Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/176/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316212109
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316212109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti
žalovanému: B. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. B. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 562,27 Eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 31. 07. 2017, č. k. 9Csp/20/2016-42
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodol tak na základe žaloby podanej dňa 29. 12. 2016, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 562,27 Eur s prísl. a žiadal náhradu trov konania.

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1 - 4, § 54 ods. 2, § 101, § 112 Občianskeho
zákonníka a § 2, § 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

4. Vychádzal zo zistenia, že medzi pôvodným veriteľom - Poštovou bankou a. s. a žalovanou bol
založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o úvere zo dňa 31. 03. 2008, na základe ktorej bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 20 000 Sk (663,87 Eur) a žalovaná sa predmetný úver zaviazala splatiť

v 50.mesačných splátkach po 767 Sk (25,46 Eur). Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na deň
24. 05. 2012, ročná úroková sadzba bola vo výške 26 %, RPMN 28,33 % a celková výška nákladov
spotrebiteľa predstavovala sumu 12 864,68 Sk (427,02 Eur). Pôvodný veriteľ dňa 12. 08. 2009 vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovanú o úhradu celej sumy záväzku v lehote do 10 kalendárnych
dní od doručenia výzvy. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na
povahu účastníkov zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže pôvodný
veriteľ ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a

uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Žalobca si svoju
pohľadávku uplatňovanú v predmetnom konaní uplatnil aj na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe vyhovel
v celom rozsahu a vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 17. 05. 2011, právoplatným
dňa 21. 06. 2011. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 6Er/719/2011súd zistil, že exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol, a to uznesením zo dňa 22. 10. 2012. Exekučný titul v danom prípade predstavoval vyššie
citovaný rozhodcovský rozsudok. V odôvodnení uznesenia exekučný súd uviedol, že dojednanie

rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku
k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice 93/13/
EHS, dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve súd vyhodnotil ako nekalú
podmienku, a preto nie je pre spotrebiteľa záväzná a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Smernice
Rady 93/13/EHS.

5. Súd prvej inštancie uvedené vyhodnotil tak, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru a po uplynutí
lehoty na úhradu od nasledujúceho dňa (26. 08. 2009) začala plynúť premlčacia doba. Vzhľadom k tomu,
že súd je povinný podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie, ak
rozhoduje o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, nemohol premlčané právo žalobcovi priznať. Žalobcovi
3-ročná premlčacia doba uplynula 26. 08. 2012; žaloba bola na súde podaná až 29. 12. 2016, a preto

je nárok žalobcu v celom rozsahu premlčaný.

6. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého v danom prípade premlčacia doba
neuplynula z dôvodu zániku plynutia premlčacej doby počas rozhodcovského a exekučného konania.
V zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba neplynie počas konania, ak veriteľ

v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní
riadne pokračuje. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca si neuplatnil svoje právo na príslušnom
orgáne, nakoľko rozhodcovský súd založil svoju právomoc na základe rozhodcovskej doložky, ktorá
bola následne exekučným súdom vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo má za následok
jej absolútnu neplatnosť. Na základe uvedeného, keďže rozhodcovský súd nemal právomoc konať a

rozhodovať vo veci, nemohol byť ani príslušným orgánom v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v tomto konaní plný úspech,
preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže žalovanej v konaní žiadne preukázateľne trovy
nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Podstata jeho
odvolacej námietky spočíva v tom, že podľa jeho názoru rozhodcovské konanie spôsobuje spočívanie
premlčacej doby, a to aj v prípade, že rozhodcovský súd konal na základe neskôr posúdenej neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy. Dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nastal dňa 12. 08. 2009, žaloba

na rozhodcovský súd bola podaná 08. 04. 2010, teda do času podania žaloby na rozhodcovský
súd neuplynula všeobecná 3-ročná premlčacia doba v celej svojej dĺžke trvania. Podaním žaloby
na rozhodcovský súd dňa 10. 12. 2010 prestala premlčacia doba plynúť, a to počas vedeného
rozhodcovského konania a následne v období, keď veriteľ podal návrh na vykonanie exekúcie až do
času, keď z dôvodu posúdenia neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky exekučným súdom

došlo k zastaveniu exekučného konania. Do času podania žaloby na rozhodcovský súd uplynulo 7
mesiacova26dnízcelkovej3-ročnejpremlčacejdoby.Momentomprávoplatnostiuzneseniaozastavení
exekučného konania zo dňa 30. 06. 2016, č. k. 6Er/719/2011 doručeného 29. 07. 2016, začala opätovne
plynúť premlčacia doba. Žaloba na súd bola podaná včas dňa 29. 12. 2016 a žalobca vyčerpal zo
zákonnej3-ročnejpremlčacejdoby1roka26dní.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenil,

žalobe vyhovel, alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

10. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 a nasl. CSP, a to bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP
a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

13. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

14. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

15. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky voči žalovanej, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi stranami
sporu založeným dňa 28. 03. 2008 zmluvou o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej finančné prostriedky a žalovaná sa zaviazala poskytnuté prostriedky v splátkach s

lehotou splatnosti tej-ktorej splátky dohodnutou v zmluve vrátiť. Súd prvej inštancie správne ustálil, že
medzi žalobcom a žalovanou ide o spotrebiteľský vzťah.

