Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2008

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 11C/196/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1598899770
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Vallová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2008:1598899770.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci navrhovateľky: G.

V., naposledy bytom B. X, B., t.č. na neznámom mieste, zast. JUDr. A. V., advokátkou, K. X,. B. proti
odporcovi: M. V., bytom B. X,. B., zast. JUDr. P. L., advokátom, S. XX, B., o zrušenie spoločného nájmu
bytu takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e účastníkom právo spoločného nájmu 3-izbového družstevného bytu č. 43,
nachádzajúceho sa na IV. poschodí bytového domu na B. ul. or. č. X v B. s tým, že za výlučného nájomcu
bytu a člena družstva u r č u j e odporcu.

Navrhovateľka je povinná vyššie označený byt vypratať do 15 dní po zabezpečení náhradného
ubytovania.

Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným konajúcemu súdu dňa 26.6.1998 domáhala zrušenia spoločného
nájmu bytu označeného vo výroku tohto rozsudku s tým, že účastníci ako bývalí manželia sa po
rozvode manželstva na ďalšom nájme nedohodli. S prihliadnutím na skutočnosť, že na čas po rozvode
manželstva s odporcom jej bol do osobnej starostlivosti zverený maloletý syn a odporca byt takmer

neužíva, žiadala určiť ju súdnym výrokom za výlučného nájomcu tohto bytu a člena družstva. Uznávala
právo odporcu na náhradný byt a domáhala sa náhrady trov konania.

O jej návrhu rozhodol dňa 3.4.2000 konajúci súd rozsudkom č.k. 11C 196/98 - 36 tak, že návrhu
navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel. Tento rozsudok na odvolanie odporcu zrušil dňa 5.12.2000
uznesením č.k. 15Co 306/2000-53 Krajský súd v Bratislave a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

11C 196/98

Prvostupňový súd riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu doplnil dokazovanie vo veci samej, upustil od
vykonaniadôkazuznalcomgrafológom,pokračovalvkonaní,ktorédňa19.2.2007prerušilzastavu,kedy
považoval za potrebné vypočuť navrhovateľku, ktorej pobyt nie je známy súdu a dlhodobo ani jej právnej
zástupkyni, k okolnostiam, ktoré mohli mať relevantný vplyv najmä na rozhodovanie o bytovej náhrade.

Vykonanýmdokazovaním(výsluchomúčastníkov,rozhodnutímStavebnéhobytovéhodružstvavobvode
Bratislava IV - P. zo dňa 22.5.1986, dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 1.6.1986, vyjadrením
Bytového družstva P. zo dňa 1.2.1999, výsluchom svedkyne J. T., matky navrhovateľky, svedka I. C.
- P., brata navrhovateľky, vyjadrením Bytového družstva P. zo dňa 13.6.2006, správou ZVJS, registraobyvateľov SR, Sociálnej poisťovne a obsahom ostatných listín tvoriacich obsah spisu) mal súd
preukázaný tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli v roku 1985 manželstvo. V roku 1986 im bol pridelený 3- izbový družstevný

byt č. 43 prvej kategórie na IV. poschodí bytového domu na B. (predtým Č.) ul. č. X v B.. Rozhodnutie
o pridelení bytu bolo schválené na schôdzi predstavenstva SBD dňa 21.5.1986 na základe stabilizujúcej
organizácie - zamestnávateľa odporcu. Dohoda o odovzdaní a prevzatí vyššie označeného bytu bola
podpísaná dňa 1.6. 1986. Príslušníkom domácnosti účastníkov bol ich syn M., nar. XX.X.XXXX.
Manželstvo účastníkov bolo rozsudkom bývalého Obvodného súdu Bratislava V sp.zn. 7C 130/89

dňa 25.1.1990 rozvedené. Vtedy maloletý syn účastníkov bol na čas po rozvode zverený do osobnej
starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľka v roku 1988 spolu so synom z bytu označeného vyššie
odišla, keďže spolužitie s odporcom v spoločnom byte bolo pre ňu i pre ich syna ťaživé z dôvodov
na strane odporcu. O ďalšom užívaní bytu sa účastníci ako spoloční užívatelia (teraz nájomcovia)
nedohodli. V byte, o ktorý v spore ide, býva naďalej odporca so svojou družkou a ich spoločným
dieťaťom. Navrhovateľka má od 2.5.1997 evidovaný trvalý pobyt cudzinca na adrese B. XXXX/X v B. -

P., nie je evidovaná v databáze poistencov Sociálnej poisťovne. Približne od polovice roku 2004 právna
zástupkyňa navrhovateľky nemá so svojou mandantkou kontakt, nekontaktoval ju ani syn navrhovateľky,
ktorý sa tiež v mieste registrovaného trvalého pobytu nezdržuje.

