Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816206315
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816206315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: Slovak Telekom,

a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zast. Advokátska kancelária OREA Consulting,
s.r.o., Zámocká 10, 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: G. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Č. XX, Š. B. G. M., o zaplatenie 441,37 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 274,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 274,73 eur od 31.12.2015 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 24 % trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaného zaplatenia sumy 441,37 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne z čiastky 441,37 eur odo dňa 31.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 16.12.2014 uzavretá
zmluva o poskytovaní verejných služieb č. 4294201, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá
aktivovaná užívateľská SIM karta. K tejto zmluve bol so žalovaným dňa 16.12.2014 uzavretý dodatok,

v ktorom si žalovaný dohodol balík služieb „ Happy HS Naj“ s cenou služieb 8,3249 + 2,500 bez DPH/
mesiac na dobu 24 mesiacov. Žalovaný sa dodatkom zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24
mesiacov a počas nej si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Pre prípad porušenia záväzku viazanosti
žalovaným s následkom prerušenia poskytovania služieb boli v dodatkoch dojednané zmluvné pokuty
s klesajúcou výškou v závislosti od dĺžky plnenia zmlúv. Žalobca sa v dodatku zaviazal poskytovať
žalovanému počas celej doby viazanosti, poskytovať zľavu 100 % z ceny volania najbližším počas celej
doby viazanosti, poskytovať bezplatný internet v mobile a umožniť kúpu zľavneného mobilného telefónu.

Žalobca plnil svoj zmluvný záväzok a poskytoval žalovanému služby a dojednané benefity podľa
zmlúv. Poskytované služby vyúčtoval faktúrami. Žalovaný si už od fakturačného obdobia 22.12.2014 -
21.01.2015 neplnil svoje zmluvne dohodnuté povinnosti, keď neuhrádzal žalobcom vystavené faktúry za
dodané služby. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr peňažná pohľadávka vo výške
441,37 eur, ktorú žalovaný doposiaľ napriek výzvam neuhradil. Žalovaný je so zaplatením v omeškaní,
preto si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania a to od 31.12.2015, čo je deň nasledujúci po splatnosti
faktúry č. 7511111332. Na zabezpečenie záväzku viazanosti bola dojednaná v súlade s §§ 544- 545a

Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, pričom
jej základ pri uzavretí zmluvy bol dojednaný vo výške 150 eur. Za každý deň plnenia zmluvy sa základ
pomerne znižuje. Dojednaná zmluvná pokuta (150 eur) nebola neprimerane vyšším zabezpečením,
oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute ( 259,7976 eur), tedanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka. Žalovaný
porušil svoju zmluvnú povinnosť platiť za poskytnuté služby riadne a včas po dobu dlhšiu ako 45 dní po
splatnosti, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na uplatnenie si zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta

bola v zmysle dodatku vypočítavaná degresívnym spôsobom so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli
z doby viazanosti ( poskytovanie služieb bolo prerušené po 177 dňoch 11.06.2015 ) a žalobca si uplatnil
zmluvnú pokutu vo výške 113,68 eur. Žalovaný v pozícii spotrebiteľa svojim konaním bez právneho
dôvodu podstatným spôsobom porušil práva a oprávnené záujmy poskytovateľa služieb, konaním v
rozpore nielen so zmluvou, ale aj s dobrými mravmi, keď záväzky zo zmluvy neplnil.

2. K žalobe žalobca doložil zmluvu o poskytovaní verejných služieb, dodatok k zmluve o poskytovaní
verejných služieb, faktúry a súhrn dlžných súm.

3. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 17.12.2014 uzavretou medzi žalobcom ako
podnikom a žalovaným ako účastníkom, fyzickou osobou nepodnikateľom podľa zákona č. 351/2011 o

elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov vyplýva, že predmetom zmluvy bol program
služieb Happy XS Naj s tým, že v ďalšom bol uvedený zoznam aktivovaných služieb.

4. Žalovaný vyhlásil, že sa zoznámil so Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb
prostredníctvom mobilnej siete Podniku, s osobitnými podmienkami služieb, ak ich podnik vydal pre

služby, ktoré požaduje aktivovať a Cenníkom ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti tejto zmluvy zaviazal
dodržiavať. Svojim podpisom potvrdil prevzatie Všeobecných podmienok, osobitných podmienok,
Cenníka a vyššie špecifikovanej SIM karty.

