Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887536
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116887536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr.AntóniiKandravejaJUDr.MartinaBaranavsporežalobcu:PrimabankaSlovensko,a.s.,sosídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: P. U., Z.. XX. XX. XXXX, B. XXX XX K.
Č.. XXX, o zaplatenie 493,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 20.06.2017, č. k. 12Csp/13/2016-130, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku ktorým súd žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol.

II. N epriznáva náhradu trov odvolacieho konania žalovanému vo vzťahu k žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 158,14 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal vo vzťahu k žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36 % trov konania

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 17. 01. 2012, zmluvu o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca sa zaviazal pre

žalovaného zriadiť osobný účet. Dňa 17. 05. 2012 bola uzatvorená Zmluva o povolenom prečerpaní,
v zmysle ktorej banka zriadila žalovanému povolené prečerpanie do výšky limitu 180,- eur na jeho
osobnom účte s variabilnou úrokovou sadzbou 16,9 % ročne za podmienok uvedených vo všeobecných
obchodných podmienkach. Žalovanému bola následne na jeho žiadosť zmenená výška limitu na 380,-
eur.

3. Súd prvej inštancie uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah, na

ktorý je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka (§52 a nasl.) ako aj zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy formou povoleného
prečerpania posúdil ako bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje všetky tie náležitosti,
ktoré obsahovať má, aby bolo možné úver považovať za úver s úrokmi a s poplatkami (zmluva
neobsahuje náležitosti v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.). Nakoľko žalobca mal právo na
vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, súd prvej inštancie od poskytnutej istiny, podľa jednotlivých

výpisov, odpočítal úroky a poplatky, ktoré boli účtované žalobcom a žalobcovi priznal len poplatky, ktoré
boli účtované titulom poplatku za vedenie účtu v celkovej sume 158,14 eur.4. Vo vzťahu k uplatnenému úroku vo výške 28% ročne zo sumy 493,81 eur od 14. 07. 2015 procesný
súd uviedol, že samotná suma 493,81 eur pozostáva aj z úrokov, ktoré boli pripisované a následne
žalobca požaduje opäť z týchto úrokov ďalší úrok. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, sa dostáva

do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo
požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z dojednaných úrokov) veriteľ nemá preto,
že ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Názor, že možno priznať
úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania z príslušenstva pohľadávky, odôvodnený len úpravou
obsiahnutou v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, by bez väzby na ustanovenie § 121

ods. 3 Občianskeho zákonníka viedol k absurdnému záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už
nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil v zmysle ust. § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP. V danej právnej veci žalobca
uplatňovalzaplateniesumy493,81euraúspešnýbolčodozaplateniasumyz158,14eur,čopredstavuje

32 % úspech a 68 % neúspech. Z toho dôvodu vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 36 %. Vzhľadom tomu, že doteraz nevyplývajú žiadne trovy zo spisu, ktoré by žalovanému
vznikli, súd prvej inštancie uzavrel, že samostatné rozhodnutie o výške trov nebude potrebné vydávať.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti zamietavej

časti rozsudku. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca má za to, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.
z. Náležitosť pod písm. f) ust. § 9 citovaného zákona je uvedená v zmysle ust. T, bod 13. VOP účinných
ku dňu uzavretia zmluvy: povolené prečerpanie sa poskytuje na dobu neurčitú. Náležitosť pod písm. g)
ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. obsahuje čl. 1 Zmluvy - 180,- eur. Náležitosť pod písm. i) ust. § 9 zákona

č. 129/2010 Z. z. je uvedená v Zmluve v čl. 1 - 16,90 % p. a. Žalobca súčasne poukázal na rozsudok
SD EÚ vo veci C-42/15, z ktorého vyplýva, že zmluva nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný
dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo
na inom trvalom nosiči. K úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 493,81 eur od 14.07.2015 poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cob/62/2007 zo dňa 27.03.2008, ktorý podporuje tvrdenia

a aj nárok žalobcu na platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov. Úroky z omeškania je podľa
žalobcu potrebné vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda istiny a aj
zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane, ak neplní riadne a včas. Žalobca navrhol
rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Žalobca si uplatnil trovy
konania.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Nakoľko žalobca napadol rozsudok len v rozsahu

zamietnutej časti a v časti trov konania, odvolací súd nemohol podrobiť súdnemu prieskumu prvý výrok
rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť uhradiť žalobcovi sumu vo výške 158,14 eur s
príslušenstvom.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku aleboargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

12. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

13. Je nepochybné, že Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa
17.01.2012 a Zmluva o povolenom prečerpaní zo dňa 17.05.2012 uzatvorená medzi žalobcom a

žalovaným, na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet a poskytnuté povolené prečerpanie,
je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj keď zmluva

o bežnom účte je zmluvou, ktorá bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, na druhej strane jedná
sa o spotrebiteľský vzťah (§ 52 a nasl. OZ).

14. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca dňa 05.09.2012 požiadal o zmenu služby povolené prečerpanie
na účte, pričom žiadal zmenu požadovanej výšky limitu povoleného prečerpania na 240,- eur. Súčasťou

žiadosti je ustanovenie, že: „V prípade konkludentného prijatia tejto žiadosti o zmenu bankou v súlade
s § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, dôjde vykonaním požadovaných zmien k platnému a účinnému
uzatvoreniu dodatku k príslušnej zmluve o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na účte.“.

15. Dňa 14.06.2013 žalobca opätovne požiadal o zmenu služby povolené prečerpanie na účte, pričom

žiadal zmenu požadovanej výšky limitu povoleného prečerpania na 380,- eur. Súčasťou žiadosti je
ustanovenie, že: „V prípade konkludentného prijatia tejto žiadosti o zmenu bankou v súlade s § 275 ods.
4 Obchodného zákonníka, dôjde vykonaním požadovaných zmien k platnému a účinnému uzatvoreniu
dodatku k príslušnej zmluve o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na účte.“.

16. Z výpisov z účtu žalovaného má odvolací súd za preukázané, že žalobca akceptoval žiadosť
žalovaného o zmenu požadovanej výšky limitu povoleného prečerpania na 240,- eur ako aj žiadosť o
zmenu požadovanej výšky limitu povoleného prečerpania na 380,- eur.

17. Je pravdou, že Zmluva o Povolenom prečerpaní zo dňa 17.05.2012 obsahuje obligatórnu náležitosť

v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. (úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru), no
už neupravuje podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie.

18. Zmluva o Povolenom prečerpaní zo dňa 17.05.2012 taktiež obsahuje obligatórnu náležitosť
v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. (celkovú výšku a konkrétnu menu

spotrebiteľského úveru), no už neupravuje podmienky upravujúce čerpanie úveru, v danom prípade
podmienky povoleného prečerpania.

19. Predmetná zmluva rovnako neobsahuje ani dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.). Žalobca v

tomto ohľade poukázal na ust. T, bod 13 VOP, z ktorého by mala byť zrejmé doba trvania zmluvy.

20. V ust. T, bod 13 VOP je uvedené: „Po povolení debetného limitu je klient povinný dodržiavať
nasledovné povinnosti:
a) neprekročiť výšku debetného limitu,

b) zabezpečiť na účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu úrokov, poplatkov a ostatných
záväzkov klienta podľa zmluvy,
písomneoznámiťbankevšetkyzmenysvojichidentifikačnýchúdajovklienta,akoajinéskutočnosti,ktoré
by mohli ohroziť splácanie záväzkov klienta podľa zmluvy, ihneď ako nastali, resp. sa o nich dozvie.“.21. Skutočnosť, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú je uvedená až v ust. T, bod 16 VOP, z ktorého
je tiež zrejmé, že: „Zmluvný vzťah zaniká:

a) doručením odstúpenia od zmluvy bankou alebo klientom druhej zmluvnej strane za splnenia ďalších
podmienok uvedených v bode 17. a 18. tejto časti čl. III. VOP,
b) zánikom zmluvy o účte, na ktorom bol debetný limit povolený,
c) prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po prehodnotení výšky debetného limitu, ak klient
dosiahne vek 65 rokov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom banka prehodnocuje výšku

debetného limitu. Zánik zmluvy banka oznámi klientovi formou výpisu z technického systému banky,
d) dňom doručenia oficiálneho oznámenia o úmrtia klienta do banky,
e) vypovedaním zmluvy bez uvedenia dôvodu zo strany banky, a to dňom uplynutia výpovednej lehoty
2 mesiace, ktorá začína plynúť prvým dňom nasledujúcim po dni doručenia výpovede klientovi,
f) vypovedaním zmluvy z akýchkoľvek dôvodov zo strany klienta, a to dňom doručenia písomnej
výpovede banke.“

22. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na daný zmluvný vzťah
aplikoval aj ust. § 10 zákona č. 129/2010 Z. z.

23. Z ust. § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere formou

povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

24. Odvolací súd má za preukázané, že Zmluva o Povolenom prečerpaní zo dňa 17.05.2012 neobsahuje
obligatórnu náležitosť zakotvenú v ust. § 9 ods. 2 písm. w) zákona č. 129/2010 Z. z., a to: „právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a

ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a
príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu“, rovnako ako
aj náležitosti uvedené v ust. § 10 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 129/2010 Z. z.

25. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého

článok 10 odsek 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm.
m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 odsek 2 uvedenej smernice musia
byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti

musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo-právnom vzťahu. Žalobca tvrdí, že niektoré
náležitosti (poplatky) nie sú uvedené v zmluve, ale vo VOP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy,
odkazujú na ďalší dokument, a to Sadzobník poplatkov a tieto je banka, ako je uvedené vo VOP,
oprávnená zmeniť z dôvodov tam uvedených. V tomto smere odvolací súd pripomína závery Ústavného
súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky

ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu,
aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru.
Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem
psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že
pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě).

Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze
přiznat právní ochranu.“

26. V kontexte uvedeného je však zrejmé, že Zmluva o Povolenom prečerpaní zo dňa 17.05.2012
neobsahuje viaceré zákonom stanovené náležitosti.

27. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že k pôvodnej Zmluve o Povolenom prečerpaní zo dňa
17.05.2012 malo dôjsť k platnému a účinnému uzatvoreniu Dodatku, nakoľko žalobca dňa 05.09.2012
požiadal o zmenu služby povolené prečerpanie na účte. Rovnako malo dôjsť k platnému a účinnémuuzatvoreniu Dodatku v dôsledku opätovnej žiadosti žalovaného o zmenu požadovanej výšky limitu
povolené prečerpanie zo dňa 14.06.2013. Súčasťou spisu sú však len žiadosti spotrebiteľa, z ktorých
však nie je zrejmé, rovnako ako ani z ďalších listín, ktoré tvoria súdny spis, aká je úroková sadza

pri povolenom prečerpaní, ktorého výška (limit) je 240,- eur, rovnako ako pri limite 380,- eur. Ako už
vyššie odvolací súd uviedol, z výpisov z účtu žalovaného je preukázané, že žalobca akceptoval žiadosť
žalovaného o zmenu požadovanej výšky limitu povoleného prečerpania na sumu 240,- eur a následne aj
na sumu 380,- eur. Bolo tak na žalobcovi, aby súdu doložil aj také listiny, z ktorých bude zrejmé, že aj po
navýšenílimitupovolenéhoprečerpanianasumu240,-euranásledneajsumu380,-eurostávajúzvyšné

zmluvnépodmienky(náležitosti,ktorévyžadujezákonč.129/2010Z.z.)uvedenévZmluveoPovolenom
prečerpaní zo dňa 17.05.2012 nemenné. Žalobca však v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno,
keďže nepreukázal, že aj po zmene limitu povoleného prečerpania Dodatok k príslušnej zmluve o
poskytovaníslužbyPovolenéprečerpanienaúčte,naktorýsaodkazujevoformulárovejžiadostiozmenu
služby Povolené prečerpanie na účte, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti.

28. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná

29. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia §
132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a
zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.

30. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na

strany sporu.

