Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. máj 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316208688
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316208688.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: H. Ď., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX U. Q. O., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku a vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom, so sídlom Karloveské rameno 6,
Bratislava, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so
sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, IČO: 45745595, v rozhodcovskom konaní s ustanoveným
rozhodcom H.. J. N., právnej veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o. o zaplatenie sumy 2 478,- eur, sp. zn. SR

XXXXX/XX zo dňa 16.08.2016.

Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 19.09.2016 podal na tunajšom súd žalobu, ktorou sa domáhal vydania rozhodnutia v
zmysle výroku tohto rozsudku a zároveň žiadal, aby súd vyhlásil rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú
podmienku a odložil vykonateľnosť vydaného rozhodcovského rozsudku. Podanie žaloby odôvodnili

tým, že namieta podpísanie a uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy zo dňa 18.11.2014. Takéto dojednanie
je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa a že ho
rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom. Rozhodcovskú zmluvu
ako súčasť zmluvy o úvere podpísal bez akéhokoľvek bližšieho upovedomenia o tom, čoho sa týka.
Bol lstivo prinútený podpísať túto zmluvu, kde nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Súhlasil s obsahom
zmluvy o úvere, ktorú podpísal. Pracovníčka spoločnosti mu dala papiere na podpis bez akéhokoľvek
ďalšieho nahliadnutia, čo považuje za nekalé obchodné praktiky. Plnenie priznané rozhodcovským

rozsudkom sa prieči dobrým mravom. Pokiaľ sa jedná o pokus o zmier ktorý mu bol zaslaný a snahu zo
stranyžalovanéhovyriešiťzáväzokžalobcumimosúdne,taksajednaloojednostrannýnávrhžalovaného
na splatenie dlžnej sumy bez prihliadnutia na životnú situáciu žalobcu. Podotkol, že súčasne so zmluvou
o úvere bol nútený podpísať aj zmenku, čím dodávateľ voči nemu použil neprimeraný nástroj na
vymáhaniedlhu.Nebolamuposkytnutážiadnamožnosťmimosúdnehovyriešeniasporu.Námietkyktoré
vyššie uviedol neboli v rozhodcovskom konaní zohľadnené.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu.3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a predloženými listinnými dokladmi a to rozhodcovským
rozsudkom zo dňa 16.08.2016, zmluvou o úvere, pripojeným rozhodcovským spisom sp.zn. SR XXXXX/
XX, písomnými vyjadreniami žalovaného, výsluchom žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Medzi žalobcom ako dlžníkmi a žalovaným ako veriteľom bola dňa 18.11.2014 uzatvorená Zmluva
o úvere č. XXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol schválený žalobcovi úver vo výške 1 400,- eur,
splatnosť úveru bola 12 mesiacov a splátka bola splatná k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca
pri výške mesačnej splátky 218,- eur. Celkovo sa žalobca zaviazal žalovanému splatiť sumu 2 616,- eur.

Výška poplatku za poskytnutie úveru bola 1 216,- eur. V zmluve je uvedený údaj pri dlžníkovi a to jeho
IČO: 34 821 929.

5. Dňa 18.11.2014 bola medzi stranami sporu zároveň uzatvorená rozhodcovská zmluva. V zmysle Čl.
I bod 1. tejto zmluvy, rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd
so sídlom Krížna 2, 811 07 Bratislava, zriadený spoločnosťou Slovenská arbitrážna, s.r.o.

Podľa Čl. II bod 1. tejto zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzatvorenej dňa 18.11.2014, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,
ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich s uvedenou úverovou zmluvou alebo zo zmluvných vzťahov
zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu, ako sú napríklad ručiteľské vyhlásenie, dohoda o zrážkach

zo mzdy a z iných príjmov, dohoda o zmluvnej pokute, záložná zmluva na hnuteľné a nehnuteľné veci,
dohoda o vyplnení zmeniek, dohoda o uznaní dlhu, dohoda o zabezpečovacom postúpení pohľadávky
a spory, ktoré vzniknú s uplatnením práv z týchto vzťahov, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde .....

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu.

