Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/398/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112231635
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4112231635.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: O. F., bytom N. XXX, zast.
Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 49, v mene a na
účet ktorej koná konateľ JUDr. René Hudzovič, proti žalovanému: Allianz-Slovenská poisťovňa a.s., so
sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie sumy 23.529 eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23. 04. 2015 č. k. 25C/140/2012 - 301 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, okrem jeho zamietajúcej časti, m e n í takto:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 5.928,60 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

a vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 355,50 eura Okresnému súdu Nitra do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť trovy štátu v sume 63,95 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
Okresnému súdu Nitra.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť trovy štátu v sume 641,85 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
Okresnému súdu Nitra.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
19.812 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému uložil zároveň povinnosť zaplatiť súdu prvej

inštancie súdny poplatok v sume 1.188,50 eura a trovy štátu v sume 620,02 eura do 10 dní od
právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania k rukám jej právneho
zástupcu v sume 5.265,79 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiapoukázalnato,žežalobkyňasažaloboudomáhalavočižalovanému
zaplatenia sumy 14.821,50 eura z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej
„SSU“), pričom prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27. 11. 2012, ktorým žalovaného zaviazal

na zaplatenie sumy 12.209,80 eura, keď akceptoval 40 % zvýšenie SSU. Vo vyhovujúcej časti bol jeho
rozsudok odvolacím súdom zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, a preto v intenciách
zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie najmä znaleckým posudkom znalca
MUDr. Gustáva Škodáčeka č. 42/2014. Vyšiel zo zistenia, že dňa 27. 09. 2009 pri dopravnej nehode,ktorú zavinil S.. N. K., za čo bol i uznaný vinný rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/116/2011-518
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3To/38/2012 žalobkyňa utrpela poškodenie zdravia
a JUDr. N. K. bol zaviazaný zaplatiť jej sumu 48.086,36 eura titulom bolestného, SSU, nákladov liečenia

a náhrady škody. Pri náhrade za SSU sa vychádzalo z lekárskeho posudku MUDr. Šimona Kónyu,
podľa ktorého bodové ohodnotenie SSU žalobkyne predstavovalo 2050 bodov s tým, že žalobkyňa
bola rok práceneschopná, absolvovala viacero operácii, 57 dní bola hospitalizovaná, 36 dní na liečení
a následne Sociálna poisťovňa rozhodla o invalidite žalobkyne v rozsahu 65 % a od 11. 03. 2011 v
rozsahu 70 %, ktorý stav je v súčasnosti nemenný. Uviedol, že znalec MUDr. Gustáv Škodáček v

znaleckom posudku ohodnotil SSU žalobkyne počtom 2350, keď rozšíril SSU žalobkyne o položku
304c zodpovedajúcu 300 bodom. Podaním zo dňa 03. 10. 2014 žalobkyňa rozšírila žalobu o túto
položku v sume 4.944 eur, ako aj zvýšenie SSU o 50 % z tejto položky v sume 2.472 eur, a tiež pri
určení zvýšenia náhrady za SSU v rozsahu pôvodných 2050 bodov požadovala vychádzať z hodnoty
jedného bodu vo výške 15,72 eura stanovenej v roku 2012, v ktorom bol jej zdravotný stav podľa
znalca ustálený. Právne svoje rozhodnutie oprel o ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej

len „OZ“), § 4 a nasl. zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za SSU, ako i § 15
ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. S ohľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným posudzoval
jej dôvodnosť opierajúc sa o ust. § 106 ods. 1, 2 OZ a dospel k záveru, že nárok žalobkyne premlčaný
nie je. V tejto súvislosti poukázal na to, že poškodený má možnosť si nárok na zvýšenie SSU uplatniť

v 2-ročnej subjektívnej lehote, pričom objektívna 3-ročná lehota v prípade škody na zdraví neplatí.
Dôvodil, že subjektívna lehota začne plynúť, keď sa poškodený dozvie, kto zodpovedá za škodu, a
keď vie o škode, avšak vedomosť poškodeného musí vychádzať z objektívnych podkladov. Mal za
to, že objektívne sa žalobkyňa mohla dozvedieť o zodpovednosti konkrétnej osoby po právoplatnom
rozsudku Okresného súdu Nitra v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre o vine S.. N. K. za

spôsobenú nehodu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 04. 2012, pričom žalobkyňa podala žalobu
do 2 rokov od právoplatnosti rozhodnutia o vine zodpovednej osoby. Za podstatný faktor vedomosti
o škode označil vedomosť o výške škody s tým, že o následkoch dopravnej nehody a nárokoch na
náhradu škody z titulu SSU sa žalobkyňa mohla dozvedieť až po vypracovaní lekárskeho posudku o
SSU. Prezentoval názor, že laik nemôže vedieť, kedy je zdravotný stav ustálený, pričom žalobkyňa bola

po úraze práceneschopná a následne potrebovala riešiť existenčné problémy a bežná prax je, že sa
posudok robí najskôr 1 rok po vzniku škody, teda od úrazu. Považoval za neprimerane tvrdé a v rozpore
s dobrými mravmi ako aj bežnou praxou poisťovní, ak by žalobkyňa si mala dať vypracovať posudok
o SSU skôr ako rok po úraze. Konštatoval, ž e nehoda sa stala dňa 27. 09. 2009, lekársky posudok
o SSU žalobkyne bol vypracovaný dňa 16. 11. 2009 a žaloba bola podaná dňa 21. 09. 2012, z čoho

vyvodil, že žalobkyňa si uplatnila nárok včas a tento nie je premlčaný. Argumentoval tiež, že podľa
znaleckého posudku bol zdravotný stav žalobkyne ustálený dňom 24. 10. 2012, ktorý bol dňom, kedy
bolo možné definitívne ohodnotiť SSU, pričom ide o neskorší dátum, ako bol žalobkyni vypracovaný
lekársky posudok o SSU. Uzavrel preto, že ohľadne 2050 bodov SSU je potrebné vychádzať z dátumu
prvého posudku, od ktorého sa žalobkyňa mohla dozvedieť o škode a o jej výške. Uzavrel, že odo dňa

vyhotovenia lekárskeho posudku dňa 16. 11. 2010 do podania žaloby neuplynula premlčacia doba a
v tomto smere neakceptoval návrh žalovaného na doplnenie dokazovania majúc za to, že zdravotný
stav žalobkyne možno považovať za ustálený dňom 24. 10. 2012, ako to bolo preukázané znaleckým
posudkom, a ktorú skutočnosť žalovaný ani hodnoverne nespochybnil s tým, že skutočnosť, že v znalec
a posudkový lekár sa nezhodli na čase ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, na rozhodnutie nemá