Podľa § 703 ods.1 Občianskeho zákonníka (ObčZ) ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden

z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Podľa § 705 ods. 2 ObčZ ak
nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred
uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom, právo užívať byt zostane tomu
z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva.
3 11C 196/98

V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia
nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva ako aj o tom, kto z nich bude ako člen
družstva ďalej nájomcom bytu. Tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko

prenajímateľa (ods. 3 cit ustanovenia).

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k zhodnému záveru, pokiaľ ide o dôvodnosť zrušenia
spoločného nájmu bytu účastníkom. Dokazovaním ako aj na základe skutočností, ktoré neboli
medzi účastníkmi sporné, mal súd preukázané, že účastníci konania boli od 2.2.1985 manželia. Ich

manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.1.1990 sp.zn. 7C 130/89, ktorý
nadobudolprávoplatnosťdňa30.7.1990.Účastníkomkonaniapočasmanželstvavznikolspoločnýnájom
družstevného bytu manželmi a spoločné členstvo v družstve. Po rozvode manželstva sa bývalí manželia
o ďalšom nájme tohto bytu nedohodli. Zrušenia spoločného nájmu bytu manželmi sa domáhal jeden z
bývalých manželov. Súd mal dôkazne preukázané, že účastníkom v zmysle ustanovenia § 703 ods. 2

Občianskeho zákonníka (ObčZ) v spojení s § 871 ods. 1 ObčZ vznikol spoločný nájom 3 - izbového
bytu č. 43, nachádzajúcom sa na IV. poschodí bytového domu na B. (predtým Č.) ul. or.č. X v B.
(právo spoločného užívania bytu manželmi, ktoré vzniklo účastníkom za trvania ich manželstva, sa dňom
1.1.1992 zmenilo na právo spoločného nájmu bytu manželmi). Výpoveďou účastníkov konania mal súd
preukázané, že o ďalšom nájme bytu sa po rozvode ich manželstva nedohodli. Uzavretie dohody medzi

účastníkmi konania o ďalšom nájme bytu, nebolo bez všetkých pochybností preukázané. Odporca,
ktorý takouto úpravou užívacích práv k bytu argumentoval, sa javil súdu nevierohodný. Prenajímateľ
bytu (Bytové družstvo P.) nepotvrdil predloženie dohody o ďalšom nájme bytu účastníkmi a uviedol, že
takúto dohodu neeviduje, ani nevyhotovoval ďalšiu dohodu o užívaní predmetného bytu. Sú teda dané
predpoklady, aby súd právo spoločného nájmu účastníkov k predmetnému bytu zrušil (§ 705 ods. 2

ObčZ).

Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu súd zohľadnil jednak zákonné kritéria uvedené v ustanovení §
705 ods. 3 ObčZ, jednak prihliadal k širším okolnostiam rozvratu manželstva účastníkov, k účelnému
využitiu bytovej plochy ako aj k tomu, kto z nich sa pričinil o nadobudnutie a udržanie bytu.

Pokiaľ ide o záujem maloletých detí, v čase rozhodovania súdu toto kritérium ako prvoradé, svedčí
skôr odporcovi. Syn účastníkov je už plnoletý, v mieste trvalého bydliska je neznámy, v byte účastníkov
nebýva, žije však v ňom maloleté dieťa odporcu, na záujem ktorého bol povinný konajúci súd prihliadať.4 11C 196/98

Pri rozhodovaní o tom, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako výlučný nájomca a člen družstva, súd
zohľadňoval stanovisko prenajímateľa, v ktorom doporučil súdu rozhodnúť v prospech toho z bývalých
manželov, ktorý si bude riadne plniť povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu. Toto vyjadrenie súd vyhodnotil
ako dôvod svedčiaci v prospech odporcu, ktorý v byte nepretržite býva, platí všetky náklady spojené s
bývaním v byte, plní si povinnosti člena družstva.

Kritérium zásluhy o byt svedčí skôr odporcovi. Pokiaľ ide o udržanie bytu, toto kritérium svedčí viac
odporcovi, ktorý plní povinnosti nájomcu bytu, najmä povinnosť platiť nájomné a úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu a najmenej od roku 1988.

Kritériumúčelnéhovyužitiabytusvedčíviacvprospechodporcu.Kritérium dôvodovrozvratumanželstva

výraznejšie nesvedčí v prospech žiadneho z bývalých manželov. Z rozvodového spisu súd zistil,
že príčinou rozvratu manželstva účastníkov bola neschopnosť riešiť problémy spolužitia, pričom
dochádzalo zo strany odporcu i k fyzickým útokom na navrhovateľku, na rozvrate vzťahov a manželstva
účastníkov sa podieľala i navrhovateľka, ktorá nadviazala známosť s iným mužom.

