Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/193/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115221843
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115221843.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a

členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: coralia, s.r.o., Karpatské
námestie 10, 831 06 Bratislava, IČO: 36 820 351, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, proti žalovanému:
Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, D., o vydanie motorového vozidla a v prípade nemožnosti
vydania o zaplatenie istiny 20.230,00 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
17C/350/2015-94 zo dňa 26. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17C/350/2015-94 zo dňa 26. júna 2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu o vydanie motorového vozidla zn. TOYOTA
LAND CRUISER 120, ŠPZ BA989ZY, VIN: JTEBZ291400153174, šedej metalízy, rok výroby 2007,
zamietol. Žalovanému priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov
konania.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom zo dňa 20.07.2015,

doplnený podaním zo dňa 30.03.2016, domáhal vydania označeného motorového vozidla zn. TOYOTA
LAND CRUISER 120 a v prípade nemožnosti vydania žiadal, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 20.230,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
od 20.07.2015 do zaplatenia. V žalobe tvrdil, že bol vlastníkom motorového vozidla, ktoré zakúpil
od spoločnosti Slovak Finance, s.r.o. Bratislava za kúpnu cenu 20.230,00 Eur dňa 22.07.2010 a mal
predmetné vozidlo zahrnuté aj v majetku spoločnosti. Ďalej uviedol, že žalovaný zabezpečoval na
základe plnomocenstva, ktoré mu vystavil vtedajší konateľ žalobcu Ing. Matej Medovarský, prihlásenie

motorového vozidla na spoločnosť coralia, s.r.o., pričom bez poverenia dňa 12.12.2011 odhlásil
motorové vozidlo na Dopravnom inšpektoráte v Bratislave a dňa 23.12.2011 bolo prihlásené na nového
majiteľa, a to Q. T. a následne v priebehu konania na žalovaného, kedy predmetné vozidlo je naďalej
vo vlastníctve žalobcu.

3. Žalovaný v konaní žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že motorové vozidlo zakúpil on, všetky skutkové
okolnosti uviedol v rámci vedeného konania ČVS: ORP-1236/2-OVK-B5-2012 a to, že vozidlo kupoval

pre seba, vybral v ten deň v Tatra banke sumu 20.000,00 Eur, ktorými následne zaplatil kúpnu cenu
a všetky tieto listiny sú v obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu, pričom poukázal na uznesenie o
zastavení trestného stíhania.4. Okresný súd vec prejednal a po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi produkovanými
stranami sporu, výsluchom strán sporu a svedka, dospel k nasledovným skutkovým zisteniam: Žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na svojej argumentácii uvedenej v žalobe, tiež

tvrdenej v spore. Mal za to, že predmetné motorové vozidlo je vlastníctvom žalobcu, ktoré nadobudol
od spoločnosti Slovak Finance, s.r.o. na základe faktúry zo dňa 22.07.2010 v sume 20.230,00 Eur a
svedčí o tom aj zápis v technickom preukaze, kde spoločnosť coralia, s.r.o. bola zapísaná ako vlastník
motorového vozidla. Z účtovného hľadiska rovnako tak vozidlo ako dlhodobý majetok bol evidovaný
v spoločnosti žalobcu. Následne došlo k prehláseniu vozidla zo spoločnosti coralia, s.r.o. na ďalších

majiteľov. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný nepreukázal vlastníctvo predmetného motorového vozidla a
iba na základe ohlásenia, prihlásenia je toto vozidlo evidované na žalovaného bez toho, aby preukázal, s
kým, kedy, akou formou motorové vozidlo nadobudol, komu a kedy zaplatil a akú kúpnu cenu. V priebehu
konania žalobca uviedol, že je vedené trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi vo veci prečinu
podvodu a zisteniu zákonnosti, resp. nezákonnosti získania motorového vozidla žalovaným.

5. Zo spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V vo veci ČVS: ORP-1236/2-OVK-
B5-2012 bolo zistené, že uznesením zo dňa 04.05.2016 trestné stíhanie začaté dňa 11.12.2013 vo
veci prečinu podvodu preto, že neznámy páchateľ uviedol do omylu spoločnosť coralia, s.r.o. tým
spôsobom, že previedol vlastníctvo k nákladnému motorovému vozidlu zn. TOYOTA LAND CRUISER
120, VIN: JTEBZ29J400153174, rok výroby 2007, farba šedá metalíza, evidenčné číslo ZA754EZ,

pôvodne vo vlastníctve spoločnosti coralia, s.r.o., vedené pod evidenčným číslom BA989ZY na inú
osobu a dňa 12.12.2011 zabezpečil odhlásenie tohto vozidla z pôvodného vlastníka coralia, s.r.o. na
osobu Q. T., pričom dňa 23.12.2011 zabezpečil aj prihlásenie na Krajskom dopravnom inšpektoráte
Žilina na túto osobu, a to všetko bez vedomia a akejkoľvek súčinnosti vlastníka motorového vozidla
spoločnosti coralia, s.r.o., čím mala byť spoločnosti coralia, s.r.o. so sídlom Bratislava, spôsobená