31. Z dokazovania bolo nepochybne zistené, že samotná Zmluva o Povolenom prečerpaní zo dňa
17.05.2012 neupravuje konkrétne aké sankcie by bol a za akých podmienok žalovaný povinný platiť, táto
len odkazuje na Sadzobník poplatkov a VOP (čl. 2 Zmluvy). Úrokové sadzby produktov, Sadzobník a ani

VOP neboli individuálne dojednané medzi stranami sporu. VOP a Sadzobník obsahujú podmienky, ktoré
vypracovala a presadzuje Prima banka Slovensko, a. s. Keďže ide o tzv. firemné podmienky, v prípade
uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom, tieto musia byť ním individuálne dojednané, čo predpokladá aj
ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Teda ide o také podmienky, s ktorými sa mal možnosť
spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah.

32. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ (v danom prípade žalobca)
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. VOP, na ktoré zmluva odkazuje, Sadzobník či Úrokové sadzby nemožno
považovať za individuálne dojednané, čo spôsobuje ich neprijateľnosť. Individuálnosť ich dojednania

nie je daná ani tým, že na VOP, prípadne na Sadzobník poplatkov zmluva odkazuje. Nakoniec,
neindividuálnosť dojednania VOP vyplýva aj z toho, že neboli nikým podpísané ani odátumované.

33. Pokiaľ aj uvedené dojednania obsahujú VOP k zmluve s odkazom na príslušný Sadzobník, ide
o dokumenty k zmluve formulárového charakteru, ktoré ak aj obsahujú dojednanie o poplatkoch,

sankciách, toto splýva so všetkými nespočetnými informáciami do jedného celku tak, že priemerný
spotrebiteľ v kontraktačnej fáze zmluvy je viac dezorientovaný než seriózne dodávateľom informovaný
o význame tejto podmienky. VOP predstavujú rozsiahly (v súdenej veci 39-stranový) súbor
najrozmanitejších ustanovení s množstvom právnických, či ekonomických/„bankových“ termínov, v
ktorých je problematické zorientovať sa osobe znalej práva, nieto ešte priemernému spotrebiteľovi.

34. Vo vzťahu k ročnému úroku dosahujúcemu úroveň 28 %, odvolací súd uvádza, že podstatne
prevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch
(12%),čojevpriamomrozporesozákonom,akoidobrýmimravmi.Vychádzajúczustálenejpraxesúdovje preto potrebné považovať dohodu o výške ročného úroku v miere 28 % za dohodu, ktorá je v rozpore s
dobrýmimravmiaktorájeustanovením,ktoréspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené potvrdili súdy pri svojej rozhodovacej činnosti

(napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 09. 2011, sp. zn. 3Co/3/2011, rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave zo dňa 13. 08. 2014, sp. zn. 10Co/325/2014, rozhodnutie Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 09. 11. 2010, sp. zn. 17Co/313/2010). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990
AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12 % percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre
obdobnýúverzanemravnýažalobuzamietolprerozporplneniasdobrýmimravmi(civilnoprávnaúžera).

Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov
pre spotrebiteľov z 26 % na 18% a sadzbu 26 % vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

35. Zároveň je potrebné uviesť, že úrok vo výške 28 % ročne v danom prípade predstavuje sankciu
za porušenie povinnosti spotrebiteľa. Dojednanie o takomto neúmerne vysokom plnení za stavu, že
nepovolené prečerpanie je zo strany dodávateľa možné zároveň postihnúť aj ďalšou sankciou, a to

zmluvnou pokutou, nepochybne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v
neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jeho neprijateľnosť, neplatnosť v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Nakoľko je dojednanie o výške úroku v celom rozsahu neprijateľné,
nemožno ho ďalej ani moderovať.

36. V tomto smere odvolací súd poukazuje tiež na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 15.
10. 2015, č. k. 9C/113/2015-51 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 11.
2016, č. k. 21Co/10/2016-72, v ktorom súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12
všeobecných obchodných podmienok žalobcu je pre svoju neprijateľnosť (pri zúčtovaní poplatkov môže
dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu

povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, úrok pri nepovolenom
prečerpaní účtu) neplatná.

37. V kontexte uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

38. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnému
žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).