Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. február 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/151/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614211586
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1614211586.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Z., proti žalovanému:

P. zastúpený P. v konaní o neoprávnené užívanie pozemku a odstránenie stavby, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 24.10.2014 doručenou súdu dňa 27.10.2014 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je
vlastníkom pozemku parc.č. 1X/X k.ú. V. a uloženia povinnosti žalovanému odstrániť záhradnú bunku z
pozemku a uvoľniť ho žalobcovi. Podaním doručeným súdu dňa 09.01.2015 žalobca zmenil žalobu tak,
že žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom pozemku parc.č. XX/X k.ú. V. a uložil žalovanému povinnosť

odstrániť záhradnú bunku a ostatné veci z pozemku a uvoľniť pozemok žalobcovi na stavbu plota do
30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Na pojednávaní vo veci dňa 13.09.2017 odstránil vady zmeny
žaloby tak, že upresnil „ostatné veci“, ktoré má žalovaný odstrániť z pozemku, a to výbeh pre ošípané
a vinič. Súd na pojednávaní vo veci dňa 13.09.2017 zmenu žaloby pripustil.

2.Žalobcažalobuskutkovoodôvodniltým,žedňa06.05.2014písomneupozornilžalovaného,ževyužíva
pozemok parc.č. XX/X k.ú. V. ktorý je výlučne majetkom žalobcu, nakoľko na tomto pozemku má

postavenú záhradnú bunku, ktorú žalovaný postupne „prilepil“ na plot žalobcu. Žalobca ohlásil stavbu
na príslušný stavebný úrad Obce V. ktorý vydal rozhodnutie, ktorým odkazuje žalobcu na súd. Žalobca
súdu uviedol, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sú agresívne zo strany žalovaného.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, ktoré doručil súdu dňa 06.12.2016, žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že dňa 02.06.2014 Obec V. ako príslušný stavebný úrad
vykonala štátny stavebný dohľad na stavbe záhradná bunka (včelín), pričom konštatovala, že žalovaný

v čase prípravy na vykonanie dohľadu ani v lehote 6 mesiacov pred doručením výzvy na vykonanie
štátneho stavebného dohľadu nevykonával na pozemku žiadne stavebné práce. Záhradná stavba, ktorá
sa nachádza
na pozemku a ktorá sa využíva ako včelín, je v zmysle § 139b ods. 6 stavebného zákona drobnou
stavbou, na jej uskutočnenie nie je, ani v minulosti nebolo potrebné stavebné povolenie ani rozhodnutie o
umiestnení stavby. Včelín je udržiavaný v dobrom technickom stave a neohrozuje žiadne verejné záujmy
ani práva a právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb. Včelín sa na predmetnom mieste

nachádza už 50 rokov. Žalobca a právny predchodcovia žalovaného sa dohodli na vytýčení hranice
medzi ich susediacimi pozemkami, pôvodne stromami, neskôr pletivovým plotom, a tieto
vo vzájomnej zhode pokojne užívali minimálne 50 rokov, čo potvrdil aj samotný žalobca, ktorý cca pred
4 rokmi nahradil pletivový plot betónovým plotom (1 m základy, 2 m výška) a nespochybnil trasu vedenúmedzi susediacimi pozemkami. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný nalepil záhradnú bunku na betónový
plot s ohľadom na vek včelína nie je pravdivé. Podľa žalovaného pozemky ktoré sú vyčlenené plotom,
tzn. vrátane pozemku pod včelínom, sú vo vlastníctve žalovaného, a aj keby sa včelín nachádzal na

pozemku žalobcu, žalovaný žiada, aby súd „opravil“ zápis v katastri tak, aby zodpovedal skutočnosti, t.j.
hranici vymedzenej existujúcim plotom. Čo sa týka vzájomných vzťahov žalobcu a žalovaného, tieto sú
agresívne zo strany žalobcu a jeho brata P. ml.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 06.02.2017, uviedol, že sporná stavba

sa už niekoľko rokov nevyužíva ako včelín, nový plot stojí 4 roky a odkedy je postavený žalovaný
včelín posunul na plot, žiadna dohoda predchodcov ohľadom vytýčenia hranice pozemkov neexistuje a
neexistovala.Žalobcaspochybnilhranicumedzipozemkami,aleprelepšievzťahysúhlasil,abyžalovaný
užíval časť pozemku parc.č. XX/X za ústne dohodnutých podmienok, v prípade dodržania ktorých
prevediežalobcapozemokdovlastníctvažalovaného.Zdôvodu,žežalovanýtietopodmienkynedodržal,
obrátil sa na stavebný úrad a na podnet stavebného úradu na súd. Žalovaný časť plotu využíva ako

výbeh pre ošípané, na časť prilepil hospodársku budovu a ostatnú časť nechal zarásť viničom, čím ho
znehodnocuje. Žalobca navrhuje, aby si po uvoľnení pozemku žalovaný pozemok oplotil sám, nakoľko
je to jeho povinnosť.

