Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/455/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409206259
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4409206259.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcov: 1.
AMADEUSMP,spol.sr.o.,Komenského66,Šurany,IČO:36518808,zastúpenýdoc.JUDr.Ľubomírom
Fogašom, CSc., advokátom, so sídlom Bratislava, Kýčerského 5, 2. C.. V. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom
X., L. 2, zastúpený na základe splnomocnenia L.. M. L., bytom X., P. XX, 3. E.. Z. X., nar. XX. XX.
XXXX, bytom X., U. XX, proti žalovaným: 1. U.. F. F., N.., bytom X., F. XX, 2. U.. X. F., bytom X., F.
XX, obaja zastúpení JUDr. Ivanou Starzykovou, advokátkou, so sídlom Šurany, M. R. Štefánika 14, o
určení neplatnosti článku V. bod 2. kúpnej zmluvy, o zrušenie vecného bremena a o vzájomnom návrhu

žalovaných o nadobudnutí vecného bremena vydržaním, o odvolaní žalovaného v 1. a 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4. apríla 2016 č. k. 16C/116/2009-736 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým určil neplatnosť článku V.
bod 2. kúpnej zmluvy zo dňa 14. 09. 1998 p o t v r d z u j e s tým, že na základe tohto článku došlo
k zápisu vecného bremena práva prechodu cez pozemok parcelu č. 20/1 zapísaného na LV č. XXXX,
kat. úz. X., obec X. v prospech vlastníka parcely č. 20/4, 20/3 pod V 4222/98.

II. Vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zrušil vecné bremeno napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

III. Odvolací súd späťvzatie vzájomnej žaloby žalovanými n e p r i p ú š ť a .

IV. Vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaných zamietol napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že čl. V. bod 2. Kúpnej zmluvy zo dňa 14. 09.

1998, uzavretej medzi predávajúcim Mesto Šurany, Námestie hrdinov 1, Šurany a kupujúcim U.. F.
F., N.., bytom X., F. XX a manželkou U.. X. F., bytom X., F. XX, ktorou sa predávala parc. č. 20/4 -
zastavaná plocha (dvor) o výmere 87 m2 je neplatný. Druhým výrokom zrušil vecné bremeno, ktorému
zodpovedá právo prechodu cez pozemok parc. č. 20/1 v prospech vlastníkov parc. č. 20/3 a parc. č.
20/4, kat. úz. X., zapísané na Okresnom úrade Nové Zámky, odbor katastrálny na LV č. XXXX bez
primeranej náhrady. Tretím výrokom súd vzájomný návrh žalovaných zamietol. O trovách konania si
vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po právnej stránke svoje

rozhodnutie odôvodnil ust. § 37 ods. 1, § 39, § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 1, 2, § 11
ods. 4 písm. a/ zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení účinnom do 23. 07. 1999, ako aj § 80 písm.
c/ OSP a vykonaným dokazovaním. Pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhali zrušenia vecného
bremena, ktorému zodpovedá právo prechodu cez pozemok parc. č. 20/1 v prospech vlastníkov parc.č. 20/3 a č. 20/4, kat. úz. X., zapísané u Správy katastra Nové Zámky na LV č. XXXX bez primeranej
náhrady. Žalobu odôvodnili tým, že vecné bremeno pre žalovaných bolo zriadené Kúpnou zmluvou zo
dňa 14. 09. 1998, uzavretou medzi Mestom Šurany ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi,

ktorá je v zmysle § 37 OZ absolútne neplatná. Žalovaní vecné bremeno využívajú na úkor vlastníkov
parc. č. 20/1, ktorými si žalobcovia v 1. a 2. rade. O zriadenie vecného bremena v prospech žalovaných
uplynula pomerne dlhá doba, zmenili sa podmienky, ako aj pomery vlastníkov pozemkov, na základe
čoho žalovaní sú vlastníkmi nehnuteľností, ku ktorým majú zabezpečený prístup, príjazd cez parc. č.
20/3 a z ulice a taktiež na parc. c. 20/4 - záhradu o výmere 87 m2 majú prístup cez vlastnú budovu

a vlastné pozemky. V dôsledku zmeny pomerov nastal hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného, pre ktorý nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení. Vo veci súd rozhodol
prvýkrát rozsudkom zo dňa 14. 02. 2012 č. k. 16C/116/2009-346 tak, že návrh zamietol, keď mal za to,
že v konaní nebola preukázaná zmena pomerov, ktorá by spôsobovala hrubý nepomer medzi vecným
bremenom a výhodou oprávneného. V dôsledku podaného odvolania žalobcov Krajský súd v Nitre
uznesením zo dňa 07. 02. 2013 č. k. 9Co/111/2012-457 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že kúpna zmluva uzatvorená dňa
14. 09. 1998 medzi predávajúcim Mestom Šurany a kupujúcim U.. F. F. a manželkou U.. X. F., ktorej
vklad bol povolený na OÚ Nové Zámky, katastrálnym odborom dňa 16. 11. 1998 pod č. V 4222/98 v čl.
V. bod 2. nebola uzavretá v súlade s platnou právnou úpravou a chýbalo schválenie zastupiteľstvom, a
preto v tejto časti predmetným úkonom právo z vecného bremena žalovaným nevzniklo. Je nesporné

len to, že v súlade s § 151o OZ bolo vecné bremeno na parc. č. 20/1 zriadené len pre parc. č. 20/2, čo
vyplýva z rozhodnutia OS Nové Zámky zo dňa 31. 10. 1996 č. k. 5C/120/94-117, právoplatného dňa 25.
11. 1996, ktorým bol schválený súdny zmier o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
a týmto rozhodnutím v zmysle geometrického plánu Ing. Vojtecha Bindera bolo zriadené vecné bremeno
v prospech žalovaného, teda vlastníka parc. č. 20/2 na parc. č. 20/1 spočívajúce v prechode pešo a

vozom v šírke 3 metrov. Z predloženého LV č. XXXX pre kat. úz. X. mal súd preukázané, že vlastníkmi
parc. č. 20/2, 20/5 a 20/8 boli C.. D. M. v 1-ici a C. M. v 1-ici, parcela č. 20/2 bola využívaná ako dvor,
na parc. 20/5 je postavená bytová budova označená súpisným číslom, na parc. č. 20/8 je rozostavaná
stavba. S parcelou č. 20/1 susedia parcely č. 20/3 a 20/4, tak ako to vyplýva z kópie katastrálnej mapy
(č. l. 493), ktoré sú vo vlastníctve žalovaných, vykazované na LV č. XXXX. Žalobcovia v 1. a 2. rade

predložili súdu návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby a súd uznesením č. k. 16C/116/2009-596 zo
dňa 08. 08. 2014 pripustil zmenu petitu žaloby podľa § 95 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého sa žalobcovia
v 1. a 2. rade domáhali určenia, že čl. V. bod 2. kúpnej zmluvy zo dňa 14. 09. 1998, uzavretej medzi
predávajúcim Mestom Šurany a kupujúcim MUDr. F. F., N.. a manželkou U.. X. F., ktorou sa predávala
parc. č. 20/4 - zastavaná plocha (dvor) o výmere 87 m2 je neplatný. Vo zvyšnej časti petit návrhu zostal

nezmenený. Žalovaní doručili súdu dňa 20. 11. 2013 vzájomný návrh podľa § 97 ods. 1 OSP, ktorým
sa domáhali určenia, že žalovaným v 1. a 2. rade ako vlastníkom parc. č. 20/3 a č. 20/4 v kat. úz. X.,
zapísanej u OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX vzniklo vecné bremeno - právo vstupu
a prechodu peši i vozom cez parc. č. 20/1, kat. úz. X., zapísanej u OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor
na LV č. XXXX výkonom práva vydržaním s poukazom na ust. § 151o ods. 1 a § 134 ods. 1 OZ. V

priebehu konania vstúpila podľa § 92 ods. 3 OSP do konania RNDr. Z. X., keď svoje vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam preukázala LV č. XXXX, kde je vedená ako podielová spoluvlastníčka v podiele 4/10-
iny. Uznesením č. k. 16C/116/2009-689 zo dňa 12. 11. 2015 súd pripustil, aby do konania na strane
žalobcov vystupovala ako žalobkyňa v 3. rade RNDr. Z. X. podľa § 92 ods. 1, 2, 3 OSP. Dňa 01. 10. 2015
súd vykonal ohliadku na mieste samom, z ktorej mal preukázané, že žalovaní odkúpili nehnuteľnosť

parc. č. 20/2, 20/5 a 20/8 zapísanú na LV č. XXXX v kat. úz. X. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11. 12.
2013 ovkladovanej pod č. V 3378/2014. Uvedenou kúpnou zmluvou žalovaní nadobudli vecné bremeno,
ktoré bolo zriadené v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 5C/120/94 v šírke 3 metrov. Vzdialenosť
medzi plotom žalobcov a budovou žalovaných predstavovala šírku 4 metre s tým, že v podstate jeden
meter je časť, ktorú by žalovaní potrebovali k prechodu na parc. č. 20/4, kde majú zriadené parkovisko,

z ktorého je i bezbariérový vstup do budovy. Právny zástupca žalobcu v 2. rade poukázal na to, že
neexistuje žiadny právny dôvod a titul na vecné bremeno v šírke jedného metra od kraja pozemku parc.
č. 20/4 v prospech žalovaných. Konateľka žalobcu v 1. rade zdôraznila, že majú zakreslené inžinierske
siete, ktoré by mali byť vložené do časti nehnuteľnosti v ich vlastníctve, o ktorú majú záujem žalovaní
za účelom prechodu k ich parcele, na ktorej je zriadené parkovisko a ak by o túto časť nehnuteľnosti

prišli, nemali by kde byť uložené inžinierske siete. Z obsahu listinného dôkazu, od ktorého žalovaní v
1. a 2. rade odvodzujú vznik vecného bremena - kúpnej zmluvy uzatvorenej písomne dňa 14. 09. 1998
medzi predávajúcim Mestom Šurany a kupujúcimi MUDr. F. F., N.. a manželka U.. X. F., ktorej vklad bol
povolený OÚ Nové Zámky, katastrálnym odborom dňa 16. 11. 1998 pod č. V 4222/98 (č. l. 20 až 22spisu) vyplýva, že žalovaní ako kupujúci sa stali výlučnými vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa
v kat. úz. X. ako parc. č. 20/4 - zastavaná plocha (dvor) o výmere 87 m2. V čl. V. bod 2. predmetnej
kúpnej zmluvy vyplýva, že: „Účastníci zmluvy súčasne požadujú, aby na na parc. č. 20/1 - zastavaná

plocha, kat. úz. X. bolo zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve vstupu a
prechodu peši a vozom cez pozemok v prospech vlastníka nehnuteľností parc. č. 20/4 a 20/3." Z výpisu
uznesenia zo zápisnice Mestského zastupiteľstva v Šuranoch XXV. zasadnutia konaného dňa 26. 06.
1988 (č. l. 82 spisu) vyplýva, že bez pripomienok poslancov Mestského zastupiteľstva pod bodom A. bol
schválený len predaj pozemku - parc. č. 20/1 o výmere cca 75 m2 s tým, že žiadateľ (žalovaní v 1. a

2. rade) si na vlastné náklady zabezpečia znalecký posudok, geometrický plán s rešpektovaním práva
prechodu k parc. č. 20/2. S poukazom na vyššie uvedené potom bolo potrebné dospieť k právnemu
záveru,žekúpnazmluvauzatvorenápísomnedňa14.09.1998včl.V.bod2.nebolauzatvorenávsúlade
s platnou právnou úpravou - chýbalo schválenie zastupiteľstvom. Vecné bremená môžu vzniknúť zo
zákona a môžu vzniknúť na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Rozhodnutie príslušného orgánu
však nesmie byť v rozpore so zákonom. Zmluvy o vecnom bremene patria do výhradnej pôsobnosti

obecného zastupiteľstva. Keďže obecné zastupiteľstvo schválilo iba predaj pozemku parc. č. 20/1 o
výmere 75 m2 a neschválilo aj zmluvu o zriadení vecného bremena, vecné bremeno kúpnou zmluvou zo
dňa14.09.1998platnenevzniklo.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdvyhovelnávrhužalobcovarozhodol
tak, že čl. V. bod 2. Kúpnej zmluvy zo dňa 14. 09. 1998, uzavretej medzi predávajúcim Mestom Šurany,
Námestie hrdinov 1, Šurany a kupujúcim U.. F. F., N.., bytom X., F. XX a manželkou U.. X. F., bytom

X., F. XX, ktorou sa predávala parc. č. 20/4 o výmere 87 m2 je neplatný. Samotné určenie neplatnosti
článku kúpnej zmluvy nespôsobí vymazanie vecného bremena, ktoré je vyznačené v zmysle kúpnej
zmluvy ako ťarcha na LV č. XXXX, kat. úz. X. v prospech vlastníkov parc. č. 20/4 a 20/3, a preto vyhovel
i ďalšiemu výroku, t. j. výroku týkajúceho sa zrušenia vecného bremena. Výrazná zmena pomerov od
podania návrhu nastala v tom, že žalovaní nadobudli nehnuteľnosti v kat. úz. X. na LV č. 2870 parc. č.