Hľadisko užívania bytu nesvedčí výrazne v prospech ani jedného z bývalých manželov. Okolnosť, ktorý
z rozvedených manželov - spoločných nájomcov bytu byt ku dňu rozhodnutia užíva, je síce jedným
z hľadísk, ku ktorým sa prihliada pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu, zásadný význam po právnej
stránke však nemá.

Pokiaľ ide o majetkové pomery bývalých manželov ich sociálne pomery, schopnosť riešiť si bytové
pomery a možnosť zabezpečenia bytovej náhrady, tieto najmä na strane navrhovateľky súd nemohol
posudzovať a vyhodnotiť, keďže navrhovateľka je v konaní dlhodobo nečinná, nekontaktuje ani svoju
právnu zástupkyňu, relevantné skutočnosti nebolo možné zistiť ani od syna účastníkov.

Súd vyhodnotil jednotlivé kritéria pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu, pričom dospel k záveru, že oba
zákonné dôvody uvedené v § 705 ods. 3 ObčZ svedčia v prospech odporcu, ostatné dôvody v rozsahu,
v akom na ne judikatúra obvykle prihliada, buď svedčia v prospech odporcu alebo svedčia v prospech
oboch účastníkov. S prihliadnutím na skutočnosť, že odporca nepretržite býva v spornom byte a plnením
si povinností nájomcu sa prevažne pričinil o zachovanie tohto bytu v spoločnom nájme účastníkov,

dospel súd k názoru, že je potrebné priznať odporcovi postavenie výlučného nájomcu sporného bytu
a tým aj člena družstva. Toto rozhodnutie je podľa názoru súdu aj v súlade s dobrými mravmi ako
zásadami, ktoré vyjadrujú všeobecne platné pravidlá morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich
rešpektovať.

5 11C 196/98

Súd priznal navrhovateľke právo na bytovú náhradu len vo forme náhradného ubytovania. Po
vykonanom dokazovaní za stavu, kedy navrhovateľka v byte dlhodobo nebýva, o riešenie bytovej otázky
v konaní sa relevantným spôsobom nezaujíma, nekontaktuje svoju právnu zástupkyňu, neoznámila

svojej právnej zástupkyni ani sprostredkovane žiadny kontakt na ňu ( tieto skutočnosti považoval za
dôvody hodné osobitného zreteľa), súd dospel k záveru, že nie je možné jednoznačne a bez všetkých
pochybností vysloviť záver o tom, že navrhovateľka má vyriešenú bytovú otázku. Preto jej povinnosť
vypratať byt, v ktorom fakticky od roku 1988 nebýva, bolo dôvodné viazať na zabezpečenie bytovej
náhrady formou náhradného ubytovania (§ 712a ods. 8 ObčZ). V tejto súvislosti súd poukazuje na

skutočnosť, že nárok na bytovú náhradu sa konštituuje až rozhodnutím súdu, pričom od 1.1.2003 je
možné aplikovať pri rozhodovaní o bytovej náhrade ustanovenie § 712a ods. 8 ObčZ, podľa ktorého ak
sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, môže súd rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na
náhradné ubytovanie (§ 712 ods. 3 ObčZ) alebo prístrešie.

Keďže v konaní nebolo zistené, že navrhovateľke svedčí užívacie právo k inej bytovej nehnuteľnosti
a za stavu, kedy navrhovateľka v byte dlhodobo nebýva a podľa vyjadrenia jej právnej zástupkyne je
možné dôvodne sa domnievať, že navrhovateľka žije a pracuje v cudzine, povinnosť právne vysťahovaťsa z bytu (vypratať byt) bola viazaná na zabezpečenie náhradného ubytovania (§ 712a ods. 8, veta prvá
ObčZ). Kto má bytovú náhradu zabezpečiť, upravuje § 5 zák.č. 189/1992 Zb. v platnom znení

O účastníkmi uplatnených trovách konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách
právnehozastúpenia,súdrozhodolpodľa§150Občianskehosúdnehoporiadku(O.s.p.)Rozhodnutievo
veci samej bolo v záujme oboch účastníkov, návrh mohol podať ktorýkoľvek z nich. Súd nebol návrhom
viazaný, pokiaľ ide o rozhodovanie o bytovej náhrade. Navrhovateľke ďalšie náklady v súvislosti s
vyprataním bytu nevzniknú, keďže v byte, o ktorý v spore ide, fakticky (reálne) dlhodobo nebýva. Tieto

skutočnosti súd hodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p., spočívajúce jednak
v okolnostiach veci, jednak v okolnostiach na strane účastníkov.

Lehota na plnenie je odôvodnená ustanovením § 160 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde,

písomne dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 43 ods. 2 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
6 11C 196/98

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm.
a/ až f/ O.s.p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení neskorších predpisov).