Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112217465
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6112217465.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v právnej veci
žalobcov: 1/ D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G. G., V. cesta č. XX, a 2/ F.. O. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v G. G., V. cesta č. XX, proti žalovanému Lekáreň J&J ASKLEPION s.r.o., IČO: 44698097, so
sídlom v Banskej Bystrici, Povstalecká č. 16, zastúpenému JUDr. Františkom Vavračom, advokátom so

sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 51, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/171/2012-442 zo dňa 16.08.2017, ako súdu
prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o odmietnutí podania žalobcov (prvý výrok) p o t v r d z u j e.

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, že žalobcovia

1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania pred súdom prvej
inštancie v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky
náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie.

Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy odvolacieho

konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky
náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobcov odmietol (prvý výrok) a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v pomere 100 % (druhý výrok). Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že „z podania žalobcov nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje, petit
žaloby je neúplný a nezrozumiteľný, pričom žalobcovia boli poučení o tom, ako treba podanie doplniť a

opraviť a o možnosti odmietnutia podania“, preto podanie žalobcov odmietol podľa § 129 ods. 1, 2 a 3
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“).

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalobcovia včas odvolanie zo dňa 18.11.2017 (č.l.
467-471 spisu). Napadnuté uznesenie považovali za nezákonné z dôvodu, že ním boli porušené ich
procesné a ľudské práva; vyjadrili názor, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote troch rokov; na

prevod hnuteľného majetku postačuje ústna zmluva a preto pochybenie súdu prvej inštancie spočíva
v tom, že od nich požadoval predloženie tejto dohody, čo považovali za nesplniteľné; k naplneniu
dohôd došlo dňa 28.11.2000, kedy obchodný register zapísal do predmetu podnikania žalovaného
poskytovanie lekárenskej starostlivosti a následne došlo k účtovnému prevodu hnuteľného majetku s
tým, že existujúce kancelárie sa technickým zhodnotením so súhlasom vlastníka zmenili na lekáreň;
záväzok S.. Z. G. uviesť lekáreň do pôvodného stavu po skončení podnikania so žalobkyňou 1/ dodržaný

nebol, pričom dokiaľ nedošlo k vyporiadaniu majetku lekárne nebola S.. Z. G. oprávnená disponovať so
spoločným majetkom; pôvodný petit žaloby obsahoval formuláciu o finančnej kompenzácii, ktorá všakbola z petitu odstránená opravnými podaniami; súd prvej inštancie preto pochybil, keď na pojednávaní
dňa 16.08.2017 nevypočul S.. Z. G. ani konateľa správcu budovy ako svedkov; namietli jednostranné
a neobjektívne vedenie sporu zo strany súdu prvej inštancie, pretože na pojednávaní dňa 16.08.2017

im nebolo umožnené uplatniť prostriedky procesnej obrany a procesného úroku a predložiť súkromné
znalecképosudky;uplatneniepredkupnéhonaminoritnýpodielS..Z.G.riadnezakotvenývspoločenskej
zmluve považovali za dôvodné; zastupovanie pôvodným právnym zástupcom JUDr. Jozefom Švarcom
považovali za nedobromyseľné, čo súd prvej inštancie náležite nezohľadnil; pochybenie súdu prvej
inštancie videli aj v tom, že tento odoprel doručiť žalovanému súpis nehnuteľného a hnuteľného majetku

lekárne v držbe žalovaného, ktorú žalovaný na pojednávaní dňa 16.08.2017 nepoprel, čo je rozhodujúce
pre rozhodnutie súdu; napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza aj z nesprávneho
právneho posúdenia veci; súd prvej inštancie pochybil aj v tom smere, keď sa ako predbežnou otázkou
nezaoberal otázkou vlastníctva nehnuteľného a hnuteľného majetku predmetnej lekárne; namietali
aj prieťahy v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré opakovane namietali; vyjadrili názor, že S..
XX.XX.XXXX G. a jej právny zástupca flagrantným spôsobom úmyselne porušili všetky zmluvy; po

ukončení podnikania bolo nevyhnutné vyporiadanie investícií do majetku v zmysle zákona; porušenie
ich procesných práv spočíva aj v znemožnení dokazovania na pojednávaní dňa 16.08.2017 spočívajúce
v znemožnení zápisu prednesu do zápisnice o pojednávaní; na základe uvedeného navrhli zrušenie
napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.11.2017 (č.l. 501 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu
navrhol potvrdenie napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za správne, pretože „obsah žaloby a
obsah uplatňovaných nárokov nedávali súdu možnosť, aby mohol o nich riadne konať (...); podstatná
časť dôvodov uvedených v odvolaní má meritórny charakter a nesúvisí s rozhodnutím; usporiadanie
skutkových a právnych otázok v predmetnej žalobe s petitom žaloby mali byť spracované takým

spôsobom, aby nárok mohol byť prejednaný; ak sa tak nestalo je to vecou žalobcov ako účastníkov
konania“.

2.3 Žalobcovia 1/ a 2/ v replike zo dňa 01.02.2018 (č.l. 506-507 spisu) uviedli, že vyjadrenie žalovaného
vecne nereaguje na ich odvolanie; vyjadrili názor, že usporiadanie skutkových a právnych otázok bolo

spracované takým spôsobom, že nárok mohol byť prejednaný; podrobne argumentovali v prospech
svojho nároku a poukázali na pochybenia súdu prvej inštancie.

