Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/247/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111243829
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111243829.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: J.. D. B., N..
XX.X.XXXX, A. V. X, XXX XX A., zastúpeného: JUDr. Július Jánošík, advokát, so sídlom Klincová
35, Bratislava proti odporcom: 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov LIPA, IČO: 31 768 466, so sídlom
Mudroňova 4/1722, 811 03 Bratislava, zastúpenom: TORA Legal s.r.o., so sídlom Laurinská 18, 811
01 Bratislava, 2/ Q.. Ľ. V., N.. XX.X.XXXX, A. V. X, XXX XX A., zastúpenom: JUDr. Daniela Ježová,
advokátka so sídlom Javorinská 13, 811 03 Bratislava, X/ V. F., T.. Č., N.. XX.X.XXXX, A. Č. W. X,
XXX XX A., zastúpenej: JUDr. Emil Vaňko, advokát so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, X/

J.. Y. Č., N.. X.X.XXXX, A. V. X, XXX XX A., zastúpenom: KUTAN & PARTNERS s.r.o. advokátska
kancelária, so sílom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, X/ P. Č., N.. XX.X.XXXX, A. V.Y. X, XXX XX A.,
zastúpenej: Mgr. Milan Kantuľák, advokát, so sídlom Na pažiti 19, 831 01 Bratislava o určenie neplatnosti
uznesení, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.7.2013, č.k.
7C/176/2011-255, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa (po pripustení jeho zmeny
uznesením zo dňa 26.11.2012), ktorým sa domáhal určenia neplatnosti uznesení odporcu v 1/ rade zo

dňa 11.12.2011 a 23.10.2012. O náhrade trov konania si vyhradil právo rozhodovať po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil čl. 20 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava
Slovenskej republiky, § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“),
§ 39, § 126 ods. 1, § 139 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), § 6 ods. 2, § 11 ods. 1, 3, 4 a 5, § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“) a čl. IV bod

10Zmluvyospoločenstvevlastníkovbytovvúplnomznenídodatkuč.2 avecnetým,ževdanomprípade
nejde o žalobu podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (hoci
na neho navrhovateľ poukázal), nakoľko nežiadal, aby súd rozhodol na základe návrhu prehlasovaného
vlastníka bytu a nebytového priestoru vo veci tak, ako to má na mysli uvedené ustanovenie, ale žiadal
určiť neplatnosť uznesení schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z tohto dôvodu podľa
názoru súdu prvého stupňa bolo potrebné zo strany navrhovateľa preukázať naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti predmetných uznesení; navrhovateľ však naliehavý právny záujem na takomto

určení nepreukázal, keď uznesením zo dňa 11.12.2011 nedošlo k zmene jeho právneho postavenia
ako podielového spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti a z tohto postavenia vyplývajúcich práv a
povinností, k popretiu týchto práv a ich výkonu, rovnako k preukázaniu ich ohrozenia, s poukazom
na skutočnosť, že odporcovia v 3/ až 5/ rade získali práva na základe uzatvorených zmlúv, ktorýmibolo obmedzené užívanie podkrovných priestorov ako aj s poukazom na uznesenia vlastníkov bytov
zo dňa 2.7.1996. Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že uznesenie zo dňa 11.12.2011 bolo prijaté
v rámci kompetencie Zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov na zabezpečenie iných

činností bezprostredne súvisiacich s užívaním nehnuteľnosti, pričom ho možno považovať za opatrenie,
ktorým sa sleduje dosiahnutie účelu už vtedy dohodnutého vlastníkmi predchádzajúcimi uzneseniami
a zmluvami o vstavbe. V súvislosti s uzneseniami zo dňa 23.10.2012 prvostupňový súd uviedol, že v
jednom prípade ide iba o dohodu vlastníkov bytov, že sa dohodnú o predmetnej otázke a v druhom
prípade ide iba o výzvu. Ďalej prihliadol na námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu

v 1/ rade z dôvodu, že tento žiadne z navrhovateľom označených uznesení nevydal a odporcu v 2/
rade z dôvodu, že tento nie je subjektom práv a povinností z uvedených uznesení. Na záver poukázal
na to, že napádané uznesenie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je právnym
úkonom, ktorý by spôsoboval vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností navrhovateľa ako podielového
spoluvlastníka, a teda nemožno sa ani dovolávať jeho neplatnosti či už s poukazom na § 80 písm. c/
O.s.p. alebo § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a
vo veci rozhodol tak, že určí napadnuté uznesenia odporcu v 1/ rade za neplatné a zaviaže odporcov v
1/ až 5/ rade na zaplatenie náhrady trov konania navrhovateľovi.
Odvolateľ poukázal na to, že prvostupňový súd pochybil vo svojom postupe, nakoľko ak sa domnieval,