5. Žalovaný v duplike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že záhradná bunka je využívaná ako včelín. Žalovaný

pôvodnývčelínnahradilmateriálomzdrevotrieskynamiestepôvodnéhovčelínaccapred30rokmi,nikdy
ho neposunul, je to fakticky nemožné, nakoľko drevotrieska je voľne položená na zemi. Žalovaný chová
len jednu ošípanú, ktorú dochová na svojom pozemku. Žalovaný trvá na existencii dohody právnych
predchodcovžalobcuažalovanéhoeštevčase,keďsalokalitaosídľovala.Hranicapozemkužalovaného
niejeposunutáibanajužnejstrane,alejanasevernej,pričomtočonajužnejstranezískava,nasevernej

stráca. Žalovaný svoju južnú stranu nikdy neposúval, do tohto stavu sa narodil a po svojich predkoch
zdedil, čo potvrdzuje kúpna zmluva v r. 1972, žalovaný nadobudol 719 m2, a takú výmeru vlastní aj v
súčasnosti. Žalobca vlastnil v r. 2012 výmeru 1.777 m2, ale v r. 2017 už 1798 m2. Plot, ktorý v súčasnosti
oddeľuje pozemky žalobcu a žalovaného postavil žalobca pred 4 rokmi na mieste pletivového plota.
Žalovaný sa nikdy so žalobcom nedohodol na žiadnych podmienkach užívania jeho pozemku.

6. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. V prejednávanej veci
súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
predloženými stranami sporu, výsluchom žalobcu a žalovaného, ako aj navrhnutého svedka a ustáli
nasledovný skutkový a právny stav:

7. Z výzvy žalobcu adresovanej žalovanému zo dňa 06.05.2014 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného
na vypratanie pozemku parc.č. XX/X k.ú. V., odstránenie záhradnej bunky do 1 mesiaca odo dňa
doručenia výzvy.

8. Z písomnosti žalobcu adresovanej Obecnému úradu V. zo dňa 07.05.2014 vyplýva, že žalobca
upozorňuje stavebný úrad na neoprávnenú stavbu na pozemku parc.č. XX/X v k.ú. V..

9. Z rozhodnutia Obce Rohožník zo dňa 03.09.2014 č.j. N. vyplýva, že v konaní o odstránenie drobnej
stavby - včelína, sčasti na pozemku parc.č.XX k.ú. V., stavebníka - žalovaného, odkazuje žalobcu na

súd vo veci občianskoprávnej námietky - presahujúca drobná stavba - záhradná búda, ktorá je
vo vlastníctve žalovaného a manželky na pozemok parc.č.., ktoré je vo vlastníctve žalobcu a konanie
prerušuje. Z odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu vyplýva, že na podnet žalobcu dňa 02.06.2014
stavebný úrad vykonal štátny stavebný dohľad
na stavbe záhradnej búdy (včelín), ktorá sa sčasti nachádza na pozemku parc. registra C č. XX (podľa

GP č. 16/2010 p.č. XX/X, k.ú. V.). Zameraním skutkového stavu sa zistilo, že záhradná búda stavebníka
P. V. (žalovaného) je sčasti postavená na pozemku Z. parc.č. XX, ktorú nahlásil ako čiernu stavbu a
následné odstránenie nepovolenej stavby. Ďalej stavebný úrad zistil, že sa jedná o drobnú stavbu, ktorá
je postavená na pozemku P. cca 40 rokov a len nepatrná časť zasahuje do susedného pozemku a nie je
dôvod na jej odstránenie. Stavebný úrad preto uzavrel, že ide o námietku, ktorá vyplýva z vlastníckych

alebo iných práv k pozemku a z pomerov, ktoré sú úradu známe (susedské nezhody) a je zrejmé, že k
dohode medzi účastníkmi nepríde, preto odkázal Z. na súd.10. Z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. V. vyhotoveného ku dňu 28.01.2014 vyplýva, že žalobca bol
vlastníkom pozemku parc. registra C č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 849 m2. Z listu
vlastníctva č. XXX pre k.ú. V. vyplýva, že žalobca je v čase rozhodovania súdu výlučným vlastníkom

nehnuteľností parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 861 m2, parc.č. XX/X zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 184 m2, parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 23 m2,
parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 20 m2 a parc. č. XX záhrady vo výmere 710 m2;
a stavieb rodinný dom súp.č. XXX na pozemku parc.č. XX/X, súp.č. XXX na pozemkoch parc.č. XX/X
a XX a stavby garáže na pozemku parc.č. XX/X.

11. Z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalovaný s manželkou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností parc. registra C k.ú. RQ. zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2, parc.č. X/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 76 m2, parc.č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 186
m2 a parc.č. XX záhrady
vo výmere 323 m2. Na liste vlastníctva sú zapísané stavby rodinného domu č. súp. XXX

na parc.č. X/X a hospodárska budova bez súpisného čísla na parc.č. X/X.

