Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. január 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7P/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216208009
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216208009.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: O. Š., D.. XX.XX.XXXX , zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v Dunajskej Strede, rodičia: matka: O. A., D.. XX.XX.XXXX, N. Č. X, Š. , právne zast.:
Advokátskou kanceláriou JUDr. Ľubomíra Schweighofera, so sídlom Šafárikovo nám. č. 2, 811 02
Bratislava a otec : D. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. Č. X, Š., právne zast: JUDr. Natália Borsosová, advokátka,
so sídlom Ul. Biskupa Királya 6, 945 01 Komárno, o návrhu matky na zvýšenie výživného a úpravu styku
otca s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný platiť výživné na mal. O. Š., D.. XX.X.XXXX vo výške

150 eur mesačne vždy do 15 dňa mesiaca vopred od matke od 1.5.2016 .
Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu XXP/XX/XXXX zo dňa 25.4.2014 v časti o výživnom.

II. Zročné výživné za obdobie od 1.5.2016 do 31.12.2016 v sume 600 eur súd
povoľuje otcovi splácať po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok .

III. Súd schvaľuje dohodu rodičov v nasledovnom znení:

Otec je oprávnený sa stýkať s maloletým synom každý nepárny týždeň pondelok od 14.00 - 19.00 hod,
utorok 14.00 - 19.00 hod. a od piatku od 14.00 do nedele do 19.00 hod.
Každý párny týždeň stredu od 14.00 do 19.00 hod., štvrtok od 14.00 do 19.00 hod. ,počas letných
prázdnin 1 a 3. júlový týždeň a 1. a 3. augustový týždeň , počas veľkonočných sviatkov každý párny rok
od piatku od 9.00 hod. do pondelka do 19.00 hod. , Vianoce každý párny rok od 25.12. od 12.00 hod.
do 27.12. do 12.00 hod. a každý nepárny rok od 23.12. od 12.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod.

Stanovený čas je matka povinná dieťa pripraviť na styk a odovzdať dieťa otcovi pred jej bytom a otec
je povinný určený čas vrátiť dieťa matke pred jej bytom.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka podala návrh na zvýšenie výživného na mal. O. Š. dňa 19.5.2016.
Žiadala zvýšiť výživné zo 75,- eur na 350,- eur mesačne odo dňa 1.1.2014. Navrhla upraviť styk otca s
mal. marcom každý nepárny víkend v roku v dňoch od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a

počas vianočných prázdnin v každom nepárnom roku od 24.12. od 10.00 hod. do 26.12 do 18.00 hod,
v každom párnom roku od 31.12. od 10.00 hod. do 2.1. do 10.00 hod., počas veľkonočných prázdnin
vždy vo veľkonočnú nedeľu od 10.00 hod. do pondelka do 18.00 hod, počas jarných prázdnin v každom
nepárnom roku od pondelka od 8.00 hod. do piatku do 18.00 hod., počas letných prázdnin 2 a 4 týždeňv mesiaci júl a 2 a 4 týždeň v mesiaci august bežného kalendárneho roka. Styk otca s maloletým sa
uskutoční tak, že otec si ho prevezme a odovzdá po skončení styku pred bytom matky.

2. Otec v písomnom vyjadrení uviedol, že na základe rodičovskej dohody v konaní
14P/17/2014pravidelneplatínaO.75,-eurmesačne.Návrhmatkyozvýšenievýživnéhospätneododňa
1.1.2014 považoval za odporujúci s dobrými mravmi , nakoľko predchádzajúca súdom schválená úprava
výživného sa konala na základe návrhu matky maloletého zo dňa 3.3.2014 a súdom bola schválená
úprava výživného dňa 25.4.2014. Nakoľko má príjem 350 eur jeho schopnostiach a možnostiach v

súčasnosti nie je možné platiť výživné vyššie ako 75,- eur mesačne. Otec má s maloletým vytvorený
veľmi dobrý vzťah a syn často a rád sa u neho zdržiava 12 až 15 dní v mesiaci. Návrh matky považoval
za neopodstatnený preto navrhol zamietnuť v celom rozsahu.

3. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na mal O. podľa zárobkových
možností rodičov a odôvodnených potrieb maloletého.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, výsluchom maloletého O.,
oboznámil sa s obsahom spisu XXP/XX/XXXX, so zárobkovými výkazmi rodičov, s výdavkami na
školský rok 2014/2015, 2015/2016 vyčíslené matkou, s pokladničnými dokladmi o nákupe ošatenia,
s potvrdeniami o absolvovaní účasti maloletého v letných táboroch, potvrdenie o návšteve centra

špeciálnopedagogickéhoporadenstva,hodnoteniežiakaO.anazákladetaktovykonanéhodokazovania
ustálil nasledovný skutkový stav veci:

5. V konaní XXP/XX/XXXX bola rozsudkom zo dňa 25.4.2014 schválená rodičovská
dohoda na základe ktorej sa maloletý zveril do osobnej výchovy a starostlivosti matke a otec bol

zaviazaný k povinnosti platiť výživné na mal. O. mesačne v sume 75,- eur vždy do 15 dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Matka v návrhu uviedla, že
od poslednej úpravy výživného uplynuli 2 roky. Už v čase úpravy dohodnutá suma vo výške 75,-
eur nepostačovala na pokrytie nákladov spojených s výchovou a výživou maloletého avšak matka
tento návrh pod vplyvom psychického nátlaku otca akceptovala. Od toho času náklady spojené s

výchovou maloletého vzhľadom na jeho prirodzený vývin podstatne vzrástli a okrem toho vzrástli aj ceny
spotrebného tovaru, náklady
na bývanie a na stravu. Maloletý O. bol v čase úpravy výživného ešte v nultom ročníku a v čase podania
návrhu navštevoval 2 ročník ZŠ. Matka uviedla, že býva so svojou plnoletou dcérou , ktorá sa ešte
pripravuje na budúce povolanie a s mal. O. v podnájme a má náklady na bývanie vo výške 250,- eur

mesačne. Matka vyčíslila mesačné náklady na mal. Marca sumou 368,- eur. Okrem bežných mesačných
nákladov uhrádzala taktiež náklady na školské potreby, poplatky spojené s kultúrnymi podujatiami,
poznávacími zájazdmi a fotografovaním. Za školský rok 2015/16 mala matka mimo bežných mesačných
nákladov ďalšie výdaje v celkovej výške 1000 eur ročne .

6. Na pojednávaní dňa 10. januára matka čiastočne zobrala návrh späť a žiadala zvýšiť
výživné v minimálnom rozsahu 200,- eur od 1.5.2016

7. Matka podľa potvrdenia od zamestnávateľa je zamestnaná v STARservis s.r.o. ,
na polovičný pracovný úväzok s čistým mesačným príjmom 160 eur a podľa vlastného udania ak má

možnosť pracuje aj brigádnicky z čoho má príjem mesačne cca 150,- eur.

8. Otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Je zamestnaný ako čašník v Bratislave
s mesačným príjmom 339,- eur. Vo vyjadrení otec uviedol, že od poslednej úpravy výživného sa jeho
finančná situácia nezmenila. Z rozsudku XXP/XX/XXXX, však vyplýva, že otec má príjem cca 700 eur.

Náklady na živobytie vyčíslil otec primerane bežného občana. Okrem výživného otec kupuje ošatenie
maloletému, počas pobytu u neho zabezpečuje stravu a kultúrne programy.

9. Účastníkom tohto konania je aj maloleté dieťa, ktoré je schopné ohľadom na vek
a rozumovú vyspelosť samostatne vyjadriť svoj názor a preto súd ho vypočul primerane k jeho veku a

na jeho názor prihliadol. Mal. O. na pojednávaní uviedol, že u otca je každý druhý víkend od piatka po
škole do nedele do 19.00 hod. a cez týždeň jeden , dva dni po škole až do 19.00 hod. Otec mu kupuje
ošatenie aj hračky, s otcom chodieva do kina, na výlety do Bratislavy, do Komárna k starým rodičom ,
do Györu a do Budapešti do zoologickej záhrady a boli aj vo aqvaworde.10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do

úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný

vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného

možné len na návrh.

16. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

17. Pri každej zmene výživného jeho zvýšením súd musí skúmať či od poslednej úpravy
výživného nastala zmena pomerov, ktorá by zmenu výživného jeho zvýšením odôvodňovala. Či sa
výdavky a potreby maloletého dieťaťa zmenili tak, že sú dôvodom na zvýšenie výživného alebo nie. Či
sa zmenili podmienky povinného rodiča do takej miery , že je schopný platiť viac než doteraz určenú
výšku výživného. Zmenu pomerov musí súd posudzovať porovnaním pomerov ktoré boli v čase vydania

predošlého rozhodnutia o výživnom ku dňu rozhodovania návrhu o jeho zmenu. Stále však platí , že
miera uspokojovania potrieb maloletého dieťaťa je možná len v rozsahu možnosti a schopnosti rodičov.
Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov teda aj povinného otca.

18. Matka žiadala o zvýšenie výživného v písomnom podaní zo 75 eur na 350 eur od

1.1.2014 a na pojednávaní však upravila návrh na 200 eur od 1.5.2016.

19. Na pojednávaní otec súhlasil so zvýšením výživného od 1.5.2016 na 100 eur mesačne.

20. Na základe vykonaného dokazovania bolo nutné konštatovať, že návrh matky je

dôvodný len čiastočne . U mal. O. nastala zmena pomerov oproti roku 2014 v tom, že je o 2 roky starší a v
júni bude mať 10 rokov. Navštevuje 3 ročník ZŠ , nastala zásadná zmena pomerov na strane maloletého
plynutím času čo je právne významnou skutočnosťou. Tým, že je starší zvýšili sa automaticky aj jeho
odôvodnené potreby nielen na stravu a ošatenie ale aj náklady na šport a kultúrne podujatia. Medzi
nevyhnutné a odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa patria aj pomerné časti nákladov na bývanie a s

tým spojené služby (voda, plyn, elektrina). Toto všetko je zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie
výživného na maloleté dieťa.

21. Pri posudzovaní príjmov rodičov treba vychádzať nielen zo skutočného príjmu ale aj
zo schopnosti a možnosti rodičov. Otec síce predložil potvrdenie o výške príjmu 339 eur mesačne avšak

sám v písomnom podaní uviedol, že od roku 2014 sa jeho príjem nezmenil , kedy podľa vlastného
priznania mal príjem 700 eur.

22. Matka má mesačný príjem cca 310 eur a má dve vyživovacie povinnosti.23. Obidvaja rodičia sú povinní sa snažiť o zabezpečenie slušnej výchovy a výživy svojho dieťaťa.

24. Súd návrh matky považoval za opodstatnený vo výške 150 € , keď matka vyčíslila
bežné mesačné náklady na sumu 368 eur. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil aj skutočnosť, že
okrem výživného otec sa podieľa na výchove a výžive malol. syna keď
takmer polovicu mesiaca sa mu venuje a počas tejto doby mu pochopiteľne poskytuje aj stravu.. Okrem
toho mu kupuje aj vecné dary a aj on zabezpečuje pre syna hodnotné programy. Zohľadňujúc tieto

skutočnosti súd považoval za spravodlivé, aby odôvodnené mesačné náklady na malol .hradili rodičia
pomerne.. Výživné v sume 150 € viac než pravdepodobne neohrozí ani existenciu otca a dieťa
potrebuje túto sumu na zabezpečenie bežných životných nákladov.

Otec doteraz platil výživné vo výške 75 € mesačne, preto vznikol nedoplatok na výživnom za obdobie
od 1.5.2016 do 30.12.2016 vo výške 600 € / 8x75 € /.ktorý súd povolil otcovi splácať spolu s bežným

výživným po 30 € mesačne.

25. Rodičia ohľadne úpravy styku otca s maloletým uzavreli dohodu v tom znení ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku . Túto rodičovskú dohodu zohľadňujúc názor kolízneho opatrovníka
a mal. marca schválil.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
(§355 ods. 1 CSP, § 362 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 373 ods. 4 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v

lehote na vyjadrenie k odvolaniu.