škoda minimálne 25.000,00 Eur, zastavil, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie
trestné stíhanie. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že spoločnosť coralia, s.r.o. mala vo
svojom vlastníctve motorové vozidlo zn. TOYOTA LAND CRUISER 120, VIN: JTEBZ29J400153174,
evidenčnéčísloBA989ZY,ktorébolodňa12.12.2011odhlásenénaDopravnominšpektorátevBratislave
a dňa 23.12.2011 bolo prihlásené na Dopravnom inšpektoráte v Žiline. K veci bol vypočutý aj samotný

žalovaný, ktorý uviedol, že niekedy v októbri 2010 z rodinných dôvodov prepísal svoje vlastné motorové
vozidlo na spoločnosť coralia, s.r.o., ktorej konateľom bol Ing. Medovarský a na základe plnej moci zo
dňa 19.07.2010 previedol sporné motorové vozidlo na svojho kamaráta Ing. Q. T.. Žalovaný predložil
fotokópiu dokladov, doklad o škodovom priebehu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, oznámenie o zániku poistnej zmluvy č. 506084958

zo dňa 02.01.2012 z dôvodu prevodu držby motorového vozidla na inú osobu, splnomocnenie na
jeho meno zo spoločnosti coralia, s.r.o. na všetky úkony týkajúce sa poistenia predmetného vozidla v
príslušnej poisťovni a splnomocnenie spoločnosti coralia, s.r.o. na jeho meno, na zariadenie všetkých
potrebných úkonov a zmeny na Dopravnom inšpektoráte Polície SR zo dňa 19.07.2010. Tiež z úradného
záznamu zo dňa 14.02.2013 vyplýva, že žalovaný (Q. W.) predložil k podaniu vysvetlenia doklad -

vklad na účet ČSOB, ktorý predstavuje platbu za nákladné motorové vozidlo TOYOTA LAND CRUISER
VIN: JTEBZ29J400153174, ktorú vložil na účet lízingovej spoločnosti Slovak Finance, s.r.o. pri kúpe
predmetného vozidla a fotokópie poštových poukážok za platbu zákonného poistenia za predmetné
vozidlo, kde ako odosielateľ platby vystupuje Q. W.. K podaniu vysvetlenia dňa 06.10.2015 bol k veci
vypočutý V. M., ktorý uviedol, že motorové vozidlo TOYOTA LAND CRUISER prevzal od spoločnosti

ENZA, s.r.o., so sídlom Krásno nad Kysucou, kde sú umiestňované vozidlá a veci odobraté z lízingu,
pričom vozidlo bolo na dražbe vydražené spoločnosťou Slovak Finance, s.r.o. a keďže mal na uvedené
vozidlo kupcu, požiadal spoločnosť Slovak Finance, aby sa vozidlo predalo v Žiline a v spoločnosti
súhlasili, poskytli bankový účet, na ktorý mala byť prevedená finančná čiastka hodnoty vozidla a vozidlo
sa mohlo odovzdať. Uvedené oznámil Q. W., ktorý mal o uvedené vozidlo záujem, poskytol mu číslo

bankového účtu a povedal, že po zaplatení ceny vozidla si toto môže prevziať na mieste jeho odstavenia
a Q. W. sumu previedol na účet a spolu išli do spoločnosti ENZA, s.r.o., kde si Q. W. vozidlo prevzal,
aj si ho skontroloval. Dňa 07.01.2016 v zápisnici o výsluchu svedka uviedol Q. W., že motorové
vozidlo TOYOTA LAND CRUISER 120, šedá metalíza, ev. č.: ZA745EZ, pôvodne BA989ZY, zakúpil v
r. 2010 prostredníctvom osoby V. M., ktorý sa touto činnosťou zaoberal, odkupoval motorové vozidlo z