12. Z geometrického plánu č. 16/2010 vyhotoveného F. dňa 12.05.2010
na oddelenie pozemku parc.č. XX/X, X a XX a zameranie rodinného domu a garáže parc. č. XX/X a XX/
X úradne overeného 21.05.2010 v novom stave o.i. predpokladá zánik parc.č. XX vo výmere 849 m2 a

vznik novovytvorených parc. č. XX/X o výmere 861 m2, parc.č. XX/X vo výmere 184 m2, parc.č. XX/X
vo výmere 23 m2, parc.č. XX/X vo výmere 20 m2. Z grafickej časti GP vyplýva, že pozemok parc.č. XX/
X vo vlastníctve žalobcu je susediacim pozemkom s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného parc.č.
X/X a X/X a parc. č. XX.
.

13. Z fotodokumentácie skutkového stavu záhradnej búdy vyplýva záver o charaktere stavby
korešpondujúci so zisteným skutkovým stavom stavebným úradom, ide o drobnú stavbu užívanú
ako včelín. Z fotodokumentácie skutkového stavu oplotenia medzi pozemkami žalobcu a žalovaného
vyplýva, že ide o oplotenie zhotovené z murovacích tvárnic
(do výšky 8 tvárnic x 200 cm t.j. vo výške cca 1,6 m, ide o betónovú plotovku), nad tvárnicami sa

nachádza pletivo, pri oplotení sa nachádza vinič (č.l. 31, 32, 49 až 54, 114, 115 spisu).

14. Na č.l. 33 až 44, ako aj č.l.76 -78 spisu sa nachádzajú potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Rohožník
o ústnom oznámení o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a to DU: Q. zo dňa 01.06.2014,
DU: Q.zo dňa 11.06.2014, O. zo dňa 29.09.2014, DU: Q.Mk zo dňa 27.10.2014, Q., a predvolanie na

prejednanie priestupku č. Q. zo dňa 28.02.2017.

15. Z geometrického zamerania skutkového stavu vyplýva, že na parc.č. XX sa nachádza stavba
neevidovaná v KN, spisu, presah stavby na parc.č. 10 do parc.č. XX/X. v zákrese predstavuje cca 2 mm
x 1,9 mm, graficky mierka 1:200 (č.l. 61 spisu).

16. Žalobca ako strana sporu na pojednávaní vo veci uviedol, že pôvodne povedal, že žalovanému
pozemok odpredá po určitom čase, pokiaľ „bude všetko v poriadku“. Plot postavil v spornej línii preto,
aby bol rovno (pojednávanie 26.06.2017). Stavbu murovaného oplotenia žalobca ohlásil stavebnému
úradu (pojednávanie 13.09.2017).

17. Žalovaný cestou splnomocneného zástupcu na pojednávaní vo veci uviedol, že pozemok takto
užívali aj právny predchodcovia, avšak vie že právny stav je taký, že je zapísaný vlastník žalobca.
Celý spor vznikol kvôli tomu, že žalobca tam má súkromné futbalové ihrisko, žalovaný a manželka sú
dôchodcovia a ruší ich kopanie lopty do plotu (pojednávanie 26.06.2017). Žalovaný tiež namietal, že je

neúplný okruh strán sporu
na strane žalovaného, nakoľko vlastníkom susediaceho pozemku s pozemkom parc. číslo XX/X nie
je len žalovaný, ale aj jeho manželka S.. Čo sa týka murovaného oplotenia, toto oplotenie vybudoval
žalobca na mieste, kde bol pôvodný pletivový plot. Žalobca nenamietal, že plot stojí v neprospech jeho
pozemku. Rovnako sa tu v tom čase nachádzala záhradná bunka, výbeh ošípaných aj vinič, vinič je

tam už
od nepamäti, záhradná bunka na tomto mieste stojí asi 40 - 50 rokov. Žalovaný dal hranicu premerať
a zistil, že žalobca má pravdu a záhradná bunka je na jeho pozemku. Aj murované oplotenie stojí na
pozemku žalobcu. Celková výmera pozemkov vo vlastníctve žalobcu asi pred 4 rokmi bola o 20 m2menšia. Žalobca postavil plot chybne, musel vedieť už keď staval plot, že hranica pozemku je inde,
krátko po tom, čo bol postavený podal na súd žalobu (pojednávanie 13.09.2017).