žiaden vplyv. Následne hodnotil dôvodnosť žaloby, podľa ktorej žalobkyňa požadovala 50 % zvýšenie
SSU určené lekárskym posudkom, podľa ktorého bodové ohodnotenie SSU bolo 2050 bodov, ktoré
žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil a náhradu za SSU žalobkyni i vyplatil. Opierajúc
sa o názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v jeho rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/212/2010 akcentoval, že
podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. uznanie invalidity je dôvod hodný osobitného zreteľa pre

zvýšenie SSU, čo znamená, že aj keby žiaden iný dôvod na zvýšenie SSU neexistoval, postačuje
samotná invalidita poškodeného a je na úvahe súdu, ako vyhodnotí následky úrazu na poškodených
a ich vplyv na ich ďalší život. Dospel k záveru, že preukázanou invaliditou u žalobkyni v rozsahu
70 % vznikol dôvod pre zvýšenie SSU o 35 % podľa matematického prepočtu, avšak nevychádzal
z neho a s ohľadom na obmedzenia žalobkyne v osobnom, športovom, spoločenskom, kultúrnom a

pracovnomživote,žalobkyňoukonkrétnešpecifikovanéapotvrdenéisvedkyňamiO.F.aK..J.G.,priznal
žalobkyni zvýšenie SSU o 40 %. V tomto smere zvýraznil, že úraz mal pre žalobkyňu trvalé následky,
jej zdravotný stav sa nemení, je predpoklad jeho zhoršovania a následky s tým spojené žalobkyňu
negatívne ovplyvňujú vo všetkých sférach života. Zdravotný stav si vyžaduje i zvýšenie finančnýchnákladov žalobkyne na udržanie jej stavu, ktoré všetky skutočnosti potvrdil i znalec v znaleckom
posudku. Úraz sa stal žalobkyni v najproduktívnejšom veku, žalobkyňa je živnostníčka, i keď sa snaží
pracovať v rovnakej oblasti ako pred úrazom, má obmedzenia plnohodnotne si plniť svoje pracovné

povinnosti samostatne. V dôsledku úrazu uplatnenie žalobkyne oproti stavu pred úrazom je v osobnom,
spoločenskom i pracovnom živote navždy sťažené a žalobkyňa má pred sebou dlhé roky života spojené
so zhoršeným stavom. Poukázal tiež na Ústavu SR, podľa ktorej všetci občania sú si rovní, a preto
nemožno vzhliadať na to, či je niekto vrcholový športovec alebo tzv. celebrita, keďže každý občan má
nárok, aby pri splnení objektívnych skutočností dosiahol maximálne zvýšenie SSU, keď iný pohľad by

znamenal porušovanie základných ľudských práv žalobkyne, ktorej nemôže byť na neprospech, že má
záujem pracovať, či integrovať sa do spoločnosti. Vyjadril presvedčenie, že ktokoľvek, kto by sa dokázal
vžiť do situácie žalobkyne i bez štipky empatie, by objektívne o nižšom nároku ako o 50 % zvýšení SSU
ani neuvažoval. Za primerané zvýšenie SSU preto považoval s ohľadom na dôvody hodné osobitného
zreteľa v rozsahu 40 % a teda vo väčšej miere ako rozhodol vo svojom skoršom rozsudku, ktorým priznal
žalobkyni zvýšenie o 40 %, ktoré mala žalobkyňa vyplatené pri hodnote bodu 14,89 eura. Pokiaľ sa

žalobkyňa domáhala hodnoty bodu 15,72 eura podľa času, kedy bol znalcom ustálený jej zdravotný stav,
mal za to, že tak ako pri určení SSU, ktoré bolo vyplatené pri hodnote bodu 14,89 eura, je potrebné i pri
zvýšení SSU vychádzať z rovnakej hodnoty bodu a to i vzhľadom k tomu, kedy sa žalobkyňa dozvedela
o výške škody podľa lekárskeho posudku o SSU, čo potom predstavuje sumu 12.209,80 eura. Ďalej
uviedol, že znalec určil väčší rozsah bodového ohodnotenia SSU žalobkyne o 300 bodov, znalecký

posudok bol žalobkyni doručený dňa 01. 10. 2014, kedy sa dozvedela o tejto škode a do rozšírenia
žaloby preto neuplynula 2-ročná premlčacia doba, z ktorého dôvodu ani v tejto časti nepovažoval nárok
žalobkyne za premlčaný. Žalobkyni preto priznal i sumu 4.944 eura za SSU a to za 300 bodov po 16,48
eura/bod v zmysle § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z. z., ako i zvýšenie náhrady za SSU z takto navýšeného
počtu bodov na tom istom skutkovom a právnom základe v rozsahu 40 %, čo predstavuje sumu 1.977,60

eura. Za dôvodný tak považoval nárok žalobkyne v rozsahu 19.131,40 eura, ktorému preto vyhovel
a nad uvedenú sumu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Dodal, že v konaní vedenom na
súde prvej inštancie pod sp. zn. 25C/141/2012 sa žalobkyňa domáha zvýšenia SSU na základe iného
posudku a podľa iných diagnóz, ako v tomto konaní a vo veci sp. zn. 7C/173/2013 sa domáha finančného
zadosťučinenia z iného právneho dôvodu a to ochrany osobnosti, a preto tieto nároky v tomto konaní pri

priznaní finančnej sumy nezohľadňoval. O náhrade trov štátu rozhodol podľa § 148 OSP a žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 770,02 eura vzniklé v súvislosti so znaleckým dokazovaním,
poukazujúc na úspech žalobkyne v konaní a skutočnosť, že výška plnenia záležala od úvahy súdu, ako
i na skutočnosť, že znaleckým posudkom sa preukázala nesprávnosť názoru žalovaného. Žalovanému
tiež uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok v súlade s § 2 ods. 2 zák. č.

71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keďže žalobkyňa bola od platenia súdnych poplatkov oslobodená a
žalovaný bol v konaní neúspešný v rozsahu priznanej sumy s tým, že výšku poplatku určil podľa položky
1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov v sume 1.188,50 eura. Rozhodnutie o trovách konania založil
na ust. § 142 ods. 3 OSP a úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania z priznanej sumy,
ktorá závisela od úvahy súdu, resp. žalobkyňa mala neúspech v nepatrnej časti. V tomto smere poukázal

na to, že žaloba bola podaná dôvodne s ohľadom na existenciu posudku o SSU, žalovaný uznal časť
nároku avšak k podpisu dohody medzi účastníkmi nedošlo, a preto žalobkyňa nemala inú možnosť, len
podať žalobu na súd. Žalobkyni preto priznal náhradu trov konania, reprezentovanú trovami právneho
zastúpenia v celkovej sume 5.265,79 eura, pozostávajúcej z 10 úkonov právnej služby po 287,14 eura,
4 úkonov po 353,54 eura, 5 x režijný paušál po 7,63 eura, 4 x po 7,81 eura, 1 x 8,04 eura a 3 x po

8,39 eura spolu s 20 % DPH v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnej pomoci.

3. Tento rozsudok okrem jeho zamietajúcej časti napadol odvolaním žalovaný dôvodiac, že súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom vyhodnotení dôkazov a následnom
nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých
výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne jeho zmenu a zamietnutie
žaloby žalobkyne a nepriznanie jej náhrady trov konania. Poukázal na to, že súd prvej inštancie svojim
prvým rozsudkom priznal žalobkyni sumu 12.209,80 eura ako 40 % zvýšenie SSU za 2050 bodov pri

hodnote jedného bodu 14,89 eura a vo zvyšku žalobu, týkajúcu sa sumy 2.611,70 eura zamietol, v ktorej
časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Po zrušení rozhodnutia vo vyhovujúcej časti odvolacím súdom
a po rozšírení žalobného návrhu sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 23.529 eur pozostávajúcej
zo sumy 16.113 eur titulom zvýšenia SSU za 2050 bodov pri hodnote jedného bodu 15,72 eura, sumy4.944 eur titulom základného odškodnenia za SSU za novohodnotenú položku 304c znalcom JUDr.
Škodáčekom 300 bodmi pri hodnote bodu 16,48 eura a sumy 2.472 eur ako 50 % zvýšenia SSU
za novú položku 304c. Pokiaľ súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie ohľadom