že návrh na začatie konania je nesprávny (nevykonateľný), mal navrhovateľa vyzvať na jeho opravu
v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p., v opačnom prípade odňal navrhovateľovi právo konať pred súdom.
Pre prípad, že odvolací súd by sa s uvedenou argumentáciou nestotožnil, odvolateľ namietal, že
prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že (1) podaná žaloba nie
je žalobou podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, (2) uznesenie

zhromaždenia vlastníkov bytov nie je právnym úkonom a že (3) navrhovateľ nepreukázal naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti napádaných uznesení. Zároveň sa súd prvého stupňa (4)
nezaoberal otázkou neplatnosti a neúčinnosti zmlúv o vstavbe. K bodu (1) odvolacích námietok uviedol,
že ust. § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neobmedzuje navrhovateľa
pri formulácii žalobného petitu ani striktne nestanovuje, čoho presne sa prehlasovaný vlastník bytu

vo veci môže alebo nemôže domáhať, zároveň v zmysle zásady „čo nie je zakázané, je dovolené“ ,
je voľba petitu na navrhovateľovi, s poukazom na to, že neplatnosťou uznesení sa právne pomery
vrátia do stavu pred hlasovaním, a keďže navrhovateľ sa žalobou domáha navrátenia do pôvodného
stavu, jedná sa o návrh vo veci samej (iný ako bol prijatý na schôdzi vlastníkov bytov). Podľa názoru
odvolateľa, súd prvého stupňa svojim výkladom tejto otázky zasiahol do jeho ústavných práv porušením

práva na súdnu a inú ochranu, zároveň svoj názor v tejto otázke nedostatočne odôvodnil. V bode (2)
odvolacích námietok navrhovateľ poukázal na to, že predmetné uznesenia sú právnym úkonom, nakoľko
odporcovia v 2/ až 5/ rade pri hlasovaní prejavili svoju vôľu byť nimi viazaní s vyplývajúcimi právami a
povinnosťami a minimálne uznesenia, týkajúce sa vstavby bytu majú právne následky z dôvodu, že sa
jedná o súhlas potrebný na stavebné konanie, pričom v danom prípade nebola pri hlasovaní dosiahnutá

2/3 väčšina. V prípade nestotožnenia sa s týmto názorom navrhol, aby odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania v tejto otázke, nakoľko táto nie je riešená judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
K naliehavému právnemu záujmu (3) uviedol, že prvostupňový súd sa touto otázkou nedostatočne
zaoberal a tiež nedostatočne zdôvodnil jeho absenciu, keď popieranie užívacích práv navrhovateľa
vyplynulo aj z výsluchov účastníkov konania, pričom na základe napádaných uznesení odporcovia

vykonávajú na povale stavebné práce a zabraňujú mu vo vstupe na tento priestor, teda snažia sa
jeho spoluvlastnícky podiel zastavať bytom, s výstavbou ktorého nesúhlasil. Podľa odvolateľa práve v
uvedenejskutočnostispočívaohrozeniejehopráv,spoukazomnato,žeuzneseniaboliprijatézaúčelom
predloženia súhlasu vlastníkov bytov v stavebnom konaní, čím sa zmení jeho postavenie minimálne
ako účastníka stavebného konania. K uvedenému bodu na záver uviedol, že v danom prípade sa jedná

o žalobu sui generis, pri ktorej nie je potrebné naliehavosť právneho záujmu preukazovať. Pokiaľ ide
o zmluvy o M. (X), tieto podľa názoru navrhovateľa neboli platne uzatvorené, nakoľko ich nepodpísali
všetci účastníci; zároveň nenadobudli účinnosť, nakoľko v zmluvách bol dojednaný odklad účinnosti do
dňa vloženia zmlúv do katastra. Podľa odvolateľa vzhľadom na skutočnosť, že účastníci zmlúv sú osoby
odlišné od účastníkov tohto konania a tiež odlišné od vlastníkov bytov, ktorí prijali napadnuté uznesenia,