18. Svedok P. otec žalobcu na pojednávaní vo veci dňa 05.02.2018 uviedol, že v nehnuteľnosti, ktorá
susedí s nehnuteľnosťou žalovaného nebýva už 20 rokov, asi l0 rokov ju neobýval nikto, potom ju
previedol na žalobcu a odvtedy tam býva on. Medzi susediacimi nehnuteľnosťami bol pôvodne drevený
plot, neskôr pletivový, tento staval žalovaný. Asi pred 4 - 5 rokmi žalobca postavil plot z tvárnic. Vinič v
čase, keď svedok býval v nehnuteľnosti, pri plote nebol, výbeh pre ošípané, tento tam bol, malý a šíril sa

zápachpocelejulici.Aktuálnesvedoknemávedomosť,čiaakotenvýbehvyzerá, pretožecezmurovaný
plot ho nevidí a nevidí ani či tam má žalovaný zvieratá. Záhradná bunka je búda, včelín, svedok nevie
aktuálne, či sa nachádza na pozemku. Svedok bol prítomný pri stavbe murovaného oplotenia žalobcom,
pomáhalmu.Čosatýkavedeniaplotumedzipozemkami,vroku1976dalsvedokvymeraťcelýpozemok,
keď zhotovoval plot z druhej strany, hranice pozemku sa vtedy nevytyčovali, ale bol upozornený, že
chýba niekde cca 20 m, avšak v tom čase to neriešil. Svedok uviedol, že nevie o tom, že by mal žalobca

v úmysle stavať nový plot.

19. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia veta prvá, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

21. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa čl. 20 ods. 3 zák.č. 160/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemožno
ho zneužívať na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.

Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné
prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

23. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do

práv a oprávnených záujmov iných
a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto

mu ju neprávom zadržuje.

25. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

26. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže
ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

27. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom

pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

28. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä

nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratávnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

29. Vychádzajúc zo žaloby v znení jej poslednej zmeny sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom
pozemku parc.č. XX/X . k.ú. V. (prvý petit žaloby), uloženia povinnosti žalovanému odstrániť záhradnú
bunku a ostatné veci, a to výbeh pre ošípané a vinič z pozemku a uvoľniť pozemok žalobcovi na stavbu
plota (druhý petit žaloby).

30. Je zrejmé, že prvý žalobcom navrhovaný petit je žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, ide teda o
tzv. určovaciu žalobu, predpokladom úspešnosti ktorej je preukázanie naliehavého právneho záujmu
žalobcu na ním požadovanom určení. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä vtedy, ak by bez určenia bolo
právo žalobcu ohrozené, alebo jeho postavenie by sa stalo neistým. Takáto neistota musí existovať v
čase rozhodovania súdu v merite. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto

určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým (porovnaj R 17/1972). Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to,
čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou
s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v
jeho právnom vzťahu, pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či

podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, a či snáď o takomto
rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie, pričom dôkazné bremeno
zaťažuje žalobcu.

31. Žalobca sa však v konaní domáha, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľnosti parc.č. XX/X k.ú.

V. avšak nielenže netvrdil, ale ani nepreukázal ani ohrozenie svojho vlastníckeho práva žalovaným,
neistotu svojho právneho postavenia ako vlastníka a ani to, ako sa v prípade kladného výroku súdu
zmení jeho právne postavenie, keďže sa domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorej je on sám
vlastníkom, o čom svedčí zápis v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. V.. Teda ani
v prípade úspechu v spore by sa právne postavenie žalobcu nijako nezmenilo. Napokon aj z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že žalovaný má vedomosť o tom, že žalobca je vlastníkom pozemku parc.č.
XX/X a tiež o tom, že murované oplotenie vybudované samotným žalobcom nekopíruje právnu hranicu
medzi pozemkami, pričom sám žalobca postavil oplotenie v ním vedenej línii vo svoj neprospech s
odôvodnením „aby bol rovno“ a tiež uviedol, že súhlasil, aby žalovaný užíval časť pozemku parc.č.
XX/X za tvrdených nešpecifikovaných ústne dohodnutých podmienok. Súd preto dospel k záveru, že

požadované rozhodnutie súdu je právne bez významu a absentuje naliehavý právny záujem na takomto
určení. Ak súd zamieta určovaciu žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené
súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (rozhodnutia NS SR spis. zn. 1Cdo 26/07, spis. zn. 2Cdo
231/07, spis. zn. 1Cdo 91/2006).

32. Ďalej sa žalobca domáha voči žalovanému uloženia povinnosti odstrániť záhradnú bunku a ostatné
veci, a to výbeh pre ošípané a vinič z pozemku a uvoľniť pozemok žalobcovi na stavbu plota (druhá
petit žaloby). Pôvodne sa v tejto časti žalobca domáhal odstránenia záhradnej bunky na pozemku XX/
X k.ú. V., ktorú postupne nalepil na plot žalobcu, žalobu odôvodnil výlučne tým, že príslušný stavebný
úrad odkázal žalobcu na súd. Následne v podaní doručenom 09.01.2015 žalobca požaduje odstrániť

záhradnú bunku a ostatné veci z pozemku žalobcu a uvoľniť pozemok žalobcovi na stavbu plota
(na pojednávaní dňa 13.09.2017 odstránil vady zmeny žaloby tak, že upresnil veci, ktoré má žalovaný
odstrániť z pozemku, a to výbeh pre ošípané a vinič). Žalobu okrem odkazu stavebného úradu
odôvodňuje problematickými susedskými vzťahmi žalobcu a žalovaného.

33. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca je vlastníkom pozemku parc.č. XX/X. k.ú. V., ktorý
susedí s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného a jeho manželky, S.. Námietku žalovaného týkajúcu
sa neúplného okruhu strán súd neposúdil ako dôvodnú s ohľadom na prezentované skutkové tvrdenia
žalobcu, z ktorých vyplývalo, že sa domáha ochrany voči žalovanému ako pôvodcovi zásahov
do jeho vlastníckeho práva. Rovnako z vykonaného dokazovania, a to tak z výsluchu žalobcu,

splnomocneného zástupcu žalovaného, ako aj svedka P., otca žalobcu vyplynulo, že susediace
nehnuteľnosti sú oddelené murovaným plotom postaveným samotným žalobcom. Žalobcom postavené
murované oplotenie nekopíruje právnu hranicu susediacich pozemkov, oplotenie vybudoval podľa jeho
vlastného vyjadrenia tak, aby „bolo rovno“. Súd mal za to, že žalobca mal v čase stavby murovanéhooplotenia vedomosť o právnej hranici susediacich pozemkov, ako aj o tom, že stavba oplotenia ju
nekopíruje, ako to napokon vyplynulo z vyjadrení strán: žalovaný uviedol, že pozemok takto užívali aj
právny predchodcovia, čo sa týka murovaného oplotenia, toto oplotenie vybudoval žalobca na mieste,

kde bol pôvodný pletivový plot, v tom čase nachádzala záhradná bunka, výbeh ošípaných aj vinič, vinič
je tam už od nepamäti, záhradná bunka na tomto mieste stojí asi 40 - 50 rokov. Podľa svedka P. medzi
susediacimi nehnuteľnosťami bol pôvodne drevený plot, neskôr pletivový, pred 4 - 5 rokmi žalobca
postavil plot z tvárnic, čo sa týka vedenia plotu medzi pozemkami, v roku 1976 dal svedok vymerať
celý pozemok, keď zhotovoval plot z druhej strany, hranice pozemku sa vtedy nevytyčovali, ale bol

upozornený, že chýba niekde cca 20 m2, avšak v tom čase to neriešil.

34. Ako vyplynulo zo žaloby, ako aj rozhodnutia Obce V. ako príslušného stavebného úradu (č.l. 4 spisy),
žalobca sa podanou žalobou domáha odstránenia čiernej stavby z pozemku žalobcu parc.č. XX/X k.ú.
V.. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stavba stojí na cudzom pozemku len sčasti. V
občianskom práve sa uplatňuje snaha o to, aby nákladné investície neboli zbytočne zmarené, v prípade

neoprávnenej stavby len za predpokladu, že vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu možno takýto
postup spravodlivo požadovať.

35. Ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva vlastníkovi právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, a to dvomi typmi žalôb, a to: a) žaloba negatórna

(žaloba na stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva) a b) žaloba vindikačná, resp.
reivindikačná (žaloba na vydanie veci). Zatiaľ čo žaloba na vydanie veci (vindikačná) má miesto tam, kde
k porušeniu vlastníckeho práva dochádza neoprávneným zadržiavaním veci, tzv. zapieracia (negatórna)
žaloba smeruje k odstráneniu iných zásahov do vlastníckeho práva, než je neoprávnené zadržiavanie
veci. V oboch prípadoch ide o žalobu na plnenie. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka je

špeciálne k § 126 ods. 1, v ktorom je upravená ochrana vlastníctva a z ktorého vychádza jednak žaloba
na vydanie veci (žaloba reivindikačná), jednak žaloba negatórna, ktorou sa vlastník domáha ochrany
proti iným neoprávneným zásahom ako tým, ktoré spočívajú v neoprávnenom zadržiavaní cudzej veci a
odstránení následkov týchto zásahov. Režim neoprávnenej stavby je teda vyňatý z dosahu § 126 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

36. Vo všeobecnosti cudzím pozemkom pre zriadovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá
vlastnícke právo alebo iné právo umožňujúce zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Ak stavebník
zriadi stavbu na takomto pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. Neoprávnená stavba je spravidla aj
nepovolenou stavbou, t.j. stavbou, na ktorú nebolo

v stavebnom konaní vydané povolenie podľa stavebných predpisov (zák. č. 50/1976 Zb.
v znení neskorších predpisov). V súdenej veci ide s poukazom na rozhodnutie príslušného stavebného
úradu o drobnú stavbu, pre zriadenie ktorej nebolo potrebné vydanie stavebného povolenia a v konaní
nebolo preukázané, že stavebník ohlásil zriadenie stavby v čase jej zriadenia.

