovi T., matke žalovaných mali pripadnúť pozemky po jej otcovi a ďalších dohodnutých
súrodencoch. S týmto vysporiadaním pomáhala matke žalovaných I.. T., ktorá komunikovala aj so
žalobkyňou.
Na základe uvedenej dohody podala žalobkyňa návrh komisii ROEP na potvrdenie vlastníctva
vydržaním. Po súhlasnom stanovisku komisie vydala Správa katastra dňa 15.9.2009 rozhodnutia č.
Vy XXXX/XX/Ja-X, ktorým potvrdila nadobudnutie vlastníctva žalobkyne k spoluvlastníckym podielom k
pozemkom zapísaným v tom čase na LV č. XXX v k.ú. I. - k podielom C. I. pod B XX vo výške 5/160,
pod B XX vo výške 5/160, pod B XX vo výške 32/160 a k podielu T. I. pod J vo výške 15/160, ďalej na LV
č. XXX v k.ú. I. k podielom C. I. pod B XX vo výške 1/80, pod B XX vo výške 1/80 a pod B XX vo výške
1/10 a na LV č. XXX v k.ú. I. k podielom C. I. pod B XX vo výške 10/160, pod B XX vo výške 10/160, k
podielu V. I. pod B XX vo výške 10/160 a k podielu T. I. pod J vo výške 60/160.

Matka žalovaných si osvedčila vlastnícke právo notárskou zápisnicou spísanou na Notárskom úradu
JUDr. Evy Čabrovej č. N XX/XXXX zo dňa 18.9.2007, ktorá bola opravená zo dňa 9.1.2008. V tejto
zápisnici si okrem iného osvedčila aj spoluvlastnícke podiely T. I., a to na LV č. XXX v k.ú. I. zapísané
pod B XX vo výške 10/160
(čo zodpovedá podielu získaného dedením v roku 1923) a pod B XX vo výške 60/160 (čo zodpovedá
podielu zapísaného do pozemnoknižnej zápisnice; okrem toho bol T. I. vedený na LV č. XXX ako
spoluvlastník pod B XX v podiele 10/160, čo zodpovedá podielu získaného dedením v roku 1942 - tento
nebol predmetom osvedčenia), na LV č. XXX
.v k.ú. I. pod B XX vo výške 1/10 (čo môže zodpovedať podielu zapísaného do pozemnoknižnej zápisnice
v roku 1946) a pod B XX vo výške 1/80 (čo zodpovedá podielu získaného dedením v roku 1923) a na LV
č. XXX v k.ú. I. pod B XX vo výške 32/160 (čo môže zodpovedať podielu zapísaného do pozemnoknižnej

zápisnice v roku 1946) a pod B XX vo výške 5/160 (čo zodpovedá podielu získaného dedením v
roku 1923). Tieto podiely (okrem podielu T. I. o veľkosti 60/160 na LV č. XXX) už neboli predmetom
rozhodnutia Správy katastra č. Vy XXXX/XX/Ja-X zo dňa 15.9.2009, keďže k ich osvedčeniu došlo pred
vydaním tohto rozhodnutia. O podielu T. I. o veľkosti 60/160 bolo rozhodované aj rozhodnutím Správy
katastra v Starej Ľubovni Vy XXXX/XX/Ja-X zo dňa 15.9.2009 a bolo potvrdený žalobkyni z dôvodu
vydržania. Na LV č. XXX v k.ú. I. vyhotoveného 16.4.2011 však ako vlastníčka tohto podielu je vedená
matka žalovaných na základe vyššie uvedeného osvedčenia o vydržaní.
Po zistení, že došlo k osvedčeniu aj podielov zapísaných v prospech T. I. navštívila I.. T. matku
žalovaných, aby sa uvedená skutočnosť napravila. Matka žalovaných podľa vyjadrení I.. T. uviedla, že
ak jej podiely nepatria, treba ich vrátiť. Dňa 18.4.2011 bol Obecnému úradu v I. doručený návrh na
vydanie rozhodnutia podpísaný žalobkyňou a matkou žalovaných, ktorým menované navrhli opraviť
veľkosti spoluvlastníckych pozemkov.
Komisia ROEP odporučila správnemu orgánu návrh vyhovieť. Správa katastra v Starej Ľubovni
rozhodnutím č. C - XX/XX zo dňa 27.11.2012 nevyhovel uvedenému návrhu vzhľadom na smrť matky
žalovaných.
Po smrti matky žalovaných boli aj uvedené podiely po T. I. (v čase smrti matky žalovaných už zapísané
na matku žalovaných) prejednané v dedičskom konaní a prešli na žalovaných.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase
rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa
nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo
neisté.