6. Z pripojeného rozhodcovského spisu č. Y. súd zisťuje, že zo strany žalovaného voči žalobcovi na
rozhodcovskom súde: Stály rozhodcovský súd, so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, zriadeným

záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Karloveské rameno
6, Bratislava, IČO: 45745595, bola podaná dňa 03.05.2016 žaloba o zaplatenie pohľadávky vo výške 2
478,- eur s prísl. Pokusom o zmier zo dňa 13.04.2016, právny zástupca žalovaného vyzval pred podaním
žaloby žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 3 557,10 eur.

Uznesením zo dňa 17.05.2016 bol žalobca p. Ď. vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia preložil
rozhodcovskému súdu písomnú žalobnú odpoveď. Uznesenie bolo doručené dňa 25.05.2016.

V rozhodcovskom konaní žalovaný p. Ď. na vyššie uvedené uznesenie zaslal rozhodcovskému súdu
odpoveď, ktorá bola doručená dňa 09.06.2016. Namietal, že konanie obchádza zákon č. 250/2007

Z.z. Pri podpise zmluvy bola podpísaná zmenka, čím veriteľ voči nemu použil neprimeraný nástroj na
vymáhanie dlhu, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Namietal, že pri podpise úverovej zmluvy musel
podpísať aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá je ďalšou nekalou praktikou zo strany vymáhajúceho subjektu
a obchádza štátne súdy. V ďalšom uviedol, že mu nebola poskytnutá žiadna možnosť mimosúdneho
riešenia daného sporu a tým podľa jeho názoru veriteľ obchádza právne možnosti mimosúdneho

vyriešeniaakoajuzatvoreniasúdnehozmieru.Poukázal,žespoločnosťktorádlhvymáhasineprimerane
navýšila sankcie za neplnenie a má neprimerané pravidlá splácania celej pohľadávky. V závere uviedol
že žiada o prerokovanie veci na príslušnom súde v mieste jeho bydliska.

Dňa 12.08.2016 bol rozhodcovským súdom vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR XXXXX/XX,

ktorým bola žalovanému v rozhodcovskom konaní p. Ď. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2
478,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 2 478,- eur od 16.10.2015 do zaplatenia,
zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 2 478,- eur od 18.04.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania. Rozsudok bol žalovanému doručený dňa 22.08.2016.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 03.11.2016 uviedol, že zmluva so žalovaným bola
uzatvorená ako s podnikateľom označeným IČOm. Preto je možné daný vzťah posudzovať ako
obchodnoprávny a nie spotrebiteľský. Vzťah Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je
založený na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnémuzákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom. Aplikáciu Občianskeho zákonníka vylučuje
sám Obchodný zákonník, resp. jeho konkrétne ustanovenia, napr. § 267 ods. 2 vylučuje aplikáciu § 49
OZ.Nakoľkodlžníknemienilpoužiťfinančnéprostriedkynasvojusúkromnúpotrebuniejespotrebiteľom.

V čase uzatvorenia úverovej zmluvy, sa zmluva považovala za absolútny obchod a preto na ňu nie
je možné aplikovať iné predpisy než Obchodný zákonník. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 8C/22/2011, sp. zn. 4C/26/2011.

V ďalšom poukázal na znenie zákona č. 244/2002 Z.z. a na to, že účastník rozhodcovského konania

môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 60 dní od jeho doručenia.

Poukázal, že medzi stranami sporu bola uzatvorená nevýhradná rozhodcovská zmluva, ktorá bola
uzatvorená platne. Žalobca sa mylne domnieva že išlo o rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská zmluva
je obsiahnutá na samostatnej listine. Rozhodcovská zmluva je síce nedeliteľnou súčasťou zmluvy o
úvere, avšak predstavuje samostatný dokument, ktorý je osobitne podpísaný žalobcom a žalovaným.

Je toho názoru, že v čase jej podpísania žalobca k jej obsahu nemal žiadne výhrady. S rozhodcovskou
zmluvou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísal.
Zároveň žalobca vyhlásil, že pred jej podpisom bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia. V zmysle
rozhodcovskej zmluvy sa strany sporu dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv buď
pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. alebo pred príslušným

všeobecným súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na súde. Nakoľko bola uzavretá nevýhradná
rozhodcovská zmluva, neprichádza do úvahy ani aplikácia § 54 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
Žalobca nie je spotrebiteľom. Odmieta tvrdenia žalobcu, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne
dojednaná, nakoľko táto nie je vždy uzatvorená. Navyše z dôvodu existencie samostatného dokumentu,
má dlžník na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie. Navyše žalobca mal možnosť v

zmysle rozhodcovskej zmluvy od nej odstúpiť v lehote 10 dní, čo však neurobil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu
zaviazal na náhradu trov konania.

8. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že od spoločnosti Pohotovosť mu bolo poskytnuté pred úverom
alebo pôžičkou, ktorá je predmetom tohto konania viacero pôžičiek, ktoré aj splatil, následne zase
uzatvoril so žalovaným túto zmluvu o úvere, kde mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré použil
na kúpu osobného motorového vozidla, toto osobné motorové vozidlo nikdy nebolo prihlásené alebo
zaevidované za tým účelom, aby ho využíval na podnikateľské účely, toto motorové vozidlo zakúpil za

účelom využívania iba na jeho osobné súkromné účely. Pokiaľ sa jedná o samotný akt uzatvorenia
zmluvy, tak úver potreboval, preto bol na pracovisku žalovaného s tým, že predložil doklady, ktoré od
neho boli vyžiadané za účelom vypísania papierov pre poskytnutie úveru, následne ako pracovníčka
tietopapierevypísala,išieloveriťsvojpodpisavrátilsasoverenýmpodpisomnapracoviskožalovaného.
Pokiaľ sa jedná o samostatnú rozhodcovskú zmluvu uvádza, že pred pracovníčkou podpisoval zhruba 8

papierov, nebol zo strany pracovníčky žalovaného upovedomený o tom, že podpisuje aj rozhodcovskú
zmluvu, resp. bol si vedomý toho, že je tam nejaký takýto doklad, ale vôbec nebol upovedomený o tom,
že čo to znamená pre neho, aké dôsledky to má, aké následky bude mať, ak nebude splácať tento úver.
Vôbec nebol uzrozumený o tom, že jeho spor má byť prejednaný pred rozhodcovským súdom a nie pred
klasickým riadnym súdom a vôbec si nebol vedomý toho, že dokonca je z jeho strany možnosť si vybrať

rozhodcovský súd, pred ktorým by mal byť tento spor prejednaný.

V ďalšom žalobca uviedol, že si je vedomý toho, že aj podpísal zmenku, ale podpísal túto zmenku iba
z toho dôvodu, že mu bolo povedané, že podmienkou na to, aby mu bol poskytnutý úver je podpísanie
jednak zmenky a takisto je podmienka podpísania rozhodcovskej zmluvy. Podľa jeho názoru, v prípade,

ak by tieto listinné doklady nepodpísal, tak by mu úver zo strany žalovaného nebol ani poskytnutý.
V tomto zmysle všetky doklady aj podpísal s tým, že vyžadovalo sa overenie podpisov na týchto
dokladoch,ktorésavyžadovalobezprostrednepopodpísanétýchtodokladovatotoajzabezpečil.Vôbec
mu nebol daný časový priestor, aby sa oboznámil s listinnými dokladmi, ktoré podpisoval a vôbec mu
nebolo vysvetlené aké má dôsledky podpísanie takýchto listinných dokladov z jeho strany. Podpísanie

rozhodcovskej zmluvy bolo podmienkou k tomu, aby mu bol poskytnutý úver zo strany žalovaného.

Na záver ešte uviedol, že pokiaľ sa jedná o to, či bola zmluva uzatvorená s ním ako fyzickou osobou
alebo podnikateľom tak uvádza, že túto zmluvu alebo tento úver bral iba vyslovene na osobné účelys tým, že ani pracovníčka, s ktorou zmluvu uzatváral sa ho nepýtala na to, že na aký účel tento úver
potrebuje alebo na aký účel tento úver berie.

V ďalšom ešte poukázal na to, že aj ostatné úvery, ktoré mal zo spoločnosti Pohotovosť boli vyslovene
brané na osobné účely, o čom bola uzrozumená pracovníčka, s ktorou aj túto zmluvu uzatváral, pričom
sa jedná stále o tú istú pracovníčku a vzhľadom na to, že nebol problém v splácaní predchádzajúcich
úveroch aj tento úver mu bol následne zo strany žalovaného poskytnutý.

9.Podľa§73ods.3zákonač.335/2014Z.z.ospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní(ďalejlen,,Zákon
o rozhodcovskom konaní“), Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský
spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní
začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

Podľa § 41 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok má za
podmienok podľa § 46 ods. 2 pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu
podľa odseku 1, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitného
predpisu.

