Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816202615
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5816202615.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa T.
Q., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Námestovo, dieťa rodičov: matka - Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., L. č. XXX/XX, právne zastúpená
advokátkou JUDr. Adrianou Panekovou, so sídlom W., Y. T. XXXX; otec - Ing. T. Q., nar. XX.X.XXXX,

bytom W., L. XXX/XX, o návrhu matky na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti a určenie
výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/66/2016-54
zo dňa 24. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výroku o uložení povinnosti otcovi prispievať na
výživu maloletého T., nar. X.X.XXXX, sumou 130 eur mesačne a v časti výroku o konštatovaní zmeny
rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4P/71/2015 zo dňa 29.10.2015 týkajúcej sa výživného

na maloletého T., nar. X.X.XXXX, a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku, ktorým okresný súd
schválil rodičovskú dohodu o osobnej starostlivosti o maloletého T., nar. X.X.XXXX, a v časti výroku

o konštatovaní zmeny rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4P/71/2015 zo dňa 29.10.2015
týkajúcej sa osobnej starostlivosti o maloletého T., nar. X.X.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletý T. zveruje
do osobnej starostlivosti matky, pričom právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú
obaja rodičia. Voči predmetnej dohode nemal žiadne výhrady, táto bola v záujme maloletého, ktorý
prejavil vôľu žiť v spoločnej domácnosti s matkou a oboma sestrami. Navyše, otec býva so svojou

manželkou v Nemecku a osobnú starostlivosť nad maloletým v skutočnosti vykonávali starí rodičia zo
strany otca.
2. Nadväzne okresný súd rozhodol o vyživovacej povinnosti otca a tomuto uložil povinnosť prispievať
na výživu maloletého T. sumou 130 eur mesačne. Neveril tvrdeniam otca, že jeho príjem dosahuje len
tú výšku, ktorú vydokladoval v konaní (450 eur mesačne). Zdôraznil, že otcom deklarované výdavky
výrazne prevyšujú ním prezentované príjmy. Pokiaľ by sa príjmy otca pohybovali (aj v čase vykonávania

živnostenského podnikania) len v rozmedzí 100 až 1000 eur mesačne, ako tvrdí otec, logicky by si už
dlhodobo nemohol dovoliť bývať v trojizbovom byte, kde mesačný nájom činí 478 eur a platiť leasing
za vozidlo zn. Mercedes. Rovnako okresný súd konštatoval, že otec ho „nepresvedčil“ o dôvodoch
pozastavenia živnosti v oblasti stavebníctva. Zároveň otcom tvrdené pohľadávky vzniknuté z podnikania
nekorešpondovali s jeho údajnými (nízkymi) príjmami z danej činnosti. Okresný súd dodal, že otec si
musí byť vedomý toho, že má vyživovaciu povinnosť voči štyrom maloletým deťom. Určené výživné

zodpovedá tiež odôvodneným potrebám maloletého syna, ktorý navštevuje 2. ročník strednej školy,
pričom dotknutá výška výživného uspokojí len jeho najnutnejšie potreby.3. Samostatným výrokom okresný súd vyslovil zmenu predchádzajúceho rozhodnutia vo veci
starostlivosti o maloletého T.. O trovách konania nerozhodoval, lebo takýto návrh nebol účastníkmi
podaný.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote vo výroku o výživnom podal odvolanie otec,
ktorý sa alternatívne domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, alebo jeho zmeny tak, že
bude povinný prispievať na výživu maloletého syna sumou „rovnajúcou sa zákonnej povinnosti striktne
uvedenej v § 62 ods. 3 Zákona o rodine“. Namietal, že neboli vyhodnotené zmeny v jeho živote a od

matky nebolo žiadané zdokladovanie jej situácie „dotýkajúcej sa jej ďalších finančných možností“. Vo
všeobecnosti poukazoval aj inštitút dobrých mravov.

5. Kolízny opatrovník odporučil rozsudok okresného súdu potvrdiť a uviedol, že vzhľadom na
predispozície, schopnosti a možnosti otca, je predpoklad, že jeho zamestnanie vo firme manželky je
len dočasné. Otec má vysokoškolské vzdelanie, ovláda nemecký jazyk a má dlhoročné skúsenosti s

vykonávaním prác v stavebníctve; naproti tomu nepredložil žiaden doklad, ktorý by spochybňoval jeho
zdravotný stav. Kolízny opatrovník zdôraznil, že otec na pojednávaní vypovedal, že „...za 8 eur za hodinu
nebude robiť poskoka“.
6. Rovnako matka navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že odvolanie otca je veľmi
všeobecné a v konečnom dôsledku aj nedostatočne odôvodnené. Zopakovala, že otec žije v Nemecku

„nadštandardným životom“, vyváža sa v luxusných autách a chodí minimálne 2x ročne na dovolenku.
Následne je jeho tvrdenie o schopnosti prispievať na výživu syna len sumou 30 eur mesačne „úplne
smiešne“. Dodala, že živnostenské oprávnenie si otec (účelovo) pozastavil hneď potom, ako podala
návrh v súdenej veci.