20/2, 20/5 a 20/8 kúpnou zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11. 12. 2013
spolu s vecným bremenom právom prechodu peši i vozom v šírke 3 metrov cez parc. č. 20/1 v prospech
vlastníka parcely č. 20/2. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaní majú bezproblémový prístup
ku všetkým svojim nehnuteľnostiam a to cez vecné bremeno nadobudnuté kúpnou zmluvou. Tvrdenia
žalovaných, že potrebujú k výkonu svojej podnikateľskej činnosti vecné bremeno v šírke 4 metrov za tým

účelom,abysamohlidostaťsanitkynaparc.č.20/4,kdemajúzriadenéparkoviskoabezbariérovývstup,
súd považuje za irelevantné, vzhľadom na to, že sú vlastníkmi všetkých ostatných vyššie uvedených
nehnuteľností, odkiaľ je to možné zabezpečiť. Parcela č. 20/4 susedí s parc. č. 20/2, ktorá je využívaná
ako dvor. Vecné bremeno nemôže byť zriadené nad rámec nevyhnutnej potreby, ktorá je v danom
prípade u žalovaných zachovaná. Vychádzajúc zo zákonného ust. § 80 písm. c/ OSP, ako aj konštantnej

judikatúry týkajúcich sa naliehavého právneho záujmu, súd dospel k záveru, že žalovaní neosvedčili svoj
naliehavý právny záujem na ich vzájomnom protinávrhu. Domáhali sa ním určenia, že žalovaným v 1. a
2. rade ako vlastníkom parc. č. 20/3 a 20/4 v kat. úz. X., zapísané u OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor
na LV č. XXXX vzniklo vecné bremeno právo vstupu a prechodu peši i vozom cez parc. č. 20/1 v kat.
úz. X. zapísanej u OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX výkonom práva a vydržaním. Súd

vzájomný návrh žalovaných i napriek výhradám žalobcov nevylúčil na samostatné konanie z dôvodu
hospodárnosti konania, pretože mal za to, že vzhľadom na rovnaký okruh účastníkov konania a predmet
sporu bolo potrebné danú situáciu vyriešiť komplexne. Súd v prvom rade skúmal naliehavý právny
záujem žalovaných a mal za to, že žalovaní nepreukázali naliehavý právny záujem, pretože rozhodnutím
vo veci v zmysle určovacieho petitu by sa nedosiahlo odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty,

nakoľko by zostal zachovaný rovnaký právny stav. Následne by boli vyvolané ďalšie konania týkajúce
sa vecného bremena. Pretože žalovaní neosvedčili svoj naliehavý právny záujem na nich požadovanom
určení, súd vzájomný návrh zamietol a nezaoberal sa meritom veci. O trovách konania súd rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 OSP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí
sa domáhali jeho zmeny vo výroku I. tak, že súd žalobu zamietne, v II. výroku sa domáhali zmeny tak,
že súd žalobu zamietne, alternatívne obmedzí vecné bremeno práva prechodu a prejazdu peši i vozom
cez parcelu registra „C" č. 20/1 v prospech vlastníkov parcely registra „C" č. 20/3 a 20/4 v šírke 4 metre
podľa geometrického plánu č. 98/2015 zo dňa 31. 12. 2015 a vo výroku III., vzhľadom pre späťvzatie

návrhu navrhli konanie o vzájomnom návrhu zastaviť. Dôvodili tým, že proti výroku I. napadnutého
rozsudku podávajú odvolanie v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ OSP, keď žalobcovia rozšírili žalobný
petit, pričom ani jeden zo žalobcov nepreukázal v konaní na takomto určení neplatnosti právneho úkonu
naliehavý právny záujem a konajúci súd preukázanie naliehavého právneho záujmu ani nekonštatoval vodôvodnení napadnutého rozhodnutia, ani sa preukázaním naliehavého právneho záujmu nezaoberal.
Majú za to, že zo strany žalobcov nebola splnená podmienka preukázania naliehavého právneho záujmu
na určení neplatnosti právneho úkonu tak, ako sa tejto neplatnosti domáhali v zmysle svojich podaní.

Určením neplatnosti právneho úkonu - zriadenia vecného bremena sa situácia žalobcov nezmení,
nakoľko parc. č. 20/1 zostane aj naďalej zaťažená vecným bremenom v šírke 3 metrov v prospech
vlastníkov parc. č. 20/2, pričom žalobcovia prehlásili (č. l. 477), že toto vecné bremeno rešpektujú v
plnom rozsahu a nikdy ho nespochybňovali. K vydaniu stavebného povolenia Mestom Šurany takisto
nepotrebujú mať zrušené vecné bremeno cez parc. č 20/2, stačí obmedzenie vecného bremena.

Podmienku zrušenia vecného bremena na parc. č. 20/1 by ani nevedeli splniť existenciu vecného
bremena v šírke 3 metrov v prospech vlastníkov parc. č. 20/2. Za najpodstatnejšie v danej veci však
považujú posúdenie podmienok konania, ktoré súd prvej inštancie nesprávne posúdil. Po zrušení prvého
rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy,
pričom okruh účastníkov zostal nezmenený. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu
- kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 14. 09. 1998 musia byť všetci účastníci,

ktorí túto zmluvu uzavreli a to, buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. To znamená, že účastníkom
predmetného súdneho konania malo byť aj Mesto Šurany, ktoré vystupovalo na strane predávajúceho a
zároveň osoby povinné z vecného bremena. Ak účastník konania nie je niektorým z účastníkov zmluvy,
súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo
122/2002, 3Cdo 158/2010). Žalobcovia v 1. a 2. rade na výzvu súdu oznámili, že trvajú na návrhu vo

veci samej len voči označeným žalovaným a nenavrhujú vstup ďalších účastníkov do tohto súdneho
konania. Pokiaľ konajúci súd tak určil neplatnosť zmluvy, ktorej účastníkom bolo aj Mesto Šurany, kde
Mesto Šurany zriadilo touto zmluvou vecné bremeno v čl. V. bod 2 kúpnej zmluvy zo dňa 14. 09.
1998, nenamietalo zriadenie vecného bremena, takto zriadené vecné bremeno rešpektovalo až do roku
2005, kedy Mesto Šurany odpredalo parc. č. 20/1 aj so zriadením vecného bremena žalobcom v 1.

rade. Na základe uvedeného tu ide o inú vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolanie žalovaných smeruje aj voči výroku II., ktorým súd prvej inštancie zrušil neplatne
zriadené vecné bremeno. Poukázali na ust. § 151p ods. 3 OZ. Aby konajúci súd mohol vyhovieť
takémuto žalobnému návrhu, musel predovšetkým zistiť, či došlo k zmene pomerov a následne, či takáto
zmena pomerov založila hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Konajúci

prvoinštančný súd ako významnú zmenu pomerov od podania žaloby posúdil skutočnosť, že žalovaní
počas súdneho konania nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 11. 12. 2013 nehnuteľnosť v kat. úz. X.
zapísanú na LV č. XXXX ako parc. č. 20/2, 20/5 a 20/8 a spolu s vlastníctvom týchto nehnuteľností
nadobudli aj vecné bremeno práva prechodu peši i vozom v šírke 3 metrov cez parc. č. 20/1 v prospech
vlastníka parc. č. 20/2. Súd dospel k jednoznačnému záveru, že majú vytvorený bezproblémový prístup

ku všetkým svojim nehnuteľnostiam. Konajúci súd uviedol, že vecné bremeno nemôže byť zriadené
nad rámec nevyhnutnej potreby, ktorá je v danom prípade u žalovaných zachovaná, avšak nezobral
do úvahy skutočnosť, že ide o vecné bremeno im rem, keďže ide o prístup k nehnuteľnosti. Majú za
to, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, i napriek tomu, že dňa 01. 10. 2015 vykonal
ohliadku na mieste samom. O tejto ohliadke nevykonal zákres o zistených skutočnostiach o stave,

polohe pozemkov a budov, ktoré vlastnia žalovaní. Majú za to, že je potrebné vziať do úvahy stav,
ktorý existoval v čase vzniku vecného bremena. Žalobca v 1. rade vstúpil do vlastníckych práv v roku
2005, pričom v tom čase bolo zriadené v prospech vlastníkov parc. č. 20/3 a 20/4 vecné bremeno
cez parc. č. 20/1. Žalobca v 2. rade vstúpil do vlastníckych práv v roku 2010 a žalobkyňa v 3. rade
v roku 2015. Tým, že sa stali vlastníkmi žalobcovia, nenastala zmena pomerov, nadobudli len toľko

práv a povinností, koľko mal predchádzajúci vlastník. Rozhodnutím súd prvej inštancie spôsobil stav,
kedy sa nebudú vedieť cez parc. č. 20/1 dostať na parc. č. 20/4. Vecné bremeno je doposiaľ evidované
na LV č. XXXX pre kat. úz. X. v prospech vlastníka parc. č. 20/3 a 20/4. Je nesprávny postup súdu,
pokým prihliada na nadobudnutie vlastníctva susednej nehnuteľnosti parc. č. 20/2 a zároveň k vecnému
bremenu práva prechodu cez parc. č. 20/1 v prospech vlastníka parc. č. 20/2 v súvislosti s prístupom

k parc. č. 20/4, pretože ide o vecné bremeno im rem. Žalovaní majú záujem v budúcnosti odpredať
nadobudnuté nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. X., ktoré neslúži k poskytovaniu
zdravotnej starostlivosti. V takom prípade by opätovne nastala situácia, kedy vlastník parc. č. 20/3 a
20/4 nebude mať zriadený prístup k parc. č. 20/4 cez parc. č. 20/1 a tento stav vyvolá ďalšie súdne
konanie o zriadení vecného bremena. Z uvedených dôvodov považovali i druhý výrok napadnutého