Podľa§45ods.1.Zákonaorozhodcovskomkonaní,účastníkspotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonania
sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú

rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s

návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,

i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,

l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 45 ods. 3. Zákona o rozhodcovskom konaní, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského
rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm.
c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd

zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej
časti výroku rozhodcovského rozsudku.Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania

požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne
právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie

rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

11. V zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa uvádza, že

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Ako vyplýva z § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa § 3 ods. 3. a ods. 5. zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. ( s odkazom na §
52 až 54 Občianskeho zákonníka). Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom

ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a
aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je

spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

13. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platného a účinného v čase
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom

právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.Podľa § 4 ods. 1. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platného a účinného v čase
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

14. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. V danej právnej veci je nesporné a preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 18.11.2014

uzatvorená zmluva o úvere a uvedený deň bola medzi stranami sporu uzatvorená aj rozhodcovská
zmluva. Ďalej je zrejmé, že žalobca v tomto vzťahu vystupuje ako fyzická osoba spotrebiteľ a žalovaný
vystupuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. Úverová zmluva uzavretá medzi
stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, ide o štandardnú formulárovú zmluvu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

V danom prípade neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že úver bol žalobcovi poskytnutý ako
podnikateľovi, teda že túto zmluvu žalobca neuzatváral ako spotrebiteľ. Vykonaným dokazovaním súd
mal za preukázané, že žalobca pri uzatváraní zmluvy bol v pozícii fyzickej osoby, ktorá potrebovala
finančné prostriedky na osobné účely a nie na výkon povolania alebo podnikania. Zo samotnej zmluvy,

teda údajov v nej sa nachádzajúcich, okrem uvedenia identifikačného čísla žalobcu ako živnostníka,
nevyplýva, že by úver mal byť poskytnutý na výkon jeho povolania alebo živnosti. V zmluve absentuje
akýkoľvek údaj o tom, že v čase jej podpisu bol zamestnaný, kde bol zamestnaný. V zmluve nie
je uvedený žiaden účel poskytnutia finančných prostriedkov a tento účel podľa názoru súdu ani
žalovanýneskúmal.Vrámcepredbežnéhoskúmaniapomerovžalobcupreuzatvorenímúverovejzmluvy

žalovanému bol predložený aj výpis zo živnostenského registra a tento údaj bol aj do zmluvy pri údajoch
o dlžníkovi zaznamenaný. Zo strany žalovaného teda nebolo žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie,
že žalobcovi boli finančné prostriedky poskytnuté na výkon jeho podnikateľskej činnosti.

Preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy bolo teda preukázané, že žalobca si od žalovaného

nepožičiaval finančné prostriedky na podnikateľské účely, pretože úverová zmluva neobsahuje takéto
údaje, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto
charakteristiku spĺňa. Vzhľadom na uvedené je žalobcovi dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa.

16. Žalovaný v ďalšom namietal, že nakoľko medzi účastníkmi konania bol uzavretý obchodno-
záväzkový právny vzťah, jedná sa o absolútny obchod, nie je možné vzhľadom na uvedené okrem

ustanovení Obchodného zákonníka aplikovať ustanovenia iných právnych predpisov.

Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom
Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskúzmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral právny žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ,
pričom obsah zmluvy bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto

je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná

prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

Úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je
citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi,
garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno
prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané

spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“
je objektívne značne relativizovaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd je toho názoru, že na daný právny vzťah je potrebné
prioritne uplatňovať ustanovenia Občianskeho zákonníka pre ustanoveniami Obchodného zákonníka,

jedná sa o výhodnejšiu právnu úpravu vo vzťahu k spotrebiteľovi oproti ustanoveniam Obchodného
zákonníka.

17. Podľa uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 18.11.2014 Čl. II bod. 1, sa všetky spory zo zmluvy o
úvere mohli riešiť buď pred a) rozhodcovským súdom alebo pred b) všeobecným súdom. Podanie žaloby

na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej doložke,
avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí

rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde.

18. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl.
V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ

upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod
písm. k/ bola upravená až novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom č. 568/2007 Z. z. s
účinnosťou od 01. 01.2008, kým hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným
od 01. 04. 2004).

Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
na účely tejto smernice „nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 - 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok

zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.Podľa bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3 ods. 3)
za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť

spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane.

19. Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm.
r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z tohto ustanovenia,
zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni prejednaniu a rozhodnutiu veci

rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto
možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ
svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka

účinného od 01.01.2008 len demonštratívne vymenováva niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnýmipodmienkamispôsobujúcimiznačnúnerovnováhuvprávachavpovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť

neplatná,vrozhodcovskomkonaníuplatnenýnárokrozhodcovskýmsúdomvôbecnemalbyťprejednaný
a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy majúcej
buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve rozhodcovskému súdu chýba
základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

20. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci bola otázka, či Rozhodcovská zmluva k úveru č.
XXXXXXXXX zo dňa 18.11.2014, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platná.
V zmluve sa účastníci vzťahu dohodli, že akékoľvek spory ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich s uvedenou

úverovou zmluvou alebo zo zmluvných vzťahov zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu, ako sú
napríklad ručiteľské vyhlásenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, dohoda o zmluvnej
pokute, záložná zmluva na hnuteľné a nehnuteľné veci, dohoda o vyplnení zmeniek, dohoda o uznaní
dlhu, dohoda o zabezpečovacom postúpení pohľadávky a spory, ktoré vzniknú s uplatnením práv z
týchto vzťahov budú riešené pred a) v rozhodcovskej zmluve určeným rozhodcovským súdom alebo

pred b) príslušným všeobecným súdom. Výber spôsobu uplatnenia nároku a teda aj orgánu, ktorý ho
prejedná, spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Súdmusínielenrešpektovaťprávo,alejehovýkladaaplikáciamusísmerovaťkspravodlivémuvýsledku.
Inými slovami, právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych

predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého
záujmu chráneného príslušnou normou (citované z nálezu Ústavného súdu SR č. 2221/07 z 19.3.2008).
V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o
dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok
vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumné usporiadanie

vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie práva vyplýva, že riešenia, ktoré sa
požiadavke rozumného usporiadania vzťahov priečia, sú neprijateľné. Súdu jednoznačne prislúcha, aby
sazaoberalotázkou,čimechanickáaplikáciazákonanemôžepriniesťabsurdnédôsledkyavprípade,žetomu tak je, aby takouto interpretáciou pomocou redukcie „add absurdum“ odmietol a aby zvolil výklad,
ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý.

21. Podľa dojednanej Rozhodcovskej zmluvy, spory mohli byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber
jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na navrhovateľovi. Ak jedna z alternatív riešenia sporov
spočíva na navrhovateľovi, spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym
súdom, ale ak by podľa tejto Rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ je nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž

rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná
zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve
proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus
spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť aj prejavom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012). Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy ani z iných
listinných dôkazov žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom
a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej

zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp "ignorantia iuris non excusat" (neznalosť
zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto
princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej
možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v

konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto
oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, že žalobcovi poskytol
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a
nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. K odvolacej námietke žalovaného, že rozhodcovská
zmluva bola v danom prípade jednoznačne individuálne dojednaná, odvolací súd konštatuje, že
žalovaný tak v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nepreukázal individuálne dojednanú

rozhodcovskú zmluvu. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva a žalobca to namietal aj v
priebehu celého konania, že žalovaným nebol poučený o dôsledkoch podpísania rozhodcovskej zmluvy
a ani o následkoch z nej vyplývajúcich. Nebolo teda preukázané, aby bola rozhodcovská zmluva
jednoznačne individuálne dojednaná. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy nemožno
považovať ani osobitné podpísanie samostatného listinného dokladu, ktorý je vo svojej podstate

štandardnou formulárovou zmluvou vopred pripravenou dodávateľom.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojim obsahom najbližšie problémovej
Rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany
a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula

neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo
odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy,
ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom
bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou

rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva,
tak využíva - pre neho transparentný štátny súd. Súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý
sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie
využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa

by napadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie
rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho
aktivita.22. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je
povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky,
a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti súdu,

že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto
iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov
a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v
spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi.
Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v

Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú
pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k
záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie
štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú
obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal
byťbdelý,súdneprijímaaodsudzujehoakokonaniehraničiacesozlýmúmyslomvzmluvnýchvzťahoch.

Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za
takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

23. Evidentne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly a
je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane žalovaného je dôkazné

bremeno preukázať, že spotrebiteľ - v danom prípade žalobca, si individuálne vyjednal rozhodcovské
konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o
individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie žalobca má dokázať, že nedošlo k individuálnemu
vyjednaniu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak by si žalobca
individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj

podmienky arbitráže. Žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy
nesplnil. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by
nepochybne tieto pravidlá poznať. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy.

Individuálne dojednanie je také, kde spotrebiteľ má reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, hoci

ho pripravil dodávateľ. V tomto prípade však súd nemá preukázané, že neprijatím, odmietnutím
rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k zhoršeniu postavenia žalobcu. Súd sa neuspokojil so skutočnosťou,
že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom papieri, že v zmluve bolo uvedené, že
žalobca mal právo do 10 dní odstúpiť od zmluvy resp. vôbec ju nemusia podpísať. Zo súdnej
praxe v obdobných sporoch považuje súd za pravdepodobné, že neuzatvorením rozhodcovskej

zmluvy by žalobcovi úver poskytnutý nebol. Nebolo teda preukázané, či by žalobca v prípade
nepodpísania rozhodcovskej zmluvy získal žiadaný úver. Predmetná rozhodcovská zmluva podľa
názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a to tým, že v prípade podania žalobného návrhu dodávateľom núti spotrebiteľa podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom, ktorý vopred vybral dodávateľ a zbavuje ho

možnosti riešiť spor pred štátnym súdom. V rozhodcovskej zmluve je síce uvedené, že svoje právo môžu
strany uplatniť aj pred všeobecným súdom, čo však už po podaní návrhu na rozhodcovský súd nie je
možné. Z praxe je zrejmé, že návrhy na začatie konanie podávajú výlučne dodávatelia, čím je spotrebiteľ
zbavený možnosti obrátiť sa na všeobecný súd

24. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru,
sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok
versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera (porovnaj

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn .16Co/2/ 2014).

25. Pokiaľ sa jedná o žalovaným uvádzanú skutočnosť, že žalobca aj po podpise rozhodcovskej zmluvy
mal možnosť ju ukončiť a to formou odstúpenia, súd poukazuje, že ustanovenie § 48 Občianskeho
zákonníka umožňuje účastníkovi konania odstúpiť od zmluvy, ak je to v zákone ustanovené alebo

účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje. Základnou podmienkou
odstúpenia od zmluvy je platnosť uzavretej zmluvy. V spotrebiteľských sporoch je súd povinný ex offo
skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je v rozpore
so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskehozákonníka), vyvoláva v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a to
neplatnosť absolútnu. Preto nie je možné odstúpiť od neplatného právneho úkonu, ktorý nikdy nenastal.

26. Súd po vykonanom dokazovaní je toho názoru, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatným
právnym úkonom. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu dlžníkom je podľa názoru súdu len zdanlivá,
keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania
aj osobu rozhodcu žalovaný ako veriteľ. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov
je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ

teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak
podaním žaloby v rozhodcovskom konaní veriteľom stratil možnosť domáhať sa právnej ochrany
pred všeobecným súdom. Úpravu, zmluvne zakotvenú žalovaným do rozhodcovskej doložky formou
rozväzovacej podmienky, súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.

V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne. Jednostrannosť a

nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude
riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil
znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej rozhodcovskej zmluve.

27. Podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je rozhodcovský rozsudok

možné za podmienok ustanovených v ustanoveniach § 45 - 47 tohto zákona napadnúť žalobou na
príslušnom súde, a tak dosiahnuť jeho zrušenie. Jedným z dôvodov podania žaloby je, ak spotrebiteľská
rozhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa §3alebojetuinýdôvodneplatnostispotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy. Súd však pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky nemusí byť viazaný
návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti. Navyše Európsky

súdny dvor vo svojom rozsudku zo dňa 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 34),
uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ,
ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý
charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu
nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje,

vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo
prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej zmluvy/ doložky, aj keď to spotrebiteľ
nenamieta. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá,
a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii veriteľom vopred
určeným rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných práv

druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. Veriteľ tak môže
na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy/doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej
zmluvy/doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu, stráca právo brániť sa voči takýmto
nárokomnariadnomsúdevmiestesvojhobydliska.Súdtedanazákladeuvedenýchdôvodovajsamotnú

rozhodcovskú zmluvu posúdil ako absolútne neplatný právny úkon.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 ods. 1 písm.
e) Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V zmysle § 47 ods. 1 tohto zákona môže žalovaný
podať na súd návrh na pokračovanie v konaní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