7. V reakcii na dotknuté vyjadrenia otec zotrval na svojich odvolacích návrhoch. Uviedol, že očakáva, „že
súd rozhodne spravodlivo“. Tvrdil, že okresný súd sa nevysporiadal s finančnými možnosťami matky,
ktorá si „dovolí platiť advokáta“. Otec sa ohradil voči spôsobu hodnotenia jeho života v Nemecku,
ktorého popis matkou, resp. jej právnou zástupkyňou nezodpovedá skutočnosti. To, že aktuálne pracuje
u manželky, ktorá mu „podala pomocnú ruku“, označil „za gesto, že má záujem pracovať“.

8. Vo vyjadrení k predmetnému podaniu kolízny opatrovník uviedol, že sa pridržiava dovtedajších
stanovísk. Takisto matka konštatovala, že v dostatočnom rozsahu sa už vyjadrila v predchádzajúcom
štádiu.
9. Otec na tieto vyjadrenia už nereagoval.

10. Voči výroku o schválení rodičovskej dohody (v súdenej veci v otázke osobnej starostlivosti o
maloletého T.) v zmysle § 122 CMP nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie. Vzhľadom na označenú
špeciálnuprávnunormu,ktorámáprednosťprednormouvšeobecnou(§65CMP,podľaktoréhoodvolací
súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veci, v ktorej môže začať konanie aj bez návrhu a teda by

teoreticky mohol preskúmavať i tú časť rozhodnutia, ktorá predstavuje rodičovskú dohodu), krajský súd
- s poukazom na to, že dotknutý výrok o schválení rodičovskej dohody nebol odvolaním ani fakticky
napadnutý - konštatoval, že v danej časti rozsudok okresného súdu zostáva nedotknutý. T. záver
sa týka aj tej časti napadnutého rozsudku, ktorou okresný súd konštatoval zmenu predchádzajúceho
rozhodnutia tamojšieho súdu sp. zn. 4P/71/2015 z 29.10.2015 v otázke osobnej starostlivosti o maloleté

dieťa.
11. Nadväzne krajský súd, ako súd odvolací, vykonal prieskum výroku o výživnom - bez ohľadu na
výslovné odvolacie dôvody, ktorými nie je viazaný (§ 66 CSM) - a bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) v preskúmavanej časti rozsudok okresného súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 35,

§ 36 CMP a § 391 ods. 1 CSP.

12. V súdenej veci nutnosť rozhodnutia o výživnom vo vzťahu k maloletému T. nebola vyvolaná
len zmenou v otázke osobnej starostlivosti, na ktorej sa rodičia dohodli, ale aj zmenou pomerov
zainteresovaných osôb v širšom hľadisku. Okresný súd náležite v tomto smere vymedzil právny základ,

ktorým je ustanovenie § 78 ods. 1 Zák. o rodine (citované v napadnutom rozhodnutí). Súčasťou súdneho
rozhodnutia, ktoré konštatuje zmenu pomerov a odlišne od predchádzajúcej úpravy vymedzuje práva
a povinnosti rodičov, je však výslovné a jednoznačné určenie, od ktorého momentu dochádza kuzmene pomerov, t.j. zadefinovanie dňa zmeny povinnosti výživou povinného rodiča prispievať na výživu
maloletého dieťaťa.

13. Okresný súd predmetnú (zásadnú) súvislosť opomenul vyhodnotiť, ktorá okolnosť v aktuálnom
štádiu znemožňuje nielen vykonanie dôsledného odvolacieho prieskumu, ale predovšetkým náležitú
(proti)argumentáciu dotknutého účastníka. Vzhľadom na osobitosti konania v súdenej veci - možnosť
jeho začatia i bez návrhu, povinnosť zisťovať skutočný stav vo veci a s tým súvisiaca povinnosť
vykonať dokazovanie i mimo návrhov účastníkov, atď. - aj za situácie, že navrhovateľka/matka v

priebehu konania neuviedla konkrétne časové vymedzenie okamihu, od ktorého má dôjsť k určeniu
vyživovacej povinnosti otcovi, bol okresný súd povinný súvisiace skutkové okolnosti ustáliť a vznik/
zmenu vyživovacej povinnosti otca výslovne vymedziť. Dotknutá okolnosť je významná i z hľadiska
posúdenia eventuality nedoplatku na určenom výživnom. Uvedené je v konkrétnostiach súdenej veci
znásobené tým, že pre určité nedôslednosti v postupe okresného súdu v štádiu predkladania veci
odvolaciemu súdu došlo aj k výraznejšiemu časovému odstupu od vydania napadnutého rozsudku.

