Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/321/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112212276
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112212276.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., B. XX, zastúpenej
IURISTICO s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Košiciach, Štefánikova 26 proti žalovaným 1/ H.
F., nar. XX.X.XXXX, bytom v F.A., O. XX, 2/ B. F., nar. X.X.XXXX, bytom v F., E. XX, 3/ A.. G. G., M..,
nar. XX.X.XXXX, bytom v Českej republike, G.Ů.K. F. X., X. L. XXXX, 4/ A.. J. H., M.., nar. XX.X.XXXX,
bytom v Š. L. XXX, žalovaní v 1. až 4. rade zastúpení JUDr. Renátou Smajdovou, advokátkou so sídlom

v Košiciach, Hutnícka 1, 5/ Mestu Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135,
v konaní o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, o odvolaní žalovaných v 1. až 4. rade proti
uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 25C/66/2012-117 zo dňa 27.11.2014 v spojení s dopĺňacím
uznesením č.k. 25C/66/2012-126 zo dňa 23.3.2015 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v spojení s opravným uznesením č.k. 25C/66/2012-126 zo dňa 23.3.2015 vo
výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením č.k. 25C/66/2012-117 zo dňa 27.11.2014 zastavil konanie o neplatnosť
výpovede z nájmu bytu. Žalovaným účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Vrátil žalobkyni súdny
poplatok vo výške 92,80 eur cestou Daňového úradu Košice do 3 dní odo dňa doručenia právoplatného
uznesenia.

Zastavenie konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. a výrok o trovách konania
ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol súd prvého stupňa v samotnej
povahe sporu, nakoľko žalobkyňa sa o podstatných skutočnostiach vzťahujúcich sa na platné uzavretie
nájomnej zmluvy dozvedela až z vyjadrenia žalovaných účastníkov, predložených listinných dokladov
právnou zástupkyňou žalovaných na pojednávaní dňa 3.4.2014, z ktorých je zrejmé, že spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti vedených v pozemnoknižnej vložke č. XXXX a č. XXXX v čase uzavretia zmluvy o nájme

boli fyzické osoby a teda v roku 1994 nemohla s Mestskou časťou Košice-Sever uzatvoriť zmluvu o
nájme, z ktorého dôvodu žalobu následne zobrala späť. Teda súd prvého stupňa mal za to, že žaloba
bola podaná dôvodne.

Z uvedených dôvodov zaviazanie žalobkyne na náhradu trov konania a žalovaných by bolo neprimerané
a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní v 1. až 4. rade. V dôvodoch odvolania namietali,
že z výrokovej časti uznesenia nevyplýva, ako bolo rozhodnuté o protinávrhu žalovaných v 1. až 4. rade,
ktorým sa domáhali vypratania bytu užívaného žalobkyňou. Žalovaní tento protinávrh nezobrali späť.
Pokiaľ sa vyjadrovali k návrhu žalobkyne o zastavenie konania o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, v
podaní doručenom súdu prvého stupňa 20.11.2014 so späťvzatím konania o žalobe žalobkyne súhlasili,

ale zdôraznili, že na svojom protinávrhu naďalej zotrvávajú. Teda v uznesení chýba výrok o vylúčení
protinávrhu žalovaných v 1. až 4. rade na samostatné konanie. Zároveň poukázali na to, že odvolanie vtejto časti by bolo bezpredmetným, pokiaľ by súd doplnil uznesenie o výrok, že protinávrh žalovaných v
1. až 4. rade doručený súdu dňa 3.4.2014 sa vylučuje na samostatné konanie. Odvolanie proti výroku o
nepriznanítrovkonaniažalovanív1.až4.radeodôvodnilitým,žežalobkyňavspäťvzatížalobyourčenie