28. Žalobca okrem zrušenia rozhodcovského rozsudku v žalobnom návrhu požadoval, aby súd odložil
jeho vykonateľnosť. V zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľskom súdnom konaní rozhodcovský
rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej
republike vykonateľný podľa osobitného predpisu.

Vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle zákonných ustanovení je viazaná na jeho
právoplatnosť. Napadnutý rozhodcovský rozsudok však právoplatnosť doposiaľ nenadobudol, nakoľko
zo strany žalobcu bola podaná žaloba o jeho zrušenie a v takomto prípade môže nadobudnúť
právoplatnosť až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského

rozsudku. Nakoľko súd rozhodcovský rozsudok zrušil, tento do budúcna ani nemôže byť právoplatným.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti priamo zo zákona je v prípade podania žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vylúčené nadobudnutie jeho vykonateľnosti pred právoplatným súdnymrozhodnutímatedaniejedanýanidôvodnato,abysúdvykonateľnosťrozhodcovskéhorozsudkuodložil.
V tejto časti súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

29.Poslednýmnárokom,ktorýsivkonaníuplatnilžalobcabolnároknavyhlásenierozhodcovskejzmluvy
za neprijateľnú podmienku.

V zmysle nových procesných pravidiel zavedených Civilným sporovým poriadkom je možné domáhať
sa určenia určitej skutočnosti, pričom žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky súd považuje

za žalobu výlučne podľa § 137 písm. d) CSP a teda len ak by takéto oprávnenie žalobcovi vyplývalo z
osobitného právneho predpisu ( najmä z hmotného práva), mohol by sa formou takejto žaloby súdnou
cestou domáhať svojho práva. Žaloba, ktorou sa domáha žalobca určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky nie je formulovaná ako žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je, aleje formulovaná
ako žaloba o určenie právnej skutočnosti (neprijateľnosti), ktorej prípustnosť je založená osobitným
predpisom. V tomto prípade však zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva výslovná možnosť takúto

žalobu podať a takýto výklad súdu § 137 CSP je odôvodnený aj obsahom dôvodovej správy ku
citovanému ustanoveniu Civilného sporového poriadku.

Okrem toho súd sa ako predbežnou otázkou v tomto konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
zaoberal rozhodcovskou zmluvou ako zmluvnou podmienkou ktorá mala byť dojednaná v súlade s

platnou právnou úpravou a dospel k záveru, tak ako ho vyššie uviedol, že rozhodcovská zmluva je
absolútne neplatná z dôvod že sa nejedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a jedná sa o
podmienku neprijateľnú. Vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle žalobného návrhu by
teda nemalo žiadne opodstatnenie a žiadaný právny dopad na strany sporu.

Rozsudok v tzv. individuálnom spotrebiteľskom spore vydaný podľa platnej právnej úpravy ( § 290 až
§ 300 Civilného sporového poriadku), je záväzný len pre strany konania a len v prejednávanej právnej
veci, nie je záväzný pre každého. Civilný sporový poriadok nenadväzuje na predchádzajúcu právnu
úpravu Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej by malo byť vyhlásenie neprijateľnej podmienky v
individuálnom spore záväzné aj pre dodávateľa v iných zmluvách alebo pre iných dodávateľov. Práve

subjektívna záväznosť rozsudkov v individuálnych sporoch bola dôvodom pre zavedenie osobitného
typu konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach a práve toto je konaním kde súd skúma
neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalé obchodné praktiky nezávisle
od okolností konkrétneho prípadu. Rozsudok vydaný v takomto konaní je potom záväzný pre každého.

Súd preto aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol

30. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobe vyhovel iba čiastočne a teda každá zo strán sporu bol v konaní o určitej
časti žalovaného nároku úspešná. Súd preto vzhľadom na pomer úspechu strán sporu v konaní rozhodol
tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.