rozsudku za nesprávny, keď vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Domáhali sa preto
jeho zmeny a zamietnutia žaloby vo výroku II., alternatívne sa domáhali obmedzenia vecného bremena
prechodu a prejazdu peši i vozom cez parcelu registra „C" č. 20/1 v prospech vlastníkov parcely registra
„C" č. 20/3 a 20/4 v šírke 4 metrov podľa geometrického plánu č. 98/2015 zo dňa 31. 12. 2015.Napokon, žalovaní podali odvolanie aj do III. výroku napadnutého rozsudku podľa § 205 ods. 2 písm.
a/ v spojení s § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Majú za to, že súd prvej inštancie nepreukázanie naliehavého
právneho záujmu nedostatočne odôvodnil a oprel ho iba o argumentáciu žalobcu v 1. rade. Majú

za to, že vo svojom vzájomnom návrhu dostatočným spôsobom preukázali naliehavý právny záujem.
Podanie vzájomného návrhu bolo jediným možným prostriedkom, aby dosiahli určenie nadobudnutia
vecného bremena vydržaním stav právnej istoty a zabránili tak ďalším prípadným súdnym sporom.
Súd prvej inštancie venoval odôvodneniu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na strane 10
tri vety svojho rozhodnutia. Takéto odôvodnenie považujú za nedostatočné a vedie k nepresvedčivosti

súdneho rozhodnutia. Majú za to, že vo svojom návrhu dostatočne preukázali naliehavý právny záujem,
a preto sa mal konajúci súd zaoberať splnením podmienok vydržania pri nadobudnutí vecného bremena
zodpovedajúceho právu prechodu a prejazdu peši i vozom cez parc. č. 20/1 v prospech žalovaných ako
vlastníkov parciel č. 20/3 a 20/4. Napriek uvedenému presvedčeniu žalovaní v 1. a 2. rade podľa § 96
o/ds. 1 OSP berú svoj vzájomný návrh v plnom rozsahu späť a žiadajú konanie o vzájomnom návrhu
zastaviť. Ak to bude potrebné, podajú na súd samostatný určovací návrh, ktorým sa budú domáhať

určenia, že im vzniklo vecné bremeno práva prechodu a prejazdu peši i vozom cez parc. č. 20/1 na parc.
č. 20/3 a 20/4 vydržaním. V prípade, že odvolací súd vyhovie všetkým návrhom žalovaných, navrhli, aby
v súlade s ust. § 224 ods. 2 OSP rozhodol odvolací súd o trovách konania tak, že uloží žalobcom v 1. až
3. rade zaplatiť im spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle ich písomného
vyčíslenia.

3. K podanému odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca v 2. rade, ktorý navrhol výroky I. a
III. napadnutého rozsudku ako vecne správne potvrdiť, pričom rozhodnutie o II. výroku predmetného
rozsudku ponechal na zváženie odvolaciemu súdu. K dôvodom uvádzaným v odvolaní uviedol, že
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti v čl. V. bod 2. kúpnej zmluvy zo dňa 14. 09. 1998 vyplynul

užzpôvodnéhonávrhuzodňa21.05.2009anáslednezdoterajšiehoprejednávaniapredmetnejprávnej
veci, najmä zo všetkých písomných a ústnych vyjadrení žalobcov nachádzajúcich sa v spise, keď pred
začatím, ako aj v konaní bola popieraná existencia vecného bremena vyvodzovaná z predmetného
článku V. bodu 2. kúpnej zmluvy v rozsahu na celú parc. č. 20/1, čím právne bol znemožnený výkon
vlastníckeho práva žalobcov na uvedenej parcele. Má za to, že len určovacím výrokom je možné

odstrániť stav tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Pokiaľ žalovaní namietali,
že na výzvu súdu nenavrhol pristúpiť ďalších účastníkov do konania, uviedol, že to nepovažoval za
nevyhnutné jednak z dôvodu, že neplatnosť čl. V. bod 2. kúpnej zmluvy zo dňa 14. 09. 1998 už
konštatoval odvolací súd, ktorým bol súd prvej inštancie v zmysle § 226 OSP viazaný, a jednak z dôvodu,
že absolútna neplatnosť právneho úkonu, ktorou trpí predmetný článok nastáva priamo zo zákona a

pôsobí od začiatku voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej teda
bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Súd musí na takúto neplatnosť
prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Pokiaľ by bol
odvolacísúdnázoru,žeúčasťobochúčastníkovkúpnejzmluvyzodňa14.09.1998jevtomtourčovacom
konaní v súlade s našim právnym poriadkom, rešpektujúc zásadu „súd pozná právo", predkladá týmto

konajúcemu súdu návrh v zmysle ust. § 92 OSP, aby súd pripustil vstup ďalšieho účastníka do tohto
konania na strane žalovaného a to Mesto Šurany, Námestie hrdinov 1, Šurany z dôvodu jeho účasti
ako predávajúceho v kúpnej zmluve zo dňa 14. 09. 1998. Keďže súd prvej inštancie I. výrokom určil
čl. V. bod 2. kúpnej zmluvy zo dňa 14. 09. 1989 za neplatný, stal sa vzhľadom na právny základ
rozhodnutie súdu v poradí II. výrokom žalobného petitu z pohľadu žalobcu v 2. rade druhý výrok právne

nadbytočný. Ponecháva však dôvody, o ktoré oprel súd prvej inštancie II. výrok svojho rozhodnutia
na posúdenie odvolacieho súdu. Má za to, že keď vecné bremeno na základe čl. V. bod 2. kúpnej
zmluvy v prospech žalovaných platne nevzniklo, nemožno právne relevantne posudzovať jeho vznik,
zmenu, hrubý nepomer obmedzení alebo zánik, pretože sa nemôže meniť, obmedzovať alebo rušiť,
alebo zanikať právo, ktoré nevzniklo. Žalobca v 2. rade sa stotožňuje aj s III. výrokom rozhodnutia súdu

prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti, nakoľko je v súlade s právom a zodpovedá i právnemu
stavu danej veci. Ako vyplýva z nesporne zisteného skutkového právneho stavu, neexistuje na strane
žalovaných stav ohrozenia ich práva alebo neistoty v právnom vzťahu, keďže žalovaní majú za daného
skutkovéhoprávnehostavuibezprotiprávneužívanejvýhodysprávneneexistujúcehovecnéhobremena
dostatočné možnosti na prístup ku svojej parc. č. 20/4 i ku svojim ambulanciám cez svoje vlastné

pozemky a k nim prislúchajúce platné iné vecné bremeno. Neexistuje teda na ich strane žiaden stav
právnej neistoty, ani dôvod na akékoľvek budúce spory v tomto smere medzi účastníkmi tohto súdneho
konania.Aksúžalovanípresvedčeníosprávnostisvojhoprávnehonázoru,malobybyťvichzáujmetrvať
na pokračovaní v tomto konaní i pred odvolacím súdom, aby sa vo veci meritórne definitívne rozhodloa neodkladať hypoteticky takéto rozhodnutia na neskorší čas. Nehovoriac o tom, že súčasné konajúce
súdy už majú predmet sporu naštudovaný, pričom iný sudca by musel predmet sporu znovu naštudovať,
čo by znamenalo iba zbytočné zaťažovanie súdov a bolo by to v rozpore so zásadou hospodárnosti

konania. Z uvedeného dôvodu žalobca v 2. rade nesúhlasí so späťvzatím predmetného vzájomného
návrhu žalovaných a žiada konajúci súd o pokračovanie v konaní o vzájomnom návrhu žalovaných.
Žalobca v 2. rade rovnako nesúhlasí s návrhom žalovaných na priznanie trov právneho zastúpenia
z dôvodu, že trovy právneho zastúpenia v uplatnenej výške vznikli údajne s prístupom žalobcov k
prejednávanej veci, ktorí na neho podali neperfektnú žalobu z roku 2009. Takýto názor žalovaných je

nedôvodný.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril i žalobca v 1. rade, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Pokiaľ ide o I. výrok, ktorým
súd určil neplatnosť v čl. V. bod 2. kúpnej zmluvy, má za to, že naliehavý právny záujem na zrušení
vecného bremena vyplýva už zo samotného návrhu na začatie konania, pričom neskôr boli dôvody

naliehavého právneho záujmu rozvinuté v následných písomných stanoviskách vo veci samej, ako aj
uvádzané vo vyjadreniach žalobcov, ako aj na ústnych pojednávaniach. Naliehavosť určenia neplatnosti
čl. V. bod 2. kúpnej zmluvy ako domnelého právneho dôvodu zriadenia vecného bremena je daná úplne
totožnými dôvodmi ako v prípade návrhu na zrušenie vecného bremena. Pokiaľ žalovaní namietajú,
že súd nesprávne posúdil podmienky konania, keď účastníkom konania malo byť aj Mesto Šurany, je

toho názoru, že okruh účastníkov na strane žalovaných bol vymedzený správnym spôsobom. Dôvodil
tým, že predmetom konania bolo posúdenie platnosti čl. V. bod 2. kúpnej zmluvy, účastníkmi ktorej
boli na základe predávajúceho (a najmä na strane povinného z vecného bremena) Mesto Šurany a na
strane kupujúceho (oprávneného z vecného bremena) žalovaní, a ktorým došlo k údajnému zriadeniu
potvrdzovaného vecného bremena. Spochybnenou teda nebola kúpa pozemku, ale len zriadenie

vecného bremena (práva prechodu cez pozemok 20/1). Zdôrazňuje, že práva a povinnosti povinného z
vecného bremena na neho prešli kúpou pozemku parc. č. 20/1. V čase podania žaloby v máji 2009, ani
v dobe nasledujúcej po začatí konania neexistoval žiadny iný subjekt, v prospech ktorého by svedčalo
právo, či povinnosť, hoci čiastkové, ktoré by bolo predmetom konania 16C/116/2009. Inak povedané,
Mesto Šurany nebolo v čase začatia konania (a logicky ani neskôr, v čase rozhodovania súdu prvej

inštancie) vo vzťahu k pozemku parc. č. 20/1 nositeľom akéhokoľvek práva, či povinnosti a výrok o
neplatnosti čl. V. bod 2. kúpnej zmluvy sa preto nedotkol súčasných (existujúcich) práv, či povinností
Mesta Šurany. Z tohto dôvodu nemožno uvažovať o tom, že by Mesto Šurany bolo vecne legitimovaným
subjektom. V tejto súvislosti poukazuje i na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2002. Právnu vetu
uvedeného judikátu treba interpretovať v tom zmysle, že základným procesným predpokladom pre