ustálenia zdravotného stavu žalobkyne znalcom MUDr. Škodáčekom, závery jeho znaleckého posudku
si navzájom odporovali a ako celok nevyriešili jednoznačne otázky potrebné pre spravodlivé rozhodnutie
vo veci, z ktorého dôvodu žiadal ustanovenie kontrolného znalca, jeho návrh bol však zamietnutý
a súd prvej inštancie tým, že nevykonal navrhnutý dôkaz, rozhodol na základe neúplne zisteného
stavu. Neakceptoval závery znalca o ustálení zdravotného stavu žalobkyne až dňom 24. 10. 2012

s ohľadom na zistenie, že rozsah následku v položke 385 sa nezmenil od roku 2010, keď znalec
potvrdil bodové hodnotenie SSU v lekárskom posudku MUDr. Štefanova ako správne, z čoho možno
usudzovať, že zdravotný stav žalobkyne v čase vystavenia tohto posudku bol už ustálený natoľko, že
bolo vystavené bodové hodnotenie SSU. Mal za to, že pokiaľ znalec hovoril o definitívnom hodnotení
bodového hodnotenia SSU, toto nekorešponduje s § 8 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z., pretože sa
mal vyjadriť k stanoveniu dátumu ustálenia zdravotného stavu, kedy bolo možné po prvýkrát vykonať

bodové hodnotenie SSU, taktiež znalec neuviedol, akej liečbe sa žalobkyňa podrobila, pokiaľ ide o
obranu ramennej pletene od operácie a hospitalizácie do 24. 10. 2012 a lekárske správy pripojené
k znaleckému posudku sa týkajú tiež len rehabilitácie žalobkyne, ktorú bude vykonávať viacmenej
doživotne. Naviac zo správ doložených v spise vyplýva, že od augusta 2010 do apríla 2011 nie je už
uvedená žiadna liečba žalobkyne. Mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol o otázke nepremlčania

nároku žalobkyne bez toho, aby bola jednoznačne vyriešená otázka, kedy bolo možné vykonať po
prvýkrát bodové hodnotenie SSU, čo je podstatné pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby
a svoje rozhodnutie oprel len o závery znaleckého posudku, ktorý hodnotil izolovane, bez vzájomnej
súvislosti s ostatnými dôkazmi. Vytkol tiež prvoinštančného súdu, že nesprávne odvodzoval plynutie
premlčacej doby od právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní, pokiaľ ide o osobu zodpovednú za

škodu a od vypracovania lekárskeho posudku, pokiaľ ide o výšku škody. Opierajúc sa o § 106 ods.
2 OZ nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť od
vypracovania posudku, pretože až vtedy sa žalobkyňa dozvie o následkoch nehody a nárokoch na
náhradu škody. Za rozhodný považoval moment, kedy možno zdravotný stav považovať za ustálený,
ktorý právny názor je bežný v rozhodovacej praxi slovenských súdov. Žalobkyni nárok na SSU nevznikol

tak vystavením lekárskeho posudku, ktorý už len objektivizuje a formalizuje existujúci zdravotný stav,
pričom po ukončení liečenia žalobkyňa sama poznala, aké trvalé následky jej ostali a ich nepriaznivý
dopad a na rôzne oblasti jej života, mohla požiadať o vystavenie posudku, z ktorého dôvodu považoval
posúdenie premlčania súdom prvej inštancie za nesprávne. Argumentoval tiež, že súd prvej inštancie
pochybil, aj pokiaľ ide o výšku prisúdenej istiny 19.812 eur, ktorá suma by podľa jeho odôvodnenia mala

pozostávať z 40 % zvýšenia SSU zo základu 2050 bodov, pri hodnote jedného bodu 14,89 eura, čo
je 12.209,80 eura, zo základného odškodnenia SSU za položku 304c 300 bodov pri hodnote bodu
16,48 eura, čo je 4.944 eur a z 40 % zvýšenia SSU za položku 304c, čo je 1.977,60 eura, pričom
súčet týchto položiek správne tvorí sumu 19.131,40 eura. Okrem tohto matematického pochybenia súd
prvej inštancie mylne uviedol tiež, že žalobkyňa mala základné odškodnenie SSU vyplatené pri hodnote

bodu 14,89 eura, avšak na základe právoplatného trestného rozsudku jej bola vyplatená 29.634 eur za
celkovo 2050 bodov pri hodnote bodu 14,46 eura, pričom aj žalobkyňa si pôvodne svoj nárok uplatnila
pri hodnote bodu 14,46 eura. Tvrdil preto, že ak súd prvej inštancie chcel dodržať zásadu, že zvýšenie
SSU priznáva pri hodnote bodu ako bolo vyplatené základné odškodnenie, mal vychádzať z hodnoty
bodu 14,46 eura. Za premlčaný označil i nárok žalobkyne v časti týkajúcej sa sumy 3.903,23 eura,

o ktorú rozšírila žalobu v časti zvýšenia SSU hodnotenú 2050 bodmi podaním zo dňa 03. 10. 2014
s ohľadom na to, že nárok na odškodnenie základného SSU za 2050 bodov si žalobkyňa uplatnila
ešte v trestnom konaní pri hodnote bodu 14,46 eura a v tomto súdnom konaní žalobným návrhom
doručeným súdu dňa 21. 09. 2012, a v tejto súvislosti upresnil, že ním vznesená námietka premlčania
sa vzťahuje k celej sume 3.903,20 eura, o ktorú bola žaloba rozšírená v časti zvýšenia SSU za 2050

bodov. Ďalej vzniesol výhrady k hodnotenej položke 304c - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice
stredne ťažké, ktoré znalec MUD. Škodáček ohodnotil 300 bodmi, pretože ako vyplýva zo zdravotnej
dokumentácie, tieto syndrómy boli spôsobené poškodením ramennej spleti a v súlade s § 10 ods. 8
zák. č. 437/2004 Z. z. hodnotenie tohto následku je zahrnuté v hodnotení položky 385 - obrana celej
ramennej pletene. Naviac voči nároku žalobkyne z titulu odškodnenia základného SSU za položku 304c

v sume 4.944 eur vzniesol námietku premlčania, ktorú súd prvej inštancie nesprávne posúdil, keď
konštatoval, že žalobkyňa sa o tejto škode dozvedela až dňom doručenia znaleckého posudku 01.
10. 2014. V tomto smere zastal názor, že 2-ročná subjektívna premlčacia doba uplynula najneskôr
dňa 21. 09. 2014, s ohľadom k uplatneniu zvýšenia SSU za položku 385 v rámci ktorej je zahrnutéodškodnenie položky 304c na súde dňa 21. 09. 2012, pričom žalobkyňa si nárok uplatnila až 03. 10.
2014. Alternatívne, v prípade, že položka 304c by nebola zahrnutá do položky 385, došlo by k uplynutiu
lehoty na premlčanie omnoho skôr, vzhľadom k ukončeniu liečby zranení chrbtice v roku 2009. Dodal,