sa odporcovia v 1/ až 5/ rade nemôžu dovolávať práv zo zmluvy, ktorú nepodpísali a ktorej účastníkmi
nie sú, rovnako tak nemôžu urobiť z dôvodu premlčania s poukazom na to, že zmluvy o vstavbe boli
uzatvorené na dobu určitú (do 31.12.1998).Odporca v 1/ rade sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa
17.9.2013 v ktorom uviedol, že právna kvalifikácia nie je náležitosťou žaloby, preto ani neboli naplnené
podmienky pre jej posúdenie súdom v zmysle § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov, pričom súd nebol povinný vyzývať navrhovateľa na opravu žalobného petitu, nakoľko z
jeho znenia vyplývalo, že sa domáha určenia neplatnosti uznesení vlastníkov bytov a nebytových
priestorov podľa § 80 písm. c/ O.s.p.. V ďalšom sa stotožnil aj s právnym názorom súdu prvého
stupňa, podľa ktorého účelom žaloby podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov nie je určenie neplatnosti, ale rozhodnutie vo veci, čiže vecné vyriešenie spornej otázky,

pričom na určenie neplatnosti slúži žaloba podľa § 80 písm. c/ O.s.p., ktorá však vyžaduje spôsobilý
predmet (právny úkon) a preukázanie naliehavého právneho záujmu. Poukázal tiež na to, že žalobný
návrh nespĺňa podmienky materiálnej stránky vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, nakoľko navrhovateľ
žiadal o určenie neplatnosti uznesení odporcu v 1/ rade, pričom je zrejmé, že tento žiadne uznesenia
neprijal; tieto boli prijaté vlastníkmi bytov v rámci zhromaždenia vlastníkov bytov a odporca v 1/ rade
je osobou so samostatnou právnou subjektivitou odlišnou od vlastníkov bytov. Pokiaľ ide o otázku

uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov ako právneho úkonu, poukázal na existujúcu judikatúru k tejto
otázke (rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 23Co/172/2009 a analogicky rozhodnutie NS ČR,
sp.zn. 1 Odon 88/97 a NS SR, sp.zn. 4Obdo 22/98). Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, podľa
názoru odporcu v 1/ rade určením neplatnosti napádaných uznesení by nedošlo k odstráneniu spornosti
navrhovateľom uplatňovaných práv alebo neistoty jeho postavenia, nakoľko uznesenia nadväzujú na

predchádzajúce uznesenia ako aj na uzatvorené zmluvy, určenia neplatnosti ktorých sa navrhovateľ
už nemôže účinne dovolávať a ich neplatnosťou sa nemožno zaoberať ani ako predbežnou otázkou.
Z uvedených dôvodov odporca v 1/ rade navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazať
navrhovateľa na náhradu trov vzniknutých odporcovi v 1/ rade.
Odporca v 4/ rade sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa

26.9.2013 v ktorom uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny, v súlade s
platným právom a existujúcou judikatúrou a v plnej miere sa s ním stotožňuje. S odvolacími námietkami
navrhovateľa nesúhlasil, keď podľa jeho názoru návrh bol v rozpore s hmotným právom a prvostupňový
súd tak nemal povinnosť vyzvať navrhovateľa na doplnenie, resp. opravu jeho návrhu, nakoľko z
hmotnoprávneho predpisu (§ 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) jednoznačne

vyplýva, že prehlasovaný vlastník bytu sa môže domáhať, aby súd rozhodol vo veci. Zároveň poukázal
na rozhodnutia, týkajúce sa tejto otázky (rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp.zn. IV. ÚS 456/2000 Sb.
21 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 2 Cdon 697/97), v zmysle ktorých nemožno považovať
žalobu za neurčitú, ak žalobnému návrhu alebo jeho časti nebude môcť byť vyhovené preto, že nie
je v súlade s hmotným právom a ak je žaloba podaná proti osobe, ktorá nie je pasívne legitimovaná,

nejde o vadu podania. Ďalej uviedol, že navrhovateľ sa mohol podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov obrátiť na súd len v 15-dňovej prekluzívnej lehote a v tejto lehote aj
uviesť všetky argumenty a označiť všetky dôkazy na to, aby súd rozhodol vo veci; ak tak neurobil, jeho
právo domáhať sa rozhodnutia vo veci napádaných uznesení zhromaždenia vlastníkov bytov zaniklo.
Odporca v 4/ rade zároveň súhlasil s právnym názorom vysloveným v rozsudku súdu prvého stupňa,

že uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie sú právnymi úkonmi, nakoľko
Spoločenstvo vlastníkov bytov tvoria všetci vlastníci bytov, ktorí spoločne nemajú právnu subjektivitu a
nemôžusvojimrozhodnutímspôsobovaťvznik,zmenuazánikprávapovinnostíazároveňSpoločenstvo
vlastníkov bytov nie je štatutárnym orgánom, ktorý by bol oprávnený konať v mene Spoločenstva
vlastníkov bytov. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, podľa jeho názoru, sa súd prvého stupňa riadne

vysporiadal s touto otázkou, keď navrhovateľom napádané uznesenia iba nadväzujú na predchádzajúce
uznesenia prijaté na schôdzi vlastníkov bytov zo dňa 2.7.1996, s ktorými navrhovateľ súhlasil, ako aj
na ďalšie uskutočnené úkony a uzatvorené dohody, pričom vyhlásenie uznesení za neplatné by nemalo
žiaden vplyv na právne postavenie navrhovateľa a nedošlo by k odstráneniu spornosti navrhovateľom
uplatnených práv. Na záver uviedol, že posúdenie platnosti uzatvorených zmlúv o vstavbe uvádzaných

navrhovateľomnebolopredmetomkonaniaaneboloichpotrebnéposudzovaťaniakopredbežnúotázku,
nakoľko rozhodnutie o návrhu nebolo závislé od takéhoto posúdenia; pokiaľ ide o namietané premlčanie
poukázal na to, že v danom prípade ak by boli premlčané práva zo zmlúv o vstavbe, bolo by premlčané
zároveň aj právo navrhovateľa domáhať sa určenia neplatnosti, resp. neúčinnosti týchto zmlúv. Na
základe uvedeného odporca v 4/ rade navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať mu

náhradu trov odvolacieho konania.
Odporca v 2/ rade sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa
29.9.2013 v ktorom uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za správny po vecnej aj právnej
stránke a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Poukázal na to, že navrhovateľ bol zastúpený právnymzástupcom, ktorý mal hájiť práva a záujmy navrhovateľa, pričom poučenie súdu nemôže reagovať na
to, že petit neobstojí z hľadiska hmotného práva, ak inak možno na jeho základe konať a rozhodovať,
hoci s negatívnym výsledkom pre účastníka konania. Podľa jeho názoru v danom prípade navrhovateľ

nesprávne formuloval petit, avšak po hmotnoprávnej stránke, inak bol určitý a zrozumiteľný a teda
nebol dôvod na zasielanie výzvy súdu na jeho opravu. Rovnako sa stotožnil s názorom prvostupňového
súdu, že v danom prípade nejde o žalobu podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, a preto ju bolo potrebné posúdiť podľa § 80 písm. c/ O.s.p. ako žalobu o neplatnosť, pri ktorej
jepotrebnépreukázaťnaliehavýprávnyzáujemnaurčení;tentovšakzostranynavrhovateľapreukázaný

nebol, keďže rozhodnutím o neplatnosti uznesenia by sa postavenie navrhovateľa žiadnym spôsobom
nezmenilo. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v
celom rozsahu a zaviazal navrhovateľa k povinnosti náhrady trov konania odporcov v 1/ až 5/ rade.
Odporca v 3/ rade sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa
4.12.2013vktoromuviedol,žesastotožňujesrozhodnutímprvostupňovéhosúduanavrholodvolaciemu
súdu potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a navrhovateľa zaviazať, aby zaplatil odporcovi v 3/ rade

náhradu trov odvolacieho konania. V súvislosti s odvolacou námietkou navrhovateľa o postupe podľa §
43 ods. 1 O.s.p. uviedol, že uvedená právna norma odkazuje na procesný nedostatok žalobného návrhu,
nie na hmotnoprávnu chybu, preto súd prvého stupňa nemal povinnosť vyzvať ho na odstránenie vád
návrhu. Na záver uviedol, že navrhovateľ žiadal o zrušenie uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov, t.j.
neuviedol žiadne právne ani logické argumenty, ktoré by smerovali k rozhodnutiu vo veci, pričom sa mal

podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v 15-dňovej prekluzívnej lehote
obrátiť na súd a požiadať o rozhodnutie vo veci; v danom prípade teda došlo k márnemu uplynutiu tejto
lehoty a právo navrhovateľa vo veci napadnutých uznesení zhromaždenia vlastníkov bytov zaniklo.
Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v

ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie
vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa §
115a O.s.p. a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a ani dokazovanie doplniť
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne

zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu na určenie
neplatnostiprávnehoúkonu,výsledkyvykonanéhodokazovaniasprávnezhodnotil(§132O.s.p.)anaich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite
a dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že dňa 11.12.2011 sa uskutočnilo písomné hlasovanie
Zhromaždenia vlastníkov bytov na V. L.. Č.. X M. A., ktoré prijalo uznesenie:
A. Zhromaždenie vlastníkov bytov písomným hlasovaním rozhodlo, že za účelom zamedzenia vzniku
hroziacich škôd na majetku, odcudzeniu uložených vecí a vniknutia nepovolanej osoby pred vykonaním
vstavby bytov na povale bytového domu na V. L.. Č.. X M. A., prijíma tieto opatrenia :

1. Priestor povale bytového domu je oprávnený užívať a vstupovať do neho iba vlastník bytu a jeho
rodinní príslušníci na účely a spôsobom vymedzeným v podpísaných zmluvách podľa dohody s
ostatnými vlastníkmi bytov a v prijatých uzneseniach v dome. Užívateľ povalového priestoru v dome je
povinný umožniť na požiadanie, na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do povalového
priestoru zástupcovi spoločenstva a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania

obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo
spoločných zariadení domu prístupných z jeho povalového priestoru.
2. Oprávnené osoby k užívaniu povalového priestoru na základe dohody s ostatnými vlastníkmi bytov
sú: J.. V. F., vlastníčka bytu č. X, podľa Zápisu zo schôdze vlastníkov bytov v dome na V. L. Č.. X M. A. D.
X.X.XXXX a Zmluvy o vstavbe bytu z 21.1.1998. Q.. W. W. B. J.. P.. P. W., vlastníci bytu č. X podľa Zápisu

zo schôdze vlastníkov bytov v dome na V. L. Č.. X M. A. z 2.7.1996 a Zmluvy o vstavbe bytu
z 26.3.1998 a J.. Y. Č. s manželkou P. Č., vlastníci bytu č. X podľa Zápisu zo schôdze vlastníkov bytov v
dome na V. L. Č.. X M. A. D. 2.7.1996 a Zmluvy o vstavbe bytu z 26.3.1998 a Kúpnej zmluvy na SK pre
Hl. m. SR Bratislavu pod V-29740/07. Uvedené oprávnené osoby majú právo užívať povalový priestor v
rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu a v rozsahu spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach domu nadobudnutého od J.. D. B. P. Q.. A. V. s manželkou V., ktorí sa
povale vzdali v prospech uvedených oprávnených osôb na účel vykonania vstavby bytov do podkrovia.
3. Priestor povale, ktorý sú oprávnené osoby uvedené v bode 2 užívať je vymedzeným na základe
nákresu priloženého k Zmluvám o vstavbe bytov z roku 1988 a doplňujúceho situačného nákresu,zohľadňujúceho aktuálny právny a skutkový stav, spracovaného predsedom B. R. - M.. F. C.: J.. V. F.,
vlastníčke bytu č. X sa vymedzuje povalový priestor nad bytom č. X podľa situačného nákresu pod
položkou č. X-X rozdelenia povalovej plochy v dome spracovanom predsedom - M.. F., Q.. W. W. s J..

P.. P.Ó. W., vlastníkom bytu č. X sa vymedzuje povalový priestor nad bytom č. X, Č..X a nad schodiskom
podľa situačného nákresu pod položkou č. 7-13 rozdelenia povalovej plochy v dome spracovanom
predsedom - V. F., J.. Y. Č. s manželkou P. Č., vlastníkom bytu č. X sa vymedzuje povalový priestor
vedľa ich kúpeľne na základe situačného nákresu pod položkou č. X rozdelenia povalovej plochy v dome
spracovanom predsedom - V. F..

B. Ukladá vlastníkom bytov podľa predmetu hlasovania A bod 2. oddeliť im vymedzený povalový priestor
od susediaceho povalového priestoru zhotovením deliacej priečky spoločne dohodou, prípadne na
vlastný náklad v prípade nedohody a zabezpečiť ho proti vzniku hroziacich škôd na majetku, odcudzeniu
uložených vecí a vniknutiu nepovolanej osoby.

