Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. marec 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/225/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214211408
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4214211408.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu:

DPS finanacial consulting, s.r.o. Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 46 713 930, v konaní zastúpeného
advoconsulting, s.r.o. so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, proti žalovanej: U. A., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom A., o zaplatenie 113,64 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 113,64 € za obdobie
od 1.1.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .

V zastavujúcej časti sa žalovanej náhrada trov konania nepriznáva.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 113,64 € spolu s príslušenstvom vyčísleným
ku dňu 31.12.2014 vo výške 27,33 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo vyhovujúcej časti žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 11.6.2014 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť
mu sumu 113,64 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na tom
skutkovom základe, že žalovaná s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,

a.s.) uzatvorila zmluvu o bežnom účte a dodatky, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu
žalovanej a poskytnutie povoleného prečerpania. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavovala sumu istiny vo výške 113,64 € a vyčísleného príslušenstva ku dňu 27.9.2013 vo výške
20,18 €. Žalovaná napriek výzve žalobcu dlžnú sumu neuhradila, preto si nárok na zaplatenie tejto sumy
uplatniť súdnou cestou. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov
právneho zastúpenia.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nepopierala.

3. Súd vo veci rozhodol v zmysle § § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení
sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov, a to zmluvy o kontokorentnom
úvere, zmluvy o bežnom účte, zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, oznámenia o postúpení
pohľadávky, zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou, výzvy, výpisov z účtu, všeobecných obchodných
podmienok, čiastočného späťvzatia žaloby, odstúpenia od zmluvy ustálil nasledovný skutkový a právny

stav veci:

4. Žalobca nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.9.2013. Pohľadávka bola špecifikovaná v prílohe k zmluve.Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené právnym predchodcom žalobcu písomným podaním
zo dňa 11.10.2013.

5. Dňa 20.1.2005 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou zmluvu o bežnom účte a zmluvu o
vydaní a používaní platobnej karty. Na základe týchto zmlúv právny predchodca žalobcu zriadil a viedol
žalovanej bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a poskytol jej platobnú kartu. Dňa 22.3.2005 uzatvorila
žalovaný s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o kontokorentnom úvere. V tejto zmluve sa zmluvné
strany dohodli na možnosti poskytnutia povoleného prečerpania na účte žalovanej do výšky 464,71

€ (14.000,- Sk) s premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 10,65 % p.a. ku dňu uzatvorenia zmluvy.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Ako vyplynulo z predložených
výpisov z účtu, právny predchodca žalobcu pre neplnenie zmluvných podmienok žalovanou jej účet k
25.7.2011 zrušil a k tomuto dňu debetný zostatok na účte vo výške 113,64 € previedol na úverový účet.
K ukončeniu zmluvného vzťahu titulom zmluvy o kontokorentnom úvere došlo odstúpením právneho
predchodcu žalobcu od zmluvy písomným podaním zo dňa 23.7.2011. Žalovaná dlžnú sumu z titulu

debetného zostatku neuhradila a to ani na výzvu žalobcu.

6. V priebehu konania pred otvorením pojednávania zobral žalobca písomným podaním zo dňa
21.7.2015, doručeným súdu dňa 24.7.2015, podanú žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 113,64 € za obdobie od 1.1.2015 do zaplatenia späť a konanie žiadal v tejto

časti zastaviť. Vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 113,64 € spolu s príslušenstvom vyčísleným ku dňu
31.12.2014 vo výške 27,33 € žalobca zotrval na podanej žalobe.

7. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.b)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo
zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1,2citovanéhozákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho

zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Základnýmprincípomspotrebiteľskýchzmlúvje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,tedataké
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zákonodarca
v Občianskom zákonníku v súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi spotrebiteľom a
dodávateľom uzákonil v § 53 ods. 1 preventívne predpisy, teda ustanovenia, na základe ktorých ich
nesmieobsahovaťspotrebiteľskázmluva.Nazákladetohtoustanoveniaboldospotrebiteľskejlegislatívy
zavedený generálny zákaz neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Porušenie

tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných podmienok.

Všeobecné zmluvné podmienky sú všetky zmluvné podmienky formulované pre množstvo zmlúv, ktoré
poskytuje jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane pri uzatvorení zmluvy. Nezáleží na tom, či
ustanoveniatvorianavonokosobitnúsúčasťzmluvy,alebočisúprijatédosamotnejzmluvy,aleboformou

dodatku zmluvu dopĺňajú, aký rozsah majú, ako sú napísané a akú formu má zmluva. Zmyslom a cieľom
právnej úpravy je nepoužívať neprijateľnú zmluvnú podmienku a to najmä neuplatňovať nároky z nej
vyplývajúce na súde a neprijímať plnenia z nej.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol z úverovej zmluvy (ide o nárok
zo zmluvy o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania účtu). I keď sporná zmluva (o poskytnutí

úveru formou povoleného perčerpania) predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261
ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na
žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52

a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny

alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd

upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

9. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby
v časti uplatnenej istiny i vyčísleného úroku z omeškania ku dňu 31.12.2014 vo výške 27,33 €.
Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého žalovanou mal za preukázané, že právny predchodca
žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 22.3.2005 zmluvu o kontokorentnom úvere.
Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver v podobe povoleného prečerpania do výšky

464,71 € (14.000,- Sk) počnúc od 22.3.2005. Tento úver sa žalovaná zaviazala riadne a včas splácať
za podmienok uvedených v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Ako vyplynulo z
predložených výpisov z účtu a odstúpenia od zmluvy, žalovaná zmluvné podmienky nedodržiavala,
preto právny predchodca žalobcu pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy, keď
debetný zostatok na účte vo výške 113,64 € vyčíslený k 25.7.2011 previedol na úverový účet a bežný

účet žalovanej zrušil. Nakoľko žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne vzniku, existencie, trvania a
výšky pohľadávky čo do uplatnenej istiny a vyčísleného príslušenstva ku dňu 31.12.2014 nepopierala,
súd tieto skutkové tvrdenia žalobcu považoval za nesporné a žalovanú zaviazal na zaplatenie tejto sumytak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď konanie v časti o zaplatenie sumy úroku z omeškania
z dlžnej sumy 113,64 € počnúc od 1.1.2015 do zaplatenie pre späťvzatie žaloby zastavil.

10. O nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď
zavinenie zastavenia konania pripísal žalobcovi. Nakoľko však žalovanej v súvislosti s týmto konaním
(v zastavujúcej časti) žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.
Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP,
keď žalobca bol v tejto časti sporu plne úspešnom stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší

súdny úradník tohto súdu po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

11. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.