Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116219906
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116219906.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov
senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnému: U. I., nar. XX. L.
XXXX, bytom F. N. XX, XXX XX V. V., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 292,-Eur s prísl.,

vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka
60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 11893/2016, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/2679/2016-17 zo dňa 24. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/2679/2016-17 zo dňa 24. januára 2017 p o t
v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č.k.
2Er/2679/2016-17 zo dňa 24. januára 2017 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že exekučný titul je
Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so
sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, č.k. SRSAspA 03488/15 zo dňa 19. februára 2016. Exekučný
súd z pripojených listinných dôkazov zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 17. apríla 2013 Zmluvu

o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“) na základe ktorej oprávnený
poskytol povinnému úver vo výške 350,-Eur. K predmetnej Zmluve oprávnený pripojil Všeobecné
obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), kde v zmysle bodu 10 vyplynulo, „že všetky spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Mediačným
centrom registrovaným na Ministerstve spravodlivosti SR zriadenou a vedenou spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava“. Exekučný súd mal za preukázané, že

rozhodca, ktorý rozhodoval rozhodcovské konanie v spotrebiteľskom spore bol v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské
spory, ako aj stály rozhodcovský súd mal v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania povolenie
rozhodovať spotrebiteľské spory. Exekučný súd následne podrobil skúmaniu súlad žiadosti o udelenie
poverenia so zákonom, najmä či Zmluva o úvere, ako aj VOP vzťahujúce sa ku Zmluve nespôsobujú
hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Exekučný súd uviedol, že

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá rovnako ako
rozhodcovská zmluva uzatvorená k Zmluve má podobu formulárovej zmluvy. Ide o typ zmluvy, ktorú
uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov. Exekučný súd
konštatoval, že zmluvnými stranami súd dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmet
činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti. Povinný naopak v zmluvnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, nakoľko nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Exekučný súd mal za preukázané, že
rozhodcovská zmluva bola pripravená na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisovali požadovanéúdaje, pričom spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah tejto zmluvy. Exekučný súd ďalej
uviedol, že predmetná Zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko praktickým dôsledkom

rozhodcovskej zmluvy formulovanej tak, ako v danom prípade je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na
rozhodcovský súd. Nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
neodstraňuje ani alternatíva uvedená v rozhodcovskej zmluve, umožňujúca riešenie sporov pred
príslušným súdom. Uvedenú nerovnováhu nemôže eliminovať ustanovenie poskytujúce rovnocennú

možnosť výberu súdu spotrebiteľovi, avšak len pre prípad jeho záujmu viesť spor. Exekučný súd
záverom uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na
absolútne neplatnom právnom úkone - neprijateľne dojednanej rozhodcovskej zmluve, následkom čoho
bol exekučný titul vydaný nepríslušným orgánom, na podklade ktorého nie je možné exekúciu vykonať
a preto exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa §
44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný

poriadok“) zamietol.

2.Protitomutorozhodnutiupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieoprávnený.Vodvolaníuviedol,
že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len

„ZRK“). Podľa oprávneného súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval ust. § 45 ods.
1a2ZRK.Exekučnýsúdvkonaníovydaniepoverenianavykonanieexekúciezpredloženýchpodkladov
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje
ust. § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne

predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu. Podľa oprávneného postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45
ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným

konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uviedol, že došlo k neúplnému
zisteniu skutkového stavu veci exekučným súdom (§ 365 ods. 1 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z.z. ďalej
len „CSP.). Exekučný súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci,
keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva
resp. doložka. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa

ust. § 3 a nasl. ZRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
prezmluvnéstranyzáväzné.Namietal,žekonajúcisúdvšaktietoskutočnostidostatočnenezisťovalatak
zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Namietal, že exekučný titul bol vydaný
oprávneným orgánom. Konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedených

skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a
uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Z.z. (ďalej len „OZ“) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci premetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

10. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

2Er/2679/2016-17 zo dňa 24. januára 2017, bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnutá. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2,
811 03 Bratislava, č.k. SRSAspA 03488/15 zo dňa 19. februára 2016, ktorý oprávnený predložil s
vyznačenou doložkou právoplatnosti 20. júna 2016 a vykonateľnosti 01. augusta 2016 a ktorým bol

povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 292,-Eur, spolu s úrokom vo výške 13,89 Eur, poplatok
vo výške 208,97 Eur, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 292,-Eur od 25. mája 2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 292,-Eur od 20. apríla 2014 do zaplatenia, zmluvnú
pokutu vo výške 33,-Eur, trovy mediačného konania vo výške 178,-Eur, poplatok za upomienku vo
výške 10,-Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 187,78 Eur, to všetko v mesačných splátkach

vo výške 100,-Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu, s tým, že prvá
splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku,aždoúplnéhozaplateniadlhu,atopodnásledkomstratyvýhodysplátokavýkonurozhodnutia
v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd
zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 17. apríla 2013 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že

oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 350,- Eur, ktorý sa dlžník
zaviazal vrátiť s navýšením o príslušný poplatok vo výške 346,-Eur. V ten istý deň bola uzavretá
rozhodcovská zmluva na samostatnej listine, ktorá v čl. I bod 1 a v čl. II. bod 1 obsahovala, „že všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 17. apríla 2013 vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek

zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľavnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca

ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)“. Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie
Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že

pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z
právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo
zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku
tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho

rozhodcovského súdu.

14. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia exekučného
súdu,aplikujúc§387ods.2CSP,savcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhouznesenia
a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých exekučný súd rozhodol a na zdôraznenie jeho

správnosti dodáva:

15. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd uvádza, že
Zmluva o úvere, ktorú dňa 17. apríla 2013 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník a
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na

§ 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné,
ževprejednávanomprípadesaoprávnenývpostaveníveriteľazaviazalposkytnúťpovinnému(dlžníkovi)
finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52

ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Dlžník (povinný) sa v predmetnej zmluve zaviazal
vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4
OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej zmluvy vyplýva, že dlžník,
ktorý uzatvoril predmetnú Zmluvu o úvere je v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ, nakoľko

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Uvedenú skutočnosť navyše oprávnený vo svojom odvolaní ani nenamietal.

16. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri
výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách

(ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

17. Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že došlo k neúplnému
zisteniu skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. Vo svojom odvolaní namieta, že „oprávnený
s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu a to na
samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných

obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.“ Odvolací súd má za to, že oprávnený
týmto svojím tvrdením len prezentuje obvyklý spôsob, akým uzatvára rozhodcovské zmluvy, resp.
rozhodcovské doložky so svojimi klientmi. Toto tvrdenie však nekonkretizuje, akým spôsobom bolauzavretá rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade. Oprávnený tiež
nenamieta, že by v prejednávanom prípade nebola uzavretá rozhodcovská zmluva.

18. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu

zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou
neplatnosťou, ide o právny úkon ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na
vydanie rozhodnutia. Predmetná rozhodcovská zmluva vykazuje znaky neprijateľných podmienok a s
poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. OZ ju súd posúdil ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje

značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z
textu rozhodcovskej zmluvy zo dňa 14. apríla 2013 je zrejmé, že sa viaže priamo k Zmluve o úvere,
ktorú uzatvoril povinný (dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava. Aj keď je rozhodcovská
zmluva samostatnou zmluvou, podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako podmienku Zmluvy o úvere
z toho istého dňa, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na

rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013 v ktorom vyslovil názor, že
„nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená a na všetky okolností súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou
skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so

spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci
rozhodcovského súdu netvorí súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá
vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako Zmluva o úvere ešte neodôvodňuje
záver, že táto dohoda bola individuálne dojednaná a svedčí o vôli povinnej pristúpiť na túto osobitú
zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky,

ale aj predformulárové znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy
nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného
tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných
strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy,
ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe,

aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné
informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ

mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Spornosť vo
vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva
skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený jediný rozhodcovský
súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto
formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby

uplatnenia či bránenia svojho práva nielen pred všeobecným súdom ale aj právo slobodného výberu
konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby
spotrebiteľa rozhodol.

19. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací

súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).