dražieb z lízingových spoločností a toto vozidlo ponúkla spoločnosť Slovak Finance za sumu 20.230,00
Eur, peniaze vybral v deň platby, a to sumu dvakrát po 10.000,00 Eur, ostatné mal doma z úspor a
finančné prostriedky vybral z jeho účtu v Tatra banke a doklad priložil k výsluchu. Pána Medovarského
oslovil na základe odporúčania od kamaráta a vysvetlil mu svoju rodinnú situáciu, prečo chce vozidloprepísať na inú osobu, s uvedeným pán Medovarský súhlasil a dňa 19.07.2010 mu napísal a podpísal
splnomocnenie na prepis vozidla, ktoré sa overovalo dňa 21.07.2010. Od začiatku platil všetky úhrady
za vozidlo, poistky a taktiež servis a údržbu, zmluva o povinnom zmluvnom poistení je uzatvorená na

jeho meno. V závere vyšetrovateľ policajného zboru uviedol, že z vykonaných dôkazov, najmä listinnými
dôkazmi k predmetnému vozidlu, má za preukázané, že predmetný skutok, pre ktorý sa vedie trestné
stíhanie, nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, nakoľko sporné splnomocnenie
splnomocňujúce Q. W., vydané spoločnosťou coralia, s.r.o., podpísané dňa 19.07.2010 Ing. Matejom
Medovarským k zriadeniu všetkých potrebných právnych úkonov a zmeny v evidencii na Dopravnom

inšpektoráte polície SR, je podpísané pravým podpisom splnomocniteľa Ing. Mateja Medovarského, ako
i splnomocnenie podpísané dňa 15.08.2010 je podpísané jednoznačne pisateľom sporného podpisu
v znení Ing. Matejom Medovarským na všetky úkony súvisiace s predmetným motorový vozidlom zn.
TOYOTA LAND CRUISER 120, VIN: JTEBZ29J400153174, ev. č. BA989ZY.

6. Sťažnosť žalobcu (spoločnosti coralia, s.r.o.) voči uzneseniu ČVS:ORP-1236/2-OVK-B5-2012 zo

dňa 04.05.2016 Okresná prokuratúra Bratislava V uznesením 2Pv 719/13/1105-40 zo dňa 13.06.2016
zamietla ako nedôvodnú. Z odôvodnenia vyplýva, že vyšetrovateľ policajného zboru v rámci prípravného
konania zabezpečil dostatok dôkazov, ktoré nepreukázali skutočnosti, resp. protiprávne konanie a
konanie, ktoré by napĺňalo skutkovú podstatu prečinu, a pokiaľ uznesenie vyšetrovateľa obsahuje
dostatočne obšírne odôvodnenie veci po právnej aj skutkovej stránke, hoci nesprávne uvádza vo

výrokovej časti znenie, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, ale ide o chybu v písaní,
lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Vyšetrovateľ rozhodol na
základe viacerých dôkazov a ich vyhodnotenie vo vzájomných súvislostiach a tieto dôkazy jednoznačne
preukazujú, že konaním Q. W. (v tomto konaní žalovaný) nebol spáchaný prečin podvodu.

7. Svedok Matej Medovarský na pojednávaní (bývalý konateľ spoločnosti žalobcu) uviedol, že v čase,
keď si požičal peniaze od kamaráta, povedal žalovanému, aby kúpil auto v Bratislave a toto auto
priviezol. Zaevidoval ho do firmy ako majetok, pričom vozidlo následne používal žalovaný, mal robiť
nejaké stavebné činnosti, auto bolo v evidencii firmy coralia, s.r.o. Tiež uviedol, že nikto nezaplatil
spoločnosti coralia, s.r.o. titulom zaplatenia kúpnej ceny hodnotu vozidla. Predložil zmluvu o pôžičke

zo dňa 14.07.2010 (uzavretá v čase kúpy sporného motorovému vozidla) medzi coralia, s.r.o. a T. X.,
Český Těšín, kedy veriteľ dlžníkovi v hotovosti poskytuje peňažné prostriedky 21.000,00 Eur na dobu
od 14.07.2010 do 14.07.2013.

8. Z obsahu spisu, obsahu vyšetrovacie spisu OR PZ Bratislava V ČVS: ORP-1236/2-OVK-B5-2012

a predovšetkým z fotokópie podstatných častí veľkého technického preukazu mal preukázané, že
posledný ukončený záznam v technickom preukaze o vlastníkovi vozidla (keďže vozidlo bolo evidované
pod evidenčným číslom BA989ZY na Dopravnom inšpektoráte v Bratislave) bol záznam vykonaný
06.08.2010. Po vykonaní tohto záznamu v technickom preukaze bolo vozidlu zn. TOYOTA LAND
CRUISER, VIN: JTEBZ29J400153174, dňa 21.12.2011 pridelené nové evidenčné číslo ZA754EZ, s