Žalobca ako pán sporu (dominus litis) príslušnou žalobou zároveň určuje medze, v rámci ktorých súd
mal poskytnúť ochranu jeho právam a právam chráneným záujmom.

Žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnila právnou neistotou jej postavenia,
pričom bez rozhodnutia súdu nie je možné zosúladiť dlhoročný užívací stav so zápisom do katastra
nehnuteľností.

.Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá
fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.

Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 868 Obč. zák pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 872 ods. 6 Obč. zák. ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde
na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom
užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa § 115 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka (tzv. stredný Obč. zák.) vydržaním možno
nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa § 116 ods. 1 zák. č. 141/1590 Zb. Občianskeho zákonníka vlastnícke právo k hnuteľnej veci
nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná
vydržacia doba desaťročná.

Právne posúdenie vecí:
Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k parcelám špecifikovaných žalobkyňou.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri
splnení zákonom požadovaných predpokladov. Prvým predpokladom je, že musí
.ísť o spôsobilý predmet vydržania. Druhým je, že držba musí byť oprávnená. Oprávnená držba je
faktické ovládanie veci s vôľou nakladať s vecou ako so svojou, pričom držiteľ musí byť dobromyseľný
v tom, že vec držiteľovi patrí. Okolnosť, z ktorej možno usudzovať dobromyseľnosť, musí v
spore preukázať držiteľ veci, je to okolnosť svedčiaca o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia
veci. Vlastník musí preukázať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva. Tretím a posledným
predpokladom vydržania je nepretržité uplynutie zákonom stanovenej doby.

Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex lege),
treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy a to
obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31. 12. 1950, ďalej obdobie platnosti
Občianskeho zákonníka 141/1950 Zb. od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964 a obdobie platnosti Občianskeho
zákonníka od 40/1964 Zb. od 1. 4. 1964.

Podľa obyčajového práva vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32
rokov ako svoju pokojne v držbe. Vydržanie bolo prípustné voči každému, teda i voči spoluvlastníkovi,
ak boli splnené podmienky vydržania, t.j. ak došlo k udalosti, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi
vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov a tieto mal príslušnú,
zákonom ustanovenú dobu v držbe.

Ak však došlo medzi spoluvlastníkmi k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti na samostatné časti a tieto
v takom rozdelenom stave dlho užívali, došlo v zmysle rozhodnutia č. XXX/XXXX Úr. Zb. k zrušeniu
spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností. Takúto dohodu strán o deľbe, prípadne o
zámene týchto nehnuteľností treba považovať za dohodu nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho
práva.

Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (§115-116) vlastnícke právo k nehnuteľnej veci mohol
nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu desať rokov. Za oprávneného držiteľa
sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolností bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to
po celú vydržaciu dobu.

V Občianskom zákonníku č. 40/1964 Zb. nebolo vydržanie ako titul nadobudnutia vlastníctva upravené,
a to až do 31.3.1983. Novelou účinnou od 1.4.1984 umožnil OZ vydržať vec a takto k nemu získať
osobné vlastníctvo. Pri pozemkoch však fyzická osoba mohla vydržať pozemok iba pre štát a mala právo
na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku, teda pozemok nemohol a nadobudnúť do osobného
vlastníctva. Novela účinná od 1.1.1993 umožnila nadobúdať na základe vydržania aj pozemky, pričom
umožnila oprávnenej osobe
započítať si čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou
tohto zákona.

Podľa obyčajového práva, podľa ustanovenia § 116 ods. 2 OZ č. 141/1950 Zb., ako aj podľa § 134 ods.
4 v súčasnosti platného OZ platila a platí zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného
držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

. Žalobkyňa požadovala určenie vlastníckeho práva na základe vydržania. Hlavnou námietkou
žalovaných a ich zástupcov bola skutočnosť, že neboli splnené podmienky vydržania v prospech
žalobkyne, predovšetkým že chýba právny titul vstupu do držby a teda aj dobromyseľnosť žalobkyne.