5. Podľa bodu 1 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 17.12.2014 jeho predmetom

bolaaktiváciaprogramuslužiebuvedenéhovtabuľkeč.1dodatku(písm.a)dodatku),záväzokúčastníka
riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu
služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, všeobecnými podmienkami pre
poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete podniku, cenníkom pre poskytovanie
služieb (písm. b) dodatku).

6. Účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu
s podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať služby podniku podľa zmluvy v znení tohto dodatku,
teda nevykoná žiadny taký úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať
cenu za poskytované služby. Porušením záväzku viazanosti preto je nezaplatenie ceny za poskytnuté

služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od
zmluvy (bod 3. písm. c) Dodatku s názvom Záväzok viazanosti).

7. V zmysle bodu 3. Dodatku, s názvom Zmluvná pokuta, podnik a účastník sa dohodli, že porušením
záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody
spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik
poskytolúčastníkovinazákladetohtododatku.Benefitmisarozumiesúčetvšetkýchzliavaštandardných
poplatkov za služby ( vrátane doplnkových) podľa cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje
rozdiel medzi neakciovou cenou a akciovou kúpnou cenou, ak bol účastníkovi na základe tohto dodatku

MT poskytnutý. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma
špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté účastníkovi podľa tohto dodatku.
Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo
základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia
záväzku viazanosti podľa písm. a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto dodatku alebo do dňa

prerušenia poskytovania služieb viazanosti podľa písm. c) predchádzajúceho bodu tohto dodatku.

8. Z tabuľky č. 1 dodatku súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý program služieb Happy XS NAJ a
mobilný telefón zn. Sony Xperia E1 za akciovú kúpnu cenu vo výške 9 eur, pričom neakciová cena za
mobilný telefón predstavovala sumu 109 eur. Dĺžka viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov a suma

počiatočne sumy zmluvnej pokuty vo výške 150 eur.

9. Žalobca vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúru č. 7500802895 splatnú dňa 09.02.2015 na
sumu 88,31 eur (poplatky za služby), faktúru č. 7501763220 splatnú dňa 09.03.2015 na sumu 125,94 eur( poplatky za služby + upomienka oneskorenej platby), faktúru č. 7502377555 splatnú dňa 07.04.2015
na sumu 18,54 eur ( poplatky za služby + upomienka oneskorenej platby), faktúru č. 7503358608 splatnú
dňa 04.05.2015 na sumu 44,66 eur ( poplatky za služby + upomienka oneskorenej platby + poplatok

za obmedzenie služby- neplatenie), faktúru č. 7504329383 splatnú dňa 03.06.2015 na sumu 18,70 eur
(poplatkyzaslužby+upomienkaoneskorenejplatby), faktúruč.7505318920splatnúdňa03.07.2015na
sumu 31,54 eur ( poplatky za služby + poplatok za prerušenie služby- neplatenie), faktúru č. 7511111332
splatnú dňa 30.12.2015 na sumu 113,68 eur ( zmluvná pokuta).

10. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca ospravedlnil
neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti.

11. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že zmluvu a dodatok podpísal s tým, že podľa zmluvy mal platiť
paušál 15 eur. On však nikde netelefonoval a napriek tomu mu chodili vysoké sumy, preto si požiadal o
výpis hovorov, podľa ktorých zistil, že z jeho telefónu majú byť vykonávané hovory na audiotextové čísla,

avšak on tieto hovory neuskutočnil. V ďalšom požiadal o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach po 10
eur z dôvodu, že poberá iba aktivačný príspevok v sume 20 eur. má jedného syna, ktorý má zdravotné
problémy a preto je umiestnený v ústave, kde spolu s manželkou hradia sumu 55 eur. manželka poberá
materskýpríspevokvovýške200eurarodinnéprídavkynatrideti.OkremtohohradídlhvPrvejstavebne
sporiteľni, kde má pôžičku a to po 60 eur. Ostatné výdavky sú bežné, na chod domácnosti. V závere

uviedol, že pri podpise zmluvy mu bol poskytnutý telefón, za ktorý mal zaplatiť 9 alebo 10 eur s tým,
že mu zároveň bolo oznámené, že bude platiť zmluvnú pokutu vo výške 150 eur v prípade, ak nebude
platiť faktúry načas, prípadne ak zruší zmluvu.