že totožné dôvody premlčania sa vzťahujú aj na zvýšenie položky 304c, ktoré si žalobkyňa uplatnila
vo výške 2.472 eur dňa 03. 10. 2014, a ktoré jej súd priznal v rozsahu 40 % v sume 1.977,60 eura. V
neposlednom rade sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie ani pokiaľ ide o výšku percentuálneho
zvýšenia SSU a 40 % zvýšenie SSU učinené súdom prvej inštancie označil za neprimerané a ako
dôsledok nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov. Zdôraznil, že pokiaľ súd prvej inštancie to

odôvodnil predovšetkým priznaním invalidity žalobkyne v rozsahu 70 %, ide u žalobkyni stále len o
čiastočnú invaliditu a jej pracovná schopnosť nebola úplne zničená, ani výrazne obmedzená v porovnaní
so stavom pred úrazom, keď samotná žalobkyňa potvrdila, že v podstate vykonáva v súčasnosti práce v
rozsahu ako pred úrazom, a ide predovšetkým o administratívne a účtovnícke práce. Naviac žalobkyňa
má poškodenú nedominantnú ľavú ruku, keďže je praváčka a aj podľa rozhodnutia LPK môže pracovať
na pôvodnom pracovisku a môže vykonávať administratívne práce. Vytkol prvoinštančnému súdu, že

nevzal do úvahy, že žalobkyňa je obmedzená v rôznych činnostiach ako ktorýkoľvek iný poškodený
s rovnakým postihnutím nedominantnej končatiny, a že už samotné základné bodové ohodnotenie
predstavuje odškodnenie za obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti a tiež
nekonkretizoval, z akých dôvodov hodných osobitného zreteľa zvyšuje SSU na hornej hranici, pričom
uznanie invalidity je len jedným z prípadov hodných osobitného zreteľa, kedy možno náhradu za SSU

zvýšiť. Podotkol, že žalobkyňa titulom SSU obdržala čiastku 29.634 eur, čo označil za odškodnenie
primerané rozsahu následkov a reálneho obmedzenia žalobkyne v pracovnom a spoločenskom živote,
keďže žalobkyňa vykonáva pôvodnú prácu, naďalej podniká ako spoločníčka obchodnej spoločnosti,
napriek postihnutiu končatiny šoféruje motorové vozidlo bez akýchkoľvek úprav vozidla, je schopná
chôdze a športové aktivity vykonávala len na rekreačnej úrovni. Záverom žiadal prehodnotiť aj výroky

týkajúce sa trov konania štátu a trov konania žalobkyne, keďže tieto závisia od rozhodnutia vo veci
samej. V tejto súvislosti uviedol, že súdny poplatok bol určený z nesprávnej výšky istiny 19.812 eur a
pri rozhodovaní o trovách štátu súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 148 ods. 1 OSP a nezohľadnil
výsledok konania, keď žalobkyňa nebola úspešná vo veci v celom rozsahu. Pri trovách právneho
zastúpenia žalobkyni tiež nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa žalobný návrh podávala len 3

týždne po zaslaní návrhu na uzavretie dohody o zvýšení náhrady za SSU a plnenie, ktoré jej poskytol
v rozsahu 10 % zvýšenia SSU odmietla a vrátila mu, čím v tejto časti zavinila vznik sporu. Okrem
toho jej vzniklo právo len na náhradu trov za úkony podstatné na účelne uplatnenie práva, čím návrh
na uzavretie dohody nie je a rovnako tak jej neprináleží náhrada trov za úkony v súvislosti s odvolacím
konaním, v ktorom žalobkyňa nemala úspech, pretože prisudzujúci výrok bol odvolacím súdom zrušený

a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých častiach, po vykonaní opravy počítacej chyby pri výške priznanej istiny, ako
vecne správny potvrdiť, považujúc ho za vecne správny, založený na úplne zistenom skutkovom

stave, správnych skutkových zisteniach a správnom právnom posúdení veci. Dôvodila, že odvolanie
žalovaného obsahuje účelové konštrukcie, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádzajú
znesprávnehovýkladunavecsavzťahujúcichprávnychpredpisov.Vovzťahuknamietanejnesprávnosti
záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Škodáčeka uviedla, že nesprávnosť záverov žiadnym
kvalifikovaným spôsobom žalovaný neodôvodnil a nepreukázal a tiež nie je pravdivé tvrdenie, že si

jeho závery navzájom odporujú, keďže ustálenie jej zdravotného stavu učinené znalcom vychádza zo
zdravotnej dokumentácie a z odborných zistení a znalostí. Samotná skutočnosť, že znalec potvrdil
bodové hodnotenie SSU v lekárskom posudku MUDr. Štefanova z roku 2010 ako správne ešte nesvedčí
o tom, že jej zdravotný stav bol v čase vystavenia posudku už ustálený, pričom nie je podstatnou
skutočnosťou, či znalec uviedol, akej konkrétnej liečbe sa podrobila, pokiaľ ide o obrnu ramennej pletene

od 03. 03. 2010 do 24. 10. 2012, pretože znalcovi bol charakter a rozsah jej liečby v uvedenom období
zrejmý z pripojenej zdravotnej dokumentácie. V súvislosti s momentom ustálenia zdravotného stavu
poukázala na to, že v dôsledku zranení bola práceneschopná od 27. 09. 2009 do 26. 09. 2010 a pred
ukončením práceneschopnosti tak nebolo možné hovoriť o ustálení jej zdravotného stavu a nemohla
mať ani vedomosť o tom, že jej zdravotný stav je ustálený. Po tom, čo popísala rozhodné skutočnosti

súvisiace s jej liečbou akcentovala, že o ustálení svojho zdravotného stavu sa dozvedela až pri poslednej
kontrole vo Fakultnej nemocnici Kráľovské vinohrady, vykonanej dňa 24. 10. 2012, a preto jej nárok
nemôže byť premlčaný. Stotožnila sa s názorom, že vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá, získala
v trestnom konaní vedenom proti S.. K., avšak túto získala až na verejnom zasadnutí Krajského súduv Nitre konanom dňa 25. 04. 2012, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o vine
JUDr. N. K. zvlášť, pokiaľ ju prvoinštančný súd, ktorý rozhodoval v predmetnej trestnej veci odkázal s
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie z dôvodu, že mal za to, že predmetnú dopravnú

nehodu spoluzavinil i N. F.. Až rozhodnutím odvolacieho súdu tak bolo ustálené, že predmetnú dopravnú
nehodu zavinil S.. K. a až v tomto momente mohla preukázateľne nadobudnúť vedomosť o tom, kto
za spôsobenú škodu zodpovedá. Naviac, žalovanému dňa 05. 09. 2012 doručila návrh na uzavretie
dohody o zvýšení náhrady za SSU podľa § 6 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z., ktorá skutočnosť prerušila
plynutie premlčacej doby a to až do momentu, kedy sa žalovaný k jej návrhu vyjadril, resp. až do

momentu uplynutia 3-mesačnej zákonnej lehoty na vyjadrenie žalovaného k jej návrhu. Stotožnila sa
s tým, že súd prvej inštancie sa dopustil chyby v počítaní, pokiaľ ide o výšku istiny, ide však o zrejmú
nesprávnosť, a preto navrhla, aby súd túto opravu vykonal tým, že nesprávne uvedenú výšku istiny
19.812 eur nahradí správnou sumou 19.131,40 eura. Za nedôvodnú označila i námietku premlčania vo
vzťahu k sume 3.903,20 eura s poukazom na to, že jej zdravotný stav bol ustálený ku dňu 24. 10. 2012
a návrh na rozšírenie žaloby podala na súd dňa 03. 10. 2014, teda pred uplynutím 2-ročnej premlčacej

lehoty. Taktiež argument žalovaného, že poškodenie zdravia hodnotené znalcom a subsumované pod
položku 304c - poúrazové obmedzenie pohyblivosti chrbtice stredne ťažké je zahrnuté v hodnotení
položky 385 - obrana celej ramennej pletene považovala za nesprávny a za nepodložené, účelové
tvrdenie žalovaného. Nestotožnila sa ani s námietku žalovaného o pochybení súdu prvej inštancie, keď
jej priznal odškodnenie za položku 304c pri hodnote bodu 16,48 eura poukazujúc na to, že je laik bez

akéhokoľvek medicínskeho vzdelania a vedomosť o nároku na náhradu škody v súvislosti s položkou
304c nadobudla až dňom doručenia znaleckého posudku, a preto i stanovenie hodnoty bodu zo strany
prvoinštančného súdu je správne. V súvislosti s odškodnením základného SSU za položku 304c a tiež
vo vzťahu k jej 40 % zvýšeniu mala za to, že tento nárok premlčaný nie je, s ohľadom na ustálenie
zdravotného stavu dňom 24. 10. 2012 a rozšírenie žaloby v tomto smere doručené súdu dňa 03. 10.