Pokiaľ ide o právny titul vstupu do držby a dobromyseľnosť, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 260/2008, zo dňa 10. decembra 2008, podľa ktorého „Predpokladom vydržania
je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo
patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na
okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že
užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať
o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby
držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.
Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.“

Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že žalobkyňa bola dobromyseľná pri držbe pozemkov, ku
ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva. Je pravdou, že T. I. nadobúdal vlastníctvo k sporným
pozemkom postupne, ako bolo uvedené vyššie, časť získal dedením a časť na základe skutočnej držby
a kúpnej zmluvy, pričom posledné spoluvlastnícke podiely získal až po smrti otca žalobkyne. Je teda
zrejmé, že tieto právne nemohli byť predmetom darovania ešte pred smrťou otca žalobkyne. Na druhej
strane však zápis v roku 1946 bol vykonaný na základe skutočnej držby. T. I. odišiel do USA ešte pred
1. svetovou vojnou, čiže je zrejmé, že v jeho prospech musela byť držba vykonaná inými osobami.
Z vyjadrenia jeho dcéry, C. C., vyplýva, že pozemky v jeho vlastníctve (t.j. v čase odchodu do A.)
prenechal do užívania otcovi žalobkyne. Keďže väčšia časť súrodencov bola v tom čase v A. (3 sestry a
2 bratia boli v A., čo vyplýva z pozemkových zápisníc a listín v konaní 3C XX/XXXX) a s rodinou matky
žalovaných T. nevychádzal najlepšie, pričom pozemky vlastniace T. užíval otec žalobkyne a na vydržanie
sa vyžadovala určitá doba, je možné uzavrieť, že pozemky zapísané v prospech T. v roku 1946 užíval
ešte za života otec žalobkyne. Vyhláseniami dcéry T. I. mal súd jednoznačne preukázané, že T. daroval
pozemky otcovi žalobkyne a následne žalobkyni. Písomná darovacia zmluva nebola vyhotovená. omrel.
Po jeho smrti sa však nič nezmenilo na užívacích vzťahoch k pozemkom zapísaných na meno T. I., a
to aj tých, ktoré boli na neho zapísané až v roku
.1946. Uvedené mal súd potvrdené aj svedeckou výpoveďou I. V.. Žalobkyňa bola pritom jediná dedička
po otcovi.

Aj keď v danom prípade nebola vyhotovená písomná zmluva, súd z uvedených skutočností vyvodil
minimálne domnelý právny dôvod vstupu do držby žalobkyne, ktorý v žalobkyni na základe objektívnych
skutočnosti skutočne vyvolal vnútorný subjektívny pocit a vnútorné presvedčenie, že je vlastníčkou
sporných pozemkov. Uvedené vnútorné presvedčenie sa dlhodobo prejavovalo aj navonok v užívacích
vzťahoch, ktoré okrem svedka I. V. potvrdzuje aj rozhodnutie Správy katastra v Starej Ľubovni zo dňa
15.9.2009 a vyjadrenia členov komisie ROEP. Nakoniec aj z výpovede svedkyne I.. T., ktorá matke
žalovaných pomáhala pri vysporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom vyplýva, že dohoda medzi
žalobkyňou a matkou žalovaných bola taká, že pozemky po T. I. pripadnú žalobkyni. Po osvedčení
spoluvlastníckych podielov matkou žalovaných táto podľa vyjadrenia I.. T. sama uviedla, že ak jej
nepatria, treba ich vrátiť. O pravdivosti výpovede I.. T. pritom súd nemal dôvod pochybovať, keďže ide
o nestrannú osobu.

V tomto smere neobstojí argument žalovaného v 2. rade, že „my sme boli prví, preto to patrí nám“,
pretože aj z vyjadrenia dcéry T. I. je zrejmá vôľa jej otca, aby všetky nehnuteľnosti v jeho vlastníctve
patrili žalobkyni (ktoré aj reálne dlhodobo užívali) a ako právna nástupkyňa T. nedala matke žalovaných
súhlas na osvedčenie si nehnuteľností zapísaných na jej otca. Ak dôjde k protiprávnemu nadobudnutiu
vlastníckeho práva, na základe žaloby skutočného vlastníka je možné takýto protiprávny stav zvrátiť.