Dňa 23.10.2012 bolo Zhromaždením vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijaté ďalšie uznesenie

nasledovného znenia: "B. R. v dôsledku predaja bytu č. 1 - Q.. W. W. B. J.. P.. P. W. T.. T.P. schvaľuje,
že sa vlastníci bytov dohodnú o nahradení uvedených osôb a o im vymedzenom povalovom priestore
na ďalšom ZHVB alebo sa obrátia na súd, pričom dovtedy všetci vlastníci bytov v dome majú k nemu
rovnako práva podľa zákona č. 182/1993 Z.z."

Dňa 23.10.2012boloZhromaždenímvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovprijatéuznesenie znenia:
"SVB LIPA v dôsledku porušenia uznesenia ZVB z 3.3.1997 o X A. =. X X., listu z 10.2.1997 ako i
uznesenie z 13.9.1999 J.. B. a zavinenia súdneho sporu a škôd vlastníkovi bytu č. 5, ZVB vyzýva J.. B.
napraviť zavinený stav späťvzatím žaloby č.k.k 19C/87/2009 na súde a k reálnemu rozdeleniu stavby
súp.č. XXXX-F. na jednu garáž vo výlučnom vlastníctve J.. B. P. X X. vo výlučnom vlastníctve J.. Č. s

manželkou P.."

Dňa 23.10.2012 bolo Zhromaždením vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijaté uznesenie znenia:
"SVB LIPA na základe predložených podkladov, predbežných súhlasov väčšiny vlastníkov bytov v dome
a kladných vyjadrení príslušných inštitúcií súhlasí:

a/ s vykonaním prác v byte č. X v dome na V. X M. A.
b/ so zhotovením otvoru v múre pre osadenie dverí za účelom vytvorenia vstupu do izby v byte
č. X so spoločnej chodbičky situovanej pred vstupom do povale nad bytom č. X, čím sa zaistí priame a
účelné spojenie s naproti umiestneným príslušenstvom bytu, bez prechádzania cez schodisko."

Podľa § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (účinného v čase hlasovania
vlastníkov bytov) vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť
zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných
častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a
pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené

každémuvlastníkovibytualebonebytovéhopriestoru vdomeminimálnepäťdnípreddňomkonania
schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do
piatichpracovnýchdníodkonaniaschôdzevlastníkovalebozhromaždeniaspôsobomvdomeobvyklým.

Podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (účinného v čase hlasovania

vlastníkov bytov) prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa
do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.
Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má
právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti
hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh

ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

Podľa § 14 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (účinného v čase hlasovania
vlastníkov bytov) ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o
výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred

písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred
informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to
spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno
a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok,označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný
slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je
hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda

za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a
oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo
písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania
musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku

2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania
na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome
má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak
jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku
hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa
do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

je základnou podmienkou prípustnosti meritórneho prejednania určovacej žaloby a dôkazné bremeno
v tomto smere zaťažuje navrhovateľa. Určovacou žalobou sa možno domáhať vydania autoritatívneho
výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je / pozitívne určenie/ alebo tu nie je / negatívne
určenie/, pokiaľ má navrhovateľ na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom,
že jeho právne postavenie je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté a výrok súdu o určení toto

ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby ukladal
splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom daný vtedy, ak je tu aktuálny
stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom (odporcami), ktorý je ohrozením
navrhovateľovho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ohrozenie či
neistota právneho postavenia navrhovateľa znamená, že buď musí ísť u neho o právny vzťah ( právo)

už existujúce alebo o takú jeho procesnú prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v
už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre neisté svoje postavenie by mohol
byť vystavený konkrétnej ujme.

Určovací návrh je teda prostriedkom, ktorý umožňuje poskytnutie ochrany právneho postavenia

navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, a preto jeho cieľom je zásadne poskytnutie
preventívnej ochrany.

Ak však k porušeniu práva došlo a je možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia
vyplýva, nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c/ O.s.p. žiadny význam a zmysel

a navrhovateľ má právny záujem len na odstránení následkov porušenia práva, teda už na plnení.
Naliehavý právny záujem na určení však môže byť daný i v prípade, keby bolo možné žalovať na plnenie
a to za situácie, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov a
predíde sa tak do budúcnosti prípadným ďalším sporom o plnenie alebo ak žalobou na plnenie možno
riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva.

