Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210255
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116210255.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: H. K., X.. XX.X.XXXX, L. J., J.
XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, právne
zastúpený JUDr. Andreou Cvikovou, advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16,
Bratislava, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 888,20 Eur, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C/167/2016 - 30 zo dňa 31.05.2017, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni 888,20 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Spor právne posúdil podľa ust. § 3 ods. ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, §
9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 544 ods. 2 Občianskeho

zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že v rozsudku OS Prešov 20C 18/2015 ako aj v rozsudku 13C 7/2014 OS
Prešov bolo preukázané, že zo strany žalovaného ako dodávateľa došlo k porušeniu spotrebiteľských
práv v neprospech žalobkyne, keď súd zrušil na návrh žalobkyne rozsudok Slovenského arbitrážneho
súdu sp. zn. XX/XX/XX zo dňa 17.10.2013 z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 39
OZ a tiež v konaní 20C 18/2015, ktoré nasledovalo po zrušení rozhodcovského rozsudku, kedy súd

prejednával nárok pôvodne uplatnený v rozhodcovskom konaní vo výške 998,20 Eur žalobcom PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., súd túto žalobu zamietol, keď konštatoval, že zo strany žalobcu ako dodávateľa
v tomto konaní došlo k porušeniu § 9 ods. 2 písm. k) a f) zák. 129/2010 a pre tieto vady úver je bezúročný
a bez poplatkov a ďalej konštatoval, že žalobcovi v tomto konaní nevzniká ani nárok na zmluvnú pokutu,
lebo táto je formulovaná v zmluvných podmienkach, ktoré žalovaná nepodpísala, a preto nemožno ani
vyvodiť, že by účastníci uzatvorili písomnú dohodu o zmluvnej pokute. Tieto nedostatky a vady svedčia
tomu, že došlo k porušeniu spotrebiteľských práv žalobkyne a výsledkom týchto konaní bolo ich úspešné

uplatnenie a preukázanie porušenia práva spotrebiteľky. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že žalobkyni
nevznikla nemajetková ujma alebo škoda, ktorá by zakladala premisu o možnosti nároku na finančné
zadosťučinenie, súd prvej inštancie poukázal na to, že zákon nevyžaduje vznik nemajetkovej ujmy,
ale stačí len možnosť vzniku takejto ujmy pre priznanie tohto nároku. Pokiaľ ide o výšku primeranéhofinančného zadosťučinenia, túto takisto zákon nestanovuje, výška má naplniť požiadavku určeného
sankčného a odradzujúceho prostriedku ochrany, aby sa dodávateľ už nedopúšťal recidívy a má plniť
aj funkciu relutárnu. Pokiaľ si žalobkyňa uplatnila ako primerané finančné zadosťučinenie sumu vo

výške 888,20 Eur, táto je primeraná, predstavuje sumu, ktorú žalovaný neoprávnene a nezákonne žiadal
priznať v rámci konania 20C 18/2015 OS Prešov a v tejto časti tento jeho nárok bol zamietnutý ako
nedôvodný.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§255ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporového
poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc nesprávne
právne posúdenie veci. Uviedol, že nárok na finančné zadosťučinenie je podľa § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. možné priznať len za predpokladu, že je ustálený stav, že došlo k porušeniu
povinnostipredávajúcehopodľauvedenéhozákonaalebopodľaosobitnéhopredpisu.Ohľadneaplikácie
uvedeného ustanovenia sa súd prvej inštancie dopustil zásadného pochybenia, nakoľko podľa rozsudku
je nepreskúmateľné, na základe čoho súd konštatuje, že bolo vydané rozhodnutie medzi stranami sporu,

ktoré predstavuje rozhodnutie o porušení povinnosti žalovaného, a teda je daný predpoklad na postup
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky súd prvej
inštancie síce spája v bode 8 odôvodnenia s porušením práva žalobcu, neuvádza však ani len to, akého
konkrétneho práva sa týka, t. j. ktoré právo žalobcu malo byť porušené. Súd prvej inštancie tiež ustálil, že
porušenie práva spotrebiteľa má spočívať v tom, že príslušná úverová zmluva neobsahovala údaj podľa

§9ods.2písm.f)apísm.k)zákonač.129/2010Z.z.Uvedenénemožnopovažovaťzaporušenieprávaa
povinnosti, ktoré by mali za následok poškodenie spotrebiteľa, nakoľko uvedenie predmetnej náležitosti
nie je ani konštruované ako právo spotrebiteľa. Pre spotrebiteľa z toho vyplynula výhoda, že poskytnutý
úver bol preňho bezúročný a bez poplatkov a ďalej už z úverovej zmluvy uhrádzať nič nemusel.
Preto žiadna škoda spotrebiteľke nevznikla, naopak získala výhodu bezúročného a bezpoplatkového

úveru. Napadnutý rozsudok je aj nepreskúmateľný, čo do výšky finančného zadosťučinenia. Aj keď
výška primeraného zadosťučinenia je vecou úvahy súdu, táto úvaha nemôže byť ani svojvoľná a ani
nepreskúmateľná. Naopak, musí sa opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7.Vovecisavdostatočnomrozsahu zistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Žalovaný namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona slovenskej
národnej rady č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi

na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľauplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní

porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto

súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho
významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

11. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút

náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.
Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages
v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr
potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým

žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto
konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").

12. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany
na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a
antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a
odradzujúce“.

13. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadošťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej
obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

14. Žalobkyňa voči žalovanému úspešne uplatnila porušenie práva osobitným predpisom na Okresnom
súde Prešov, ktorý rozsudkom zo dňa 24.11.2014, sp. zn. 13C/7/2014 zrušil rozsudok Slovenského
arbitrážneho súdu sp. zn. 32/09/13 zo dňa 17.10.2013, nakoľko rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX
zo dňa 23.03.2011 nebola individuálne dojednaná, pretože bola vopred pripravená dodávateľom bez
toho, aby spotrebiteľ mal možnosť do jej textu akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť a podpisom tejto

zmluvy, či už z nevedomosti, alebo z hľadiska nutnosti získať peňažné prostriedky sa spotrebiteľ vzdal
práva na konanie pred všeobecným súdom v prípade, ak iniciátorom konania bude dodávateľ. Takúto
rozhodcovskú zmluvu posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka nemala
formu zmluvnej podmienky, ale formu samostatnej zmluvy, preto súd nevyslovil jej neprijateľnosť podľa
§ 153 ods. 3,4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 vo výroku rozsudku, ale jej

neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka a posudzoval ju ako predbežnú otázku vo vzťahu k veci
samej.

15. Žalobkyňa voči žalovanému si ďalej úspešne uplatnila porušenie práva osobitným predpisom na
Okresnom súde Prešov, ktorý rozsudkom zo dňa 19.10.2015, sp. zn. 20C/18/2015 konanie o zaplatenie

sumy 110,- Eur zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca sa žalobou v rozhodcovskom
konaní domáhal, aby rozhodcovský súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 998,20 Eur s príslušenstvom,
keď uviedol, že dňa 01.04.2011 uzatvoril so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 810,- Eur, ktorý mala zaplatiť v 42 mesačných splátkach po43,40 Eur, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou
splátok, zaplatila len sumu 824,60 Eur a nakoľko bola v omeškaní viac ako 3 mesiace, žalobca vyhlásil
okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 998,02 Eur.

Žalobca trval vo svojom vyjadrení na podanej žalobe a zobral ju späť len v časti čo do sumy 110,- Eur,
pretože žalovaná túto sumu uhradila v priebehu konania. Súd na základe vykonaného dokazovania
ustálil,žezmluvaorevolvingovomúvere,oktorúžalobcaopierauplatnenýnárokneobsahujeobligatórnu
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva ďalej neobsahuje
termín konečnej splatnosti, čo je porušením ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských

úveroch. Vzhľadom na tieto chýbajúce náležitosti súd posúdil predmetný úver ako bezúročný a bez
poplatkov, pričom z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že žalovanej bola vyplatená suma 693,58
Eur,pričomtátozaplatila824,60Eurapopodaníďalších110,-Eur.Vzhľadomnauvedenésúdcitovaným
rozsudkom žalobu zamietol.

16. Odvolací súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné

prihliadať na okolnosti prípadu, pokiaľ však žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa žiadnym
spôsobom v konaní nepreukázala svoje tvrdenia a zo záverov súdu prvej inštancie nie je zrejmé, aká je
spojitosť medzi rozhodnutím vo veci so sp. zn. 20C/18/2015 a rozhodnutím vo veci so sp. zn. 13C/7/2014
a tvrdeniami žalobkyne, odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že bol to žalovaný, kto nepostupoval
s odbornou starostlivosťou, predostrel žalobkyni formulárovú zmluvu bez toho, aby obsahovala všetky

zákonom predpísané náležitosti.

17. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby
táto vychádzala z ujmy, ktorá hrozila žalobkyni v súvislosti so žalovaným uplatňovaným nárokom
na zaplatenie sumy 998,20 Eur s prísl. Priznaná suma 888,20 Eur zodpovedá svojmu účelu, teda

poskytuježalobkyniakospotrebiteľkesatisfakciuaodradídodávateľaodporušovaniaprávspotrebiteľov.
Pri učení výšky primeraného finančného zadosťučinenia na základe úvahy odvolacieho súdu, tento
prihliadol na všetky skutkové okolnosti daného prípadu, vrátane odvolacích námietok žalovaného.
Odvolací súd má za to, že žalobkyňa úspešne uplatnila svoju obranu proti dodávateľovi v konaní so
sp. zn. 13C/7/2014 Okresného súdu Prešov ako aj v konaní so sp. zn. 20C/18/2015 Okresného súdu

Prešov . Je bez právneho významu pri uplatňovaní primeraného finančného zadosťučinenia, či ujma
spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy, nemožno sa pri určení
výšky finančného zadosťučinenia striktne držať ujmy, ktorá žalobkyni objektívne hrozila. Vzhľadom na
porušenia práva spotrebiteľa dodávateľom PROFI CREDIT Slovakia a. s., je priznaná výška finančného
zadosťučinenia, určená súdom prvej inštancie vo vzťahu k porušenému právu a skutkovým okolnostiam

prípadu, primeraná.

18. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je závislý od
okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť
prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy. Pre

priznanie daného nároku pritom nie je relevantné, či k vzniku ujmy aj reálne došlo alebo nie. Na to, aby
všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie teda úplne postačuje
len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas účinnosti zákona č. 250/2007 Z. z.

19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom na závažné

a viacnásobné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne
domohol na súde je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Pri určení výšky priznaného
zadosťučinenia odvolací súd je toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu je
suma 888,20 Eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu
a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.

20. K odvolacej námietke žalovaného o hrubom porušení práva na spravodlivý proces odvolací súd
uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom
uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnostirozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR zo dňa 23. 11. 2010,
sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08. 06. 2006, I. ÚS 188/06).

21. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.

22. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania,
ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o

trovách konania, potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, no v priebehu
odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej
strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).