tým, že ako držiteľ a vlastník motorového vozidla v evidencii Dopravného inšpektorátu Žilina je Q.
T. a od 06.03.2016 je zapísaný žalovaný. Tento záznam bol vykonaný na Dopravnom inšpektoráte v
Žiline. Súd dal do pozornosti, že prepis vozidla z pôvodného držiteľa na držiteľa nového na dopravnom
inšpektoráte mal len administratívny evidenčný charakter a tento úkon nemá žiaden vplyv na vlastnícke
právo. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu súd zistil, že žalovaný predložil doklad o škodovom

priebehu Wüstenrot poisťovňa, a.s. na vozidlo TOYOTA LAND CRUISER, kde ako poistník bol vedený
Q. W. od 21.07.2010 do 21.12.2011 č. poistnej zmluvy 5060084958, platby poistného 21.07.2010 199,00
Eur, 26.07.2011 odosielateľ Q. W., dňa 19.07.2010 v prospech účtu Slovak Finance, s.r.o. zaúčtovaný
vklad W. Q. 20.230,00 Eur, dňa 19.07.2010 obchodná spoločnosť coralia, s.r.o. zastúpená konateľom
Ing. Matejom Medovarským splnomocňuje Q. W. k zriadeniu všetkých potrebných právnych úkonov

a zmeny v evidencii na Dopravnom inšpektoráte Polície SR značky TOYOTA LAND CRUISER 120,
VIN: JTEBZ29J400153174, šedá metalíza, 06.08.2010 vykonaný záznam v technickom preukaze o
vlastníkovi vozidla (vozidlo bolo evidované pod ev. číslom BA989ZY na Dopravnom inšpektoráte v
Bratislave) vlastník vozidla coralia, s.r.o.

9. Žalobca produkoval v konaní listinné dôkazy, a to faktúru č. 2010170 dodávateľa Slovak Finance,
s.r.o. na sumu 20.230,00 Eur s dátumom splatnosti 05.08.2010, ktorým dodávateľ fakturoval žalobcovi
motorové vozidlo a záznam v osvedčení o evidencii v technickom preukaze TOYOTA LANDCRUISER, VIN: JTEBZ29J400153174 06.08.2010, ktorými dôkazmi preukazoval svoje vlastnícke právo
k motorovému vozidlu, vydanie ktorého je predmetom súdenej právnej veci.

10. V danom prípade predmetom sporu je vlastnícka žaloba o vydanie veci v zmysle ustanovenia
§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého žaloba o vydanie veci môže byť úspešná len
za splnenia dvoch predpokladov, a to, že žalobca preukáže svoje vlastnícke právo k veci, ktorej
vydania sa domáha a ak preukáže, že žalovaný mu vec zadržuje neprávom. Skôr, ako sa súd začal
zaoberať dôvodnosťou nároku, riešil ako predbežnú otázku vlastnícke právo k motorovému vozidlu,

keďže spornou zostala otázka, či žalovaný vykonal zásah do vlastníckeho práva žalobcu, t.j. či mu
zadržuje vec, o ktorej žalobca tvrdí, že je jej vlastníkom, a to právom, resp. neprávom. Súd v danej veci
posudzoval ustálenie okamihu prevodu vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu s ohľadom
na fázy nadobúdania vlastníctva. K prvej fáze, spočívajúcej v uzavretí zmluvy, vo vzniku obligačného
vzťahu medzi scudziteľom a nadobúdateľom, ktorého obsahom je záväzok previesť vlastnícke právo
na nadobúdateľa, v danom prípade došlo preukázateľne k úhrade kúpnej ceny dňa 19.07.2010 v

prospech účtu Slovak Finance, s.r.o., kde bol zaúčtovaný vklad od Q. W. vo výške 20.230,00 Eur. Keďže
prevod vlastníckeho práva sa uskutočňuje až zavŕšením druhej fázy, ktorej podstata tkvie v tom, že k
zmluve pristupuje ďalšia skutočnosť, ktorou je zásadne pri hnuteľných veciach ich odovzdanie, v danom
prípade bolo rozhodujúce zistenie, či prišlo k odovzdaniu predmetu kúpy, či teda žalovaný ako kupujúci
nadobudol vlastnícke právo k tomuto vozidlu, alebo časovo inou zmluvou od scudziteľa (predávajúceho)

nadobudol vlastnícke právo k identickému vozidlu v tomto prípade spoločnosť coralia, s.r.o. (žalobca).
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných uznesení vo veci ČVS:ORP-1236/2-OVK-B5-2012,
ktoré preukazujú, že konaním Q. W. (v tomto konaní žalovaný) nebol spáchaný prečin podvodu a bola
vyriešená otázka trestnoprávnej roviny, a to porušenie právnej povinnosti a zavinenie.