16. Preto na právny vzťah strán sporu je potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na
ochranu spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernice Rady

93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

17. Je nepochybné, že žalovaná prestala plniť povinnosti vyplývajúce jej z uzavretej zmluve o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 28. 03. 2008, a preto žalobca k 12. 08. 2009 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru
v celom rozsahu (č. l. 17 spisu).

18. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti celého úveru pre daný právny vzťah platí režim ust. § 457
Občianskeho zákonníka, na základe ktorého je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa zmluvy dostal, teda účastníci si majú vrátiť len vykonané plnenie podľa zásad o vydaní
bezdôvodného obohatenia. Súd je povinný podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. z úradnej

povinnosti (ex offo) prihliadať na premlčanie, ak rozhoduje o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy.
Dňom nasledujúcim po účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti mohol žalobca svoje právo uplatniť
na súde, pričom žaloba bola podaná až 29. 12. 2016. Keďže premlčacia lehota v prípade vydania
bezdôvodného obohatenia je 2-ročná uplatňovaná pohľadávka v tomto konaní je premlčaná. Premlčané
právo nemohol súd s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. žalobcovi priznať. Preto súd prvej

inštancie správne rozhodol, ak žalobu v celom rozsahu zamietol.

19. K odvolacej námietke žalobcu, že v danom prípade premlčacia doba ešte neuplynula z dôvodu
uplatnenia pohľadávky na rozhodcovskom súde a v exekučnom konaní, odvolací súd konštatuje,
že základnou podmienkou, aby došlo k spočívaniu premlčacej lehoty je, aby veriteľ dotknuté právo

uplatnil buď na všeobecnom súde alebo u iného, avšak nevyhnutne príslušného orgánu, ktorým môže
byť v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov i
rozhodcovský súd. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi veriteľom Poštová banka a. s. a žalovanou
vyplynulo, že uzatvorená spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku.
Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský

rozsudok, ktorý pre to nie je spôsobilým exekučným titulom. Formulovaná rozhodcovská doložka
znemožňovala spotrebiteľovi v prípade podania žaloby dodávateľom, dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, čím spôsobila hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber
rozhodcovského súdu dodávateľom bol súčasťou zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a
spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako

celok len prijať alebo odmietnuť. V skúmanom prípade nemožno uvažovať nad tým, žeby rozhodcovská
doložka bola individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou. Zo spôsobu uzatvorenia rozhodcovskej
doložky, ktorá je súčasťou formulárovej zmluvy nie je možné odvodiť, že žalobcom bol návrh na uzavretie
rozhodcovskej doložky ponúknutý dlžníkom a títo mali možnosť jeho návrh buď prijať alebo odmietnuť.Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, je zrejmé, že
dlžníci nemali možnosť uzatvorenie rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Odvolací súd je preto toho názoru,
želenvprípade,akbyrozhodcovskádoložkaboladohodnutáindividuálne,bolobyzrejmé,žespotrebiteľ

bol riadne oboznámený s rozhodcovskou doložkou a pristúpil na ňu. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za individuálne dojedané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, pričom ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Dôkazné

bremeno o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom spočíva na žalobcovi, tento
však v tomto smere v rámci podaného odvolania nepredložil žiaden dôkaz, ani netvrdil rozhodujúce
skutočnosti, ktorými by preukázal individuálnu dohodu so žalovanou na riešení sporu medzi nimi
vzniknutom v rozhodcovskom konaní.

20. Z uvedeného možno zhrnúť, že premlčacia doba neplynula od uplatnenia nároku na rozhodcovskom

súde, lebo tento nebol príslušným orgánom na prejednanie a rozhodnutie v danej veci. V dôsledku
tohto podaním návrhu na začatie konania na tento orgánu, ani pokračovaním v exekučnom konaní
nemohlo dôjsť k zastaveniu - spočívaniu premlčacej lehoty. Preto, ak žalobca uplatnil svoje právo
na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok nejde o
uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. Samotné rozhodcovské

konanie, ale aj exekučné konanie bolo vedené bez toho, aby žalobca mal k dispozícií právoplatné a
vykonateľné rozhodnutie právomocným orgánom. Premlčacia doba sa preto nezastavila a plynula po
celý čas ako rozhodcovského, tak aj exekučného konania, a preto žalobca musí niesť následky jej
plynutia.

21. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že úspešnej žalovanej

v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy konania nevznikli a neúspešný žalobca nemá právo na
ich náhradu.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).