Odvolací súd v danom prípade dospel k záveru (v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa), že
v danom prípade navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti napádaných
uznesení zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov (hoci z iných dôvodov ako uviedol
súd prvého stupňa), keď určenie neplatnosti prijatých rozhodnutí žiadnym spôsobom nevyrieši záujem

navrhovateľa na inom rozhodnutí, nakoľko sa o týchto otázkach môže opätovne rozhodovať hlasovaním
na novej schôdzi vlastníkov. Navrhovateľ preto nemôže mať naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti prijatých rozhodnutí, lebo jeho právne postavenie sa ním požadovaným spôsobom nezmení
tak, aby vyznelo vyriešenie sporných otázok pre neho priaznivejšie; samotná neplatnosť rozhodnutí
nie je spôsobilá privodiť navrhovateľovi možnosť vstupu do spoločných priestorov alebo zabráneniu

stavebných prác, a teda sa tým nedosiahne konečné vyriešenie sporného právneho vzťahu účastníkov.
Navrhovateľ sa preto mal ako prehlasovaný vlastník domáhať, aby o otázkach, pri ktorých s výsledkom
hlasovania nesúhlasil, rozhodol vecne iným spôsobom, súd (predovšetkým v prípade uznesenia zo dňa
11.12.2011 a 23.10.2012, ktorým vlastníci udelili súhlas s vykonaním prác v byte č. X). Takto by savytvorilpevnýprávnyzákladpreďalšieprávnevzťahyúčastníkovkonaniaadosiahlobysatakdefinitívne
vyriešenie sporných otázok, ktoré nie sú schopní účastníci na schôdzi efektívne prejednať a
hlasovaním definitívne uzavrieť tak, aby nedochádzalo opakovane k súdnym sporom a

nedorozumeniam. V tejto súvislosti je potom potrebné skonštatovať, že prvostupňový súd správne
posúdil návrh na začatie konania ako určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a odvolacia námietka
navrhovateľa smerujúca k tomu, že návrh bol podaný podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov (účinného v čase hlasovania), je nedôvodná. Podľa názoru odvolacieho súdu
bol petit návrhu navrhovateľa jasný, zrozumiteľný a úplný (z jeho znenia vyplývalo, že navrhovateľ

sa domáha určenia neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov bytov), preto ani nebol dôvod na
postup súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p., nakoľko v danom prípade nešlo o vadu návrhu, pre ktorú by
súd prvého stupňa nemohol (z procesného hľadiska) v konaní pokračovať. Odvolací súd v súlade
s ustálenou judikatúrou konštatuje, že návrh na začatie konania nemožno považovať za neurčitý
(nejasný, nezrozumiteľný), ak žalobnému návrhu alebo jeho časti nebude môcť byť vyhovené preto,
že nie je v súlade s hmotným právom. Posudzovať súlad žalobného návrhu s hmotným právom ešte

predtým , ako bude požadovaný nárok vecne prejednaný, totiž súdu neprislúcha a riziko, že takto
formulovanému návrhu nebude vyhovené, nesie v plnom rozsahu navrhovateľ.

Odvolací súd ďalej poznamenáva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov (ako prehlasovaní vlastníci)
majú k dispozícii špecifický právny prostriedok obsiahnutý v ust. § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov, ktorý im umožňuje domáhať sa v 15-dňovej prekluzívnej lehote na súde, aby vo
veci rozhodol o otázke, ktorá bola predmetom hlasovania, či už písomného hlasovania alebo hlasovania
naschôdzivlastníkovbytovanebytovýchpriestorov (vsúčasnostiv30-dňovejlehotepodľaust.§14ods.
8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Ak prehlasovanému vlastníkovi uplynie zákonom
stanovená prekluzívna lehota na podanie návrhu na začatie konania podľa uvedeného ustanovenia, toto

právo mu zaniká. Uplatňovaním si svojich práv mimo rámca tohto špecifického právneho prostriedku
prostredníctvom určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. by došlo k popretiu významu a zmyslu
zakotvenia prekluzívnej lehoty v špeciálnom predpise upravujúcom práva a povinnosti vlastníkov bytov
a nebytových priestorov a k právnej neistote ostatných vlastníkov a tretích osôb. Súdna prax pripúšťa
zaoberať sa aj takouto žalobou a teoreticky jej vyhovieť, ale iba v prípade, že navrhovateľ preukáže