37. Stavebník neoprávnenej stavby je jej vlastníkom bez ohľadu na to, podľa ktorého odseku § 135c
Občianskeho zákonníka sa bude postupovať pri konečnom vyrovnaní vzťahov medzi stavebníkom a
vlastníkom pozemku. Občiansky zákonník upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom
a vlastníkom pozemku a ich poradie. Vlastník pozemku sa v prvom rade môže ochrany domáhať tak, že
bude žalovať odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady neoprávneného stavebníka. Súd nemusí

takejto žalobe vyhovieť (občiansky zákonník dáva súdu v § 135c ods. 1 možnosť rozhodnúť o odstránení
stavby). Záver o použití tejto občianskoprávnej sankcie musí vychádzať z preukázateľne zistených
zavinených hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a hrubé zanedbanie povinností
neoprávneného stavebníka. Predpokladom pre záver súdu o uložení povinnosti stavbu odstrániť je
účelnosť odstránenia stavby. Ak by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do

vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Pri úvahe, či treba aplikovať
uvedený spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom, sa
použitie tohto spôsobu viaže len na zistenie, že odstránenie stavby nie je účelné a na to, že vlastník
pozemku nesúhlasí s prikázaním stavby za náhradu do jeho vlastníctva. Podaním takejto žaloby vlastník
pozemku výslovne súhlasí s tým, aby sa stavba prikázala do jeho vlastníctva. Ak však žalobca žaluje o

odstránenie stavby podľa odseku 1 a súd dôjde k záveru, že nie sú splnené podmienky na odstránenie,
ale sú splnené podmienky na vyrovnanie podľa odseku 2, t.j. prikázanie stavby vlastníkovi pozemku,
je potrebný súhlas vlastníka, v opačnom prípade mu súd nemôže prikázať stavbu za náhradu a posúdiaplikáciu § 135c ods. 3 (žalobca takýto spôsob ani nenavrhoval v rámci splnenia povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti), alebo žalobu musí zamietnuť pre jej neopodstatnenosť.

38. Súd poukazuje na to, že v každej veci treba vychádzať z individuálnych okolností každého
jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení súdu. Je povinnosťou súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdnej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov
(Nález ÚS SR sp.zn. I ÚS 26/2010). Je zrejmé, že žalobca v časti žaloby o odstránenie záhradnej bunky
opiera svoju žalobu o ustanovenie § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje súdu na

návrh vlastníka rozhodnúť o odstránení stavby na cudzom pozemku, v prípade neoprávnenej stavby
len za predpokladu, že vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu možno takýto postup spravodlivo
požadovať. V súdenej veci je nesporné, že záhradná bunka žalovaného je postavená na nepatrnej časti
pozemku žalobcu cca pred 40 rokmi (ako vyplýva zo zákresu kat. mapy a predložených geometrických
plánov) avšak na časti pozemku, ktorú užíva žalovaný z dôvodu, že sám žalobca stavbou murovaného
oplotenia určil hranicu užívania susediacich pozemkov, pričom je nutné podotknúť, že takéto faktické

užívanie vychádza historicky zo spôsobu užívania susediacich nehnuteľností právnymi predchodcami
strán sporu. Ako vyplýva zo stanoviska príslušného stavebného úradu, sám stavebný úrad z dôvodu,
že len nepatrná časť zasahuje do pozemku žalobcu, dospel k záveru, že nie je dôvod na odstránenie
stavby. Súd dospel k záveru, že stavba nijakým spôsobom svojím umiestnením na nepatrnej časti
pozemku žalobcu nie je spôsobilá zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu tak, že by bol obmedzený

v užívaní nehnuteľnosti, a to z dôvodu, že sa nachádza za žalobcom zriadeným murovaným oplotením
na pozemku žalovaného.

39. Pre posúdenie veci je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, z vykonaného dokazovania
nevyplýva iný skutkový stav, ako zistený a prezentovaný aj samotnými stranami, a to že žalovaný

má postavenú záhradnú bunku na svojom pozemku parc.č. XX, k.ú. V. pričom nepatrnou časťou
zasahuje do pozemku žalobcu ktorá sa nachádza za murovaným oplotením oddeľujúcim susediace
nehnuteľnosti postaveným žalobcom. Žalobca mal vedomosť o tom, že záhradná bunka zasahuje do
jeho pozemku, susediace pozemky už v čase nadobudnutia mali identickú užívaciu hranicu (danú
pôvodne pletivovým oplotením), ktorá nekopírovala hranicu právnu. V prípade, že vlastník pozemku od

počiatku o neoprávnenej stavbe vedel a bez vážneho dôvodu sa
na stavebnom úrade alebo na súde nedomáhal zastavenia stavebných prác a bráni sa až
po dokončení stavby, je potrebné zvážiť, či jeho konanie nie je šikanou a či by rozhodnutie o odstránení
stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi (R 23/2003). Požiadavku žalobcu na odstránenie celej
záhradnej bunky uplatnená až v roku 2014, súd považoval za nátlak v rozpore s dobrými mravmi, keď

dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že v konkrétnych pomeroch medzi stranami je
žalobný nárok smeruje výhradne k šikane žalovaného. Časová súvislosť podnetu žalobcu na príslušný
stavebný úrad a oznámení o priestupku (a ich obsahu) a podania žaloby svedčí osobným sporom medzi
žalobcom a žalovaným, nie majetkovým sporom vlastníkov susediacich nehnuteľností. Občianske súdne
konanie v žiadnom prípade neslúži na urovnanie osobných sporov fyzických osôb, ktorých riešenie

je v kompetencii iných orgánov vybavujúcim priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Napokon
sám žalobca uviedol, že chcel žalovanému pozemok parc.č. XX/X k.ú. V.dpredať po splnení ním bližšie
nešpecifikovaných podmienok žalovaným. Súd preto zároveň zohľadnil dobromyseľné nadobudnutie
práv žalovaným, pričom v konaní nebolo ničím preukázané, že by žalovaný porušoval práva žalobcu a
zavinil zriadenie záhradnej bunky na svojom pozemku tak, že časťou zasahuje do pozemku žalobcu. Z

obsahu skutkových zistení je zrejmé, že žalobca sa dovoláva odstránenia záhradnej bunky žalovaného
umiestenej na pozemku žalovaného zasahujúcej do pozemku žalobcu, pričom faktickú hranicu užívania
určil sám žalobca stavbou murovaného oplotenia a tvrdí, že sa nároku domáha z dôvodu stavby
oplotenia. Z vykonaného dokazovania však nijako nevyplynula pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu,
že by novovybudované oplotenie mal skutočne zámer nahradiť iným novým oplotením, jeho tvrdenie

nepotvrdilanisvedokP..Takátopožiadavkažalobcupotomvskutočnostinesledujeochranuvlastníckeho
práva žalobcu, ale ide o šikanóznu žalobu v rozpore s dobrými mravmi. Zo zisteného stavu veci
by nariadené odstránenie záhradnej bunky bolo potrebné hodnotiť ako zásah do vlastníckeho práva
žalovaného k drobnej stavbe zriadenej na vlastnom pozemku, ktorý nie je nevyhnutný a nie je primeraný
sledovanému cieľu, t.j. ochrane vlastníckeho práva žalobcu k časti pozemku parc.č. XX/X, do ktorej táto

bunka zasahuje. Súd prihliadol na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby
žalovanému vznikla, keď ide o hospodársku budovu užívanú žalovaným ako včelín dlhodobo (podľa
vyjadrení strán a svedka, ako aj zistení stavebného úradu 40-50 rokov), v prípade osoby žalovaného
ide o starobného dôchodcu, hospodárska stavba slúži pre potreby uschovania náradia pre chov včiel,rozsah zastavaného pozemku žalobcu stavbou žalovaného je nepatrný (ako vyplýva z geometrického
plánuč.16/2010,výmerapozemkupar.č.XX/X je20m2,pričomcelýpozemokjesusediacimpozemkom
k parc.č. č. X a XX. vo vlastníctve žalovaného a jeho manželky, pozemok tvorí úzky pás na hranici

pozemkov), a v čase zriadenia vlastník stavby nevedel, že stavia aj na cudzom pozemku, naopak staval
v dobrej viere, že mu pozemok patrí a až potom dodatočne podľa geodetického zamerania po tom, čo
sa žalobca obrátil podnetom na stavebný úrad, zistil opak. Zároveň je potrebné uviesť, že o odstránenie
stavby žalobca žiada až po tom, čo susediace pozemky sám oddelil murovaným oplotením tak, že toto
zasahuje do jeho vlastného pozemku, a to z dôvodov na jeho strane (chcel aby oplotenie bolo „rovno“).

Z vykonaného dokazovania vyplýva presah časti záhradnej bunky žalovaného do pozemku žalobcu,
žalobca však nepreukázal (a v zásade ani netvrdil) v akom významnom rozsahu včelín zasahuje do jeho
pozemku. V súdenej veci s ohľadom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že stavba včelína
na parc.č. XX nijakým závažným spôsobom neobmedzuje žalobcu a nespôsobuje žiaden diskomfort
v dlhoročnom užívaní práve nehnuteľnosti parc. č. XX/X (č.l. 61 spisu, presah v zákrese cca 2 mm x
1,9 mm, graficky mierka 1:200). Žalobca nadobudol pozemok už v časti zastavaný drobnou stavbou,

užívaný žalovaným, pričom táto skutočnosť mu mohla byť zrejmá z ohliadky pozemku pred uzavretím
kúpnej zmluvy, najmä s ohľadom na vedomosť jeho právneho predchodcu P. o danom skutkovom stave
(zmluvu z uvedeného dôvodu nemusel uzavrieť). Súd s prihliadnutím na osobitosti prípadu (žalobca v
čase začatia realizácie stavby nebol vlastníkom pozemku, nebolo zasiahnuté do jeho práva, ale takto
„zasiahnuté“ právo nadobudol, pričom v čase jeho nadobudnutia si musel byť vedomý „reálnej“ výmery

pozemku) považuje za šikanózny výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