Pokiaľ ide o plynutie vydržacej lehoty, je zrejmé, že počas platnosti uhorského práva žalobkyňa nemohla
vydržať sporné nehnuteľnosti, ani pri započítaní držby svojho právneho predchodca, keďže prvé zo
sporných nehnuteľností získal T. I. až v roku 1923. Najneskôr po roku 1946 však už užívala nehnuteľnosti
aj T. I.. V zmysle § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka z roku 1950 lehota, ktorá začala bežať
pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto
kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951. Keďže tento OZ upravoval kratšiu vydržaciu lehotu
pre vydržanie oproti uhorskému právu, a to 10 rokov. Aj keď vzhľadom na zmenu spoločenských
pomerov boli dané tieto pozemky do užívania družstvu, nič to nezmenilo na vnútornom pocite
žalobkyne, že je vlastníčkou týchto pozemkov. Súd preto ustálil, že vydržacia doba uplynula v danom
prípade dňa 1.1.1961 a týmto dňom žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k vyššie špecifikovaným
nehnuteľnostiam.

K námietke žalovaných v tom, že žalobkyňa nemohla užívať sporné pozemky, pretože boli v užívaní
družstva, súd poznamenáva, že z rovnakého dôvodu, nehnuteľnosti nemohla užívať ani právna
predchodkyňa žalovaných, napriek tomu túto skutočnosť do notárskej zápisnice osvedčila.

K základným ľudským právam podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj
z Ústavy SR patrí právo, že nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za
podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. V danom prípade
majetku (spoluvlastníckych podielov k vyššie
.
špecifikovaným nehnuteľnostiam, pôvodne vedených na T. I.) bola zabavená žalobkyňa v rozpore so
základným ľudským právom, že nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, k zbaveniu jej spoluvlastníckych
podielov došlo nie vo verejnom záujme a v rozpore s podmienkami stanovenými zákonom či
medzinárodnou zmluvou.

Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností špecifikovaných vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na záver poznamenáva, že rozhodnutím súdu by sa mali upraviť pomery účastníkov rozumne
a spravodlivo, pričom vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd považuje takéto usporiadanie
vlastníckych vzťahov medzi účastníkmi za spravodlivé
a zodpovedajúce dlhodobým užívacím vzťahom zohľadňujúc aj vôľu samotného pôvodného vlastníka
sporných nehnuteľností. Taktiež súd poznamenávaná, že v ústavnej rovine bolo prízvukované, že
prepätý formalizmus sa rovná sofistikovanému odňatiu spravodlivosti (porovnaj nálež ÚS ČR sp. zn.
II.ÚS 222/07).

Druhým výrokom súd žalobu zamietol v časti určenia spoluvlastníckeho podielu k parcelám reg. „E“,
ktoré podľa žalobkyne majú byť vedené na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX. Na LV č. XXXX ide o
parcely číslo XXX m2 TTP, XXX o výmere 1267 m2 orná pôda, XXX o výmere 1168 m2 TTP, XXXX/
X o výmere 2814 m2 orná pôda, XXXX o výmere 98 m2 orná pôda, XXXX o výmere 442 m2 orná pôda,
XXXX o výmere 1306 m2 orná pôdaXXXX o výmere 368 m2 orná pôda, XXXX/XXX o výmere 96 m2
orná pôda, XXXX o výmere 277 m2 TTP, XXXX o výmere 1149 m2, XXXX o výmere 701 m2 TTP, XXXX
o výmere 1086 m2 orná pôda, XXXX o výmere 834 m2 orná pôda, XXXX o výmere 1923 m2 TTP, XXXX/
XXX o výmere 3399 m2 orná pôda, XXXX/XXX o výmere 2232 m2 TTP, XXXX o výmere 472 m2 TTP,
XXXX o výmere 478 m2 TTP, XXXX o výmere 1094 m2 TTP, XXXX/XXX o výmere 419 m2 TTP, XXXX
o výmere 205 m2 TTP, XXXX o výmere 811 m2 TTP, XXXX o výmere 1382 m2 TTP, XXXX o výmere
719 m2 TTP, XXXX o výmere 14273m2 TTP, XXXX o výmere 14176 m2 TTP, XXXX o výmere 1779m2
TTP, na LV XXXX ide o parcely č. XXXX o výmer e3780 m2 lesné pozemky, č. XXXX/XXX o výmere
2477m2 lesné pozemky, preto podľa aktuálnych listov vlast1488va č. XXXX a XXXX uvedené parcely
na týchto listoch vlastníctva nie sú evidované.

Rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. súd ponechal na čas po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

2C/68/2014
- 14 -

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 14. 11. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.