úspech vo veci je účasť všetkých osôb (rozumej všetkých právnických, či fyzických osôb na strane
veriteľa aj dlžníka), na ktoré sa má vzťahovať rozsudok vo veci samej, nakoľko ten je záväzný a má
účinky na každú túto fyzickú alebo právnickú osobu. Ak ale v čase po urobení právneho úkonu došlo
k prechodu alebo prevodu práv na tretí subjekt, účastníkom konania bude tento právny nástupca,
resp. títo právni nástupcovia. Pôvodný účastník právneho vzťahu z dôvodu zániku hmotno-právnych

práv a povinností prestáva byť vecne legitimovaným subjektom. Žalobca ako povinný z vecného
bremena zriadeného na základe čl. V. bod 2. kúpnej zmluvy žaloval žalovaných ako oprávnených z
vecného bremena. Tento postup je absolútne súladný s citovaným judikátom, ako aj požiadavkami
vecnej legitimácie. Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v podanom odvolaní je možné dospieť k
inému záveru, že jediným pasívne legitimovaným subjektom sú žalovaní ako subjekt vykonávajúci právo

zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Nijaký iný subjekt nebude vo svojich právach a povinnostiach
dotknutý rozhodnutím súdu vydaným v tejto veci. K odvolaniu týkajúceho sa II. výroku napadnutého
rozhodnutia žalobca v 1. rade uviedol, že je nesporné, že platný právny dôvod zriadenia vecného
bremena neexistuje a nikdy neexistoval. Vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok
parc. č. 20/1 v prospech vlastníka pozemku parc. č. 20/4 preto neexistuje, no napriek tomu je vecné

bremeno s takýmto obsahom do dnešného dňa zapísané na LV č. XXXX. Žalobca, ktorý mal k dispozícii
uznesenie Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 9Co/111/2012-457, v ktorom vyslovil záver o neplatnosti čl.
V. bod 2. kúpnej zmluvy, bolo predložené OÚ Nové Zámky, ktorý oznámil žalobcovi, že uvedená listina
nie je spôsobilá na zápis z dôvodu, že k návrhu je treba doložiť právoplatné rozhodnutie vo veci samej.
Druhý výrok o zrušení vecného bremena je potrebné vnímať v spojitosti s I. výrokom o určení neplatnosti

právneho úkonu o zriadení vecného bremena a mohol by sa javiť ako nadbytočný. Neexistencia vecného
bremena totiž vyplýva z I. výroku o neplatnosti právneho dôvodu zriadenia vecného bremena. Druhý
výrok o zrušení vecného bremena preto v tomto prípade „slúži" ako právny podklad pre Správu katastra
prevýmazzvecnéhobremenazLV;právneposúdeniepotrebytakéhotovýrokuvšakponechávažalobcav 1. rade na právne posúdenie odvolacieho súdu. Napokon, pokiaľ žalovaní podali odvolanie voči III.
výroku rozsudku súdu prvej inštancie, má za to, že je nemysliteľné, aby za takejto situácie bolo možné čo
lenuvažovaťoexistenciinaliehavéhoprávnehozáujmunaurčení,žežalovanýmvzniklaprávnamožnosť

prístupu k parc. č. 20/4. Žalovaní objektívne nemali naliehavý právny záujem, ani faktickú potrebu na
takomto určovacom výroku. Žalovaní majú prístup k parc. č. 20/4 a k stavbe na parc. č. 18/2 vozom
cez iný svoj vlastný pozemok parc. č. 17. Žalovaní majú prístup k parc. č. 20/4 a k stavbe na parc. č.
18/2 peši cez svoju vlastnú stavbu postavenú na parc. č. 20/3, a napokon, žalovaní majú prístup k parc.
č. 20/4 peši i vozom cez novonadobudnuté právo zodpovedajúce vecnému bremenu v šírke 3 metrov,

ktoré získali kúpou susediaceho pozemku 20/2. Súd prvej inštancie preto správne zamietol vzájomný
návrh žalovaných a poukázal na právno-teoretické východiská tzv. určovacích návrhov. Súhlasí s jeho
názorom, že určovací výrok by neodstránil spornosť práv, ani by sa nedosiahlo odstránenie právnej
neistoty, s čím možno súhlasiť, nakoľko v prípade určovacieho výroku o vzniku práva vydržaním by
sa žalobcovia následne domáhali jeho zrušenia. Pokiaľ žalovaní v podanom odvolaní uviedli, že svoj
vzájomný návrh berú späť a žiadajú konanie o vzájomnom návrhu zastaviť s poukazom na ust. §

96 ods. 2 OSP, žalobca v 1. rade oznamuje, že nesúhlasí so späťvzatím návrhu z dôvodu, že súd
prvej inštancie vzájomný návrh už právne posúdil a rozhodol o ňom. Za takejto situácie by späťvzatie
návrhu a na to nadväzujúce zastavenie konania o vzájomnom návrhu a následné podanie nového
návrhu bez toho, aby sa zmenili okolnosti prípadu, nielen nič neriešilo, ale bolo by len špekulatívnym
výkonom práva, čo nemožno akceptovať. Naviac, takýto postup by bol očividne v rozpore so zásadou

hospodárnosti konania a viedol by k neúmernému predlžovaniu stavu právnej neistoty. Žalobca v 1.
rade nesúhlasí ani s návrhom žalovaných týkajúcim sa rozhodnutia o trovách konania. Skutočnosť, že
v priebehu konania vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré vyvolali potrebu zmeny návrhu a žalobného
petitu, ešte nie je možné kvalifikovať ako návrh podaný ako neperfektný. K druhému argumentu o ochote
žalovaných dobrovoľne si obmedziť vlastné vecné bremeno uvádza, že ide o účelovú snahu žalovaných

odvrátiť pozornosť od skutočností najpodstatnejších pre toto konanie, t. j. že žalovaní nikdy nijaké právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého právnym základom by bol čl. V. bod 2. kúpnej zmluvy, nemali
zriadené. Je logické, že obmedziť (zúžiť) možno len niečo, čo reálne právne existuje; neexistentné vecné
bremeno nemôže byť predmetom dobrovoľného obmedzovania zo strany niekoho, kto tým právom nikdy
nedisponoval.

5. K podanému odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadrila aj žalobkyňa v 3. rade, ktorá navrhla
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobkyni v 3. rade priznať náhradu trov
konania. Uviedla, že námietky žalovaných ohľadne nepreukázania naliehavého právneho záujmu sú
neopodstatnené. Požadovaným určením sa jednoznačne odstránila doposiaľ panujúca právna neistota,

ktorá bola medzi účastníkmi zrejmá. Pokiaľ ide o neplatnosť čl. V kúpnej zmluvy, táto vyplýva priamo ex
lege zo zákona a musia si jej byť nepochybne vedomí aj samotní žalovaní. Ich argument o nedostatku
naliehavého právneho záujmu tak považuje za nedôvodný a vyslovene účelový v snahe predlžovať
konanie. Pokiaľ žalovaní namietali nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, uviedla, že žalovaní pri
poukazovaní na rozsudok NS SR 3Cdo 122/2002 neuviedli jeden podstatný aspekt „v

občianskom súdnom konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu
uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia) a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní". V danom
prípade je potrebné čl. V. bod 2 kúpnej zmluvy (ak by bol platný) vnímať ako samostatnú zmluvu o
zriadení vecného bremena, ktorej účastníkmi boli pôvodne dve zmluvné strany. Mesto Šurany ako
vlastník parcely č. 20/1, a teda povinný z vecného bremena a žalovaní ako oprávnení z vecného

bremena. Nadobudnutím parcely č. 20/1 vstúpili žalobcovia do práv a povinností vlastníka parc. č.
20/1, a teda povinného z vecného bremena. Prevodom parc. č. 20/1 tak Mesto Šurany prestalo byť
účastníkom zmluvy o zriadení vecného bremena, t. j. čl. V. bod 2. kúpnej zmluvy. Preto požiadavka
žalovaných, aby z dôvodu vecnej legitimácie bolo Mesto Šurany účastníkom konania je podľa jej názoru
neopodstatnená. Pokiaľ sa žalovaná v 3. rade vyjadrila k odvolaniu žalovaných voči II. výroku, uviedla,

že túto časť odvolania považuje za zmätočnú, nereagujúcu na napadnutý rozsudok, žalovaní sa vôbec
nezaoberali kľúčovou otázkou, prečo súd prvej inštancie dospel k záveru o zrušení vecného bremena a
to z dôvodu, že zmluva o zriadení vecného bremena nebola uzatvorená v súlade so zákonom, resp. je
absolútne neplatná. Samotný návrh žalovaných, aby súd obmedzil vecné bremeno, je tak v rozpore so
základnou logikou, keď nie je možné obmedziť vecné bremeno, ktoré nikdy platne nevzniklo. Rovnako

za neopodstatnené považuje odvolanie žalovaných i voči III. výroku napadnutého rozsudku, keď je
zrejmé, že žalovaní na požadovanom určení zo vzájomného návrhu nemajú, ani nemohli mať naliehavý
právny záujem. Žalovaní v katastri nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy ako vlastníci pozemku
parc. č. 20/2 majú vecné bremeno práva prechodu cez pozemok parc. č. 20/1 a z dôvodu existenciezápisu uvedeného vecného bremena majú možnosť využívať toto vecné bremeno. Ich súčasné právne
postavenie vôbec nie je ohrozené. Z logiky veci tak vyplýva, že žalovaní zákonite nemohli mať naliehavý
právny záujem v čase vydania napadnutého rozsudku a o to viac ani v čase podania ich vzájomného

návrhu.Pokiaľžalovanívpodanomodvolanízobralisvojvzájomnýprotinávrhspäť,uvádza,ženesúhlasí
so späťvzatím návrhu žalovanými. Späťvzatie návrhu a následné zastavenie konania by opätovne
vyvolalo stav právnej neistoty a bolo by dôvodom pre ďalšie prerušenia aj iných konaní, preto nesúhlasí
so späťvzatím vzájomného návrhu. Navyše, vzájomný návrh považuje za šikanózny a podaný len z
dôvodu vyvolať dlhotrvajúce konania na súde a tým zabrániť v realizácii výstavby polyfunkčného domu

na pozemku parc. č. 20/1, a preto žiada, aby sa o ňom meritórne rozhodlo.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015
Z. z., ďalej len „CSP") po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

vo výroku, ktorým súd určil neplatnosť čl. V. bod 2. kúpnej zmluvy zo dňa 14. 09. 1998 je potrebné
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť s upresnením z dôvodu zápisu takéhoto výroku
do katastra nehnuteľností. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie
zrušil vecné bremeno, bolo potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a žalobu zamietnuť, keďže neboli splnené
podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. V treťom výroku, ktorým súd prvej inštancie

vzájomnú žalobu žalovaných zamietol, bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
O späťvzatí vzájomnej žaloby žalovanými rozhodol odvolací súd podľa § 370 odsek 1, 2 CSP tak, že
späťvzatie vzájomnej žaloby žalovanými nepripustil.

7. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodoval podľa procesného predpisu zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), v zmysle ktorého podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 odsek 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednávaní veci v popretí skutkových tvrdení protistrane a sudcovskej koncentrácie konania, ak by
boli v neprospech strany.

9. Od 01. 07. 2016 CSP upravuje v ust. §-u 137, čo je možné žalobou požadovať, aby sa rozhodlo
najmä: a) o splnení povinnosti, b) o nároku na usporiadanie práva a povinnosti strán, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,

ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu.

Rešpektujúc ústavný princíp právnej istoty a z neho vyplývajúci princíp dôvery v platné právo a princíp
legitímneho očakávania, odvolací súd posudzoval splnenie podmienok určovacej žaloby v zmysle § 80

písm. c/ OSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Aj citované ust. § 137 písm. c/ CSP vychádza z doterajšieho ust. § 80 písm. c/ OSP. Zachováva základné
predpoklady určovacej žaloby, ktorými sú vecná legitimácia a existencia naliehavého právneho záujmu.

10. Predmetom konania po pripustení zmeny petitu zo dňa 21. 05. 2009 uznesením súdu prvej inštancie
zo dňa 08. 08. 2014 č. k. 16C/116/2009-596 je určenie, že čl. V. bod 2. Kúpnej zmluvy zo dňa 14. 09.
1998,uzavretejmedzipredávajúcimMestoŠurany,Nám.hrdinov1,ŠuranyakupujúcimU..F.F.,N..,r.č.
XXXXXX/XXX, stav ženatý, bytom X., F. XX a manž. U.. X. F., r. č. XXXXXX/XXX, stav vydaná, bytom X.,
F. XX, ktorou sa predávala parc. č. 20/4 - zastavaná plocha (dvor o výmere 87 m2) je neplatný. Druhým

výrokom sa žalobcovia domáhali, že vecné bremeno zodpovedajúce právu prechodu cez pozemok parc.
č. 20/1 v prospech vlastníkov parc. č. 20/3 a 20/4, kat. úz. X., zapísané u Správy katastra Nové Zámky
na LV č. XXXX sa zrušuje bez primeranej náhrady. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.
11. 2013 (č. l. 536) žalovaní doručili súdu vzájomný návrh podľa § 97 ods. 1 OSP, ktorým sa domáhaliurčenia, že žalovaným v 1. a 2. rade ako vlastníkom parc. č. 20/3 a 20/4 v kat. úz. X., zapísané u OÚ
Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX vzniklo vecné bremeno práva vstupu a prechodu peši i
vozom cez parc. č. 20/1 v kat. úz. X., zapísanej u OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX

výkonom práva (vydržaním).

11. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaní si odvodzujú právo prechodu cez parc. č. 20/1
zapísané na OÚ Nové Zámky, odbor katastrálny na LV č. XXXX od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
14. 09. 1998 medzi predávajúcim Mestom Šurany, Námestie hrdinov 1, Šurany, zastúpené Jozefom

Šutkom, primátorom mesta a kupujúcimi - U.. F. F., N.. a manž. U.. X. F., rod. S.. Z uvedenej zmluvy
z čl. I. vyplynulo, že predávajúci bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. X. parc. č. 20/1 -
zastavaná plocha súp. č. XXX o výmere 827 m2, zapísanej na LV č. X v katastri nehnuteľností vedenom
na Okresnom úrade Nové Zámky, odbore katastrálnom. V zmysle čl. II. geometrickým plánom č. 55/1998
zo dňa 09. 11. 1998, vyhotoveného geodetom Imrichom Mančuškom sa z parc. č. 20/1 - zastavaná
plocha o výmere 827 m2 oddelila parc. č. 20/4 - zastavaná plocha (dvor o výmere 87 m2). Predávajúci

odpredal do výlučného vlastníctva kupujúcich (žalovaných) nehnuteľnosť v kat. úz. X. parcelu č. 20/4 -
zastavaná plocha (dvor) o výmere 87 m2 za dohodnutú kúpnu cenu uvedenú v čl. IV. kúpnej zmluvy. V
čl. V. uvedenej zmluvy v bode 2. sa konštatuje, že účastníci zmluvy súčasne požadujú, aby na parcelu č.
20/1 - zastavaná plocha v kat. úz. X. bolo zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce
v práve vstupu a prechodu peši i vozom cez pozemok v prospech vlastníka nehnuteľnosti parc. č. 20/4

a 20/3. Z výpisu uznesenia Mestského zastupiteľstva Šurany (č. l. 82) zo dňa 29. 06. 1998 vyplynulo, že
mestské zastupiteľstvo schvaľuje bez pripomienok predaj pozemku parc. č. 20/1 o výmere cca 75 m2
za cenu v zmysle VZNN, t. j. 330 Sk/m2 s tým, že žiadatelia (žalovaní) si na svoje náklady zabezpečia
znalecký posudok geometrický plán s rešpektovaním práva prechodu k parc. č. 20/2. Zo spisového
obalu OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor (č. l. 75 - 83) vyplynulo, že s návrhom na vykonanie vkladu do

katastra nehnuteľností bol pripojený znalecký posudok č. 134/98, vypracovaný Pavlom Polákom, ktorý
sa týkal iba ocenenia parc. č. 20/4 o výmere 87 m2. Geometrický plán na vypracovanie rozsahu vecného
bremena preukázaný nebol a tento nebol ani predložený katastrálnemu úradu na zápis. Do LV č. XXXX
vedeného Správou katastra Nové Zámky bolo zapísané vecné bremeno: právo prechodu cez pozemok
parc. č. 20/1 v prospech vlastníka parc. č. 20/4, 20/3 a 20/2.

12. Kúpnou zmluvou zo dňa 28. 02. 2005 uzatvorenou medzi Mestom Šurany, Námestie hrdinov 1,
Šurany, zast. Imrichom Váradym, primátorom mesta a kupujúcim - obchodnou spoločnosťou AMADEUS
MP, spol. s r. o. so sídlom Komenského 66, Šurany, zas. konateľmi spoločnosti C.. X. X. a E.. Z. X.
došlo k prevodu nehnuteľností v kat. úz. X., parc. č. 20/1 - zastavané plochy o výmere 681 m2 a stavby

súp. č. XXX postavenej na parc. č. 20/1 a parc. č. 484/7 - zastavané plochy o výmere 83 m2, ktoré
nadobudol kupujúci do výlučného vlastníctva za kúpnu cenu uvedenú v čl. IV. zmluvy. V čl. V. uvedenej
kúpnej zmluvy sa konštatuje, že nehnuteľnosť parc. č. 20/1 sa predáva s ťarchou - vecným bremenom
spočívajúcim v práve vstupu a prechodu cez pozemok parc. č. 20/1 v prospech vlastníka parc. č. 20/2,
20/4, 20/3 tak, ako je zapísané na LV č. X časti C - ťarchy s tým, že kupujúci toto vecné bremeno v

plnom rozsahu prijímajú. Dodatkom č. 1 k uvedenej kúpnej zmluve zo dňa 06. 06. 2005 sa účastníci
zmluvy dohodli, že nový bod č. 2. zmluvy znie: „Kupujúci a predávajúci sa dohodli na zriadení vecného
bremenaspočívajúcehovpráveprechodupešiavozomcezpozemokparc.č.484/7vprospechvlastníka
parc. č. 20/7, 20/3 a 20/4 v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. 5/2005 zo dňa 25. 01. 2005,
vyhotoveného geodetom Imrichom Mančuškom." Uvedená kúpna zmluva spolu s jej dodatkom bola

zavkladovaná Správou katastra Nové Zámky pod č. V 1118/05 dňa 16. 06. 2005.

13. Uznesením súd prvej inštancie dňa 30. 09. 2010 č. k. 16C/116/2009-148 pripustil zmenu účastníkov
na strane žalobcov, keď z konania vystúpil pôvodný žalobca v 2. rade Vladimír Tarina ALDO,
Novozámocká 230, Nitra, IČO: 18 027 075 a na jeho miesto vstúpil ako žalovaný v 2. rade C.. V. X., nar.

XX. XX. XXXX, bytom L. 2, X.. Uvedená zámena účastníkov bola uskutočnená z dôvodu, že pôvodný
žalobca v 2. rade (Vladimír Tarina ALDO) kúpnou zmluvou previedol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. X. na žalobcu v 2. rade C.. V. X.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 27. 10. 2010. Uznesením zo dňa 12. 11. 2015 č. k. 16C/116/2009-689 súd pripustil, aby na strane
žalobcu v 3. rade vystupovala E.. X. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, X. z dôvodu, že kúpnou

zmluvou zo dňa 02. 01. 2015 obchodná spoločnosť AMADEUS MP, spol. s r. o. so sídlom Šurany,
Komenského 66 previedla na ňu podiel v 1-ici k celku k parc. č. KN-C 20/1, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 316 m2 a dom súp. č. XXX, postavený na parcele KN-C 20/1. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 12. 2015.14. Z geometrického plánu (na č. l. 623) vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníkmi všetkých pre
toto konanie relevantných pozemkov, ktoré susedia s pozemkami žalobcov, predovšetkým s pozemkom

20/1, keď vlastnia parc. č. 20/3, 20/4, 20/2, 20/8, 20/5, keď žalobcovia nespochybňujú vecné bremeno
práva prechodu a peši i vozom v šírke 3 metrov cez parc. č. 20/1 v prospech vlastníka parc. č. 20/2,
ktoré je zapísané na LV č. XXXX. Uvedené vecné bremeno bolo zriadené rozhodnutím OÚ Nové Zámky
zo dňa 31. 10. 1996 č. k. 5C/120/94-117, právoplatné dňa 25. 11. 1996.

15. Žalobcovia v podanej žalobe a v priebehu konania tvrdili, že kúpna zmluva v časti zriadenia vecného
bremena je neplatná, pretože nebol vyhotovený geometrický plán s vyznačením časti pozemku, ktorého
sa vecné bremeno týkalo. Ďalej tvrdili, že takýmto nezákonným a nesprávnym postupom bolo pre
žalovaných zriadené vecné bremeno, ktorí ako oprávnení z vecného bremena využívajú práva na úkor
vlastníka parc. č. 20/1. Žalovaní parc. č. 20/4 svojvoľne a bez zákonných postupov prebudovali na
parkovisko, ktoré využívajú pre komerčné účely (pre prístup sanitiek do ordinácie, parkovanie pacientov,

parkovanie nájomníkov, tranzit nebezpečného odpadu). Mali za to, že nastal hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, pre ktorý nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení.
Napokon, neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 14. 09. 1998 v čl. V. bod 2., ktorým sa malo zriadiť vecné
bremeno, videli žalobcovia aj v tom, že uvedená zmluva v tomto bode nebola uzatvorená v súlade s
platnou právnou úpravou, keď chýbalo schválenie zastupiteľstva.

16. Žalovaní považovali v priebehu celého konania žalobu žalobcov za nedôvodnú. Poukazovali na
to, že sú oprávnení z vecného bremena na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14. 09. 1998,
uzatvorenej s Mestom Šurany, ktorý ako povinný z vecného bremena uskutočnil prevod vlastníckeho
práva k parc. č. 20/4 - zastavané plochy o výmere 87 m2 a v čl. V. bod 2. zriadil právo zodpovedajúce

vecnému bremenu spočívajúceho v práve vstupu a prechodu peši i vozom cez pozemok parc. č. 20/1 v
prospechvlastníkanehnuteľnostiparc.č.20/4a20/3(žalovaných).Uvedenákúpnazmluvasozriadením
vecného bremena bola zavkladovaná 16. 11. 1998. Minimálne od tohto času vykonávali právo
zodpovedajúce zriadenému vecnému bremenu na základe podpísanej zmluvy. Po predchádzajúcom
rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a súd prvej inštancie je

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, tvrdia, že minimálne od 14. 09. 1998 boli dobromyseľní v
tom, že im toto vecné bremeno bolo platne zriadené. Maximálny začiatok plynutia 10-ročnej vydržacej
doby teda odvodzujú od 16. 11. 1998, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva vecného bremena
v prospech žalovaných a do dnešného dňa je vedený v katastri nehnuteľností na dotknutých listoch
vlastníctva č. XXXX a XXXX. Po tom, čo sa oboznámili s právnym názorom Krajského súdu v Nitre

vyslovenom v uznesení 9Co/111/2012 zo dňa 07. 02. 2013 a ktoré im bolo doručené dňa 04. 04.
2013, až týmto dňom im prestala plynúť ich dobromyseľnosť o tom, že im bolo platne zriadené vecné
bremeno. Na základe uvedeného majú za to, že nadobudli vecné bremeno právo prechodu peši i vozom
cez parc. č. 20/1 aj výkonom tohto práva, nakoľko boli po dobu viac ako 10 rokov dobromyseľní, toto
právo využívali v tom, že im patrí. Podľa § 80 písm. c/ OSP a § 97 ods. 1 OSP žalobcovia podaním na

súd prvej inštancie dňa 20. 11. 2013 (č. l. 536) podali vzájomný návrh, ktorým sa domáhali určenia, že
žalovaným v 1. a 2. rade ako vlastníkom parc. č. 20/3 a 20/4 v kat. úz. X. zapísaných u Katastrálneho
úradu Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX vzniklo vecné bremeno práva vstupu a prechodu
peši i vozom cez parc. č. 20/1 v kat. úz. X., zapísanú u OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č.
XXXX výkonom práva - vydržaním.

17. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 390 písm. a/ CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo

už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a písm. b/
odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

18. Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

19. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.20. Podľa § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 8 odsek 1 a 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení účinnom do 23. 07. 1999

majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce, majetkové práva obce a majetkové práva právnických osôb
založených obcou.

23. Podľa § 11 odsek 4 písm. a/ zák. č. 369/1990 Zb. účinnom do 23. 07. 1999 (keď kúpna zmluva
bola uzatvorená dňa 14. 09. 1998) obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce,
najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia, nakladania s majetkom obce a s majetkom

štátu dočasne prenechaným do hospodárenia obce, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto
majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.

24. Inštitút určovacej žaloby je charakterizovaný ako právny úkon, ktorý slúži na uplatnenie práva na
súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. V Občianskom súdnom poriadku platnom do 30.

06. 2016 bola obdobná úprava subsumovaná pod inštitút návrhu na začatie konania, ktorým bolo možné
uplatniť, aby sa podľa § 80 písm. c/ OSP rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

25. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ OSP (teraz § 137 písm. c/ CSP) nie je daný, ak

sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti
žalobcom uplatneného práva (rozsudok NS SR z 28. 09. 2016 sp. zn. 5Cdo 548/2015).

26. Existenciunaliehavéhoprávnehozáujmumusívkonanípreukázaťžalobca,pričomnaliehavýprávny
záujem musí existovať v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení bráni zaoberať sa s vecou v jej merite. Vo všeobecnosti platí, že
naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo,
keby sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým (uznesenie NS SR zo dňa 10. 12.
2009 sp. zn. 4Obo 118/2008).

27. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní
domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa podanou žalobou s podaným určovacím petitom môže
dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o
(ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia
žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva, a či snáď spornosť neodstraňuje a len

zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny
záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný
podaním žaloby v zmysle navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny
záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Ak teda
súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne
žalobubeztoho,abysazaoberalmeritomveci(rozsudokNSSRzo06.08.2009sp.zn.3Cdo/300/2008).

28. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovanými popieraná
existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právnym

vzťah medzi stranami konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi
účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len
určovacím výrokom.

29. Cieľom, ktorý žalobcovia podaním žaloby sledovali, bolo určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý

v bode V. čl. 2. zakotvil existenciu práva prechodu a prejazdu cez parc. č. 20/1 (vo vlastníctve žalobcov)
v prospech vlastníka parc. č. 20/4 (žalovaných) a tým docieliť výmaz (tvrdeného neexistujúceho vecného
bremena). Podstatou sporu teda bola žalovanými tvrdená a žalobcami popieraná existencia práva
prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 20/1. Existencia takéhoto obmedzenia vlastníka, a tedaosoby povinnej z vecného bremena sama osebe predstavuje významný zásah do jeho vlastníckeho
práva.Medzistranamisporujespornáexistenciatohtoprávnehovzťahu,keďžalobcoviatvrdia,ževecné
bremeno nebolo zriadené platne v súlade s právnym poriadkom, pričom žalovaní tvrdia opak, tvrdia, že

v kúpnej zmluve vecné bremeno bolo zriadené platne, toto bolo následne i zapísané do LV č. XXXX
kat. úz. X.. Za danej situácie, keď je popieraná existencia, resp. neexistencia práva a právny vzťah
medzi stranami sporu je sporný a tento pretrváva niekoľko rokov, je možné tento právny vzťah odstrániť
len autoritatívnym rozhodnutím súdu. Keďže samotná neexistencia vecného bremena (jeho neplatné
zriadenie) vyplýva z I. výroku súdu prvej inštancie, ktorým určil, že čl. V. bod 2. kúpnej zmluvy zo dňa

14. 09. 1998 uzavretej medzi predávajúcim Mestom Šurany, Nám. hrdinov 1, Šurany a kupujúcim U.. F.
F., N.., bytom X. F. XX a manž. U.. X. F., bytom X., F. XX, ktorou sa predávala parc. č. 20/4 - zastavaná
plocha (dvor) o výmere 87 m2, je neplatný, pričom odvolací súd vo svojom výroku upresnil, že tým došlo
k zápisu vecného bremena práva prechodu cez pozemok parc. č. 20/1 zapísaného na LV č. XXXX kat.
úz. X., obec X. v prospech vlastníka parc. č. 20/4 a 20/3 pod V 4222/98, takýto výrok súdu podľa názoru
odvolacieho súdu je dostatočným podkladom pre Správu katastra pre výmaz z vecného bremena z listu

vlastníctva. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobcovia majú
naliehavý právny záujem na prvom určovacom petite, ktorým sa domáhali vyslovenia článku V. bod 2.
kúpnej zmluvy zo dňa 14. 09. 1998 za neplatnú, a preto v tejto časti považoval odvolanie žalovaných
za nedôvodné.

30. Druhým výrokom, ktorým súd prvej inštancie zrušil vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo
prechodu cez pozemok parc. č. 20/1 v prospech vlastníkov a parc. č. 20/3 a č. 20/4 kat. úz. X., zapísané
na OÚ Nové Zámky, odbor katastrálny na LV č. XXXX bez primeranej náhrady, odvolací súd z dôvodov
vyššie uvedených zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP a žalobu v tomto výroku
zamietol. Mal za to, poukazujúc na vyššie uvedenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, že na tomto

určovacom petite žalobcovia nemali naliehavý právny záujem, keď sa javí ako nadbytočný, pretože svoj
cieľ sledovaný žalobou dosiahli vyhovením prvého určovacieho petitu, na ktorom majú naliehavý právny
záujem. Žalobcovia teda už v prípade druhého žalobného výroku nemajú naliehavý právny záujem na
požadovanom určení.

31. Ani ďalšiu námietku žalovaných v tom smere, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil podmienky
konania, keď účastníkom konania malo byť aj Mesto Šurany, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú.

32. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný
niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú buď

už spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n odsek 1 OZ). Na
nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra (§ 151o odsek
1 veta tretia OZ). Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci
na nadobúdateľa (§ 151n ods. 2 OZ).

V prípade vecných bremien (zriadených „im rem"), ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti
má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase
zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka; ani zmena osoby vlastníka
nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného
vecného bremena.

33. V zmysle § 151o odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú (medzi iným)
písomnou zmluvou. Zmluva o zriadení vecného bremena ako napokon každý právny úkon musí byť
dostatočne určitá a zrozumiteľná, lebo inak je v zmysle § 37 ods. 1 OZ neplatná. Dostatočne určitým
spôsobom formulovaná zmluva o zriadení vecného bremena môže zabrániť potenciálnym sporom o

určenie (ne)existencie práva alebo povinnosti z vecného bremena a tiež sporom o spôsob výkonu práv
vyplývajúcich z vecného bremena.

34. Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť spísaná na jednej listine so zmluvou o prevode
nehnuteľnosti (R 14/1988).

Z uvedeného rozhodnutia teda je možné dospieť k záveru, že popri sebe môžu existovať dve na sebe
nezávislé zmluvy, a to zmluva o prevode nehnuteľnosti, ako aj zmluva o zriadení vecného bremena,
ktoré zároveň môžu byť nepodmienené.35. Odvolaciemu súdu je známa judikatúra Najvyššieho súdu SR, ktorý už viackrát judikoval, že ak má
byť určená neplatnosť zmluvy, musia byť účastníci konania všetci, ktorí ju uzavreli, pretože sú nositeľmi

práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva, a teda majú vecnú pasívnu legitimáciu, inak by súd
žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2002, uverejnená
v časopise Zo súdnej praxe č. 30/2014, sp. zn. 1Cdo 11/2003).

36. Z ust. § 159a OSP nesporne vyplýva, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva

k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, príp. o určení
neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľností je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh
na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľnosti bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.

37. V preskúmavanej veci bola na jednej listine podpísanej dňa 14. 09. 1998 uzatvorená kúpna

zmluva medzi Mestom Šurany a žalovanými a zároveň v čl. V. uvedenej zmluvy účastníci zmluvy
požadovali zriadenie vecného bremena zodpovedajúcemu práve prechodu cez parc. č. 20/1 v prospech
vlastníka nehnuteľnosti parc. č. 20/4 a 20/3. Z obsahu tejto listiny nevyplýva, že by jedna zmluva
(kúpna) bola podmienená zmluvou o zriadení vecného bremena. Podľa názoru odvolacieho súdu,
vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, ako aj judikatúry, pokiaľ by predmetom žaloby

bola neplatnosť kúpnej zmluvy v časti, v ktorej došlo k prevodu vlastníctva, v takom prípade by museli
byť účastníci všetci, ktorí túto zmluva uzatvorili, teda i Mesto Šurany. V danom prípade však predmetom
žaloby je čl. V. bod 2. kúpnej zmluvy zo dňa 14. 09. 1998, ktorým článkom malo byť zriadené vecné
bremeno. Keďže v danom prípade po uzavretí uvedenej kúpnej zmluvy došlo k zmene vlastníctva a
vlastníctvo k parc. č. 20/1 bolo prevedené na žalobcov, prešlo i vecné bremeno zapísané v LV č. XXXX

s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. To znamená, že nadobudnutím parc. č. 20/1 vstúpili žalobcovia
do práv a povinností pôvodného vlastníka parc. č. 20/1, a teda stali sa povinným z vecného bremena.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne v 3. rade, že prevodom parc. č. 20/1, ktorá je zaťažená
vecným bremenom a predmetom konania je kúpna zmluva v časti, v ktorej malo byť zriadené vecné
bremeno, v tejto časti prestalo byť Mesto Šurany účastníkom zmluvy o zriadení vecného bremena a

účastníkom konania v tejto časti sa stali jeho právni nástupcovia (žalobcovia). Obmedzenia vyplývajúce
z vecného bremena majú dôsledky už len do vlastníckeho práva žalobcov ako povinných z vecného
(zapísaného vecného) bremena. Mesto Šurany nebolo v čase začatia konania, ale ani v priebehu celého
konania v žiadnom vzťahu k pozemku parc. č. 20/1, ktorá je zaťažená vecným bremenom, a preto
vyhovujúci výrok súdu prvej inštancie, ktorým súd určil neplatnosť čl. V. bod 2. kúpnej zmluvy sa nijako

nedotkne existujúcich práv, príp. povinnosti Mesta Šurany. Z uvedených dôvodov odvolací súd mal
za to, že žalobcovia správne označili okruh účastníkov konania, čím odvolací súd nezistil nedostatok
legitimácie účastníkov, ktorá by mala za následok zmenu rozhodnutia a zamietnutia žaloby z uvedeného
dôvodu, ako sa domáhali žalovaní.