2.4 Žalovaný v duplike zo dňa 28.02.2018 (č.l. 517 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zopakoval svoj návrh na potvrdenie napadnutého rozhodnutia; vyjadril názor, že „replika žalobcov

obsahuje rôzne skutkové informácie ako aj tvrdenia o existencii podielového spoluvlastníctva, ktoré
nemajú oporu v právnom posúdení; očakával, že bude riešený procesný problém správnosti a úplnosti
žaloby a náležitého uplatňovania takých práv, ktoré by z takéhoto skutkového a právneho stavu vyplývali;
nenachádza tu však žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie nesprávnosti
rozhodnutia súdu“.

3. Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec

bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobcov podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcov podľa § 380 ods. 1 C.s.p.
a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o odmietnutí podania (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2
C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.3.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

4. Odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie,
odvolania žalobcov a obsahu spisu súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o
odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanom spore boli splnené procesné predpoklady

odôvodňujúce odmietnutie podania žalobcov, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu žalobou; odvolací
súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že podanie žalobcov je nezrozumiteľné (§ 129 ods. 1
C.s.p.); žalobcovia sa podľa ostatného podania, ktorým opravili a doplnili pôvodnú žalobu v znení
neskorších zmien, voči žalovanému domáhali určenia neplatnosti „zmluvy o prevode spoluvlastníckeho
podielu Mgr. Z. G. do vlastníctva žalovaného“; v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu je
nevyhnutné sporný právny úkon presne označiť (minimálne v rozsahu označenia druhu právneho úkonu,

zmluvných strán, jeho predmetu a dátumu uzavretia), pretože uvedené je pre súd nevyhnutné na
posúdenie vecnej legitimácie sporových strán a posúdenie dôvodnosti dôkazných návrhov zo strany
sporových strán (zameranie dokazovania nevyhnutného pre rozhodnutie vo veci samej); osobitne
dôležitá je špecifikácia sporného právneho úkonu dátumom jeho uzavretia, aby bolo zrejmé ku ktorému
okamihu došlo k porušeniu tvrdeného zmluvného predkupného práva (z hľadiska následného návratu

do predošlého stavu v prípade určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu); z hľadiska odvolacej
argumentácietentookamihpodľaodvolaciehosúdunemožnostotožniťsokamihomzápisuposkytovania
lekárenskej starostlivosti do predmetu podnikania žalovaného v obchodnom registri, ktorý je viazaný
na iné zákonné podmienky; ostatná odvolacia argumentácia žalobcov sa týkala predovšetkým vecných
námietok a postupu súdu prvej inštancie v spore, preto nebola spôsobilá spochybniť záver súdu prvej

inštancie o nezrozumiteľnosti podania z dôvodu riadneho neoznačenia sporného právneho úkonu,
určenia neplatnosti ktorého sa žalobcovia mienili domáhať tak, aby nebol zameniteľný s iným právnym
úkonom; súd prvej inštancie riadne vyzval žalobcov na opravu a doplnenie podania uznesením č.k.
7C/171/2012-365 zo dňa 30.01.2017 spolu s poučením, ako treba opravu a doplnenie vykonať, keď
napriek uvedenej výzve nezrozumiteľnosť podania nebola zo strany žalobcov odstránená; aj keď je

zrejmé, že určenia neplatnosti označeného právneho úkonu sa žalobcovia domáhajú ako nároku z
titulu tvrdeného porušenia ich zmluvného predkupného práva zakotveného v spoločenskej zmluve zo
dňa 11.11.1999, bez presného označenia tvrdeného právneho úkonu, ktorým malo byť ich zmluvné
predkupné právo porušené, nemožno ani podľa odvolacieho súdu v konaní pokračovať (§ 129 ods. 3
C.s.p.); z tohto dôvodu súd prvej inštancie podanie žalobcov správne odmietol.

5. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o odmietnutí podania
(prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd na základe podaného odvolania ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal aj

výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok) a dospel k záveru
o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej
inštancie v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. správne priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštanciežalovanémuvočižalobcomvplnomrozsahu;odmietnutiepodaniavdôsledkujehonedoplnenia

možno z procesného hľadiska prirovnať k zavineniu na zastavení konania, preto pri rozhodovaní o
trovách konania pred súdom prvej inštancie prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 256 ods.
1 C.s.p. per analogiam (článok 4 ods. 1 základných princípov); nakoľko však vo výroku o nároku na
náhradu trov konania súd prvej inštancie nevyjadril ako majú žalobcovia náhradu trov konania plniť,
zostal výrok o trovách konania v tejto podobe nevykonateľný; preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu

nevyhnutné tento výrok zmeniť a uložiť žalobcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
žalovanému trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti
rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania pred
súdomprvejinštanciedopovinnostiichnáhrady(pozriajbod7odôvodnenia).Osamotnejvýškenáhrady
trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.);
odvolací súd súčasne určil lehotu na plnenie náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie (§ 232
ods. 3 druhá veta C.s.p. v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p.).7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia
o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do

povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016
zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.); odvolací súd súčasne
určil lehotu na plnenie náhrady trov odvolacieho konania (§ 232 ods. 3 druhá veta C.s.p. v spojení s

§ 234 ods. 2 C.s.p.).

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).