Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314208987
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8314208987.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,

Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Kradžičova 8, P.O.Box
205, Bratislava proti žalovanej J. U., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom X. X, F., o zaplatenie 1633,18 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Námestie legionárov 5, Prešov, p r i z n á v avo
vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 23. 7. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorú doplnil podaním doručeným súdu dňa 20.
2. 2015 a ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 1633,18 eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,5% ročne od 9. 10. 2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu a jej doplnenie odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zriadila v prospech žalovanej bežný účet, na ktorom

jej poskytla úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov až do výšky 1427,34
eur s premenlivou úrokovou sadzbou 9,65% ročne a obnovovanou konečnou splatnosťou úveru. V
dôsledku neplnenia platobných povinností žalovanou a prekročenia limitu povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov, došlo k vzniku nepovoleného prečerpania v trvaní viac ako 5dní, čím nastal
prípad porušenia v zmysle bodu 14.1 Obchodných podmienok. Preto žalobca podľa bodu 8.4 písm. a)
Obchodných podmienok ku dňu 30. 9. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Tým nastala
konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške povoleného prečerpania v sume - 1427,34 eur a

debetný zostatok na účte žalovanej v sume 1638,18 eur technicky preúčtoval na debetný účet. Žalobca
vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu do 8. 10. 2013, pričom dlh na istine bol vo výške 1638,18 eur.
Žalovaná uhradila len sumu 5 eur. Zvyšok neuhradila, preto žalobca podal na súd žalobu, pričom
požaduje len zaplatenie zvyšku dlžnej istiny 1633,18 eur, úrok z omeškania a náhradu trov konania.

2. Dňa 21. 8. 2014 došlo na súd podanie Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Námestie
legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, v ktorom toto združenie súdu oznámilo, že podľa ustanovenia

§93 O.s.p. vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovanej.

Po doručení žaloby a jej príloh, Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Námestie legionárov 5,
Prešov, IČO: 42 343 828, vystupujúci ako vedľajší účastník na strane žalovanej, podaniami doručenýmisúdudňa20.2.2015adňa9.11.2015,žiadalžalobuzamietnuťvcelomrozsahuauplatnilsináhradutrov
konania. Má za to, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v danej veci s poukazom na ustanovenie §92 ods. 8 Zák. č.
483/2001 Z.z. o bankách, účinného v čase postúpenia pohľadávky. Tu poukázal na početné rozhodnutia
súdov, ktoré v obdobných veciach pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, jeho žalobu
zamietli.

3. Dňa 23. 7. 2015, dňa 1. 2. 2016, dňa 23. 3. 2016 a dňa 24. 11. 2016, došli na súd podanie žalobcu,
v ktorý aktívnu legitimáciu v tomto spore preukazoval predložením oznámenia o postúpení pohľadávok,
ktoré bolo adresované žalovanej právnym predchodcom žalobcu s tým, že žalovaná túto zásielku
neprezvala v odbernej lehote. Zároveň súdu predložil aj kópiu výzvy právneho predchodcu žalobcu zo
dňa 29. 2. 2012, ktorá bola adresovaná žalovanej, čím došlo k splneniu podmienok podľa ustanovenia
§92 ods. 8 Zákona o bankách, t.j. žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie pred postúpením bankou a ku

dňu postúpenia bola preukázateľne nepretržite viac ako 90dní v omeškaní so splatením svojho dlhu.
Tento list bol žalovanej doručovaný formou obyčajnej listovej zásielky, preto žalobca nevie preukázať
jeho doručenie žalovanej. Žalobca má však za to, že relevantným oznámením o postúpení pohľadávky
postupcom, riadne hmotnoprávne preukázal svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore a žiadal žalobe
žalobcu vyhovieť.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvami
o poskytovaní bankových produktov, zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, dodatkom
k zmluve, obchodnými podmienkami, históriou účtu, výzvou Slovenskej sporiteľne, a.s., zmluvou
postúpení pohľadávok a jej prílohami, oznámením o postúpení pohľadávok, špecifikáciou odovzdanej

pohľadávky, listom žalobcu - vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, pokusom o zmier a zistil tento
skutkový stav.

5. Dňa 27. 5. 1997 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,
a.s. a žalovanou k uzatvoreniu Zmluvy o sporožírovom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Na základe

tejto zmluvy právny predchodca žalobcu dňom jej podpísania zriadil pre žalovanú sporožírový účet, ktorý
bol vedený formou bežného účtu a ktorý bol určený na ukladanie peňažných prostriedkov a realizáciu
bezhotovostného platobného styku.

Podľa bodu 9 zmluvy, sporiteľňa nie je povinná realizovať príkaz, ktorý nie je krytý finančnými

prostriedkami na účte.