11. Súd mal objektívne preukázané, že dňa 19.07.2010 žalovaný zaplatil v prospech účtu Slovak
Finance, s.r.o. kúpnu cenu 20.230,00 Eur a prevzal motorové vozidlo. Od predmetnej kúpy ho užíval.
Táto skutočnosť vyplýva i z odôvodnenia uznesenia zo dňa 04.05.2016 z vyšetrovacieho spisu
ČVS:ORP-1236/2-OVK-B5-2012, kde okrem iného je uvedená i výpoveď V. M., z ktorej vyplýva, že
motorové vozidlo TOYOTA LAND CRUISER prevzal od spoločnosti ENZA, s.r.o. so sídlom Krásno

nad Kysucou, kde sú umiestňované vozidlá a veci odobraté z lízingu, pričom vozidlo bolo na dražbe
vydražené spoločnosťou Slovak Finance, s.r.o. a keďže mal na uvedené vozidlo kupca, požiadal
spoločnosť Slovak Finance, aby sa vozidlo predalo v Žiline a v spoločnosti súhlasili, poskytli bankový
účet, na ktorý mala byť prevedená finančná čiastka hodnoty vozidla a vozidlo sa mohlo odovzdať.
Uvedené oznámil pánovi Q. W., ktorý mal o uvedené vozidlo záujem, poskytol mu číslo bankového

účtu a povedal, že po zaplatení ceny vozidla si toto môže prevziať na mieste jeho odstavenia a pán W.
sumu previedol na účet a spolu išli do spoločnosti ENZA, s.r.o., kde si pán W. vozidlo prevzal aj si ho
skontroloval. Predmetný úkon medzi kupujúcim (žalovaným) a spoločnosťou Slovak Finance, s.r.o. súd
kvalifikoval ako zrealizovanú kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej predávajúci odovzdal motorové vozidlo a
žalovaný si splnil svoju povinnosť a zaplatil kúpnu cenu.

12. Žalobca si túto povinnosť nesplnil a nepreukázal reálne nadobudnutie motorového vozidla od
Slovak Finance, s.r.o., od ktorej si žalobca odvodzuje nárok z titulu jeho nadobudnutia ako vlastník
vozidla, keďže v konaní nebolo preukázané, že táto spoločnosť odovzdala motorové vozidlo žalobcovi
ako kupujúcemu a žalobca zaplatil kúpnu cenu. Len samotné predloženie faktúry č. 2010170 zo dňa

22.07.2010 (č.l. 9) bez potvrdenia zaplatenia kúpnej ceny nie je hodnoverným dôkazom, že vlastnícke
právo k predmetnej veci nadobudol žalobca ako kupujúci.

13. Možno totiž konštatovať, že žalobca v konaní neprodukoval žiaden iný dôkaz, ktorý bol spôsobilý
bezpečne preukázať sporné skutkové tvrdenie žalobcu o jeho vlastníctve k motorovému vozidlu.

Vyhodnotiac výpoveď svedka Medovarského súd dospel k záveru, že ani touto výpoveďou nebolo
preukázané, že sporné vozidlo kúpou nadobudla spoločnosť coralia, s.r.o. a túto svedeckú výpoveď
vyhodnotil ako dôkaz, ktorý nemal žiadny význam pre rozhodnutie vo veci samej. Tiež poskytnutie
peňažných prostriedkov veriteľom žalobcovi (zmluva o pôžičke zo dňa 14.07.2010 - č.l.91) nebolo
spôsobilé preukázať žalobcom tvrdený titul nadobudnutia vlastníctva. Súd dôkazy vyhodnotil tak,

že žalovaný naďalej ostal vlastníkom motorového vozidla tak, ako je od 06.03.2016 zapísaný na
Dopravnom inšpektoráte v Žiline v evidencii predmetného vozidla značky TOYOTA LAND CRUISER,
VIN: JTEBZ29J400153174 ZA754EZ.14. Žalovaný výlučné vlastníctvo žalobcu popieral už v rámci vyšetrovania, kedy v rámci vyšetrovania
bolo nepochybne zistené, že vozidlo zakúpil žalovaný, na predmetné vozidlo hradil poistné platby
výlučne žalovaný a od 21.07.2010 do 21.12.2011 poisťovňa vydala potvrdenie o škodovom priebehu