2014.PokiaľideovýškupercentuálnehozvýšeniaSSUkonštatovala,žesúdprvejinštanciedostatočným
spôsobom odôvodnil rozsah 40 % zvýšenia, keď v konaní bol preukázaný značný rozsah jej obmedzení
vo všetkých oblastiach života a existencia týchto obmedzení bola potvrdená i znaleckým posudkom.
Akcentovala, že už len samotný vznik invalidity je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd
môže zvýšiť SSU, a preto neobstojí argumentácia žalovaného o tom, že ide u nej len o čiastočnú

invaliditu v rozsahu 70 %, a že 40 % zvýšenie SSU je neprimerané. V tejto súvislosti odkázala i na jej
vyjadrenia v priebehu konania, kde uviedla všetky svoje obmedzenia, a preto nepovažovala za účelné
a hospodárne ich opakovanie popisovať. V súvislosti s priznanou náhradou trov právneho zastúpenia
konštatovala, že pre rozhodnutie o trovách konania je úplne irelevantné, že žalobný návrh na súd podala
len 3 týždne po zaslaní návrhu na uzavretie dohody, a nie je pravdou, že by vrátením 10 % zvýšenia

SSU zavinila minimálne v tejto časti vznik sporu. V neposlednom rade nesúhlasila ani s tým, že návrh
na uzavretie dohody nemožno považovať za úkon právnej služby, keďže tento je zakotvený v § 6 ods.
3 zák. č. 437/2004 Z. z. ako predpoklad uplatnenia nároku na súde, a že by jej nemala byť priznaná
náhrada trov za poskytnutie právnych služieb za úkony v súvislosti s odvolacím konaním, pretože trovy
prvoinštančného a odvolacieho konania sa posudzujú komplexne a pre ich priznanie je rozhodujúci

úspech alebo neúspech vo veci samotnej pri právoplatnom skončení veci.

5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) prejednal odvolanie žalovaného na pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP, na ktorom doplnil
dokazovanie najmä výsluchom znalca MUDr. Gustáva Škodáčeka, žalobkyne, listinami a dospel k

záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné.

7. V súdenej veci konanie začalo dňa 21. 09. 2012, kedy súdu prvej inštancie bola doručená žaloba
žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 14.821,50 eura z titulu zvýšenianáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej jej dňa 27.
09. 2009 bola spôsobená škoda na zdraví. Rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 27. 11. 2012 č. k.
25C/140/2012-99 v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 11. 03. 2013 č. k. 24C/140/2012-143

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 12.209,80 eura a vo zvyšku žalobu žalobkyne
zamietol. V zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a vo vyhovujúcej
časti týkajúcej sa sumy 12.209,80 eura bol uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 11. 09. 2013 č.
k. 25Co/124/2013-157, 25Co/125/2013 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V priebehu
ďalšieho konania žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie dňa 03. 10. 2014 návrh na zmenu žaloby,

ktorým si voči žalovanému uplatnila zvýšenie SSU hodnoteného lekárskym posudkom na 2050 bodov v
sume 16.113 eur, náhradu za SSU položku 304c - poúrazové obmedzenie pohyblivosti chrbtice stredne
ťažké v sume 4.944 eur a zvýšenie SSU za položku 304c v sume 2.472 eur, t. j. náhradu v celkovej výške
23.529 eur. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19. 03. 2015 pripustil zmenu žaloby o 11.319,20
eura podľa návrhu žalobkyne zo dňa 03. 10. 2014. Následne vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 19.812 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti a vo zvyšku

žalobu žalobkyne zamietol. Žalovanému zároveň uložil povinnosť zaplatiť súdu prvej inštancie súdny
poplatok v sume 1.188,50 eura, trovy štátu v sume 620,02 eura do 10 dní od právoplatnosti rozsudku a
tiež povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania k rukám jej právneho zástupcu v sume 5.265,79
eura do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Pre absenciu odvolania strán sporu voči výroku o zamietnutí
žaloby nad sumu 19.812 eur tento nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania je tak

len prisudzujúca časť, týkajúca sa sumy 19.812 eur, výroky týkajúce sa povinnosti žalovaného zaplatiť
súdny poplatok, trovy štátu ako i náhradu trov konania žalobkyni, ktoré odvolaním napadol žalovaný.
8. V súdenej veci ide v poradí už o druhý rozsudok súdu prvej inštancie po tom, čo ako už bolo vyššie
konštatované, bol jeho skorší rozsudok, ktorým bolo žalobkyni priznané z titulu zvýšenia SSU plnenie vo
výške 12.209,80 eura zrušený a vec mu bola vrátená pre nedostatočne zistený skutkový stav. Odvolací

súd už vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že základ nároku žalobkyne uplatnený v tomto
konaní je daný, keď z hľadiska skutkového stavu nebolo sporu o tom, že pri dopravnej nehode dňa
27. 09. 2009 bola žalobkyni spôsobená škoda na zdraví, za ktorú zodpovedá JUDr. N. K., ako to
bolo ustálené rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 15. 12. 2011 č. k. 6T/116/2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 25. 04. 2012 č. k. 3To/38/2012-553, ktorému bola uložená

i povinnosť zaplatiť žalobkyni škodu vo výške 48.086,36 eura pozostávajúcu z bolestného v sume
11.966,15 eura, náhrady za SSU vo výške 29.634 eura a vecnej škody vo výške 633 eur. Táto bola
žalobkyni i žalovaným vyplatená, pretože podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov prešla na neho ako na poisťovateľa povinnosť uhradiť žalobkyni ako poškodenej

náhradu škody spôsobenej jej prevádzkou motorového vozidla za JUDr. N. K. ako osoby, ktorá škodu
spôsobila. Na týchto svojich záveroch odvolací súd i naďalej zotrváva, keď v ďalšom konaní nevyšli
najavo skutočnosti odôvodňujúce odklon od nich. Rovnako tak odvolací súd už poskytol i obšírny výklad
týkajúcisainštitútupremlčania vsúvislostisnáhradouškodyspôsobenejnazdraví,ktorýpretoduplicitne
opakovať nebude a naň ako na stále platný v ďalšom poukazuje. Za situácie, že žalovaný v spore

vzniesol námietku premlčania voči nárokom uplatneným žalobkyňou v konaní, t. j. aj voči nárokom po
pripustení jej zmeny, bolo potrebné prioritne posúdiť jej dôvodnosť.