40. Súd preto s ohľadom na porovnanie kolidujúcich práv vlastníka pozemku a vlastníka stavby a
najmä korektív equity dospel k záveru, že nie je možné žalobe vyhovieť ani v časti, ktorou sa žalobca
domáha odstránenia záhradnej bunky z pozemku žalobcu, nakoľko v skutočnosti nesleduje ochranu

vlastníckeho práva žalobcu, ale ide o šikanóznu žalobu v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok NS SR
2 Cdo 101/2010). Odstránenie záhradnej bunky žalovaného je podľa názoru súdu neúčelné, pretože
hospodárska strata, ktorá by žalovanému vznikla, by bola neúmerná v porovnaní s tým, čo by sa jej
odstránením dosiahlo, žalobca neuviedol, prečo konkrétne mu zásah vadí, v čom sa narúša užívanie
jeho pozemku a ako ho v užívaní pozemku parc.č. XX/X obmedzuje. Súd bral do úvahy, že žalobca

časť pozemku, na ktorom sa presah nachádza, neužíva a presah ho v užívaní nehnuteľnosti nijako
neobmedzuje.

41. Čo sa týka požadovaného nariadenia odstránenia viniča a výbehu pre ošípané
na pozemku žalovaného, túto časť žaloby súd posúdil ako tzv. susedské imisie upravené § 127 ods. 1

Občianskeho zákonníka, avšak žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdení, že žalovaný by výsadbou
viniča na svojom pozemku a výbehom pre ošípané, vážne ohrozoval výkon jeho práv, alebo ho nad
mieru primeranú pomerom obťažoval a ako. Ani z výsluchu žalobcom navrhnutého svedka (ktorý
uviedol, že po odsťahovaní z nehnuteľnosti žalobcu tam priebežne chodieval) nevyplynulo, že by vnímal
šírenie akýchkoľvek imisií z pozemku žalovaného. Čo sa týka výsadby viniča, nie je zrejmé čím

konkrétne by mal žalovaný obmedzovať žalobcu a nebolo v konaní preukázané, že by výbeh pre ošípané
konkrétnym spôsobom obťažoval žalobcu. V prípade výbehu pre ošípané by prichádzalo do úvahy
zrejme obťažovanie pachmi, avšak ani z výsluchu svedka nevyplynul takýto zásah, keď nevedel uviesť,
či na susediacim pozemku žalovaný vôbec t.č. chová ošípané (cez murované oplotenie ho nevidí, avšak
je možné dospieť k záveru, že pri šírení zápachu na d mieru primeranú pomerom, by svedok zápach

postrehol a vnímal). Skutočnosť, že výbeh pre ošípané je „nalepený“ na murovanom oplotení žalobcu,
samé o sebe nie je dostatočným dôvodom na nariadenie jej odstránenia. Neoprávnený zásah jedného
z vlastníkov susediacich nehnuteľností do práv vlastníka inej nehnuteľnosti musí spĺňať jednu z dvoch
skutkových podstát vyjadrených v § 127 ods. 1 prvá veta, zákon poskytuje ochranu len proti takým
zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že k zásahu takej intenzity v čase rozhodovania
súdu o strany žalovaného dochádza, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

46. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú
naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu vo veci, súd

však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo
sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán
sporu. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu
ajednýmzrozhodujúcichhľadískjeajto,abysatakéhorozhodnutieneprejaviloakoneprimeranátvrdosť
voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

47. Napriek nepopierateľnému nároku žalovaného na náhradu trov konania podľa zásady úspechu, súd
zohľadnil pri rozhodovaní o nároku žalovaného na náhradu trov konania okolnosti danej veci, keď k
súdnemu sporu medzi stranami podľa názoru súdu prišlo aj z dôvodov na strane žalovaného, keď ako
je uvedené vyššie, súd vníma spor medzi stranami nie ako spor majetkový, ale osobný. Z rozhodovacej
činnosti je súdu známe, že medzi stranami prebiehajú viaceré konania na tunajšom súde (sp. zn.

5C/806/2015, 7C/1016/2016), strany voči sebe navzájom podávajú opakované podnety na prejednanie
priestupku, ako i trestné oznámenia, z ktorých obsahu vyplýva správanie žalobcu
a žalovaného, ktoré je možné kvalifikovať ako nesúladné so zásadami dobrých mravov v
občianskoprávnych vzťahoch (napr. hrubé vyjadrovanie, priotrávenie ošípanej, kopanie lopty na strechu
žalovaného, ukazovanie vztýčeného prostredníka žalovaným žalobcovi a vulgárne vyjadrovanie). Súd

po posúdení celého vzťahu strán komplexne dospel k záveru, že strany sporu navzájom spôsobom
správania zapríčinili osobné nezhody, ktorých dôsledkom sú aj súdne žaloby, preto o náhrade trov
konania rozhodol s poukazom na § 257 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi
nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).