z povinného zmluvného poistenia vozidla evidenčné č. BA989ZY priamo poistníkovi (Q. W.). Súd dal
do pozornosti, že samotné poistenie vzniká na základe poistnej zmluvy uzavretej medzi vlastníkom
(resp. iným oprávneným užívateľom veci) a poistiteľom a trvanie poistenia sa teda viaže na existenciu
vlastníckeho vzťahu k poistenej veci. Žalobcu tak v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie
uzavretia tvrdeného právneho vzťahu (kúpnej zmluvy od predávajúceho) a že prevzatím a zaplatením

kúpnej ceny nadobudol vlastnícke právo k identickému vozidlu. Ani predložená zmluva o pôžičke medzi
treťou osobou a žalobcom ako dlžníkom zo dňa 14.07.2010 nemohla ovplyvniť, resp. preukázať záväzok
kupujúceho predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

15. Na základe uvedených skutkových zistení a úvah dospel súd k záveru, že žalobca v konaní
nepreukázal ním tvrdený právny dôvod (titul) vlastníctva motorového vozidla a za takýchto okolností

teda žalobcovi voči žalovanému žiadne právo nevzniklo, a preto žalobu a v celom rozsahu zamietol. V
danom prípade vindikačná povinnosť žalovaného nevznikla, a preto súd nemohol uložiť povinnosť vydať
motorové vozidlo podľa osvedčenia tak, ako žiadal žalobca v podanej žalobe. Keďže súd v danej veci
rozhodoval podľa prvého (primárneho) petitu, a to o vydanie veci (žalobu zamietol), o druhom petite (o
zaplatenie 20.230,00 Eur) už nerozhodoval.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

17. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok

okresného súdu zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania a trov
právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Tak, ako v prvoinštančnom konaní, aj v odvolaní poukazoval na
skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo odkúpil na základe kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 20.230,00
Eur, pričom kúpna cena bola predávajúcemu, t.j. Slovak Finance, s.r.o. uhradená na základe faktúry
č. 2010170 zo dňa 22.07.2010 (uhradenie kúpnej ceny žalobcom predávajúci nikdy nespochybnil), v

dôsledku čoho bol žalobca zapísaný v osvedčení o evidencii vozidla (technický preukaz) ako vlastník s
evidenčnýmčíslomBA989ZYaokresnýsúdsatoutoskutočnosťoupreukázanoutechnickýmpreukazom
nijako nezaoberal, iba uviedol, že bol zapísaný ako užívateľ motorového vozidla, čo nezodpovedá
skutkovému stavu, ktorý vyplýva z predloženého technického preukazu. K prihláseniu motorového
vozidla na žalobcu bol poverený žalovaný na základe plnej moci, ktorú mu vystavil Ing. Medovarský

dňa 19.07.2010. Z výpisu technického preukazu, z faktúry č. 2010170, z evidencie dlhodobého majetku
spoločnosti coralia, s.r.o., výpovede svedka Medovarského bolo podľa názoru odvolateľa jednoznačne
a bez pochýb preukázané vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Žalovaný na základe tej istej plnej
moci následne previedol motorové vozidlo na Ing. Q. T., pričom na prevod a prihlásenie motorového
vozidla použil opätovne plnú moc zo dňa 19.07.2010 a následne prihlásil motorové vozidlo z Ing. T.

na svoju osobu. Prepisy motorových vozidiel zo žalobcu na Ing. T. a následne na žalovaného neboli
medzi účastníkmi konania sporné, avšak žalobca tvrdí, že došlo k neoprávnenému prevodu vlastníckeho
práva. Žalobca rovnako tak tvrdí, že plná moc, ktorá bola žalovanému udelená, mala slúžiť iba na
prevod motorového vozidla zo spoločnosti Slovak Finance, s.r.o. na coralia, s.r.o. (s poukazom na
výpoveď svedka Medovarského). Súd sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal a neodôvodnil preukázané

skutočnosti, t.j. že coralia, s.r.o. bola reálnym vlastníkom, neskúmal prevod vlastníckeho práva zo
spoločnosticoralia,s.r.o.naIng.T.,kdeneexistuježiadnyrelevantnýdôkaz,t.j.kúpnazmluva,zaplatenie
kúpnej ceny a následný prevod z Ing. T. na žalovaného. Z výpovede svedka Medovarského vyplynulo, že
tento bol konateľom spoločnosti coralia, s.r.o. v čase prevodu vlastníckeho práva k predmetu sporu na
Ing. T., následne na žalovaného, pričom ako štatutárny zástupca nepreviedol vlastnícke právo z coralia,