14. V ďalšom postupe v konaní bude povinnosťou okresného súdu prioritne ustáliť potrebné skutkové
súvislosti a následne konkrétne vymedziť, od ktorého okamihu/dátumu došlo ku zmene pomerov v
otázke výživného. Pokiaľ pôjde o dátum časovo predchádzajúci meritórne rozhodovanie okresného
súdu (čo minimálne vzhľadom na uznesenie krajského súdu sp. zn. 10CoP/46/2016 zo dňa 14.7.2016
o neodkladnom opatrení je viac ako pravdepodobné), musí sa vyporiadať aj s okolnosťami viažucimi sa

k eventualite zameškaného výživného.
15. Nad bezprostredný rámec prioritného záveru, ktorý viedol k zrušeniu napadnutého rozsudku, krajský
súd (aj) v záujme plynulého pokračovania v ďalšom konaní dopĺňa niekoľko poznámok. Zodpovedá
obsahu vyjadrení otca vyhodnotenie jeho tvrdení o rozsahu (predovšetkým) príjmov a výdavkov ako
nevierohodných. Skutočnosť, že momentálne je otec zamestnaný (aj bez ohľadu na zamestnávateľa

- firmu jeho manželky) s príjmom v podstate sa rovnajúcim aktuálnej minimálnej mzde v Slovenskej
republike, nie je z hľadiska vyhodnotenia jeho schopností a možností určujúca. Plne dôvodným je vo
vzťahu k otcovi vychádzať z potenciality príjmu, ktorú zadefinoval otec vlastným vyjadrením, že „nebude
robiť poskoka za 8 eur na hodinu“.
16. Z dotknutej autentickej a bezprostrednej výpovede otca je zrejmé, že on sám považuje svoje

schopnosti za také, že ich finančnému/mzdovému ohodnoteniu nezodpovedá ani (až) suma 1.280 eur
mesačne (pri 40 hodinovom pracovnom týždni). Zároveň z daného prednesu je zrejmé, že prácu s
takýmto príjmom si otec môže zabezpečiť. Pokiaľ okresný súd bude vychádzať z potenciality príjmu otca,
je žiaduce, aby aspoň rámcovo vymedzil výšku daného - potenciálneho - príjmu.
17. Otcova požiadavka (navyše bez akejkoľvek bližšej špecifikácie) na dôslednejšie zdokladovanie

príjmov, resp. majetkových pomerov matky, nie je pre rozhodnutie v súdenej veci osobitnejšie
dôležitá. Pri určení/zmene výšky výživného sú totiž rozhodujúcimi pomery výživou povinnej osoby
(v prejednávanom prípade otec) a výživou oprávnené osoby (maloletý T.). Pomery osoby, ktorá
bezprostredne zabezpečuje osobnú starostlivosť o (maloleté) dieťa, môžu mať význam
skôr výnimočne a viac menej v širších súvislostiach. Napríklad, ak takáto osoba disponuje značnými

finančnými zdrojmi a zabezpečuje starostlivosť o dieťa na nadštandardnej úrovni - značkové oblečenie,
luxusné dovolenky, súkromné školy, atď. - nie je namieste od rodiča povinného výživnou (bez ohľadu na
jeho schopnosti a možnosti) vyžadovať plnenie výživného v predmetnom nadštandardnom rozsahu. V
súdenej veci sa však o takéto okolnosti rozhodne nejedná.
18. Otec bližšie neuviedol, v akej spojitosti (opakovane) poukazuje na inštitút dobrých mravov. Za

aktuálne ustáleného stavu nie sú v súdenej veci prítomné žiadne okolnosti, ktoré by mohli zo strany
výživou oprávnenej osoby, t.j. maloletého T. (eventuálne zo strany matky), čo i len hypoteticky,
nasvedčovať konaniu nesúladnému s dobrými mravmi. Inými slovami, požadovanie plnenia vyživovacej
povinnosti zodpovedajúcej schopnostiam a možnostiam otca a zároveň odôvodneným potrebám
maloletého určite nie v rozpore s dobrými mravmi.

19. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ako súvisiaci bol zrušený i nadväzujúci výrok konštatujúci
zmenu predchádzajúceho rozhodnutia tamojšieho súdu sp. zn. 4P/71/2015 z 29.10.2015 v otázke
výživného.
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.