Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/176/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914203952
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6914203952.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobkyne L. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom B., M. č. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Sitarčíkom, Advokátska kancelária v Lučenci,
Dr. Herza č. 20, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO:
35 807 598, o ochranu spotrebiteľa, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota č. k. 9C/87/2014-52 zo dňa 05. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
1.422,14 € s príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, vrátane

výroku o povinnosti zaplatiť Slovenskej republike na účet okresného súdu súdny poplatok, potvrdzuje.
II. Vo výroku, ktorým okresný súd konanie zastavil, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v časti o určenie neprijateľných zmluvných podmienok,
konkretizovaných v rozsudku, zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.422,14 € s 9,05
%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.422,14 € od 18. 10. 2014 až do zaplatenia, všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Ďalej rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania a že žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet okresného súdu súdny poplatok

vo výške 85,-- € do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca
domáhal určenia určovacími výrokmi, že jednak zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je bez
úrokov a bez poplatkov a jednak, že zmluvné dojednania zmluvy sú neprijateľné a neplatné. Ohľadom
určovacích výrokov žalobca zobral žalobu späť pred prvým pojednávaním, a preto súd konanie v
tejto časti zastavil s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 1 C. s. p. Predmetom konania tak zostala
žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia na základe zmluvy o úvere, o ktorej žalobca tvrdil, že ide
o spotrebiteľskú zmluvu a predmetná zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti a z toho

dôvodu bol úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Žalobcovi svedčí len povinnosť uhradiť čistý
úver, ktorý bol poskytnutý žalovaným, a keďže zaplatil žalovanému viac, žiadal zaviazať žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia nad sumu čistého úveru v celkovej výške 1.422,14 €.

2. Žalovaný žiadal zmluvu zamietnuť, nakoľko podľa jeho názoru nejde v súdenej veci o spotrebiteľskú
vec. Tvrdil, že vo veci bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý predstavuje prekážku právoplatne
rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacím výrokom, ku ktorým došlo aj k premlčaniu nároku. K nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaný nevyjadril, len žiadal zamietnuť žalobu v plnom rozsahu.

3. Okresný súd predmetnú zmluvu považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Rozhodnutie
rozhodcovského súdu nepovažoval za prekážku rozhodnutej veci z dôvodu neplatného dojednaniarozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu dňa 16. 06. 2010, v zmysle článku 2
ktorej bolo dohodnuté, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy o úvere, budú riešené pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde. Je tu

daná možnosť aj podania žaloby na všeobecnom súde Slovenskej republiky, avšak táto možnosť voľby
je len iluzórna vychádzajúc z toho, že podstatná časť všetkých žalôb sa podáva z podnetu žalovaného
ako veriteľa, ktorý si samozrejme pre seba vyberá priaznivejšie riešenie sporu na rozhodcovskom
súde, čím je prakticky vylúčená možnosť podať žalobu aj na príslušnom všeobecnom súde Slovenskej
republiky. Takéto zmluvné dojednanie súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v

spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) O. z. Pokiaľ ide
o námietku premlčania, okresný súd mal za to, že táto bola vznesená len voči jednotlivým určovacím
výrokom, ktoré nie sú predmetom konania vzhľadom na späťvzatie žaloby v tejto časti.

4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 53 ods. 1 a 5 O. z. ako aj podľa ustanovenia
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase uzavretia zmluvy,
keď dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti vyžadované v
ustanovení § 9 ods. 2 citovaného zákona, a to náležitosť uvedenú pod písm. f), i), j), k) /termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru
nákladov a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom v prípade, že zmluva

o spotrebiteľskom úvere tieto údaje neuvádza, poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1
písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a za bez poplatkov. O povinnosti žalovaného
vydať bezdôvodné obohatenie okresný súd rozhodol podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

5. O povinnosti zaplatiť aj úroky z omeškania okresný súd rozhodol podľa § 517 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, s prihliadnutím aj na ustanovenie § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a o náhrade trov
konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C. s. p. podľa zásady úspechu v konaní s prihliadnutím na §
256 ods. 1 C. s. p. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže v časti
určovacích výrokov bolo konanie zastavené z dôvodu, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania
a v časti, v ktorej bolo žalobcovi vyhovené, by mal právo na náhradu trov konania žalobca podľa pomeru

úspechu vo veci, kde však s prihliadnutím na celý predmet konania je spravodlivé rozhodnúť, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže ani jedna zo strán nemala plný úspech vo veci.
Keďže žalobca bol oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch, je povinný zaplatiť súdny poplatok žalovaný s poukazom na ustanovenie §
2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch.

6. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote žalovaný. Namietal,
že zmluva o úvere v uvedenej veci nie je spotrebiteľskou zmluvou na základe tej skutočnosti, že
žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné
prostriedky použije na výkon zamestnania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Zdôraznil, že v

čase uzavretia zmluva neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa
ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov.
U nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného
bankami. Je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované
nebankovými veriteľmi vyššie ako obvyklé bankové úroky. K otázke premlčania uviedol, že zákon

výslovne neustanovuje dobu, v ktorej možno uplatniť právo na vyslovenie zmluvnej podmienky za
neprijateľnú a oprávnený účastník môže toto právo uplatniť vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe
počítanej odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. K uzatvoreniu zmluvy o úvere č. 618300776
došlo 16. 06. 2010, k odstúpeniu od zmluvy mohlo dôjsť najskôr 17. 06. 2010, k podaniu určovacej
žaloby mohlo dôjsť najskôr 17. 03. 2013, a teda právo žalobcu sa premlčalo 17. 06. 2013. Rozsudok

okresného súdu žiadal zrušiť a žiadal, aby odvolací súd vo veci sám rozhodol.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že toto odvolanie považuje za
nedôvodné. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.

Odôvodnenierozsudkudávajasnúazrozumiteľnú odpoveďnavšetkyotázkypodstatnéprerozhodnutie,
a preto nie je svojvoľné. Žalovaný na jednej strane opiera spotrebiteľský charakter prejednávanej veci,
avšak na druhej poukazuje na to, že v čase uzavretia zmluvy o úvere nebola v zákone upravená
maximálne prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Tvrdenie žalovaného, že sasúd nedostatočne vysporiadal s námietkou premlčania práva podať určovaciu žalobu je nedôvodné už
len z dôvodu, že súd konanie v časti určovacích žalobných návrhov zastavil na základe čiastočného
späťvzatia žaloby žalobcom. Rozsudok okresného súdu ako vecne správny navrhol potvrdiť.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 C. s. p.) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario C.
s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí,
ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku okresného súdu v jeho odvolaním
napadnutej časti. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia jasne, zrozumiteľne vysvetlil, z akého
dôvodu považoval vzťah medzi stranami sporu za spotrebiteľský, založený na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, z akého dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného
a rozhodol o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie žalobkyni. Námietka premlčania vo vzťahu k

vydaniu bezdôvodného obohatenia vo veci nebola podaná, tak ako to skonštatoval okresný súd v
dôvodoch rozsudku. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu č. 618300776 dňa 16. 06. 2010 je
zmluvou bezúročnou a bez poplatkov. Žalobkyňa mala povinnosť žalovanému vrátiť na základe zmluvy
o úvere len istinu, a keďže uhradila viac, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré
je podľa ustanovenia § 451 O. z. povinný žalobkyni vydať. V ostatnom odvolací súd len poukazuje na

dôvody rozsudku okresného súdu. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by
sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal v dôvodoch napadnutého rozsudku.

11. Od výroku od rozhodnutia vo veci samej je závislý aj výrok o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie a z toho dôvodu odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj v tomto výroku, vrátane

výroku o povinnosti zaplatiť Slovenskej republike na účet okresného súdu súdny poplatok.

12. Vo výroku, ktorým okresný súd konanie (ohľadom určovacích výrokov) zastavil, zostal rozsudok
okresného súdu nedotknutý ako odvolaním nenapadnutý.

13. V odvolacom konaní mala žalobkyňa úspech v celom rozsahu, a preto o nároku na náhradu trov
konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyňa
má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).