s.r.o. na žiadny iný subjekt. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že motorové vozidlo bolo jeho vlastníctvom,
neponúkol súdu okrem tvrdení žiadny relevantný dôkaz, ktorý by toto jeho tvrdenie preukázal. V konaní
ho zaťažovalo dôkazné bremeno nadobudnutia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Súd na strane
2. rozsudku konštatoval, že coralia, s.r.o. bola vlastníkom motorového vozidla, a toto jeho konštatovanie
z bodu 4. rozsudku nekorešponduje s jeho záverom, že coralia, s.r.o. nepreukázala nadobudnutie

vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu od spoločnosti Slovak Finance, s.r.o. Už na základe tejto
anomálie odôvodnenia rozsudku vyplýva pochybenie súdu pri rozhodovaní vo veci samej. S poukazom
na ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákona sa žalobca ako vlastník domáha vydania veci od toho, kto mu
ju neoprávnene zadržuje, v konaní preukázal aktívnu legitimáciu a napriek tomu súd jeho návrh zamietol.18. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Žalobca v odvolaní tvrdil, že z výpisu z technického preukazu a faktúry č. 2010170 bolo

preukázané vlastnícke právo žalobcu k predmetnému vozidlu. S týmto tvrdením žalobcu nesúhlasil už
v prvoinštančnom konaní a rovnako ani teraz vo svojom vyjadrení. S takýmto konštatovaním nesúhlasí.
Súd mal objektívne preukázané, že dňa 19.07.2010 zaplatil v prospech účtu Slovak Finance, s.r.o. kúpnu
cenu 20.230,00 Eur a prevzal motorové vozidlo, čo súd konštatoval na strane 6 bod 22. napadnutého
rozsudku.

19. Žalobca na vyjadrenie žalovaného písomne nereagoval, výzvu na vyjadrenie prevzal právny
zástupca žalobcu dňa 21.08.2017.

20. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v

spojení s § 219 ods. 3 CSP, toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

21. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

22. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáha voči
žalovanému vydania motorového vozidla zn. TOYOTA LAND CRUISER 120, ŠPZ BA989ZY, VIN:
JTEBZ291400153174, šedej metalízy, rok výroby 2007 (ďalej len „motorové vozidlo“), do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a v prípade nemožnosti vydania žiadal, aby súd rozhodol o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 20.230,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05

% ročne od 20.07.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní do právoplatnosti rozsudku.

23. Vychádzajúc z formulácie žalobného petitu je nesporné, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti
žalovanému na jeden druh plnenia a len, ak objektívne nebude možné vyhovieť prvému petitu, žiadal
ho zaviazať „in eventum“ na iné plnenie. Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného

nároku (napr. na vydanie veci, ako je tomu i v danom prípade), a ak by toto vydanie nebolo možné
(napr. preto, že vec sa zničila, stratila), návrh na relutárnu (peňažnú) náhradu (prisúdenie sumy peňazí).
Ak súd rozhoduje podľa druhého subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne. Naopak, ak súd rozhodne
podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje (viď uznesenie NS SR sp.zn.
4Cdo/113/2010).

24. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli

v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých

stranou v opačnom procesnom postavení než je to, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť.

25. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna normy ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované

právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.26. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno v
zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ust. § 366 CSP). V civilnom procese sa
uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania

a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade,
ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje
len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami,
ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované.

27. Okresný súd s poukazom na ust. § 126, § 132 ods. 1 a § 133 ods. 1 správne vymedzil podstatu
reivindikačnejžalobyakožaloby,ktoráslúžinavydanievecivprípadoch,kedynastalneoprávnenýzásah
do vlastníckeho práva vlastníka veci neoprávneným zadržiavaním veci osobou, ktorá má u seba vec
bez právneho dôvodu. Základným a nevyhnutným predpokladom úspechu v konaní o vydanie veci je, že
žalobca preukáže, že je vlastníkom veci. Pokiaľ je vlastníctvo žalobcu jednoznačne preukázané, vtedy
musí osoba, u ktorej sa vec nachádza, preukázať, z akého právneho dôvodu vec u seba má. Pokiaľ

takýto právny dôvod žalovaný nepreukáže, je povinný vydať vec vlastníkovi tak, aby ten mohol realizovať
všetky zložky vlastníckeho práva, predovšetkým možnosť svoje vlastníctvo držať, užívať, požívať jeho
plody a úžitky a nakladať s ním tak, ako to vymedzuje ust. § 123 Občianskeho zákonníka.