38. Pokiaľ súd prvej inštancie posudzoval platnosť kúpnej zmluvy v čl. V. bod 2. zo dňa 14. 09.
1998 v zmysle ust. § 37 a § 39 OZ v spojení s § 8 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 4 písm. a/ zák. č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v čase účinnom v dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy a dospel k
záveru, že obecné zastupiteľstvo neschválilo aj zmluvu o zriadení vecného bremena a z tohto dôvodu
je kúpna zmluva v časti čl. V. bod 2. neplatná, je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd v tejto

súvislosti poukazuje už na svoje predchádzajúce závery vyslovené vo svojom uznesení zo dňa 07. 02.
2013 č. k. 9Co/111/2012-457, že na platné zriadenie zmluvy o vecnom bremene je potrebný súhlas
obecného zastupiteľstva, v opačnom prípade je zmluva v takejto časti neplatná, na tomto svojom závere
zotrváva. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na samotné znenie čl. V. bodu 2. kúpnej zmluvy zo
dňa 14. 09. 1998, v ktorej účastníci „požadujú, aby na parc. č. 20/1 - zastavaná plocha v kat. úz. X.

bolo zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve vstupu a prechodu peši
i vozom cez pozemok v prospech vlastníka nehnuteľnosti parc. č. 20/4 a 20/3". Z uvedeného možno
vyvodiť, že účastníci tohto právneho úkonu prejavili vôľu zriadiť v prospech oprávnených nehnuteľností
vecné bremeno za účelom zabezpečenia prístupu k nehnuteľnostiam parc. č. 20/4 a 20/3. Ich vôľa
však nebola prejavená dostatočným a zrozumiteľným spôsobom, čomu nasvedčuje i návrh na vklad

uvedenej zmluvy do katastra, kde Mesto Šurany požaduje zriadiť vecné bremeno v šírke 3 metrov,
zatiaľ čo žalovaní v priebehu celého konania tvrdia, že im vzniklo právo vecného bremena prechodu
peši i vozom cez celú parc. č. 20/1. Pokiaľ by sa vecné bremeno zriadené „im rem" malo týkať len
časti nehnuteľnosti, musí byť táto časť nehnuteľnosti v zmluve vymedzená tak, aby nedochádzalo ksporom o rozsahu vecného bremena, a to nielen medzi priamymi účastníkmi tejto zmluvy o zriadení
vecného bremena, ale aj medzi všetkými neskoršími vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, tak ako sa
to stalo v posudzovanej veci. Takýto stupeň určitosti sa spravidla zabezpečí vtedy, keď je právny

úkon zriadenia vecného bremena vyhotovený za použitia geometrického plánu, ktorý vytvoril súčasť
takéhoto právneho úkonu, k čomu však v danom prípade nedošlo. Skutočnosti, že vecné bremeno
nebolo dôsledne lokalizované, identifikované a individualizované, svedčí i samotný výpis z uznesenia
zo zápisnice Mestského zastupiteľstva v Šuranoch (XXV.) konaného dňa 25. 06. 1998, kde Mestské
zastupiteľstvo v Šuranoch prerokovalo žiadosť žalovaných o odkúpenie pozemku parc. č. 20/1 o výmere

75 m2 a túto žiadosť schválilo bez pripomienok s tým dodatkom, že žiadatelia (žalovaní) si na vlastné
náklady zabezpečia znalecký posudok a geometrický plán s rešpektovaním práva prechodu k parc. č.
20/2. Z uvedeného je teda nesporné, že nedošlo k platne zriadenému vecnému bremenu, ktorá zmluva
patrí do výhradnej pôsobnosti obecného zastupiteľstva, a preto obecné zastupiteľstvo ani nemohlo
platne schváliť takýto právny (neplatný) úkon.

Pokiaľ by neplatnosť kúpnej zmluvy v časti zriadenia vecného bremena nebola daná nedostatkom
schválenia obecným zastupiteľstvom, uvedený článok kúpnej zmluvy o zriadení vecného bremena
by bol absolútne neplatný v zmysle § 37 ods. 1 OZ pre jeho neurčitosť, nejednoznačnosť, ako
aj nezrozumiteľnosť. Určitosť a jednoznačnosť vôle o rozsahu vecného bremena nevyplývala ani z
výpovedí štatutárneho zástupcu mesta (Jozefa Šutku), ktorý tvrdil, že zo strany mesta bola vôľa zriadiť

vecné bremeno v rozsahu 3 metrov, zatiaľ čo žalovaní tvrdili, že ich vôľou malo byť zriadené vecné
bremeno na celú nehnuteľnosť parc. č. 20/1.

39. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho prvom výroku, ktorým súd určil, že čl. V. bod 2. kúpnej zmluvy zo

dňa 14. 09. 1998 je neplatný, ako vecne správny potvrdil s tým, že upresnil (pre potreby zápisu do KN),
že na základe tohto článku došlo k zápisu vecného bremena práva prechodu cez pozemok parc. č. 20/1
zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. X., obec X. v prospech vlastníka parc. č. 20/4 a 20/3 pod V 4222/98.

40. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vzájomný návrh žalobcov, ktorí sa domáhali určenia,

že žalovaným v 1. a 2. rade ako vlastníkom parc. č. 20/3 a 20/4 v kat. úz. X., zapísanej u OÚ Nové
Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX vzniklo vecné bremeno právo vstupu a prechodu peši i vozom
cez parc. č. 20/1 kat. úz. X., zapísané u OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXX/X výkonom
práva vydržaním zamietol.

41. Žalobcovia v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 29. 04. 2016 vzájomný
návrh zobrali v plnom rozsahu späť a žiadali konanie o vzájomnom návrhu zastaviť.

42. Vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaných zamietol odvolací súd po
preskúmaní veci v tejto časti dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v tomto výroku

potrebné podľa § 389 písm. b/ CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v tejto časti napadnutého rozsudku neplatí ust.
§ 390 CSP, v zmysle ktorého odvolací súd rozhodne vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací
súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. V danej veci síce

bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 07. 02. 2013
č. k. 9Co/111/2012-457, keď predmetom konania bola žaloba žalobcov voči žalovaným o zrušenie
vecného bremena - práva prechodu cez parc. č. 20/1 v prospech vlastníkov parc. č. 20/3 a 20/4
bez primeranej náhrady. To znamená, že predmetom zrušenia rozhodnutia odvolacím súdom nebol
protinávrh žalovaných, ktorý si uplatnili na súde prvej inštancie až po rozhodnutí odvolacieho súdu. To

znamená, že o protinávrhu žalovaných súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom po prvýkrát vo svojom
druhom (napadnutom) rozhodnutí, a tak rozhodnutie súdu prvej inštancie o protinávrhu žalovaných je
predmetom odvolacieho súdu po prvýkrát.

43. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.44. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

45. Návrh na začatie konania (žalobu) možno zobrať späť až do nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutiasúduprvejinštancie.Akúčastníkvezmespäťnávrhvcelomrozsahubezpodaniaopravného
prostriedku, avšak v lehote na podanie alebo v priebehu odvolacieho konania, koná odvolací súd podľa
§ 208 (teraz podľa § 370 CSP). Účinnosť dispozičného úkonu späťvzatia návrhu (žaloby) v celom

rozsahu závisí od súhlasu druhého účastníka konania (strany sporu). Súhlas (nesúhlas) sa prejavuje
písomne alebo ústne do zápisnice pred súdom. Aby späťvzatie návrhu na začatie konania po vynesení
rozhodnutia prvoinštančného súdu bolo účinné, je potrebné, aby odvolací súd späťvzatie pripustil.
Späťvzatie návrhu odvolací súd nepripustí, ak druhý účastník (strana sporu) s tým nesúhlasí. Úprava
týkajúca sa späťvzatia žaloby podľa platného procesného predpisu v čase urobenia tohto procesného
úkonu (OSP) v ust. § 208 viazala rozhodnutie súdu na pripustenie späťvzatia žaloby na súhlas druhého

účastníka.Súdspäťvzatienepripustil,akdruhýúčastníkstýmnesúhlasil.Uvedenézákonnéustanovenie
nevyžadovalo vážny dôvod nesúhlasu tak, ako je to za súčasnej procesnej úpravy v § 370 ods. 2 CSP,
v zmysle ktorého súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí.

46. V preskúmavanej veci žalovaní v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie napadli

svojim odvolaním I. a II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie a v časti III. výroku síce namietali
nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o tomto ich vzájomnom protinávrhu a zároveň
namietali nesprávne právne posúdenie, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že je nedostatočne
preukázaný naliehavý právny záujem. Podľa ich názoru sa konajúci súd mal zaoberať splnením
podmienok vydržania pri nadobudnutí vecného bremena zodpovedajúcemu právu prechodu a prejazdu

peši i vozom cez parc. č. 20/1 v prospech žalovaných ako vlastníkov parc. č. 20/3 a 20/4. Napriek
uvedenému presvedčeniu, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne
odôvodnil svoje rozhodnutie, čím im odňal možnosť konať pred súdom, v zmysle § 96 ods. 1 OSP zobrali
svoj vzájomný návrh v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť. Uviedli, že ak to bude potrebné,
podajú na súd samostatný určovací návrh, ktorým sa budú domáhať, že im vzniklo vecné bremeno práva

prechodu a prejazdu peši i vozom cez parc. č. 20/1 na parc. č. 20/3 a 20/4.
Žalobca v 1. rade sa k späťvzatiu protinávrhu žalovaných vyjadril vo svojom vyjadrení k podanému
odvolaniu a uviedol, že so späťvzatím vzájomného návrhu žalovanými nesúhlasí z dôvodu, že súd prvej
inštancie vzájomný návrh už správne posúdil a rozhodol o ňom (hoci v neprospech žalovaných). Za
takejto situácie by späťvzatie návrhu a na to nadväzujúce zastavenie konania o vzájomnom návrhu a

následné (pravdepodobné) podanie nového návrhu bez toho, aby sa zmenili okolnosti prípadu nielenže
nič neriešilo, ale bolo by len špekulatívnym výkonom práva. Takýto postup by bol i očividne v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania a viedol by k neúmernému predlžovaniu stavu právnej neistoty.
Žalobca v 2. rade zhodne so žalobcom v 1. rade vyslovil nesúhlas so späťvzatím predmetného
vzájomného návrhu žalovanými a navrhol, aby konajúci súd konal o ich vzájomnom návrhu. Dôvodil

tým, že malo by byť aj v záujme žalovaných, aby sa vo veci definitívne meritórne rozhodlo a pripustenie
späťvzatia protinávrhu by bolo i v rozpore s procesnou zásadou hospodárnosti konania a rýchlosti
konania i z pohľadu na dobu trvania súčasného sporu.
Žalobkyňa v 3. rade zhodne vyslovila nesúhlas so späťvzatím vzájomného návrhu žalovanými z dôvodu,
že zastavenie konania o vzájomnom návrhu a iniciovanie nového konania by opätovne vyvolalo stav

právnej neistoty a bolo by dôvodom pre ďalšie prerušenie aj iných konaní, na ktoré poukázala.

Keďže z ust. § 208 OSP platného v čase vykonania úkonu (späťvzatia vzájomného protinávrhu
žalovanými) vyplýva, že žalobcovia nemuseli svoj nesúhlas so späťvzatím protinávrhu odôvodňovať a už
vôbec nie uvádzať (vážne dôvody) svojho nesúhlasu s úkonom, ktorým žalovaní zobrali svoj vzájomný

návrh späť, odvolací súd nemal inú možnosť, ako nepripustiť späťvzatie vzájomnej žaloby žalovanými
a v konaní pokračovať.
Od účinnosti zák. č. 341/2005 Z. z. považovalo vtedy účinné ust. § 208 OSP za relevantný a pre súd
záväzný každý (aj bližšie neodôvodnený alebo z iného než vážneho dôvodu vychádzajúci) nesúhlas
odporcu so späťvzatím návrhu. V danej veci to bol nesúhlas žalobcov vyjadrený so späťvzatím

protinávrhu žalovanými.

47. Napriek tomu, že žalovaní zobrali svoj vzájomný návrh späť, namietali v podanom odvolaní
nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti, čím im odňal právo konať pred súdom.Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v III. výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol vzájomnú
žalobu žalovaných, dospel odvolací súd k rovnakému právnemu názoru, že v tejto časti je rozhodnutie
nepreskúmateľné, čím bolo porušené právo účastníkov konania na spravodlivý súdny proces.

Odvolací súd nespochybňuje, že jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka
na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj
povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán
s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).

Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale aj na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré má stručne a jasne objasniť skutkový a právny základ rozhodnutia
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne
konanie (IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).

