Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817209916
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817209916.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v exekučnej veci oprávneného Q., s.r.o., so sídlom M., Q. XX, E. XX
XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou L., s.r.o., so sídlom M., Q. XX proti povinnej V. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q., O. XXX/XX, o vymoženie 200,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.októbra 2017, č.k. 9Er/2093/2017-12, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. R. Z. PhD. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil najmä ust.
§ 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 1, 2, 3, § 243h ods.1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok); § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení uviedol, oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným do zápisnice pred
súdnym exekútorom dňa 18.03.2017 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
istiny vo výške 200 eur s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, IČO: 45 744 971, sp. zn.: SRSAspA
06427/15 zo dňa 09.09.2016, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 09.01.2017 a vykonateľnosť

dňa 01.03.2017. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor predložil súdu
dňa 21.06.2017. Z predloženého exekučného titulu - vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku
súd zistil, že dňa 23.09.2013 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom Zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 200 eur a
povinný sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť žalobcovi spolu s úrokom vo výške 39,15 % ročne a
poplatkom vo výške 117,70 eur do 25.09.2014. Dňa 23.09.2013 bola medzi oprávneným a povinným

uzavretá Rozhodcovská zmluva týkajúca sa zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.09.2013. Súd
prvej inštancie v prvom rade skúmal samotnú zmluvu o úvere, ktorá vytvára právny rámec vzťahu
medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny
vzťah založený zmluvou je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko
z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu boli poskytnuté peňažné prostriedky na
výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je
nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom
(okrem iných) je „poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a poskytovanie spotrebiteľských úverov bez
obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov.“ Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za

dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne
ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali voviacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom k vyššie uvedenému, bez ohľadu na
označenie zmluvy a bez ohľadu na povahu účastníkov, súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide
o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený

obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom
(povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V danom prípade, a to vzhľadom
ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy,
uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej Rozhodcovskej
zmluvy zo dňa 23.09.2013, kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok.

Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy, konkrétne č. l. I. ods. 1 a čl. II ods. 1, vzhliadol
súd prvej inštancie v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku k čomu ho viedli
nasledovné dôvody. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej zmluvy na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo
nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže
predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto

zmluvného dojednania súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto
prípade je veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred
pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v
prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Ak by aj rozhodcovská doložka
dávala na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského

konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť
súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným
je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje princípu zákazu
jednostrannosti určenia riešenia sporov aj s prihliadnutím na § 106 O.s.p. platného v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy (ktorý pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom),

ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na povahu spotrebiteľského vzťahu a teda dokonca
aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver a preto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej
zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Súd prvej
inštancie vo všeobecnosti uviedol, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a
táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez

toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Súd pritom prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Posudzujúc komplexnú úpravu adhéznej rozhodcovskej
zmluvy v danom prípade, od jednostrannosti výberu riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie
a označenie rozhodcovského súdu, ktorý bude spor rozhodovať až po v nej upravené postupy, ktorými

sa strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť, považuje súd takto upravenú rozhodcovskú zmluvu v
celosti za neprijateľnú. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne
dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii Veriteľom
vopred určeným rozhodcovským súdom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor
procesných práv druhej strany - spotrebiteľa, zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu.

Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy podľa názoru súdu spĺňa všetky
podmienky tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia
zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského
práva), aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti.
Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského

súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej zmluvy odvodil, na ktorom základe následne
vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to
oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne
rozhodcovskékonanie,ktoréhovýsledkombybolrozhodcovskýrozsudok,napodkladektoréhobymohla
byť v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017

vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.03.2017 zamietol. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovaťza spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor exekučného titulu a tým i návrhu a žiadosti o udelenie
poverenia nielen s Exekučným poriadkom, ale aj úniovým právom, súd prvej inštancie žiadosť zamietol
v celom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Mal za to, že exekučný súd v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a
v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z.. Súdu prvej inštancie vytýkal, že na správne zistený skutkový
stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Namietal, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po

materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné
ustanovenie, o ktoré sa opiera súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu
nedovolenému, v dôsledku čoho sa exekučný súd v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na
skúmanie výroku exekučného titulu. Uviedol, že splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať
k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými

mravmi, musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Dôvodil, že v rámci exekučného
konaniasúdnemôžezaujímaťprávnestanoviskáaúvahykvýrokuexekučnéhotituluamusísaobmedziť
len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže
sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Zastával názor, že aplikáciou ust. § 45 ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní spôsobom posúdenia správnosti výroku rozsudku rozhodcovského súdu

dochádzakukráteniustránexekučnéhokonaniapráv,ktoréimpriznávazákonorozhodcovskomkonaní,
resp. Občiansky súdny poriadok, a to hlavne práva na prejednanie veci pred príslušným súdom. Zároveň
postupom súdu prvej inštancie a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v
rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V závere odvolania poukázal na to, že s

povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, a to formou samostatného právneho úkonu a na samostatnej listine s tým, že v niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Súdu prvej inštancie vytýkal, že tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval
a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Oprávnený uzavrel, že súd

prvej inštancie konal nad rámec zákonných ustanovení, vychádzajúc z čoho navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, § 470 Civilného sporového poriadku (zákon
č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa §
387 ods. 1 CSP.

5. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného
ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom

treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu
vykonať, teda, či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto
exekučného titulu.

6. Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere,

uzavretá medzi oprávneným a povinnou dňa 23.09.2013, je zmluvou spotrebiteľskou, teda, že medzi
oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. V danej veci je nepochybné,
že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že
by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na

preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.
Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom nainterpretačnéustanovenie§54Občianskehozákonníkajenamiestepripochybnostiachoobsahuzmluvy
výkladpriaznivejšíprespotrebiteľa,t.j.žedôkaznébremenonapreukázanietoho,žeúverbolposkytnutý
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na

uvedené odvolací súd uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.

7. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú
zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania v rovnaký deň ako zmluvu o úvere. Uvedená

rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému,
nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe
tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a
vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej
zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací

súd je rovnakého názoru ako súd prvej inštancie aj v tom smere, že konanie pred rozhodcovským
súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred
pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude
vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto
považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznostinajudikatúruSúdnehodvoraEurópskej
únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto
odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

8. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj

bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd zastaví exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak
je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24.02.2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok,

vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul
podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§

387 ods. 1 CSP).

10. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).