neplatnosti výpovede navrhla, aby súd prvého stupňa o trovách rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p., avšak žalovaní v 1. až 4. rade si uplatnili náhradu trov konania, ktoré aj vyčíslili. Z uznesenia súdu
prvého stupňa však nie je zrejmé, podľa ktorého zákonného ustanovenia súd prvého stupňa rozhodoval
a preto sa je možné len domnievať, že primárne vznik takejto povinnosti žalobkyne považoval za daný,
keďže takáto povinnosť žalovanej mohla vyplynúť aj vyplývala jedine z ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.,

hoci okresný súd toto zákonné ustanovenie necitoval. Odvolatelia však namietajú možnosť aplikácie §
150 ods. 1 O.s.p. pri vzniku povinnosti k náhrade trov konania z dôvodu procesného zavinenia konania
žalobkyňou v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Navyše žalobkyňa aplikáciu tohto ustanovenia
nenavrhovala a neuvádzala ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemala znášať
trovy konania žalovaných a namietajú danosť okresným súdom tvrdených dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Samotné zmenené stanovisko žalobkyne v jej podaní doručenom okresnému súdu 17.7.2014

spolu so späťvzatím žaloby podľa odvolateľov svedčí o nedôvodnosti jej žaloby a neexistencii okolností
hodných osobitného zreteľa pre postup v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Zmena stanoviska žalobkyne a
späťvzatie žaloby totiž žiadnym spôsobom nesúvisí s obsahom vyjadrenia žalovaných v 1. až 4. rade
doručeným okresnému súdu a ostatným účastníkom na pojednávaní konanom dňa 3.4.2014. Nie je
pravdou, že sa žalobkyňa o podstatných okolnostiach vzťahujúcich sa na platnosť nájomnej zmluvy

dozvedela až z vyjadrenia žalovaných v 1. až 4. rade. Ako to vyplýva zo samotnej žaloby a jej príloh,
žalobkyňa už v čase podania žaloby bola plne oboznámená s okruhom vlastníkov bytového domu,
už nehovoriac o tom, že vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti boli v roku 1994 a sú doposiaľ verejnou
prístupnou informáciou z údajov katastra nehnuteľností. Podstatné však je, že zmena stanoviska
žalobkyne nesúvisí s vedomosťou o vlastníckych vzťahoch dotknutej nehnuteľnosti, nakoľko nezávisí

od týchto vlastníckych vzťahov, žalobkyňa naďalej zotrvala na platnosti nájomnej zmluvy, ale už ju
nehodnotí ako právny úkon konštitujúci jej nájomný vzťah k bytu, ale len ako úkon deklaratórny, pričom
pre vstup do práv predchádzajúceho nájomcu bytu označuje zámenu bytov. Skutočnosť, že nájomnej
zmluve predchádzala zámena bytov ako to tvrdí žalobkyňa, musela byť žalobkyni známa, preto navrhli
zrušiť uznesenie vo výroku o trovách konania v časti zastavenia konania o protinávrhu žalovaných v 1.

až 4. rade a alternatívne zmeniť uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalobkyňa je povinná
zaplatiť žalovaným v 1. až 4. rade trovy konania v sume 790,68 eur na účet ich právneho zástupcu do 3
dní od právoplatnosti uznesenia a protinávrhu žalovaných v 1. až 4. rade vylúčiť na samostatné konanie.

Žalovaní v písomnom odvolaní ďalej navrhli, aby v dôsledku zmeny vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti

domu na B. N. Č.. XX Y. F.Š. v súlade s ust. § 92 ods. 1 O.s.p., aby súd o protinávrhu žalobcov do konania
na strane žalovaných pripustil vstup spoločnosti POLINVEST a.s. ako väčšinového spoluvlastnícka
nehnuteľnosti domu na B. N. Č.. XX Y. F.. Ako dôkaz predložili list vlastníctva č. XXXXX.

Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaných v 1. až 4. rade nevyjadrila.

Súdprvéhostupňadopĺňacímuznesenímč.k.25C/66/2012-126zodňa23.3.2015uznesenieOkresného
súdu Košice I č.k. 25C/66/2012-117 zo dňa 27.11.2014 doplnil o výrok: Vzájomný návrh žalovaných v 1.
až 4. rade na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 28.3.2014 vylučuje na samostatné konanie.