6. Dňa 27. 2. 2003 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a
žalovanou bola uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty.

7. Dňa 4. 7. 2005 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a
žalovanou bola uzatvorená Zmluva, predmetom ktorej bolo v prospech žalovanej poskytovanie balíka
bankových produktov - zriadenie a vedenie účtu pre žalovanú, ako aj poskytnutie kontokorentného úveru
s výškou úverového rámca 431,52 eur (13 000 Sk) pri pohyblivej úrokovej sadzbe 10,15% ročne.

Podľa časti IV. Bod 10 Zmluvy, zmluva o KTK sa uzatvára na dobu určitú a to na dobu jedného roka
odo dňa podpísania Zmluvy o KTK zmluvnými stranami. Doba trvania Zmluvy o KTK sa predlžuje vždy
o dobu jedného roka , ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím
doby trvania Zmluvy o KTK (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania
Zmluvy o KTK, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka.

8. Účastníci zmluvného vzťahu uzatvorili dňa 11. 10. 2005 Dodatok k Zmluve, na základe ktorého banka
poskytla žalovanej kontokorentný úver s výškou úverového rámca 1427,34 eur (43 000 Sk) pri pohyblivej
úrokovej sadzbe 9,65% ročne.

9. Bližšie podmienky medzi účastníkmi zmluvného vzťahu boli dohodnuté v Obchodných podmienkach
Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a
MIKRO podnikateľom.Podľa čl. 8.4. písm. a) Obchodných podmienok, ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, banka je
oprávnená najmä vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, t.j. požadovať splatenie pohľadávky
banky v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti a dlžník je povinný v tejto lehote

splatiť pohľadávku banky.

Podľa čl. 14.1. Obchodných podmienok, prípady porušenia sú najmä nasledujúce prípady:
a) akékoľvek nepovolené prečerpanie trvá viac ako 5dní alebo
b) akékoľvek nepovolené prečerpanie je vo výške viac ako 10% z výšky povoleného prečerpania

stanovenej bankou alebo
c) nastane ktorákoľvek zo skutočností podľa bodov 8.1 a 8.2 (ak bolo povolené prečerpanie poskytnuté
dlžníkovi ako privátnemu klientovi) alebo podľa bodov 8.1. a 8.3. (ak bolo povolené prečerpanie
poskytnuté dlžníkovi ako MIKRO podnikateľovi), pričom tam, kde sa uvádza pojem úver, rozumie sa ním
na účely povoleného prečerpania povolené prečerpanie.

Podľa čl. 11.1. Obchodných podmienok, dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň
konečnej splatnosti povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania
podľa bodu 9.5 alebo deň uvedený v oznámení banky o zastavení povoleného prečerpania.

10. Výzvou zo dňa 29. 2. 2012 Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, vyzvala žalovanú

na úhradu dlžnej sumy, so splácaním ktorej je v omeškania, ktorá ku dňu 29. 2. 2012 je vo výške 1613,88
eur.

11. Žalobca predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/O. zo dňa 28. 3. 2013
a prílohy k tejto zmluve, na základe ktorých právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s.,

Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, mal postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanej vo výške
1788,56,28 eur, na žalobcu. Uvedenú skutočnosť právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej listom
zo dňa 5. 4. 2013. Žalobca súdu nepredložil dôkaz ani o tom, že uvedený list bol žalovanej odoslaný
a ani o tom, že jej bol doručený.

Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653,
špecifikoval odovzdanú pohľadávku z titulu nepovoleného prečerpania na sumu 1788,56 eur. Z tejto
sumy istina predstavuje 1638,18 eur a úroky 150,38 eur.

12. Listom zo dňa 1. 10. 2013 žalobca ku dňu 30. 9. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky,

vzniknutej z titulu nesplateného úveru, poskytnutého žalovanej formou povoleného prečerpania na jej
účte. Zároveň žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 1783,56 eur (istina úveru 1633,18 eur
a úroky 150,38 eur) do 8. 10. 2013. Tento list žalovaná neprevzala v odbernej lehote, ktorá trvala do
24. 10. 2013.

13. Právny zástupca žalobcu vyzýval žalovanú na úhradu dlhu listom zo dňa 23. 1. 2014, o čom svedčí
žalobcom predložení poštový hárok zo dňa 24. 1. 2014.

14. Vytýčeného termínu pojednávania sa zúčastnil právny zástupca Združenia - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS“, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, ktorý namietal aktívnu vecnú

legitimáciu žalobcu s poukazom na ustanovenie §92 ods. 8 Zákona o bankách a žiadal žalobu žalobcu
zamietnuť.

15. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanej žalobu je potrebné zamietnuť.