12. Podľa § 43 ods. 1, písm. a) a d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v

znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvorenia zmluvy a dodatku, podnik má právo na úhradu
za poskytnutú verejnú službu a dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí

primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

13. V zmysle § 43 ods. 2, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy a dodatku, podnik je povinný uzavrieť
zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je

dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

14. Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti

žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

15. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

16. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.17. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa

priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno

dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

20. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

22. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

23. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

25. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.26. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

27. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

28. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanému žalobcom poskytované
služby, tak ako boli vyúčtované jednotlivými faktúrami, pričom žalovaný sumu za tieto služby neuhradil,
preto súd v tejto časti žalobu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 274,73
eur, mimo poplatku za obmedzenie služby- neplatenie, prerušenie služby- neplatenie, upomienok a

zmluvnej pokuty, ktorými nárokmi sa bude zaoberať nižšie.

29. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni splatnosti poslednej
faktúry dostal do omeškania, t.j. dňom 31.12.2015, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania
v súlade s príslušným ustanovením OZ v spojení s nariadením vlády a to vo výške 5,05 % ročne

dňom nasledujúcom po splatnosti poslednej faktúry. (Výška úrokov z omeškania je určená ako 5
percentuálnych bodov + základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 0,05 %).

30. K ďalším nepriznaným sumám súd uvádza, že žalobca si z faktúry č. 7503358608 uplatnil aj poplatok

za obmedzenie služby - neplatenie v sume 16,50 eur a z faktúry č. 7505318920 poplatok za prerušenie
služby- neplatenie v sume 16,50 eur. V danom prípade sa jednalo o sporové konanie a sporové konanie
je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa
odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho
dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou

zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného
bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má
ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore)
stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy
alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).

31. Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť
žalobcovi vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobou a teda neuniesol dôkazné bremeno čo
do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatkov, pretože nepredložil
žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú

si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k prerušeniu, či obmedzeniu služby
poskytovanej žalobcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol
tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to,
že v tejto časti bola žaloba nedôvodná.

32. Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 4 x 4,99 eur za upomienku
tak, ako bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. 7501763220, č. 7502377555, č. 7503358608 a č.
7504329383. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienky a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie
tejto upomienky vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu
zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba

ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov
dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým
mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.33. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne

pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

34. Ďalším nárokom uplatňovaným žalobcom, bol nárok na zaplatenie sumy 113,68 eur titulom zmluvnej
pokuty.

35. V zmysle Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola medzi stranami sporu pre prípad
porušenia záväzku viazanosti dohodnutá zmluvná pokuta počiatočnou sumou 150 eur, ktorá suma mala
denne klesať až do ukončenia zmluvy. Súd má však za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v
rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka.

36. Zmluvná pokuta v zmysle dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb predstavuje okrem
sankčnej a prevenčnej funkcie aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku
porušenia záväzku vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tohto dodatku
s tým, že benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby podľa
cenníka, ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou

cenou. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty je pritom suma, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté
účastníkovi.

37. Súd mal za to, že žalobca poskytol žalovanému na základe dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb služby za znížené poplatky a kúpu mobilného telefónu za ním určenú zníženú

kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je
nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný,
bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov.
Rozdiel medzi skutočnými cenami a akciovými cenami, tak nie je následkom protiprávneho úkonu
žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Je pritom neprípustné,

aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu žalobca
vkladal, z jeho strany reparovaný tým, že súčet takto poskytnutých benefitov, bude predstavovať
základ pre výpočet zmluvnej pokuty. Súd preto takéto dojednanie o zmluvnej pokute, keď základ pre
výpočet zmluvnej pokuty predstavuje suma vo výške 150 eur, zohľadňujúca všetky poskytnuté benefity
žalovanému, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto absolútne neplatnú s poukazom na

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka a preto v tejto časti žalobu zamietol.

38. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Z uplatnenej sumy 441,37
eur bolo žalobcovi priznaných 274,73 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 62 % a neúspech 38 %, čo

predstavuje úspech žalovaného. Žalobcovi po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu
trov konania v pomere 24 %.

40. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.