48. Právo na spravodlivý proces je naplnený aj tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo že by boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a
podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04). Obdobne k riešeniu tejto otázky pristupuje aj
judikatúra ESĽP. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich

svojvôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdu presvedčivo a náležite svoje rozhodnutie odôvodniť (I. ÚS
243/07). Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia
dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne a v neposlednom rade spravodlivé a presvedčivé. Rovnako ustálená

judikatúra ESĽP uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na základe
ktorých založili svoje rozhodnutie a súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentmi vznesenými
stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov a že nedodržanie týchto
požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces.

Aj Najvyšší súd SR v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach práve pod vplyvom judikatúry
ESĽP a judikatúry Ústavného súdu SR zaujal stanovisko, že medzi práva účastníka občianskeho
súdneho konania na zabezpečenie spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí
nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok
riadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniasúdnehorozhodnutia.Porušenímuvedenéhoprávaúčastníka

na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípravných riadnych alebo
mimoriadnych opravných prostriedkov (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 131/2009, 2Cdo 43/2012, 8Cdo
72/2013).

Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že žalovaní sa vzájomným návrhom domáhali určenia, že im ako
vlastníkom parc. č. 20/3 a 20/4 v kat. úz. X., zapísané u OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č.
XXXX vzniklo vecné bremeno právo vstupu a prechodu peši i vozom cez parc. č. 20/1 v kat. úz. X.,
zapísané u OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX výkonom práva vydržaním. Súd prvej
inštancie vzájomný návrh žalovaných zamietol z dôvodu, že nepreukázali naliehavý právny záujem,

pretože rozhodnutím v zmysle určovacieho petitu (protinávrhu) by sa nedosiahlo odstránenie spornosti
práva alebo právnej neistoty a zostal by zachovaný rovnaký právny stav. Následne by boli vyvolané
ďalšie konania týkajúce sa vecného bremena.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie vo výroku, ktorým súd vzájomný návrh žalobcov zamietol, je pre nedostatok dôvodov
nepresvedčivé a nepreskúmateľné v takej miere, že došlo k porušeniu práva účastníkov na spravodlivý
proces v zmysle ust. § 389 písm. b/ CSP.

49. Ustanovenie § 151o Občianskeho zákonníka vymenováva jednotlivé právne dôvody, na základe

ktorých dochádza k vzniku vecného bremena. Tieto dôvody sú podobné dôvodom, na základe ktorých
sa nadobúda vlastnícke právo. Preto i v súvislosti s vecnými bremenami možno rozlišovať medzi
pôvodným (originálnym) a odôvodneným (derivatívnym) nadobudnutím. Právne vzťahy z vecných
bremien môžu vzniknúť, okrem iných, aj na základe vydržania. Vydržaním je teda možné považovať zajeden zo spôsobov nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Tieto práva prechádzajú
na nadobúdateľa, len čo boli splnené podmienky vydržania. Základnou podmienkou pre vydržanie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba tohto práva; držiteľ musí byť teda so zreteľom

na všetky okolnosti v dobrej viere, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. K vydržaniu
nestačísprávanie,ktorébymohlobyťobsahomtakéhotopráva(napr.prechádzaniecezcudzípozemok).
Ak má viesť takéto správanie k vydržaniu, musí byť využívané ako právo, a ten, kto sa takto správa,
musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je subjektom vykonávaného práva a že toto
právo vykonáva pre seba. Vydržanie vecného bremena teda predpokladá dobromyseľnosť oprávnenej

osoby a nepretržitý výkon práva, ak sú splnené i ostatné podmienky obdobné podmienkam vydržania
vlastníckeho práva (pozri § 134 OZ).

50. Predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
-právaprechoduaprejazducezcudzípozemok-je vpresvedčeníosoby,ktorácezpozemokprechádza,
že tým pre seba ako vlastníka susediaceho (panujúceho) pozemku toto právo zodpovedajúce

vecnému bremenu vykonáva právom (oprávnene drží). V takomto prípade pôjde o nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva, t. j. vydržaním (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo
39/1999).

51. V prípade spornosti, či došlo k vydržaniu alebo nie, sa môže oprávnený subjekt domáhať určenia

vzniku tohto práva určovacou žalobou, ak sú tu podmienky pre podanie takejto žaloby (§ 80 písm. c/
OSP, teraz § 137c CSP).
Na úspech žaloby na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí preukázať, že niekto
chodí po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok. Cez cudzí pozemok možno prechádzať na
základe rôznych právnych dôvodov; môže ísť napr. o záväzkový vzťah, môže ísť o tzv. výprosu, t. j.

bezodplatnévykonávanieprávaalebomôžeísťoužívaniecudziehopozemkuakoúčelovejkomunikácie.
Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho
vecnémubremenuešteneznamená,žejedržiteľomvecnéhopráva.Takýdržiteľjeten,ktojesozreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla to
bude ten, ktorý vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani

pri zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti, resp. skutočnostiach ich spôsobujúcich nevie a nemusí
vedieť. Môže ísť o tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy tu titul vôbec nie je, ale držiteľ práva je
so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je.

52. Vecné bremeno musí byť v rozsudku presne vymedzené. Pokiaľ spočíva v obmedzení práva

vlastníka nehnuteľnosti, musí byť presne vymedzené, ku ktorej časti nehnuteľnosti majú určité práva
zodpovedajúce vecnému bremenu ďalšie osoby. Vymedzenie časti parcely, kde došlo vydržaním k
vzniku vecného bremena, bude možné najmä zaobstaraním geometrického plánu, ktorý musí byť
súčasťou rozsudku; nemožno pravda vylúčiť aj iné (určité) vymedzenie tohto vecného bremena.

Vychádzajúc zo samotného vzájomného návrhu žalovaných, ktorý musí spĺňať rovnaké náležitosti
ako žaloba, je nesporné, vychádzajúc i z vyššie uvedeného, že vecné bremeno nebolo dostatočne
vymedzené, keď v priebehu celého konania rezultoval spor o platnosť, resp. neplatnosť zriadenia
vecného bremena, ako aj rozsah tohto vecného bremena. Žalovaní v priebehu konania spočiatku
tvrdili, že vecné bremeno bolo zriadené na celú parc. č. 20/1, hoci neskôr pripúšťali i menší rozsah,

a teda vymedzenie vecného bremena už v určitom rozsahu. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude
preto vyzvať žalovaných na upresnenie vzájomného návrhu žalovaných, v akom rozsahu sa domáhajú
určenia, že im vzniklo vecné bremeno právo vstupu a prechodu peši i vozom cez parc. č. 20/1, kat.
úz. X., zapísané na OÚ Nové Zámky, katastrálny odbor, LV č. XXXX výkonom práva a to vydržaním.
Pokiaľ dôjde k vymedzeniu časti parcely, ku ktorému došlo vydržaním vzniku vecného bremena, takéto

vymedzenie sa zabezpečí spravidla za použitia geometrického plánu, ktorý potom bude tvoriť súčasť
rozsudku v prípade, že žalovaní budú v konaní úspešní. Takáto úprava zodpovedá aj § 46 ods. 1
zák. č. 161/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(Katastrálny zákon), keď k listine o vecnom bremene v časti nehnuteľnosti je potrebné pripojiť aj
geometrický plán.

53. Tak, ako bolo vyššie konštatované, odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v
časti, v ktorej dospel k záveru, že žalovaní nemajú naliehavý právny záujem na vzájomnej žalobe, za
nepreskúmateľný a arbitrárny. Závery súdu prvej inštancie nemajú oporu vo vykonanom dokazovanía nedávajú dostatočnú a jednoznačnú odpoveď na to, prečo súd prvej inštancie dospel k takémuto
právnemu záveru. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne zaoberať sa, či žalovaní majú
na vzájomnom návrhu naliehavý právny záujem a či bez takéhoto rozhodnutia súdu nezostane ich

postavenie neisté a nevyriešia sa právne vzťahy medzi stranami sporu, najmä za situácie, že vydržania
vecného bremena sa domáhajú k nehnuteľnosti „in rem". Je nesporné, že medzi stranami sporu
žalobcovia úspešne popreli a dosiahli vyslovenie neplatnosti článku zmluvy, ktorým sa malo zriadiť
vecné bremeno a na druhej strane žalovaní tvrdia, že v takomto prípade vydržali právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

Pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru, že žalovaní majú naliehavý právny záujem na vzájomnom
návrhu, bude sa zaoberať plnením zákonných predpokladov (najmä oprávnenosti a dobromyseľnosti
držby) pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré by zodpovedalo právu prechodu
peši i vozom cez parc. č. 20/1 v kat. úz. X. cez označenú časť parcely, ak dôjde k špecifikácii
vzájomnej žaloby žalovanými. Žalovaní sa začali domáhať svojho práva na základe právneho titulu

vydržania po tom, čo odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, ale aj rozsudok súdu prvej
inštancie (druhým rozhodnutím) určil, že čl. V. bod 2. kúpnej zmluvy zo dňa 14. 09. 1998, uzavretej
medzi predávajúcim Mestom Šurany a kupujúcimi - žalovanými, ktorou sa predávala parc. č. 20/4 -
zastavaná plocha o výmere 87 m2 a v ktorom bode malo byť zriadené vecné bremeno, je neplatný.
V zásade platí, že spravidla ten, kto vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý sa neskôr

ukáže, že je neplatný, by mohol byť v dobrej viere, že mu takéto právo patrí, je potrebné uviesť aj
to, že musí ísť o nadobúdateľa, ktorý zároveň pri všetkej obvyklej opatrnosti o neplatnosti (alebo o
skutočnostiach ich spôsobiacich) nevedel a nemohol vedieť. Bude tu potrebné rozlišovať medzi tvrdením
dobromyseľnosti a jej preukázaním, resp. medzi tvrdením o oprávnenej držbe veci alebo oprávnenej
držbe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu a preukazovaním tejto oprávnenej držby. V tejto

súvislosti bude potrebné pri posudzovaní oprávnenej držby, či držiteľ práva vykonával toto právo v
ospravedlniteľnom omyle a či mu svedčí oprávnenie z vecného bremena, prihliadnuť k samotnému
čl. V. bodu 2. zmluvy (ktorý bol vyhlásený za neplatný), že v tomto článku došlo len k prejavu určitej
vôle zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom z uznesenia obecného zastupiteľstva je
nesporné, že sa zriadenie práva vecného bremena podmieňovalo vypracovaním geometrického plánu.

Dobrúvieružalovanýchbudetrebahodnotiťobjektívneisprihliadnutímnatvrdenúskutočnosťžalobcami
(zatiaľ nepopretú žalovanými), že žalovaný v 1. rade bol poslancom obecného zastupiteľstva, a teda,
či minimálne u neho vôbec mohlo ísť o ospravedlniteľný omyl, že mu svedčí oprávnenie z vecného
bremena. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dobrá viera vyjadrujúca vnútorný (psychický)
stav držiteľa, sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania, avšak toto vnútorné presvedčenie, že

nekoná bezprávne a navonok sa prejavuje konkrétnym správaním, môže byť predmetom dokazovania
a posudzovania, ktoré dokazovanie je vždy potrebné vyhodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu. V neposlednom rade pri posudzovaní splnenia podmienok vydržania je potrebné sa vyporiadať
aj so zákonnou podmienkou splnenia dĺžky vydržacej doby, ktorá je v danom prípade 10-ročná.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd
vzájomnú žalobu žalovaných zamietol, podľa § 389 odsek 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vrátil mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie je v ďalšom konaní viazaný názorom
odvolacieho súdu (§ 391 odsek 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).