Dopĺňacie uznesenie odôvodnil tým, že v súlade s ust. § 166 ods. 1 O.s.p. a ust. § 167 ods. 2 O.s.p.
doplnil pôvodné uznesenie a vzájomný návrh žalovaných v 1. až 4. rade na vypratanie nehnuteľnosti
vylúčil na samostatné konanie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali žalovaní v 1. až 4. rade
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania
podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu
uznesenia v napadnutom výroku o trovách konania.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo základnej zodpovednosti za výsledok (zásada
úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie.Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o trovách konania dostatočne

neodôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil,

že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal
späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Citované ustanovenie
upravuje spôsob rozhodovania o trovách zastaveného konania s ohľadom na procesnú zodpovednosť
za zastavenie.

Zavineniezastaveniakonaniajemožnéposudzovaťvýlučnezprocesnéhohľadiska,niepodľahmotného
práva. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania neskúma dôvodnosť nároku vo veci
samej, nevykonáva dokazovanie, ani iným spôsobom nepodrobuje uplatnený nárok skúmaniu. Napokon
je potrebné uviesť, že o náhrade trov konania, pri ktorom došlo k jeho zastaveniu podľa § 96 O.s.p. súd
nie je oprávnený hodnotiť dôvodnosť podanej žaloby z vecného hľadiska.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému
sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to

neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ust. § 150 ods. 1 O.s.p. teda
predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie.
To znamená, že súd nemusí zaviazať účastníka, ktorý spôsobil vznik trov svojim zavinením, aby tieto
nahradil druhému účastníkovi.

Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie
pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového
konania a zodpovednosti za zavinenie. Súd prvého stupňa aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. -
dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodnil tým, že žalobkyňa sa až na pojednávaní dňa 3.4.2014

dozvedela, že spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených v pozemnoknižnej vložke č. XXXX a č. XXXX
v čase uzavretia zmluvy o nájme bytu boli fyzické osoby a teda v roku 1994 nemohla s Mestskou
časťou Košice-Sever uzatvoriť zmluvu o nájme. Naopak žalovaní v 1. až 4. rade v odvolaní tvrdia,
že žalobkyňa už v čase podania žaloby bola plne oboznámená s okruhom vlastníkov bytového
domu, pričom vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti boli v roku 1994 verejne prístupné z údajov katastra

nehnuteľností. Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 17.7.2014 č.l. 88 spisu,
kde žalobkyňa zastúpená právnym zástupcom uviedla „že v posudzovanom prípade možno dovodiť
konkludentný súhlas ostatných spoluvlastníkov (žalovaných v 1. až 4. rade, prípadne ich právnych
nástupcov) so správou nehnuteľnosti vykonanou žalovaným v 5. rade, resp. ním povereným subjektom
Mestskou časťou Košice-Staré mesto, keď akceptovali správu spoločnej veci vykonávanú menšinovým

spoluvlastníkom(žalovanýmv5.rade)atoaždoseptembraroku2010,keďprijímaliodžalobkyne,akoaj
ostatných nájomcov bytov v predmetnom bytovom dome plnenie v podobe nájomného a chovali sa k nej
ako k účastníčke platného nájomného vzťahu, čo dokazuje i skutočnosť, že nájomný vzťah chcú ukončiť
výpoveďou“. Teda odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa, že žalobkyňa sa až na pojednávaní
dňa 3.4.2014 dozvedela, že v čase uzavretia zmluvy o nájme boli spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti

fyzické osoby, neobstojí. Preto odôvodnenie nepriznania náhrady trov konania žalovaným iba týmto
konštatovaním nemôže obstáť a keďže súd prvého stupňa iné okolnosti významné pri posudzovaní
splnenia predpokladov vyplývajúcich z ust. § 150 ods. 1 O.s.p. neposudzoval, neostávalo odvolaciemu
súdu iné iba v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 uznesenie vo výroku o trovách konania zrušiť
a vec vrátiť mu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.