9. V tomto smere odvolací súd opätovne zvýrazňuje, že vychádzajúc z ust. § 106 ods. 1 OZ subjektívna
premlčacia doba na náhradu škody na zdraví je 2-ročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať

subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho a/ vedomosti o škode ako o určitej majetkovej alebo
nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery,
aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde, pričom okamih vzniku škody
resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodovej udalosti,
či s protiprávnym konaním, b/ vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom

subjekte. V prípade nároku na SSU je významné ust. § 8 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého
lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o
SSU spravidla až po uplynutí 1 roka od poškodenia na zdraví, a preto v súvislosti so začiatkom plynutia
subjektívnej premlčacej doby poškodeného sa spája okamih, kedy došlo u neho k ustáleniu zdravotného
stavu. Keďže žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila celkovo 3 nároky v súvislosti s poškodením zdravia

pri dopravnej nehode dňa 27. 09. 2009, bolo potrebné u každého z tohto nároku posudzovať plynutie
premlčacej doby osobitne.10. V prípade prvého nároku - zvýšenie náhrady za SSU podľa lekárskeho posudku MUDr. Ivana
Štefanova, potvrdeného MUDr. Šimonom Kónyom, ktorým bolo sťaženie spoločenského uplatnenia
žalobkyne hodnotené celkovým počtom bodov 2050 a to za položku 385 - obrana celej ramennej pletene

v rozsahu 1000 bodov zvýšených o 1000 bodov podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z., a teda spolu
2000 bodov a za položku 432b jazva od 31 - 50 cm2 povrchu tela v rozsahu 50 bodov, podľa názoru
odvolacieho súdu nedošlo k premlčaniu uplatneného práva. Žalobkyňa sa totiž o tom, kto za škodu
zodpovedá dozvedela v priebehu trestného konania vedeného proti vodičovi S.. N. K. na Okresnom
súde Nitra pod sp. z n. 6T/116/2011 a žalobkyňa vedomosť o škode získala z vyššie označeného

lekárskeho posudku o bolestnom a SSU, ktorý bol vyhotovený dňa 16. 11. 2010, odkedy jej začala
plynúť 2-ročná premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku. Za situácie, že žalobkyňa si nárok na
zvýšenie náhrady za SSU v súvislosti s lekárskym posudkom o hodnotení poškodení zdravia uplatnila
na súde dňa 21. 09. 2012 učinila tak v 2-ročnej premlčacej lehote. Žalovaný namietal, že počiatok
plynutia premlčacej lehoty nemožno odvodzovať od vypracovania lekárskeho posudku, ale od ustálenia
zdravotného stavu žalobkyne a možnosti prvýkrát vykonať bodové hodnotenie jej SSU v súvislosti

obrnou ramennej pletene, keď z lekárskych správ obsiahnutých v spise sa žalobkyňa od augusta 2010
už žiadnej liečbe nepodrobila a len rehabilitovala. Žalovaný však v súvislosti s touto námietkou v konaní
nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval zásadným spôsobom závery znaleckého posudku
v konaní ustanoveného znalca z odboru chirurgia a traumatológia MUDr. Gustáva Škodáčeka, iba
navrhol vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Podľa záverov znaleckého posudku k ustáleniu

zdravotného stavu žalobkyne došlo až dňom 24. 10. 2012, na ktorých znalec zotrval a bližšie ich ozrejmil
pri výsluchu pred odvolacím súdom. S ohľadom na skutočnosť, že určenie ustálenia zdravotného stavu
je závislé na posúdení povahy a intenzity poškodenia zdravia žalobkyne a je úzko späté s odbornými
(lekárskymi) závermi, ich správnosť súd hodnotiť nemôže. Závery znaleckého posudku môže hodnotiť
len z hľadiska toho, či sú náležite (logicky) zdôvodnené, či sú podložené obsahom lekárskych nálezov,

či znalec prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s týmito sa vysporiadal, čí jeho závery sú podložené
výsledkami konania a nie sú v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi. Podľa názoru odvolacieho
súdu,záveryznaleckéhoposudkuznalcaMUDr.GustávaŠkodáčekauvedenýmhľadiskámzodpovedali.
Znalec v súvislosti s trvalými následkami zranení žalobkyne utrpených v dôsledku dopravnej nehody a
to monoplégiou ľavej hornej končatiny v dôsledku mnohopočetného poranenia nervov plexus brachialis

vľavo horný aj dolný typ, poranenie nervus musculocutaneus vľavo a nervus ailaris vľavo, presvedčivým
spôsobom osvetlil, kedy bolo možné považovať zdravotný stav žalobkyne za ustálený a teda za stav,
kedy dostupné liečebné metódy neboli schopné priniesť zlepšenie jej zdravotného stavu. Konštatoval,
že poranené nervy boli spočiatku liečené konzervatívne a následne operované na špecializovanom
pracovisku na Neurochirugickej klinike Fakultnej nemocnice Královské Vinohrady v Prahe, kedy pri

operácii dňa 19. 03. 2010 boli uvoľnené nervy plexus brachialis z jaziev v oblasti pazuchovej
jamy, nervus musculocutaneus bol rekonštruovaný z miechového koreňa C5 a pazuchový nerv bol
rekonštruovaný z nervus thoracodorsalis. V tomto smere je významné, že predmetnou operáciou však
nedošlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne, táto sa naďalej podrobovala liečbe, ktorá spočívala
v rehabilitáciách a podpornej medikamentóznej liečbe a vyšetrenia EMG potvrdzovali obnovovanie

činnosti nervov, pričom rýchlosť týchto regenerácie periférnych nervov je asi 3 cm za mesiac, a dĺžka
poškodených nervov u žalobkyni bola od 30 - 60 cm. Až posledným nálezom EMG zo dňa 24. 10.
2012 bolo zistené, že reinervácia je dostatočná pre obidva rekonštruované nervy, čím došlo k ukončeniu
liečby žalobkyne a k ustáleniu jej zdravotného stavu, pretože ďalšie zlepšenie už nebolo možné. Za
danej dôkaznej situácie tak v konaní nebolo preukázané nad akúkoľvek pochybnosť, že k ustáleniu

zdravotného stavu žalobkyne došlo pred dňom 16. 11. 2010, kedy bol vyhotovený lekársky posudok
o sťažení spoločenského uplatnenia, a preto pri nároku na mimoriadne zvýšenie SSU z tohto titulu,
ktorý si žalobkyňa uplatnila na súde dňa 21. 09. 2012 nedošlo k uplynutiu premlčacej lehoty. Námietku
premlčania vznesenú žalovaným v tejto časti odvolací súd tak vyhodnotil ako nedôvodnú.

11. Odlišná situácia však je v prípade nároku, ktorý si žalobkyňa uplatnila z titulu náhrady škody na
zdraví za SSU a to položku 304c - poúrazový cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndrom stredne
ťažkého stupňa, ako i jeho 50 % zvýšenie. Sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s týmto
poškodením zdravia v lekárskom posudku o SSU zo dňa 16. 11. 2010 hodnotené nebolo a hodnotil
ho až znalec MUDr. Škodáček v znaleckom posudku počtom bodov 300. V nadväznosti na to následne

žalobkyňa si tento nárok uplatnila podaním zo dňa 03. 10. 2014 v sume 4.944 eur a rovnako tak
požadovala i jeho zvýšenie o 50 %, čo predstavovalo sumu 2.472 eur. I v prípade týchto dodatočne
uplatnených nárokov, námietku premlčania vznesenú žalovaným je potrebné posudzovať vo svetle
zhora uvedených hľadísk. Odvolací súd preto vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa o tom, kto zaškodu zodpovedá, dozvedela v rámci vyššie označeného trestného konania vedeného na Okresnom
súde Nitra sp. zn. 6T/116/2011, a že jej zdravotný stav v tomto smere bol ustálený a bolo možné
vykonať bodové ohodnotenie SSU maximálne rok po úraze, ako to skonštatoval opätovne znalec MUDr.