zmeškanie lehoty z dôvodov hodných osobitného zreteľa a zároveň podstatnú ujmu na jeho právach,
ktorá by nastala nevydaním súdneho rozhodnutia, čo však nie je daný prípad. Uvedené sa dotýka
uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanom dňa 23.10.2012
(ktorým vlastníci udelili súhlas s vykonaním prác v byte č. 5), ktorého určenia neplatnosti sa navrhovateľ
domáhal rozšíreným návrhom podaným na súd dňa 9.11.2012, teda po uplynutí zákonom stanovenej 15-

dňovej prekluzívnej lehoty (o výsledku hlasovania sa navrhovateľ dozvedel priamo na schôdzi
dňa 23.10.2012, na ktorej sa zúčastnil). V súvislosti s uvedeným odvolací súd nepovažoval za potrebné
zaoberať sa v danom prípade prípadným skúmaním platnosti uzatvorených zmlúv o vstavbe bytu.

Pokiaľ ide o uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov bytov dňa 23.10.2012, ktorými vlastníci

schválili, že sa „dohodnú o nahradení osôb a im vymedzenom povalovom priestore alebo sa obrátia na
súd“ a ktorým „vyzvali navrhovateľa napraviť zavinený stav späťvzatím žaloby na súde a k reálnemu
rozdeleniu dvojgaráže“ (návrh na určenie ich neplatnosti bol navrhovateľom podaný dňa 7.11.2012),
odvolací súd v súlade s konštatovaním súdu prvého stupňa poukazuje na to, že obsahom uvedených
uznesení je iba súhlas k budúcej dohode o určitej otázke a výzva smerujúca k navrhovateľovi, čo samo

osebe nemôže zakladať záver, že uvedenými uzneseniami by mohlo dôjsť k porušeniu alebo ohrozeniu
práv navrhovateľa ako spoluvlastníka spoločných častí a spoločných zariadení domu; naliehavý právny
záujem na určení ich neplatnosti teda v danom prípade nemôže existovať.

Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je aj vecná legitimácia účastníkov konania, ktorá svedčí

účastníkovi právneho vzťahu alebo práva, o ktorom sa v konaní jedná alebo ktorého právnej sféry či
právneho postavenia sa právny vzťah alebo právo dotýka. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci
z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná
legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník konania, ktorý
je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu vecnú legitimáciu, účastník

konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže návrhu
vyhovieť len vtedy, ak navrhovateľ žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ak sa v
konaní táto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie.Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že hoci spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov
z povahy veci združuje a zastupuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ide

o samostatný právny subjekt, majúci nielen vlastnú právnu subjektivitu, ale aj samostatnú procesnú
spôsobilosť, a teda ide o subjekt odlišný od vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutia prijaté
na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú záväzné pre vlastníkov, ktorí sú nimi viazaní, a
preto vyslovenie ich neplatnosti je potrebné určiť vo vzťahu k týmto (všetkým) vlastníkom.

V tejto súvislosti potom súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj otázku vecnej pasívnej legitimácie
odporcu v 1/ rade, ktorým je Spoločenstvo vlastníkov bytov LIPA, teda, že návrh na začatie konania voči
nemu zamietol aj z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie. Odvolací súd sa zároveň prikláňa k
názoru, že vo vzťahu k odporcovi v 2/ rade takýto dôvod na zamietnutie návrhu nebol, a to vzhľadom
na už vyslovený záver, že rozhodnutia prijaté na schôdzi vlastníkov (resp. na základe písomného
hlasovania) sú záväzné pre všetkých vlastníkov v bytovom dome.

Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho
rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Vzhľadom na vyššie uvedený právny záver odvolacieho súdu potom nebolo možné vyhovieť ani
požiadavke navrhovateľa vysloviť prípustnosť dovolania vo vzťahu k otázke charakteru uznesení
prijatých zhromaždením vlastníkov bytov a nebytových priestorov, t.j. vyriešenia, či

takéto uznesenia sú alebo nie sú právnym úkonom. V danom prípade bol totiž prvoradým a zásadným
dôvodomzamietnutianávrhunazačatiekonanianepreukázanienaliehavéhoprávnehozáujmunaurčení
neplatnosti uznesení vlastníkov bytov; zároveň podľa názoru odvolacieho súdu nejde o otázku po
právnej stránke zásadného významu aj s poukazom na existujúcu judikatúru (rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/172/2009 zo dňa 29.6.2009, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.

zn. 10 Co/9/2010 zo dňa 10.3.2010, analogicky rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 4 Obdo/22/98 zo dňa 21.10.1999).

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako
vecne a právne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.