Podľa ustanovenia §708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka
zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa ustanovenia §708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa ustanovenia §709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v
mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienokurčených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom

ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.

Podľa ustanovenia §710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú

osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne

opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o
tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

Podľa ustanovenia §879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. 4. 2004, týmto zákonom sa
preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe, kde okrem iných aktov, je uvedená

aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Keďže citovanú smernicu Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od
1. 4. 2004, súd posúdil úverovú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj podľa tejto smernice.

Súd mal dostatočne preukázané v danej veci, že žalovanej ako dlžníčke, Slovenskou sporiteľňou, a.s.,

Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom, boli poskytnuté finančné prostriedky formou
kontokorentného úveru do výšky úverového rámca 431,52 eur (podľa zmluvy zo dňa 4. 7. 2005), ktorý
bol následne navýšený na výšku úverového rámca 1427,34 eur (podľa dodatku k zmluve zo dňa 11.
10. 2005).

16. Ďalej podľa listinných dôkazov, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 3. 2013, spoločnosť
Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava, mala postúpiť svoju pohľadávku zo zmluvy o kontokorentnom
úvere voči žalovanej, na žalobcu. Dlh žalovanej ku dňu postúpenia pohľadávky mal predstavovať sumu
1788,56 eur, t.j. istina na povolenom prečerpaní 1427,34 eur, istina na nepovolenom prečerpaní 210,84
eur a úroky 150,38 eur. K tomuto postúpeniu pohľadávky malo dôjsť ešte pred zosplatnením úveru

bankou.

17. Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z., účinného ku dňu postúpenia pohľadávky, ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočkazahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči

banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Súd postupoval v zmysle vyššie citovaného ustanovenia §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ktoré

ukladá banke, pred tým ako postúpi svoju pohľadávku, povinnosť splnenia určitých podmienok.
Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky v zmysle toho ustanovenia je, aby bol klient s jej plnením
v omeškaní aspoň 90 dní a aby banka na jej splnenie klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady
nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné,
zakázané a je v priamom rozpore so zákonom. Ako také je teda neplatné, a to nie len medzi stranami,

ale aj navonok, voči dlžníkovi.

Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého
fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ
ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme

hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na
strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne
oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto
oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobca svoje nároky
voči žalovaným odvodzuje zo zmluvy, ktorú títo uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou

poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto nároky mal
žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový
stav opodstatňuje záver, že postúpenie je voči dlžníkovi platné a účinné.

Vyššie uvedené ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa

zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle §27 a nasl. zákona č.
483/2001 Z. z., ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a
povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky

z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah
právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-
postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie §525 ods. 1
Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ
povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke
postúpiťjejpohľadávkyvočiklientovizasplnenieurčitýchvyššieuvedenýchpodmienok,ktorýchsplnenie
však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v
priamom rozpore s ustanovením §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účelom uvedeného ustanovenia

je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení
prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch
neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto
neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa
§526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v §525

Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle §526 Občianskeho zákonníka,
nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol
oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.Z už uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní, v
ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej
legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému mala byť

pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu
zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90dní. Nepreukázanie týchto skutočností má
za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca súdu síce predložil list Slovenskej
sporiteľne zo dňa 29. 2. 2012 - výzvu na úhradu dlhu vo výške 1613,88 eur. K tomuto listu však žalobca

nepreukázal, že tento list bol odoslaný žalovanej.

18. Z dôvodu, že súd nemal v tomto konaní preukázané, že by právny predchodca žalobcu splnil
podmienky v súlade s ustanovením §92 ods. 8 Zákona o bankách, t.j. že by žalovanú pred postúpením
písomne vyzval na plnenie dlhu, čo malo za následok neplatné postúpenie pohľadávky a tým aj
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom konaní, preto súd žalobu žalobcu v celom

rozsahu zamietol a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Súd žalobu žalobcu zamietol a teda žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu. Preto by jej patrila
náhrada trov konania. Táto si však trovy konania neuplatnila, žiadne trovy konania jej nevznikli. Preto
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

20. Náhradu trov konania si však uplatnilo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Námestie

legionárov 5, Prešov, ktoré v zmysle ustanovenia §93 ods. 2 O.s.p. vystupovalo na strane žalovanej ako
vedľajší účastník.

Podľa ustanovenia §470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Súd je teda tohto názoru, že za obdobie

do 30. 6. 2016, dokedy bol účinný Občiansky súdny poriadok, patrí uvedenému združeniu náhrada trov
konania.

Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu a teda by jej patrila náhrada trov konania v plnom
rozsahu. Keďže uvedené združenie vystupovalo na jej strane ako vedľajší účastník, súd mu priznal plnú

náhradu trov konania.

Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.