Gustáv Škodáček. Znamená to potom, že subjektívna 2-ročná premlčacia doba začala žalobkyni plynúť
na náhradu SSU, ako i zvýšenia SSU vo vzťahu k poškodeniu chrbtice (položka 304c) od 28. 10. 2010
a pokiaľ si ho žalobkyňa uplatnila až dňa 03. 10. 2014, učinila tak po uplynutí premlčacej lehoty a
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného bol súd povinný na ňu prihliadnuť.
V súvislosti s tvrdením žalobkyne o tom, že vedomosť, kto za škodu zodpovedá získala až rozsudkom

Krajského súdu v Nitre č. k. 3To/38/2012-553, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 04. 2012, ktorým
bolo ustálené, že dopravnú nehodu zavinil S.. N. K., odvolací súd poukazuje na judikované stanovisko
Najvyššieho súdu SR vyslovené v jeho rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/82/2009, podľa ktorého poškodený sa
dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových
okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo
právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu

vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti.
To, že žalobkyňa v trestnom konaní si uplatnila svoj nárok na náhradu škody iba potvrdzuje, že mala
informáciuozodpovedajúcomsubjekte ajejtvrdenie jetaktoneopodstatnené.Zvlášť,pokiaľrozsudkom
Okresného súdu Nitra zo dňa 15. 12. 2011 č. k. 6T/116/2011-518 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Nitre zo dňa 25. 04. 2012 č. k. 3To/38/2012-553, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 04. 2012

bola žalobkyni i priznaná náhrada škody za bolesť a SSU a i v prípade, že počiatok plynutia premlčacej
doby by bol od právoplatnosti trestného rozsudku táto by márne uplynula ku dňu rozšírenia žaloby
žalobkyňou. Rovnako za neopodstatnenú treba považovať námietku žalobkyne, že došlo k prerušeniu
plynutia premlčacej doby v súvislosti s jej návrhom adresovaným žalovanému na uzavretie dohody podľa
§ 6 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z., keď predmetom tejto dohody bolo len zvýšenie SSU za poškodenie

zdravia ohodnotené lekárskym posudkom zo dňa 16. 11. 2010. S ohľadom na tieto závery odvolací súd
preto v ďalšom hodnotil dôvodnosť žalobkyňou uplatneného 50 % zvýšenia náhrady SSU len podľa
lekárskeho posudku zo dňa 16. 11. 2010.

12. V zmysle § 1 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za SSU tento zákon ustanovuje:

a/ podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za SSU, b/ vydávanie lekárskeho
posudku o bolestnom a SSU a jeho náležitostí a c/ zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie
SSU. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za
SSU sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť aj SSU ohodnotilo v lekárskom posudku.
V zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa akým je uznanie

invalidity môže súd náhradu za SSU zvýšiť najviac o 50 %.

13. Náhrada za bolesť a sťaženie SSU stanovená na základe počtu bodov určeného v lekárskom
posudkupredstavujejednorazovéodškodneniezabolestispôsobenépoškodenímzdravia,jeholiečením
alebo odstraňovaním jeho následkov, za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre

uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.
Pre správne určenie výšky odškodnenia za SSU je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený
predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a spoločnosti pred vznikom škody a aké predpoklady má
po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do
akej miery boli touto udalosťou znížené alebo stratené u poškodeného možnosti uplatnenia sa v

živote a spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie SSU má vo svojej podstate predstavovať náhradu za
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život aj životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského
uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na
plnohodnotnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, nie pre

sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľby životného partnera, prípadne
možnosti ďalšieho sebavzdelávania.

14. V platnom právnom režime o výške náhrady za bolesť a SSU rozhodujú dve skutočnosti - celkový
početbodovuvedenývlekárskomposudku(§5ods.1zák.č.437/2004Z.z.)avprípadeSSUajzvýšenie

náhrady ohodnotenej v lekárskom posudku súdom (§ 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z.). Pre každý z týchto
krokov zákon limituje priestor pre voľnú úvah, v prípade mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU je súd
viazaný zákonom stanovenou maximálnou hranicou zvýšenia, vyjadrenou 50 % základného bodového
ohodnotenia. Táto možnosť je daná len v prípadoch osobitného zreteľa, kde súdna prax dospela kzáveru, že uznanie invalidity v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. je jedným, nie však jediným
prípadom osobitného zreteľa (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/212/2010 zo dňa 29. 11. 2011).
Zároveň súd akceptoval, že pre zvýšenie základného bodového ohodnotenia, teda určenie, či ide o

prípad hodný osobitného zreteľa nie je podstatným, či lekár využil možnosť zvýšiť bodové ohodnotenie.
Pri posudzovaní otázky, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a určovanie rozsahu odškodnenia
súd musí dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo ako celok spravodlivé. Za spravodlivé rozhodnutie o
nároku na náhradu za SSU treba považovať také rozhodnutie, ktoré rešpektuje princíp proporcionality.
Tento princíp vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou

ujmou (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/464/2015 zo dňa 25. 02. 2016).

15. Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci niet sporu o tom, že lekárskym posudkom o SSU,
vypracovaným MUDr. Štefanovom a potvrdeným MUDr. Kónyom zo dňa 16. 11. 2010, v zhode i zo
znaleckým posudkom MUDr. Gustáva Škodáčeka, bolo SSU žalobkyne stanovené v rozsahu 2050
bodov za položku č. 385 - obrna celej ramennej pletene v rozsahu 1000 bodov, zvýšené o 1000 bodov

podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z., spolu 2000 bodov a za položku 432b jazva od 31 - 50 cm2 v
rozsahu 50 bodov. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z takto stanoveného
počtu bodov SSU bolo potrebné vychádzať i pri zvýšení SSU a to pri hodnote bodu platnej v čase určenia
základného SSU, a z ktorej hodnoty žalobkyňa vychádzala i pri podaní žaloby. Nesprávne však uviedol,
že pri vzniku nároku na SSU hodnota tohto bodu predstavovala 14,89 eura, keď z trestného rozsudku

nepochybne vyplýva, že žalobkyni bola priznaná náhrada SSU za 2050 bodov pri hodnote 1 bodu
14,46 eura, čo aj žalovaný dôvodne vytýkal vo svojom odvolaní. Výška náhrady za SSU u žalobkyni
tak predstavovala sumu 29.643 eur, ktorá bola zo strany žalovaného i plnená. Tvrdenie žalobkyne,
že je potrebné vychádzať z hodnoty bodu v čase ustálenia jej zdravotného stavu, t. j. ku dňu 24. 10.
2012 si odvolací súd neosvojil z dôvodov preukazovaných už prvoinštančným súdom, na ktoré v ďalšom

poukazuje.