28. Okresný súd preto v prebiehajúcom konaní správne zisťoval, či žalobca preukázal vlastnícke právo

k motorovému vozidlu, vydania ktorého sa od žalovaného domáhal. Žalobca v konaní nepredložil
žiaden relevantný dôkaz o tom, že by motorové vozidlo nadobudol na zmluvnom základe od
predchádzajúceho vlastníka. Vlastnícke právo k motorovému vozidlu žalobca preukazoval osvedčením
o evidencii motorových vozidiel (technickým preukazom) a výpisom dlhodobého majetku za rok 2010
žalobcu, faktúrou č. 2010170 zo dňa 22.07.2010, ktorým dodávateľ Slovak Finance, s.r.o. fakturoval

ojazdené motorové vozidlo TOYOTA LAND CRUISER, VIN: JTEBZ29J400153174, odberateľovi coralia,
s.r.o. v sume 20.230,00 Eur. Ďalšie relevantné dôkazy v konaní žalobca nepredložil, preto správne
konštatoval okresný súd, že žalobca v konaní neprodukoval žiaden iný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý
bezpečnepreukázaťspornéskutkovétvrdeniežalobcuojehovlastníctvekmotorovémuvozidlu.Žalobcu
zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie uzavretia tvrdeného právneho vzťahu (kúpnej zmluvy od

predávajúceho) a že prevzatím a zaplatením kúpnej ceny nadobudol vlastnícke právo k motorovému
vozidlu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom žalobcovi
(zmluva o pôžičke zo dňa 14.07.2010 uzatvorená s T. X.) nepreukázala splnenie záväzku vyplývajúceho
z predloženej faktúry č. 2010170 zo dňa 22.07.2010, teda záväzok kupujúceho predmet kúpy prevziať
a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. S ohľadom na obranu žalovaného, ktorou popieral

výlučné vlastníctvo žalobcu už v rámci vyšetrovania prečinu podvodu v rámci ČVS: ORP-1236/2-OVK-
B5-2012, ako aj v tomto konaní a nesporne preukázanú skutočnosť, že za motorové vozidlo zaplatil
dňa 19.07.2010 v prospech účtu Slovak Finance, s.r.o. kúpnu cenu 20.230,00 Eur zo svojho účtu a
prevzal motorové vozidlo a od predmetnej kúpy ho užíval, správne súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca v konaní nepreukázal ním tvrdený právny dôvod (titul vlastníctva motorového vozidla) a

za takýchto okolností nebolo možné žalobe vyhovieť. Keďže v danom prípade vindikačná povinnosť
žalovaného nevznikla, správne okresný súd žalobu zamietol a o druhom petite (o zaplatenie sumy
20.230,00 Eur) už nerozhodoval.

29. Krajský súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus

iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým
vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne. Inak ich podcenením či zanedbaním môžu
strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. Je preto vždy na žalobcovi, ktorý tvrdí,

že jeho práva boli dotknuté, aby preukázal, že mu nárok patrí. Až pri predložení dôkazov, ktoré dávajú
jasný a zrozumiteľný doklad o jeho práve, možno jeho žalobe vyhovieť.

30. K odvolacím dôvodom je následne potrebné zdôrazniť, že žalobca len tvrdil, že motorové vozidlo
zakúpil, avšak kúpnu zmluvu nepredložil; ďalej tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil predávajúcemu Slovak

Finance, s.r.o. na základe faktúry, avšak relevantný doklad (napr. výpis z účtu žalobcu o úhrade faktúry,
resp. iný doklad o zaplatení) nepredložil. Zápis motorového vozidla v osvedčení o evidencii vozidla
(technický preukaz), má len evidenčný charakter a nepreukazuje vlastnícke právo k motorovému vozidlutak, ako to správne konštatoval aj okresný súd. Z doposiaľ uvedenej argumentácie odvolacieho súdu
vyplýva, že odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené.

31.Neobstojíaninámietkazodvolaniaorozpornostidôvodovejčastinapadnutéhorozhodnutianastrane
2 ods. 4 rozsudku, pretože v tomto odseku okresný súd citoval z uznesenia OR PZ Bratislava V vo veci
ČVS: ORP-1236/2-OVK-B5-2012 zo dňa 04.05.2016. Svoje vlastné zistenia a závery, ktoré vyplynuli z
dokazovania vykonaného v tomto konaní súd jasne, presvedčivo a logicky vyhodnotil.

32. Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej
veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim
kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne
zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Odvolacie dôvody
žalobcu vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil v konaní vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie

po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne
správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 až § 222 CSP aj správne
a presvedčivo odôvodnil. V dôsledku toho krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil.

33. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo
vecisamejzávislývýrokotrováchprvoinštančnéhokonania,ktorýplnezodpovedáprocesnémuúspechu
strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane proti
žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

35. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).