16. V prejednávanej veci odvolací súd v zhode s prvoinštančným súdom, vychádzajúc z výsledkov
vykonaného dokazovania dospel k totožnému záveru, že pri odškodnení žalobkyne treba aplikovať
§ 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. Aj podľa názoru odvolacieho súdu treba prípad ochrnutia ľavej

hornej končatiny majúceho za následok len negatívne dopady na možnosti uplatnenia sa žalobkyne
v spoločenskom, rodinnom a pracovnom živote aj s ohľadom na jej produktívny vek a prognózu
vývoja jej zdravotného stavu do budúcna, považovať za prípad hodný osobitného zreteľa. V tomto
smere poukazuje najmä na závery znalca, ktorý konštatoval, že žalobkyňa pri pohybe, chôdzi a bežnej
činnosti ľavú hornú končatinu má špeciálnym závesom prifixovanú k telu, aby jej nezavadzala pri

pohyboch, každú činnosť vykonáva len pravou hornou končatinou, ľavou si prakticky nevie v ničom
aktívne pomôcť, obtiažne udržuje rovnováhu, jej chrbtica je nerovnomerne zaťažovaná, čo je zdrojom
vážnych bolestivých stavov, nemôže prevádzať aktívne šport, pričom prognóza jej zdravotného stavu je
taká, že sa v žiadnom prípade nezlepší, a aby sa udržala na súčasnej úrovni, bude musieť žalobkyňa
pravidelne aktívne rehabilitovať, a napriek tomu sa budú zhoršovať jej ťažkosti s chrbticou a ostatnými

preťažovanými kĺbmi a neuropatická bolesť celej ľavej hornej končatiny bude pretrvávať do konca života.
Úplné ochrnutie ľavej hornej končatiny tak žalobkyňu hendikepuje v každodennom živote pri všetkých
bežných činnostiach ako je osobná hygiena, starostlivosť o domácnosť, spoločenská činnosť a šport a
na trhu práce má žalobkyňa jednoznačne sťažené uplatnenie.

17. Napriek tomu, že odvolací súd sa pri rozhodovaní neodchýlil od právneho názoru súdu prvej
inštancie v otázke, či žalobkyni patrí podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. zvýšenie odškodnenia
za SSU, na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k odlišnému záveru v otázke primeranosti zvýšenia
tejto náhrady. I keď odvolací súd nespochybňuje, že žalobkyňu v dôsledku škody na zdraví postihli
ťažké následky, ktoré ju podstatne obmedzujú a významne menia jej uplatnenie v živote, či už osobnom,

rodinnom, spoločenskom, športovom, ako i pracovnom, tieto nenastali v takom rozsahu, že by žalobkyňu
vylúčili zo spoločenského života, prípadne znemožnili jej výkon akéhokoľvek povolania, aby tak išlo
o výnimočný prípad, ktorý by odôvodňoval odškodnenie na takmer hornej hranici zákonom prípustnej
miery zvýšenia náhrady za SSU. Posudzujúc vplyv poškodenia ľavej hornej končatiny žalobkyne na jej
život, ako i možnosti uplatnenia sa v pracovnej sfére a v spoločnosti mal za to, že pri preukázanom

obmedzení žalobkyne, zvýšenie náhrady za SSU až o 40 % prevedené súdom prvej inštancie je
neadekvátne a nezodpovedajúce zmenám, ku ktorým došlo ku kvalite života žalobkyne v porovnaní s jej
doterajším životom. Je potrebné totiž vziať na zreteľ, že žalobkyňa má poškodenú nedominantnú ruku,
pretože je praváčka, naďalej môže pracovať na pôvodnom pracovisku, kde vykonáva administratívnepráce, naďalej šoféruje motorové vozidlo, svoje voľnočasové aktivity pred úrazom nevykonávala na
mimoriadnej úrovni, ale len rekreačne, rovnako tak nie je úplne odkázaná na starostlivosť druhej
osoby. Berúc do úvahy, že v bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne

už posudzujúci lekár počet bodov navýšil až na dvojnásobok, za postačujúce a primerané všetkým
okolnostiam, vrátene veku žalobkyne odvolací súd považoval zvýšenie odškodnenia SSU o 20 %. Pre
úplnosť odvolací súd dodáva, že úvahy súdu prvej inštancie predkladané v jeho rozhodnutí vo vzťahu
k zvýšeniu SSU sú nielenže nenáležité, ale i úplne rozporné s rozhodovacou praxou súdov v otázke
zvýšenia náhrady za SSU ako i stále platnou judikatúrou. Zvýšenie odškodnenia za SSU žalobkyne o

20 % tak predstavuje vo finančnom vyjadrení sumu 5.928,60 eura, ktorú odvolací súd žalobkyni priznal
a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods.
2 CSP a s ohľadom na čiastočný úspech strán sporu v konaní náhradu trov konania pomerne rozdelil.
Žalobkyňa po rozšírení žaloby sa ňou domáhala voči žalovanému zaplatenia celkovej sumy 23.529 eur,

pričom úspech mala v prisudzujúcej časti týkajúcej sa sumy 5.928,60 eura, čo znamená jej 25 % úspech
v konaní. Naproti tomu žalovaný mal v konaní úspech v zamietajúcej časti, t. j. nad sumu 5.928,60 eura,
čo znamená jeho 75 % úspech a teda čistý úspech žalovaného v konaní potom predstavuje 50 % (75 %
§ - 25 %). Odvolací súd preto vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

19. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol odvolací súd podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keď žalobkyňa bola od platenia súdnych
poplatkov osobne oslobodená (§ 4 ods. 2 písm. i/ Zákona o súdnych poplatkoch) a žalovanému, ktorý

v konaní od poplatkovej povinnosti oslobodený nebol tak vznikla povinnosť, s ohľadom na výsledok
konania, zaplatiť pomernú časť poplatku a to vo výške 6 % z priznanej sumy podľa položky 1 písm. a/
Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu Zákona o súdnych poplatkoch. Odvolací súd preto
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 355, 50 eura (6 % zo sumy 5.928,60 eura
za súčasného použitia § 7a písm. c/ Zákona o súdnych poplatkoch) do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku súdu prvej inštancie.

20. V prejednávanej veci súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, v súvislosti s ktorým bolo znalcovi
MUDr.GustávoviŠkodáčekovivyplatenéznalečnévovýške770,02eura(uzneseniesúduprvejinštancie
zo dňa 23. 09. 2014 č. k. 25C/140/2012-263) a následne bol znalec vypočutý na odvolacom pojednávaní,

v nadväznosti na čo mu bolo priznané znalečné vo výške 85,78 eura (uznesenie odvolacieho súdu zo
dňa31.08.2017č.k.6Co/398/2015-392). Výdavkyspojenésvykonanímtohtodôkazutakpredstavovali
celkovo sumu 855,80 eura, a preto s ohľadom na pomer úspechu strán v spore, žalobkyni vznikla
povinnosť podieľať sa na týchto výdavkoch v rozsahu 75 %, čo predstavuje sumu 641,85 eura a
žalovanému v rozsahu 25 %, čo predstavuje sumu 213,95 eura. Za situácie, že výdavky spojené s

vykonaním znaleckého dokazovania boli hradené z rozpočtových prostriedkov súdu a suma 150 eur z
preddavku zloženého žalovaným, odvolací súd aplikujúc v danej veci § 251 ako i článok 4 CSP uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 641,85 eura a žalovanému v sume 63,95 eura (213,95
eura - 150 eur) súdu prvej inštancie do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, okrem jeho
zamietajúcej časti, podľa § 388 CSP zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani
na jeho zrušenie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanieje podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).